Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316200531
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4316200531.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. X., I..
X.X.XXXX, Z. G. I., o zaplatenie 975,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 23,44 Eur, úrok 67,47 Eur, úroky z omeškania vo výške
2,00 Eur, úrok 19,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 975,62 Eur od 10.7.2013 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 23,44 Eur a nezaplatených úrokov vo výške 67,47 Eur od
10.7.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi žalovaný.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe a po oprave petitu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny
975,62 Eur, úrok 67,47 Eur (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti
úveru), úroky z omeškania 2,00 Eur (nárok vznikol z neuhradených splátok do dátumu predčasnej

splatnosti úveru), úrok 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 975,62 Eur od 11.7.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne a to: z nezaplatenej istiny 975,62 Eur od
11.7.2013 do zaplatenia a nezaplatených úrokov 67,47 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia. V písomnej
žalobe uviedol, že dňa 23.1.2013 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXX (ďalej len „Zmluva“),
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1 000 Eur. Poskytnutý
úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj
s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.1.2016. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný

porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 17.6.2013 vyzvaný na predčasné splatenie
poskytnutého úveru v lehote do dátumu uvedeného na výzve. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu
voči žalovanému do dnešného dňa uhradená. Úroky vo výške 67,47 Eur predstavujú dohodnutý úrok
v zmysle Zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru do predčasného
zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 19,90 % p.a. vyplýva zo Zmluvy. Úrok z omeškania 2,00 Eur
predstavuje každú omeškanú dlžnú splátku odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti v úročení úrokom
z omeškania vo výške 8,00 % ročne.

2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 25.4.2016 pod č.k. 7C/14/2016-28. Platobný
rozkaz bol uznesením zo dňa 26.6.2017 pod č.k. 7C/14/2016-42 zrušený, keďže sa žalovanému
nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk.3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa
jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene
právnejúpravyžalovaného akospotrebiteľapísomnepoučilomožnostizastúpeniaa o jehoprocesných
právach a povinnostiach.

4. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 27.10.2017 pod č.k. 7C/14/2016-65 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 952,18 Eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 952,18 Eur
počnúc dňom 10.7.2013 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že sa žalobcovi priznáva
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcom výroku, ako aj súvisiacom výroku o náhrade trov konania
podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a
vyhovenie žalobe v plnom rozsahu a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného
i odvolacieho konania. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 15.11.2018 pod č.k.
9Co/74/2018-154 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj výroku

o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia
odvolaciehosúduvyplýva,žesúdprvejinštancie,rozhodujúconárokužalobcu,posúdildanýzáväzkovo-
právny vzťah medzi stranami sporu v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvárania zmluvy, ako aj v zmysle ust. § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka a správne
uviedol, že preskúmavaná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a musí obsahovať všetky náležitosti

stanovené zákonom pre uzatvorenie takejto zmluvy, a to stanovených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
Pri skúmaní jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy zistil, že v zmluve chýba povinná náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona a to výška, počet a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov.
Z tohto dôvodu považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. úver za bezúročný a
bez poplatkov. Úlohou odvolacieho súdu nastalo zodpovedanie otázky, či súd prvej inštancie správne

aplikoval na danú vec ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
keď dospel k záveru, že zmluva obsahuje údaj o počte, termíne, výške splátok, avšak bez uvedenia
rozčlenenia splátky na istinu, úroky a poplatky, a preto je potrebné takúto zmluvu považovať v zmysle §
11 ods. 1 písm. b/ za bezúročnú a bez poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na článok 2
ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd povinný rozhodovať v

súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Takouto autoritou je nepochybne
aj Najvyšší súd SR, ktorý sa k uvedenej problematike vyjadril vo viacerých svojich rozhodnutiach, či už
v uznesení Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. 04. 2018, alebo vo svojom
ďalšom rozhodnutí 3Cdo 146/2017 zo dňa 22. 02. 2018. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení (3Cdo
146/2017) uviedol, že v dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. sa zdôrazňuje zásadný

význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, v ktorých má mať dostatočné množstvo informácií
o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré mu z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť
si povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., ktorý je v danom
prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa
zák. č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy "výška, alebo počet", či "termíny

splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť
k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Pokiaľ ide o to, či zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok, úrokov a
iných poplatkov je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010
Z.z.umožňujedospieťkzáveru,žetotoustanovenienevyžaduje,abyzmluvaoúvereobsahovalapresné

vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej
splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Podrobné informácie o
vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek
počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Vychádzajúc z účelu smernice právnychzáverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. a čiastkových
právnych záverov vyjadrených vyššie, dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie

toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zák. č.
129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho
eurokonformnevykladaťtak,žesatýmneustanovujepovinnosťuviesťpožadovanéinformácievovzťahu
ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedie súhrnne ku splátke,
ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako
aj v súvisiacom výroku o trovách konania je dôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok v týchto častiach
spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci k otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., ktorá potom bola podkladom pre
záver o tom, či poskytnutý úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z.)
a bez poplatkov.

6. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 13.3.2019 rozhodol v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti
strán sporu, ktoré mali doručenie riadne vykázané. Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil, súhlasil
s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný zaslal súdu len potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti, neúčasť neospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť.

