Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Csp/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204400
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8517204400.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v spotrebiteľskom spore žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, proti žalovanej: C. E., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX J., zastúpená: JUDr. Marián
Geleneky, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 954,94 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 459,91 eur.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo sporových strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
954,94 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 21.10.2014 zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,-
eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva
žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila len

sumu 1037,12 eur. Vzhľadom na to, žalovaná bola v meškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako tri
mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť
úveru dňa 27.5.2015. Žalovaná suma vo výške 954,94 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku
(žalovaná do dňa podania žaloby celkovo uhradila 1.037,12 eur). Žalobca si uplatnil v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom k prvému dňu omeškania.

2. Žalobca ako dôkazy označil a pripojil listiny Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva
o revolvingovom úvere z 21.10.2014, Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámenie
o zosplatnení zo dňa 16.4.2015, zásielku o doručovaní zosplatnenia žalovanej, vrátenú žalobcovi dňa
14.5.2015 ako neprevzatú v odbernej lehote.

3. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami, poučil ju o jej procesných právach a uznesením zo

dňa 20.3.2018 ju v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) vyzval, aby sa vyjadrila k žalobe. Uvedené listiny boli žalovanej doručené do vlastných
rúk dňa 23.3.2018.4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 4.4.2018 uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko úver č.
zmluvy XXXXXX s VS XXXXXXXXXX spláca tak, ako jej bolo umožnené zo strany žalobcu, vo výške
50 %, čo činí 41,81 eur z pôvodnej splátky, t.j. 81,99 eur, ktorú spláca pravidelne. V danej dobe bola v

ťažkejfinančnejsituácii,pretonemohlarealizovaťsplátkyvplnejvýške.Nechápe,prečožalobcapodával
žalobu, ak jej sám umožnil realizovať splátky s 50 % ponížením voči pôvodnej splátke.

5. Vo vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná uviedla, že so žalobným
návrhom v celom rozsahu nesúhlasí. Poukázala na to, že žalobca jej poskytol spotrebiteľský úver,

pričom v zmluve o revolvingovom úvere je uvedená ako poskytnutá čiastka úveru suma vo výške
1.500,- eur, avšak na účet žalovanej bola zo strany žalobcu poukázaná iba suma 1.350,- eur a
to po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Taktiež predložila súdu fotokópie
potvrdení o splácaní jednotlivých splátok poskytnutého úveru ako doklad o tom, že žalovaná zaplatila
žalobcovi celkovo sumu vo výške 1.371,60 eur, z čoho jednoznačne vyplýva, že zaplatila žalobcovi
celú istinu poskytnutého úveru vo výške 1.350,- eur. Ďalej uviedla, že posudzovaný právny vzťah,

založenýzmluvouorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXjebezpochybyprávnymvzťahomzaloženým
spotrebiteľskou zmluvou. Má za to, že v danom prípade zo strany žalobcu boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Porušenie všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa vidí predovšetkým v tom, že samotná zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX neobsahuje zákonom taxatívne stanovená náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z.z., čo má v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 tohto zákona za následok, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázala na to, že v
predmetnej zmluve nie je uvedená povinná náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ t.j. doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, taktiež
nie je v nej uvedená povinná náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/, t.j. výška, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. V zmluve rovnako absentuje povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ t.j. ročná
percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tej súvislosti uviedla, že údaj o

RPMN v bode 5. Zmluvy, (ktorý bol vyplnený v čase podpisu zmluvy žalovanou) je uvedený vo výške
26,17 % a v bode 6. zmluvy je RPMN vo výške 25,61 %, pričom tento údaj doplnil žalobca po podpise
zmluvy žalovanou a táto jej po doplnení a podpise žalobcom už nebola predložená na podpis. Vyššie
uvedené obsahové nedostatky zmluvy o revolvingovom úvere majú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. za
následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej sa považuje v zmysle ustanovenia §

