Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Mária Červenáková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316200531
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316200531.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. X.F., I..
X.X.XXXX, Z. X. U. XX/XX, XXX XX G. - Y., o zaplatenie 975,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 952,18 Eur, úrok z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 952,18 Eur počnúc dňom 10.7.2013 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%,
ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe a po oprave petitu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny
975,62 Eur, úrok 67,47 Eur (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti

úveru), úroky z omeškania 2,00 Eur (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej
splatnosti úveru), úrok 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 975,62 Eur od 11.7.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne a to: z nezaplatenej istiny 975,62 Eur od
11.7.2013 do zaplatenia a nezaplatených úrokov 67,47 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia. V písomnej
žalobe uviedol, že dňa 23.1.2013 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXX (ďalej len „Zmluva“),
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1 000 Eur. Poskytnutý
úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj

s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.1.2016. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný
porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 17.6.2013 vyzvaný na predčasné splatenie
poskytnutého úveru v lehote do dátumu uvedeného na výzve. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu
voči žalovanému do dnešného dňa uhradená. Úroky vo výške 67,47 Eur predstavujú dohodnutý
úrok v zmysle
Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru do predčasného
zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 19,90 % p.a. vyplýva zo Zmluvy. Úrok z omeškania 2,00 Eur

predstavuje každú omeškanú dlžnú splátku odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti v úročení úrokom
z omeškania vo výške 8,00 % ročne.2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 25.4.2016 pod č.k. 7C/14/2016-28. Platobný
rozkaz bol uznesením zo dňa 26.6.2017 pod č.k. 7C/14/2016-42 zrušený, keďže sa žalovanému
nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa
jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene

právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných
právach a povinnostiach.

4. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur,
skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný
spor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na

základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a
rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.10.2017, miesto a čas
jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sa na verejné vyhlásenie
rozsudku nedostavili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento

skutkový a právny stav:

5. Žalovaný dňa 23.1.2013 uzatvoril so žalobcom Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXXX. Jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému vo výške 1
000 Eur, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 19,9 % p.a. Výška anuitnej splátky bola určená sumou

37,09 Eur, termín splatnosti 1. splátky dňom 15.2.2013, počet anuitných splátok 36, periodicita a termín
splatnosti anuitnej splátky bol stanovený mesačne, v 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru
15.1.2016. Výška RPMN bola uvedená 26,98 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu Úverovej zmluvy
46,35 %, celková čiastka, ktorú klient musí zaplatiť (súčet výšky Úveru a celkových nákladov Klienta
spojených s Úverom) je uvedená vo výške 1 406,88 Eur, poplatok za správu Úverového účtu 1,99 Eur

mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky.

6. Žalobca listom zo dňa 22.4.2013 vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok najneskôr do
27.4.2013 a upozornil ho, že v prípade neuhradenia žalobca bude požadovať jednorázové splatenie
celej dlžnej sumy. Žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 17.6.2013,

kde súčasne oznámil predčasnú splatnosť celého úveru. Vyzval žalovaného uhradiť celý dlh vo výške 1
097,95 Eur s príslušenstvom najneskôr do 9.7.2013, pričom túto výzvu spoplatnil sumou 30 Eur.

7. Žalobca na výzvu súdu predložil prehľad splácania úveru žalovaným, pričom v podaní uviedol, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1 000 Eur. Do dátumu zosplatnenia úveru uhradil žalovaný

na istinu sumu 24,38 Eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala 975,62
Eur. Po zosplatnení žalovaný nevykonal žiadnu úhradu. V prehľade sú splátky rozdelené na splátky
úrokov a splátku istiny. Ďalej uviedol: „ Žalovaný musí vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné prostriedky,
ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, spláca sa
istina úveru anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity). Splácanie anuitným spôsobom (formou

konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej
splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru
(amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych
úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so
zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným

dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Úver musí byť splatený
najneskôr v konečný deň splatnosti určený v zmluve o úvere.“

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvárania úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.9. Podľa § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie podľa
písm. a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania, podľa písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, podľa písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

10.Podľa§9ods.2Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti podľa
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
podľa písmena j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov podľa písm. k/ výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

11. Podľa § 11 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 b) neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

12. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluve nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. (v znení účinnom k 23.1.2013) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. a/ Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť

pred uzavretím zmluvy.

17. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

18. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov.

20. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní

predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah,
ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 23.1.2013 je vzťahomobčianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Súd poukazuje i na to, že
novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.) , že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

21. Súd teda najskôr zisťoval, či zmluva o úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z.z.

22. Z predloženého rovnopisu zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovaným mal súd za preukázané, že
neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko neobsahuje špecifikáciu,
v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny a uplatneného úroku, koľko
z nej predstavujú prípadné poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavujú prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa

dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj
nároky, na ktoré nemá právo. Pre absenciu tejto povinnej náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. k) je potrebné
považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bezúročný. Žalobca teda nie je oprávnený
zo zmluvy požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie - úroky obsiahnuté v zmluve,
poplatok za omeškanie a povinnosťou žalovaného ako spotrebiteľa, dlžníka je zaplatiť úver iba vo výške

poskytnutých peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. V tomto smere nepostačuje odkaz
na Všeobecné podmienky. Z požiadavky písomnej formy zmluvy vyplýva, že všetky povinné obsahové
náležitosti zmluvy o úvere musia byť obsiahnuté priamo v zmluve, ktorá je ako riadny dvojstranný
právny úkon podpísaná jej účastníkmi. Žalobca síce k vyjadreniu zo dňa 5.10.2017 doručil „Amortizačnú
tabuľku“, ale táto nebola doložená k žalobe a teda k úverovej zmluve. Predmetná amortizačná tabuľka

nebolasúčasťouúverovejzmluvy,nakoľkotozúverovejzmluvynevyplývaapretosúdnaňuneprihliadol.
Pokiaľ ide o úrok 19,90 % ročne (i keď sa jedná o úver bezúročný a bez poplatkov) z nesplatenej istiny od
11.7.2013dozaplatenia,súd poukazujeinauznesenieNSSRsp.zn.Obo143/1998anarozhodnutieÚS
SRsp.zn.IV.ÚS476/201z18.9.2012,vzmyslektorýchdohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z

omeškania. Takýto záver je logický, lebo v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že
považuje celý dlh za splatný, t.j. dôjde k zosplatneniu úveru, potom nastupuje po zosplatnení režím
platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.

23. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 000 eur. Z prehľadu splácania je zrejmé, že žalovaný
na úvere splatil čiastku 47,82 Eur. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného k úhrade 952,18
Eur/1000 Eur - 47,82 Eur/t.j. žalovaný musí vrátiť úver po zohľadnení už realizovaných úhrad, ktoré boli
započítané na istinu. Súd poukazuje na svoje predchádzajúce právne zdôvodnenie a teda na to, že na

predmetný úver je potrebné pozerať sa ako na bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu v prevyšujúcej
časti súd návrh zamietol aj čo sa týka úrokov, zmluvných úrokov, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil.

24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom od 1.2.2013
a v čase vzniku záväzkového vzťahu) výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal úroky z omeškania zo sumy 952,18 Eur
vo výške 8 % ročne počnúc dňom 10.7.2013 (žalovaný bol podaním zo dňa 17.6.2013 vyzvaný k úhrade
celého dlhu najneskôr do 9.7.2013 t.j. nasledujúcim dňom 10.7.2013 sa dostal s plnením do omeškania).28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (žalobca mal neúspech
v nepatrnej časti) v spojení s § 262 ods. 1 CSP, priznal žalobcovi súd právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).

v Leviciach, dňa 27.10.2017

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.