7. Na základe prevedeného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vyjadrením žalobcu,
súd zistil tento skutkový a právny stav:

8. Žalovaný dňa 23.1.2013 uzatvoril so žalobcom Úverovú zmluvu č.

XXXXXXXXXXXXXXXX. Jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému vo výške 1
000 Eur, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 19,9 % p.a. Výška anuitnej splátky bola určená sumou
37,09 Eur, termín splatnosti 1. splátky dňom 15.2.2013, počet anuitných splátok 36, periodicita a termín
splatnosti anuitnej splátky bol stanovený mesačne, v 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru
15.1.2016. Výška RPMN bola uvedená 26,98 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu Úverovej zmluvy

46,35 %, celková čiastka, ktorú klient musí zaplatiť (súčet výšky Úveru a celkových nákladov Klienta
spojených s Úverom) je uvedená vo výške 1 406,88 Eur, poplatok za správu Úverového účtu 1,99 Eur
mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky.

9. Žalobca listom zo dňa 22.4.2013 vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok najneskôr do

27.4.2013 a upozornil ho, že v prípade neuhradenia žalobca bude požadovať jednorázové splatenie
celej dlžnej sumy. Žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 17.6.2013,
kde súčasne oznámil predčasnú splatnosť celého úveru. Vyzval žalovaného uhradiť celý dlh vo výške 1
097,95 Eur s príslušenstvom najneskôr do 9.7.2013, pričom túto výzvu spoplatnil sumou 30 Eur.

10. Žalobca na výzvu súdu predložil prehľad splácania úveru žalovaným, pričom v podaní uviedol, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1 000 Eur. Do dátumu zosplatnenia úveru uhradil žalovaný
na istinu sumu 24,38 Eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala 975,62
Eur. Po zosplatnení žalovaný nevykonal žiadnu úhradu. V prehľade sú splátky rozdelené na splátky
úrokov a splátku istiny. Ďalej uviedol: „ Žalovaný musí vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné prostriedky,

ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, spláca sa
istina úveru anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity). Splácanie anuitným spôsobom (formou
konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej
splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru
(amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych

úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so
zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným
dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Úver musí byť splatený
najneskôr v konečný deň splatnosti určený v zmluve o úvere.“

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvárania úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.12. Podľa § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
podľa písm. a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo

povolania, podľa písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, podľa písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

13.Podľa§9ods.2Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti podľa
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
podľa písmena j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov podľa písm. k/ výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

14. Podľa § 11 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 b) neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15.Podľa§52Obč.zák.(1)Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorú
uzatváradodávateľsospotrebiteľom.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluve nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. (v znení účinnom k 23.1.2013) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(4písm.a)Zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmäustanovenia,
ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. (5)
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom od 1.2.2013
a v čase vzniku záväzkového vzťahu) výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.21. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov.

22. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah,

ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 23.1.2013 je vzťahom
občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Súd poukazuje i na to, že
novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.) , že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

23. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, platnosť ktorej
nebola spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať
predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je
základnou zásadou nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a

povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich ,
najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej
zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme, jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z
hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje,
alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami

Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka.

24. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú,
aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu
- odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa § 499 Obch.

zák. za dohodnutie záväzku poskytnúť úver), tak aj úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie
povinností, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné
úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona
ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ
požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky

a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa
§ 121 odst. 3 Obč. zák.. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. (porov.
rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z
24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014)

25. Žalobca uzavrel so žalovaným platne písomnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v
súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky, úročené
pevnou úrokovou ročnou percentuálnou sadzbou, s uvedenou RPMN a priemernou RPMN. Žalovaný
zmluvné podmienky spotrebiteľského úveru nedodržal, prestal uhrádzať dohodnuté splátky, dostal sa
do omeškania, preto veriteľ vyhlásil celú pohľadávku za splatnú, ktorá skutočnosť žalovanému bola

písomne oznámená. Súd v súlade so stanoviskom odvolacieho súdu, keďže sa nejedná o poskytnutý
úver bez poplatkov a bezúročný, keďže súd mal preukázané, že zmluva obsahuje všetky zákonom č.
129/2010 Z.z. predpísané kogentné náležitosti, priznal žalobcovi nárok na nesplatenú istinu úveru v
zamietajúcej časti t.j. v sume 23,44 Eur (vo vyhovujúcej časti rozsudok OS Levice zo dňa 27.10.2017 pod
č.k. 7C/14/2016-65 nadobudol právoplatnosť). Titulom záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol

žalobcom vyčíslený pevnou sumou dohodnutý ročný úrok z úveru v sume 67,47 Eur a úrok z omeškania
v sume 2,00 Eur do zosplatnenia, s vyúčtovaním ktorého nároku žalobcu sa súd stotožnil a i v tejto časti
podanej žalobe vyhovel. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi i zmluvný úrok vo výške 19,90% ročne
z nesplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia a úrok z omeškania v
súlade s § 517 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. z dlžnej sumy 23,44 Eur a dlžného

zmluvného úroku 67,47 Eur odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.26.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu
trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého,

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov bude
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).