Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 3, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218202865
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218202865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov Mgr. Andrey

Szombathovej - Polákovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: ALTERNATÍVA, s.r.o.,
so sídlom Komárno, Kossúthovo nám. 12, IČO: 36 521 876, zastúpený: Mgr. Cyntia Takács Szalai,
advokátka,sosídlomadvokátskejkancelárievKomárne,Nám.M.R.Štefánika6,protižalovanému:F.P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P., C. XXX/X, občan SR, o zaplatenie 515,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18. februára 2019, č. k. 8Csp/109/2018 - 54,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku

o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 404,34 eura s 5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 202,17 eura od 01.01.2016 do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 202,17 eura od 01.02.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanej priznáva náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi voči žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 18.02.2019, č. k. 8Csp/109/2018-54 rozhodol, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 110,95 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy
od 1.7.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok).

1.2. V časti o zaplatenie 404,34 Eur s príslušenstvom žalobu zamietol (druhý výrok).

1.3. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (tretí výrok).

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.6.2018
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 515,29 EUR, úroky z omeškania ako
aj trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná bola vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k. ú. P. a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na prízemí, vo vchode č. X obytného domu súp. č. XXX
ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho

podielu k pozemku so spoluvlastníckym podielom vedených na LV č. XXXX pre k. ú. P., na ulici C..

2.2. So žalovanou uzavrel zmluvu o výkone správy, na základe ktorej si žalobca plnil svoje povinnosti
z nej vyplývajúce, avšak žalovaná si svoje povinnosti neplnila riadne a za obdobie od januára 2016 dofebruára 2016 mala nedoplatok na zálohových platbách 404,34 Eur (2 mesiace po 202,17 Eur), taktiež
mala vykázaný nedoplatok vo vyúčtovaní nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2016 vo výške
110,95 Eur.

3. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť
neospravedlnila, preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 180 CSP.

4. Súd prvej inštancie po citácii ustanovení § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, § 154, § 186 ods.

2, § 215 ods. 2 a článkov 8 a 15 CSP, poukazujúc na vykonané dokazovanie, zo zmluvy o výkone správy
zo dňa 30.11.2007 zistil, že žalobca je v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov správcom obytného domu so súpisným číslom XXX na ulici C.
X-X v P. a podľa článku III. bod 2 na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu je vlastník
bytupovinnýnajmä:a)poukazovaťnaúčetdomupreddavkymesačnevopreddoFPÚOspoločnýchčastí
a spoločných zariadení domu, príslušenstva prípadne pozemku, b) poukazovať preddavky mesačne

vopred na úhradu nákladov za poskytované plnenia a ďalšie služby vo výške určenej správcom, c/ platiť
mesačne vopred správcovi poplatok za výkon správy. Termín na úhradu platieb uvedených v odseku 2
písm. a), b), c) je vždy do 25. dňa v mesiaci predchádzajúcom mesiac, za ktorý sa úhrada platí.

5. Z predloženého prehľadu úhrad vyplynulo, že žalovaná si neplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z čl.

III bod 2 Zmluvy o výkone správy, mesačné zálohové úhrady za užívanie bytu riadne neplatila v období
od januára 2016 v sume 202,17 Eur a február 2016 v sume 202,17 Eur, a tak mala nedoplatok na
zálohových platbách 404,34 Eur, taktiež mala vykázaný nedoplatok vo vyúčtovaní nákladov za služby
spojené s bývaním za rok 2016 vo výške 110,95 Eur. Medzi stranami sporu sa nepochybne jedná
o občianskoprávny vzťah, ako to má na mysli ustanovenie § 1 ods. 2 Obč. zákonníka s tým, že tento

právny vzťah je upravený zákonom č. 182/1993 Z.z., platnom v čase trvania záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi konania.