11 ods. 1 písm. b/ za bezúročný a bez poplatkov. Tu zároveň upriamila pozornosť súdu na skutočnosť,
že žalovaná už zaplatila žalobcovi celú istinu poskytnutého úveru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
ako aj na citované zákonné ustanovenia, navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal
žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.1.2020 vzal žalobu späť v časti 459,91 eur, zodpovedajúcej úhradám
realizovaným žalovanou po podaní žaloby. V ďalšej časti vyjadrenia poprel tvrdenie žalovanej o absencii
termínu konečnej splatnosti. Uviedol, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa
nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria

zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy
tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere uvedené v článku 7 zmluvných dojednaní. Z ustanovenia
článku 9, ods. 9.1. zmluvných dojednaní vyplýva doba trvania zmluvy, kde je uvedené, že zmluva
o revolvingovom úvere sa uzatvára na dobu neurčitú. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných
dojednaní vyplýva, že Deň splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného

splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Na podporu uvádzaného poukázal na
odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166. Žalobca tvrdí, že termín
konečnejsplatnostiúverujeriadneuvedenýajesplnenázákonnápožiadavka. Popreltvrdeniažalovanej
o absencii výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj tvrdenia o povinnom
členení splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Ďalej citoval časť rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo

veci C-42/15, v ktorom bol vyslovený názor, že ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo
viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť
aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že existujú
štyri základné výkladné metódy: jazyková, logická, systematická, teleologická a obšírnym rozboromjazykového a systematického výkladu právnej normy dospel k záveru, že výklad o povinnom členení
splátky úveru na istinu, úroky a poplatky je nesprávny. Žalobca popiera aj tvrdenia žalovanej o nesúlade
výšky RPMN, k čomu uviedol, že rozdiel medzi uvedenými časťami v bode 5 a v bode 6 zmluvy je v údaji

RPMN. Samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá, pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom rade
z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že
údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 12Co/60/2017-74 zo dňa 31.5.2017.

7. Žalovaná sa k replike žalobcu, ktorá bola doručená jej právnemu zástupcovi dňa 23.1.2020, spolu
s výzvou podľa § 167 ods. 4 CSP, nevyjadrila.

8. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1.000,- eur, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci
pojednávanie, ale v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ CSP dňa 4.3.2020 zverejnil na úradnej tabuli

a webovej stránke súdu oznam, že dňa 26.3.2020 bude vo veci strán sporu vyhlásený rozsudok a
následne tento v uvedený deň aj vyhlásil.

9. Ako už bolo vyššie konštatované, podaním zo dňa 21.1.2020 vzal žalobca čiastočne žalobu späť, a to
v časti o zaplatenie 459,91 eur z dôvodu, že žalovaná počas súdneho konania zaplatila časť svojho dlhu.

10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Keďže žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny 459,91 eur, súd podľa § 145 ods. 2 CSP
v spojení s § 146 ods. 1 CSP v tejto časti konanie zastavil s tým, že na prípadný nesúhlas žalovanej
by neprihliadal, pretože k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

14. Následne sa súd oboznámil s obsahom žaloby a s obsahom všetkých listinných dôkazov

predložených žalobcom, ako aj následnými vyjadreniami žalovanej a vyjadreniami žalobcu a zistil tento
skutkový stav:

15. Strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, žalovaná ju podpísala dňa 16.10.2014 v
Poprade, žalobca dňa 21.10.2014 v Bratislave (č.l. 4 spisu) na základe ktorej mal žalobca poskytnúť

žalovanejúvervovýške1.500 eur,skutočnejjejvšakvyplatilsumu1.350eur(čl.27spisu). Zpísomného
vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver 42 mesačnými splátkami, po 47,43
eur,spredpokladanoumesačnouplatbou(mesačnásplátkaspolusplatboupodľaDohodyoposkytovaní
služby, ak bude uzavretá) 81,99 eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.142,06 eur,
predpokladanou RPMN za úver 26,17 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 18,08 %, priemernou RPMN

za úver 44,06 %, poskytnutou čiastkou revolvingu 1.500 eur, celkovou čiastkou pri revolvingu 2.142,06
eur, poplatkom za poskytnutie úveru 150,- eur.

16. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru je rozdelené vertikálne na 13 časti, s možnosťou vpisovania

konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom úvere, jeho výške, s odkazom na úpravu
obsiahnutú v zmluvných dojednaniach (bod 7, 13) a priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka 1, 2,
miesto a dátum podpisu.