6. Vykonaným dokazovaním považoval prvoinštančný súd za preukázané, že medzi stranami sporu
existoval záväzkovoprávny vzťah na základe zmluvy o výkone správy, v ktorej si strany

sporu stanovili predmet svojich záväzkov. Žalobca si zo zmluvy vyplývajúcu povinnosť zabezpečovať
plnenie spojené s bývaním a prevádzkou ako aj ďalšie služby, na ktorých sa zmluvné strany dohodli,
splnil. Žalovaná ako vlastníčka bytu č. XX na prízemí, vchod č. X obytného domu so súpisným číslom
XXX na ulici C. v P. si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila riadne a včas, keď za mesiace
január a február 2016 mala nedoplatok na zálohových úhradách spojených s užívaním bytu celkove vo

výške 404,34 Eur ako aj nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania za rok 2016 v sume 110,95 Eur.

7.1. Súd vec po právnej stránke posúdil podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa § 488 a § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní mesačne vopred

poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a uhrádzať na účet správcu úhrady za
plnenia, ale na druhej strane je správca (okrem iného) povinný najneskôr do 31.mája nesledujúceho
roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, a úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestore v dome. Preto správca (žalobca) je povinný vykonať ročné
zúčtovanie mesačných preddavkov a skutočných nákladov, z ktorého vyplynie buď nedoplatok alebo

preplatok a správcovi následne voči vlastníkovi vzniká buď pohľadávka z titulu nedoplatku alebo záväzok
z titulu preplatku. Ďalej uviedol, že vec posúdil aj podľa ustanovení § 8a ods. 1, 2, § 8b ods. 1, 2 písm.
e/, § 3 a § 10 ods. 1, 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

7.2. S poukazom na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 83/2006 zo

dňa 18.10.20007 dospel k záveru, že správca sa po vykonaní ročného zúčtovania už nemôže domáhať
zaplatenia nedoplatku na mesačných preddavkoch, ale môže sa domáhať len zaplatenia prípadného
nedoplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Mal za nepochybné, že žalovaná bola vlastníkom bytu,
a že žalobca vykonáva podľa zmluvy o výkone správy správu bytového domu, v ktorom
sa byt nachádzal. Nepovažoval za nesporné, že žalobca je oprávnený vykonávať samostatne na účet

vlastníkov správu domu, a že ako správca poskytol žalovanej plnenia spojené s užívaním bytu a iné,
za ktoré mu bola žalovaná povinná platiť mesačne vopred príspevok do fondu prevádzky a opráv a
mesačné preddavkové platby na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu.8. Keďže žalovaná v konaní nepreukázala, že by pohľadávku žalobcu uhradila, alebo že táto zanikla
inak, súd ju zaviazal na zaplatenie sumy 110,95 Eur ako nedoplatok vykázaný vo vyúčtovaní nákladov
za služby spojené s bývaním za rok 2016 ako aj úroku z omeškania v súlade s podanou žalobou, keď

zo strany žalobcu bol úrok z omeškania uplatnený v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka ako aj § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

9. V časti o zaplatenie sumy 404,34 Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie žalobu zamietol a
poukazom na vyššie uvedený právny záver, že žalobcovi po vyúčtovaní neprináleží suma, ktorú si

uplatňoval titulom 2 mesačných zálohových platieb za mesiace január a február 2016.

10. K výroku o náhrade trov konania uviedol, že podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa
ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Proti uvedenému rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18.02.2019 sp. zn. 8Csp/109/2018
v časti o zaplatenie sumy 404,34 EUR s príslušenstvom, ako aj proti výroku o trovách konania podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

12. Poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 06.06.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 515,29 eur s prísl. z titulu nedoplatku na mesačných zálohových platbách za služby spojené s
užívaním bytu (ďalej aj ako „zálohové platby za plnenia“), príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a
opráv spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva prípadne pozemku (ďalej aj ako
„príspevky do FPÚO“ alebo „preddavky do FPÚO“) a poplatku za výkon správy za mesiace januára

február v roku 2016. Žalobca vykonal aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od
01.01.2016 do 29.02.2016, v ktorom bol vykázaný rozdiel medzi predpísanými zálohami a skutočným
nákladom vo forme nedoplatku vo výške 110,95 €.