17. Na základe predmetnej úverovej zmluvy žalobca vyplatil žalovanej sumu 1.350 eur (čl. 27 spisu).

Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou jednotlivých splátok, preto žalobca vyhlásil okamžitú
splatnosťúverudňa27.5.2015.Podľavyjadreniažalobcužalovanádodňapodaniažalobyuhradilasumu
1.037,12 eur, po podaní žaloby zrealizovala ešte platby v sume 459,91 eur. Žalovaná teda zaplatila
žalobcovi sumu celkom 1.497,03 eur (1.037,12 + 459,91).Právne posúdenie vecí:

18. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 od. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

25. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),

r) a y).

29. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

30. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvára:31. Predmetom konania je, po čiastočnom späťvzatí žaloby, nárok žalobcu voči žalovanej na
zaplatenie istiny 495,03 eur s príslušenstvom, uplatňovaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8511185654 zo dňa XX.XX.XXXX.

32. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere má spotrebiteľský charakter . Úverová zmluva
je ako typ z upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej
stane je tiež nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá pri
uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,

teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky
úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru.
Predmetnýzáväzkovo-právnyvzťahje založenýspotrebiteľskouzmluvou,ktorájeregulovanáosobitnou
právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (citované ustanovenia § 52 a násl.) a zákone
o spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z.z.).

33. Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo
zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby

dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa

týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

34. Súd zastáva názor, že predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obsahové

náležitosti a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi obligátorné náležitostí
zmluvyospotrebiteľskomúverevčasepodpisuzmluvy,t.j.21.10.2014 vzmyslezákonač.129/2010Z.z.
patrili údaje § 9 ods. 2 písm. c/ adresa predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru ako aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, t.j. výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve
ponúk od rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.

35. Zmluva uzavretá stranami sporu dňa 21.10.2014 neobsahuje údaj o adrese predajcu na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať
uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jeho ďalších identifikačných údajov, oni
označenie VFA (viazaný finančný agent). Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v
prípade žalobcu ako nebankového subjektu, pôsobiaceho na území celého Slovenska prostredníctvom
pobočiek, nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom
niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. Ani samotná zmluva zo dňa 21.10.2014
nebola uzatvorená v sídle žalobcu, ale v Poprade. S neuvedením tejto náležitosti zákon č. 129/2010 Z.

z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1písm. b) spájal sankciu v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

36. Rovnako v zmluve chýba údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedených počet splátok (42) avšak nie je nej

uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok ani termín konečnej splatnosti, resp. doba trvania zmluvy.
Dátum prvej a ani poslednej splátky v zmluve nie je uvedený. Zo zmluvy teda nevyplýva presný termín
splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Neuvedenie tejto náležitosti má za následok, žezmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

37. Ďalšou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bolo
uvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky
určiť len jednou sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a poplatkov. Neuvedenie tejto náležitosti má taktiež
za následok, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov (§ 11

ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). V zmluve je
uvedený len údaj o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úroku a
iných poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé rozčlenenie každej splátky na istinu,
úroky a iné poplatky, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami, súdu predložený nebol.

38. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné
spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky,
prípadne na iné obchodné podmienky, či ako v súdenom prípade Oznámenie veriteľa (čl. 5 spisu) je však
potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v

texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných
podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o adrese predávajúceho
na ktorej možno uplatniť reklamáciu, termín konečnej splatnosti úveru, termín splatnosti jednotlivých
splátok, akoajrozpis splátokistinyúrokovainýchpoplatkov, všakniejemožnépovažovaťzavedľajšie,
menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto

potrebnétietoúdajeuviesťpriamovtextezmluvy,abybolazabezpečenáistota,žedruhýúčastníkzmluvy
sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto spôsobe
započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide
totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.

39. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v
pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi
na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník

musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý
vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej
úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského
úveru.

40. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom
Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016 je potrebné uviesť, že podľa
tohto rozhodnutia čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská
republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny
splátokistiny,úrokovaichpoplatkov.RozhodnutievydanévoveciC-42/15mácharakterprejudiciálneho

rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom
nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú
rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou
prejudiciálnehorozsudkuniejerozhodnúťspor,aleibaposkytnúťvnútroštátnemusúdutakývýkladpráva
únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

41. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu unijného práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu,
kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich

postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná
iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia
byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v
podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely
splnenia požiadavky právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva,

dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá
vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo
rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok.
Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby
už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili
svoje práva. Ustanovenia smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce

podmienkyato,žeuplynulatranspozičnálehotasmernice,smernicaniejesprávnetransponovanáalebo
nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo
povinnosť pre členský štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia
smernice nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie , resp.
sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že

smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi.
Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo
načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a
preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej , resp. nesprávne prebratej smernice žiadna
povinnosť. Žalovanejakospotrebiteľovi niejemožnéuložiťpovinnosťzaplatiťzmluvnedohodnutéúroky

a poplatky len na základe ustanovení smernice č. 2008/48 keď vnútroštátna právna úprava účinná v
čase uzavretia úverovej zmluvy ukladala povinnosť v zmluve rozčleniť splátky na istinu, úroky a poplatky
pod sankciou bez úročnosti a bez poplatkovosti úveru. Žalovanou získaný úver v zmysle platnej
a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy v čase uzavretia úverovej zmluvy sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 45/2012 z 24.6.2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade
akejkoľvek problematiky tkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad,
ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.“ Obdobný právny názor bol vyslovený napr. v rozhodnutiach KS
Prešov sp. zn. 21Co/104/2016 z 30.3.2017, KS Trenčín sp. zn. 27Co/36/2017 z 28.8.2017, KS Žilina
sp. zn. 11Co/164/2017 z 27.6.2017, KS Prešov sp. zn. 17Co 9/2019 z 9.4.2019.

42. Keďže súd ustálil, že zmluva o úvere je v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy
t.j. 1.350,- eur.

43. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcu bola žalovanej vyplatená suma 1.350,- eur. Zo žaloby
a z prehľadu splátok predloženého žalobcom, vyplýva že žalovaná do dňa podania žaloby z celkovej
sumy úveru uhradila splátky v celkovej výške 1.037,12 eur a po podaní žaloby zaplatila ešte 11 splátok
po 41,81 eur, čo spolu predstavuje sumu 459,91 eur. Žalovaná teda zaplatila žalobcovi sumu celkom
1.497,03 eur (1.307,12 + 459,91), teda vyššiu sumu ako jej žalobca reálne poskytol formou spotrebného

úveru (1.350,- eur). Preto súd po tom, čo na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 459,91
zastavil konanie, v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Trovy konania

44. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 255 ods. 1, 2 a §
256 ods. 1 CSP.

49. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 954,94 eur. V priebehu

konania žalobca zobral sčasti žalobu späť (o zaplatenie sumy 459,91 eur) z dôvodu, že žalovaná
po podaní žaloby zaplatila uvedenú sumu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd
v tejto časti vychádzal zo zásady, že pojem procesné zavinenie použitý v ustanovení § 256 ods. 1
CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Podľa súdnej judikatúry za osobu, ktorá zavinila
zastavenie konanie je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u
žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby.

50. V prejednávanej veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby z dôvodu, že žalovaná po podaní
žaloby čiastočne zaplatila žalobcom žalovanú sumu (vo výške 459,91 eur), zavinila teda zastavenie
konania v tejto časti, čo súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP považoval za úspech žalobcu, a to v rozsahu
48,16 % (459,91 eur oproti požadovanej sume 954,94 eur). Naproti tomu, pokiaľ sa žalobca domáhal

zaplatenia zostávajúcej sumy 495,03 eur s príslušenstvom, v tejto časti bola žaloba zamietnutá, teda v
tomto rozsahu, t.j. 51,84 % bola úspešnou v spore žalovaná.

51. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že mieru úspechu strán v tomto spore (úspech žalobcu 48,16
% oproti úspechu žalovanej 51,84 %) možno považovať v podstate za takmer rovnakú a preto vyslovil,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient,

ak tvorí so stranou podľa
§ 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie
začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.