13.1. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že celkový nedoplatok žalovanej v roku 2016

pozostával z neuhradených zálohových platieb za mesiace január 2016 a február 2016 a nedoplatku
vykázaného vo vyúčtovaní skutočných nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2016.
Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil výlučne právnym názorom Najvyššieho súdu SR
uvedeným v rozsudku sp. zn. 4Cdo 83/2006 zo dňa 18.10.2007, podľa ktorého správca po vykonaní
ročného zúčtovania sa už nemôže domáhať zaplatenia nedoplatku na mesačných preddavkoch, ale

môže sa domáhať len zaplatenia prípadného nedoplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania. S
uvedeným názorom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí z viacerých dôvodov.

13.2. Je zákonom a aj zmluvou o výkone správy určená povinnosť vlastníka bytu platiť mesačné
preddavky spojené s užívaním bytu a je určená aj ich splatnosť. V súvislosti s vyúčtovaním nákladov

žalobca poukazuje na to, že zákon nepredpisuje, aké obsahové náležitosti musí obsahovať vyúčtovanie
nákladov spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru za uplynulý rok. Žalobca pri svojej činnosti
používa metódu, pri ktorej sa porovnáva celková suma predpísaných preddavkov na príslušný rok
a skutočné náklady na poskytnuté plnenia. Podľa názoru žalobcu aplikáciou uvedenej metódy pri
zostavení ročného vyúčtovania sa zabezpečuje prehľadnosť a kontrolovateľnosť realizovaných úhrad

jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zároveň sa vytvára priestor pre efektívne
vymáhanie nedoplatkov. Žalobca má za to, že zvolený spôsob vypracovania vyúčtovania je presne
v súlade so Zmluvou o výkone správy, ktorá rozlišuje medzi povinnosťou vlastníka poukazovať na
účet domu preddavky mesačne vopred do FPÚO a preddavky mesačne vopred na úhrady nákladov
za poskytované plnenia a ďalšie služby a platiť mesačne vopred správcovi poplatok za výkon správy

(článok III. ods. 2 Zmluvy o výkone správy) a povinnosťou vlastníka zaplatiť nedoplatok zistený v ročnom
vyúčtovaní (článok II. ods. 3 písm. e) Zmluvy o výkone správy).

14.1. Povinnosti vlastníka platiť mesačné preddavky korešponduje povinnosť správcu zakotvenú v ust.
§ 8b písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon“) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do FPÚO od vlastníkov
a vymáhať nedoplatky, pričom zhodné povinnosti boli dohodnuté aj v Zmluve o výkone správy v článku
II. ods. 7 písm. e) v právach a povinnostiach správcu pri zabezpečovaní správy a prevádzky domu. V
tejto súvislosti žalobca poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 180/2008 zodňa 15.10.2009. Najvyšší súd SR v predmetnej veci síce riešil aktívnu vecnú legitimáciu správcu pri
vymáhaní úhrad, jednoznačne však v právnej vete uviedol, že správca je oprávnený vymáhať taktiež
úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do FPÚO od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

14.2. Hlavným zmyslom platenia preddavkových platieb je zabezpečiť plynulý chod bytového domu. Na
riadny výkon správy v bytovom dome je nevyhnutné, aby sa pravidelne vytváral určitý zdroj financovania
všetkých nákladov, ktoré v súvislosti s výkonom správy domu vznikajú. Pokiaľ súd prvej inštancie
dospel k záveru, že samotné preddavky ešte nie sú dlžnou sumou, teda nedoplatkom, žalobca by

v danom prípade nemal reálnu možnosť vymáhať od neplatičov, ktorých je veľké množstvo, tieto
mesačné preddavky. Vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu žalovanej za rok 2016 nie je
špecifikované, koľko prostriedkov odviedla žalovaná v skutočnosti do FPÚO a akú výšku zálohových
platieb za plnenia uhradila v roku 2016.

14.3. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca zastáva názor, že nároky z titulu nedoplatku na

mesačných preddavkoch sú právne vymáhateľné na súde od momentu ich splatnosti a nezanikajú ani
vydaním vyúčtovania za príslušný rok. S názorom súdu prvej inštancie, že správca sa po vykonaní
ročného zúčtovania už nemôže domáhať zaplatenia nedoplatku na mesačných preddavkoch sa žalobca
nestotožňuje ani vzhľadom na povahu preddavkov do FPÚO a poplatku za výkon správy.

15.1. Podľa článku IV. ods. 11 Zmluvy o výkone správy: Vlastníci rozhodujú o výške preddavku do FPÚO,
t. j. určia si ho spravidla vždy na jeden rok dopredu tak, aby boli kryté predpokladané náklady spojené
s prevádzkou domu, údržbou, opravami, prípadne zlepšením spoločných zariadení domu.“

15.2. Podľa druhej vety článku IV. ods. 17 Zmluvy o výkone správy: „Prostriedky nepoužité v príslušnom

kalendárnom roku sa vlastníkom nevracajú a prechádzajú do nasledujúceho roka.“

15.3. Podľa článku V. ods. 2 Zmluvy o výkone správy: „Zmluvné strany sa dohodli, že odplata za práce
a správcovskú činnosť uvedenú v článku II. predstavuje 145,- Sk/mesiac/byt, alebo nebytový priestor
vrátane DPH.“

15.4. Podľa článku V. ods. 5 Zmluvy o výkone správy: „Správca upraví výšku poplatku za výkon
správy raz ročne o mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien oproti predchádzajúcemu roku,
vyhlásenú Štatistickým úradom SR.“

16.1. Žalobca poukazuje na to, že Zmluva o výkone správy úhradu do FPÚO síce pojmovo vymedzuje
ako „preddavok“, v skutočnosti ide o príspevok do FPÚO, ktorého výšku určujú vlastníci bytov a ktorý
podľa článku IV. ods. 17 Zmluvy o výkone správy má nevratný charakter. Pokiaľ ide o výšku poplatku za
výkon správy, táto je pevne stanovená podľa zásad zakotvených v článku V. Zmluvy o výkone správy.

16.2. Vychádzajúc z uvedených žalobca tvrdí, že v danom prípade z hľadiska preddavku do FPÚO a
poplatku za výkon správy nemôže nastať situácia, že vo vyúčtovaní skutočných nákladov za služby
spojené s užívaním bytu by vznikol medzi predpísanými preddavkovými platbami a skutočným nákladom
za príslušný rok rozdiel vo forme preplatku, ktorý by bol žalobca povinný vrátiť žalovanej.

17.1. Podľa názoru žalobcu právny záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí, nie je presvedčivý a nie je ani dôkladne odôvodnený. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí vychádza z toho, že vykonaním ročného vyúčtovania platieb spojených s užívaním bytu
žalobca stratil právny nárok na zaplatenie predpísaných mesačných zálohových platieb. S týmto
právnym názorom žalobca nesúhlasí. Má za to, že strata nároku nemá oporu v platnej legislatíve SR ani

v Zmluve o výkone správy, ktorú žalobca a vlastníci bytov v dome medzi sebou uzatvorili.

17.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov konštatoval, že neplatením
pravidelných mesačných preddavkov v určenej výške za mesiace január 2016 a február 2016
vznikol žalovanej voči žalobcovi záväzok v podobe nedoplatku v žalovanej výške. Z predloženého

vyúčtovania súd prvej inštancie ďalej mal za preukázané, že skutočné náklady za služby spojené s
užívaním bytu za rok 2016 prevýšili predpísané mesačné preddavky. Z predmetného vyúčtovania tiež
bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že nie sú v ňom zohľadnené nedoplatky žalovanej na mesačných
preddavkoch za žalované obdobie. Napriek uvedeným skutkovým zisteniam súd prvej inštancie úplnenelogicky dospel k záveru, že v danom prípade nedoplatok môže vzniknúť až vyúčtovaním nákladov a
zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 404,34 € ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania.

17.3. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolateľ za to, že je splnený dôvod odvolania uvedený v ust. §
365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17.4. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu

Komárno zmenil tak, že žalobe v napadnutej časti vyhovie a žalobcovi priznáva náhradu trov konania na
súde prvej inštancie ako aj náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.

18. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 404,34 eura a výroku o
náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte toho rozhodnutia.

20.1. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani ja jeho zrušenie.

20.2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21.1. Podľa § 8a ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

účinnom od 1.1.2016 (ďalej len zákon o vlastníctve bytov, alebo ZoVB) vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy,
jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej
zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný

nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je
povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru
v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. 12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä
a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,

b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia
disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,

e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

21.2. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných

častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť,
je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytova nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky
písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke

na účty nového správcu alebo spoločenstva.

21.3. Podľa § 8b ods. 1 veta prvá ZoVB správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

21.4. Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ ZoVB v znení účinnom v roku 2016 (teda v období, za ktoré žalobca
nedoplatky na zálohových mesačných úhradách spojených s užívaním bytu) pri správe domu je správca
povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

21.5. Podľa § 8b ods. 2 písm. j/ ZoVB pri správe domu je správca povinný zabezpečovať všetky ďalšie
činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom.

22.1. Podľa § 10 ods. 1 ZoVB v znení účinnom v roku 2016 vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať

preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do
fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla
vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva

a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu
prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej
plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú

vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

22.2. Podľa § 10 ods. 2 písm. a/ ZoVB príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú mesačné
preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

22.3. Podľa § 10 ods. 3 ZoVB z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené
s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu,
modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov

a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia
spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po
preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu
prevádzky, údržby a opráv.

22.4. Podľa § 10 ods. 4 ZoVB spoločenstvo a správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a
opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí
viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom.

22.5. Podľa § 10 ods. 5 ZoVB prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru
nemá doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome právo na vrátenie alikvotnej časti
zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od spoločenstva alebo správcu.

22.6. Podľa § 10 ods. 6 ZoVB úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome

povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa
zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov
alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestorupovažuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,
upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie
odpadových vôd.

23. Vecná legitimácia žalobcu na vymáhanie nedoplatku vlastníka bytu na platbách za užívanie bytu a
služieb s tým spojených uhrádzaných do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu vyplýva z
uvedených ustanovení zák. č. 182/1993 Z.z., najmä § 8b ods. 2 písm. e/ a § 10 ods. 1. Žalobca má
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby a jeho aktívna vecná legitimácia vyplýva aj zo

Zmluvy o výkone správy. Oprávnenie žalobcu domáhať sa od vlastníka bytu, aby do fondu zriaďovaného
pri správe bytového domu prispieval dohodnutú sumu, teda ochrany práva patriaceho hmotnoprávne
oprávneným vlastníkom bytov, je daná osobitným zákonným oprávnením v § 8b ods. 2 písm. e) zák. č.
182/1993 Z.z. Týmto zákonným ustanovením je umožnené, aby sa ochrany práva patriaceho vlastníkom
bytov v bytovom dome domáhala iná osoba, správca bytov, ktorá nie je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia a ani to o sebe netvrdí.

24. Z citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne vyplýva,
že v prípade nedobrovoľnej úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv
odvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome musísprávcapodaťžalobuozaplatenienapríslušný
súd a po tom čo súd uloží túto povinnosť úhrady dlžníkov (vlastníkovi bytu či nebytového priestoru), má

správca povinnosť priznanú sumu pohľadávky vymáhať prostredníctvom súdneho exekútora. Zmyslom
plateniapreddavkovýchplatiebjezabezpečenieplynuléhochodubytovéhodomu,pretozáversúduprvej
inštancie, že žalobcovi neprináleží suma, ktorú si uplatňoval titulom 2 mesačných zálohových platieb za
mesiace január a február 2016 po 202,17 EUR, teda spolu 404,34 EUR nie je správny, preto odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ako rozhodnutie síce vychádzajúce zo správne

zisteného skutkového stavu ale nesprávne právne posúdené podľa § 388 CSP zmenil a žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 404,34 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 202,17 eura od
01.01.2016 do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 202,17 eura od 01.02.2016 do
zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

25.1. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.
25.2. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

25.3. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25.4. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súdu prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

25.5. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Pretože žalobca mal vo veci plný úspech na súde prvej inštancie, vzniklo mu právo na náhradu trov

konania, preto odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, a keďže mal plný úspech aj
v odvolacom konaní, priznal mu aj plnú náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods.2 druhá veta CSP a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).