Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200909
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o.,
Priemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zastúpeného advokátskou kanceláriou Matejka &
Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, IČO: 47 257 415 proti žalovanému: Daňový úrad Nitra,
Damborského 5, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia (oznámenia) žalovaného o použití nadmerného
odpočtu č. 103731772/2016 zo dňa 16. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e oznámenie Daňového úradu Nitra o použití nadmerného odpočtu č. 103731772/2016
zo dňa 16. 08. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.V predloženom administratívnom spise žalovaného je riadne daňové priznanie za mesiac máj 2013 na
dani z pridanej hodnoty (podané dňa 25. 06. 2013 o 18:25 hod.), v ktorom si žalobca uplatnil nadmerný
odpočet v sume 4.689,71 eur a druhé riadne daňové priznanie za mesiac máj 2013 (podané dňa 25. 06.
2013 o 18:34 hod), v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 17.574,71 eur.

2.Dňa18.02.2014 podalžalobcadodatočnédaňovépriznanienadanizpridanejhodnotyzamesiacmáj
2013, podľa ktorého vznikla žalobcovi za uvedené obdobie na dani z pridanej hodnoty vlastná daňová
povinnosť v sume 12.885,- eur.

3. Obsahom administratívneho spisu je i opravné daňové priznanie žalobcu za mesiac máj 2016 (podané
dňa 27. 06. 2016), z ktorého vyplýva, že žalobcovi vznikol za uvedené zdaňovacie obdobie (máj 2016)
nadmerný odpočet v sume 2.473,06 eur.

4. Žalovaný v podaní zo dňa 18. 07. 2016 označenom ako "oznámenie použití nadmerného odpočtu"
oznámil žalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2016 v sume 7.728,55 eur, ktorý
vznikol na dani z pridanej hodnoty, sa použije na úhradu daňového nedoplatku:
-sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty v sume 861,98 eur, vyrubeného rozhodnutím o sankčnom
úroku č. 9416301/5/3970736/2013 zo dňa 28. 08. 2013 za zdaňovacie obdobie február 2009, splatného
dňa 27.12.2013, v pôvodnej výške 892,50 eur ,

- vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 6.866,57 eur, vyrubenej na základe
podaného dodatočného daňového priznania č.7965715/2014 zo dňa 18. 02. 2014 za zdaňovacie
obdobie máj 2013, splatnej dňa 31. 03. 2014, v pôvodnej výške 12.885,- eur.5. Dňa 25. 07. 2016 žalobca podal riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2016, v ktorom
si uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.706,24 eur.

6. V predloženom administratívnom spise sa nachádza podanie žalovaného zo dňa 16. 08. 2016
označené ako "oznámenie o použití nadmerného odpočtu", ktorým žalovaný oznámil žalobcovi ako
daňovému subjektu, že v zmysle ust. § 79 ods. 1, 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadmerný odpočet v
sume 2.473,06 eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26. 07. 2016 v sume 2.473,06 eur za

zdaňovacie obdobie máj 2016 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty
- vlastnej daňovej povinnosti na základe podaného dodatočného daňového priznania za zdaňovacie
obdobie máj 2013 zo dňa 18. 02. 2014, splatného dňa 31. 03. 2014, v pôvodnej výške 4.689,71 eur
(ďalej len "oznámenie zo dňa 18. 06. 2016").

7. V ďalšom podaní zo dňa 20. 09. 2016 označenom ako "oznámenie použití nadmerného odpočtu"

oznámil žalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2016 v sume 4.706,24 eur, ktorý
vznikol na dani z pridanej hodnoty, sa použije na úhradu daňového nedoplatku:
- vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 597,85 eur, na základe podaného
dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 pod č. 7965715/2014 zo dňa 18. 02.
2014, splatného dňa 31. 03. 2014,

- vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 4.108,39 eur, na základe podaného
dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 pod č. 7965715/2014 zo dňa 18. 02.
2014, splatného dňa 31. 03. 2014.

8. Žalobca podal proti "oznámeniu zo dňa 16. 08. 2016" odvolanie zo dňa 07. 10. 2016, v ktorom

uviedol, že voči žalobcovi bolo začaté reštrukturalizačné konanie uznesením Okresného súdu Nitra
sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 15. 05. 2013 a uznesením zo dňa 21. 06. 2013 bola žalobcovi povolená
reštrukturalizácia. Následne bol potvrdený reštrukturalizačný plán. V podanom odvolaní žalobca uviedol,
že považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Žalovaný si neprihlásil pohľadávku zodpovedajúcu
daňovej povinnosti do reštrukturalizácie. Na vysvetlenie uviedol, že za zdaňovacie obdobie máj 2013

podal dve riadne daňové priznania a to za časť mesiaca do začatia reštrukturalizačného konania (od 01.
05.2013do22.05.2013),vktoromsiuplatnilnadmernýodpočetvsume4.689,71euradaňovépriznanie
za časť mesiaca od začatia reštrukturalizačného konania (od 23. 05. 2013 do 31. 05. 2013) s daňovou
povinnosťou 17.574,71 eur, ktorej celá výška bola započítaná s nadmerným odpočtom za mesiac apríl
2013. Následne dňa 18. 02. 2014 bol upozornený zamestnankyňou žalovaného, že nastal problém

pri spracovaní daňového priznania za mesiac máj 2013, podal dňa 18. 02. 2014 dodatočné daňové
priznanie za máj 2013 s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 12.885,- eur (17.574,71 eur - 4.689,71
eur), ktorá daňová povinnosť bola započítaná s nadmerným odpočtom za mesiac apríl 2013 (nadmerný
odpočet v celkovej výške 21.893,58 eur), ktorého zostávajúca časť nebola žalobcovi vrátená. V závere
odvolania žalobca poukázal na to, že daňový úrad mu doručil tri oznámenia o použití nadmerných

odpočtov, ktoré sa mali použiť na úhradu daňovej povinnosti za mesiac máj 2013 podľa dodatočného
daňového priznania zo dňa 18. 02. 2014, pričom sumárna výška nadmerných odpočtov použitých na
úhradu daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2013 presahuje výšku daňovej
povinnosti podľa tohto daňového priznania.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 12. 10. 2016 oznámil žalobcovi, že odvolanie je možné podať len
proti rozhodnutiu, pričom vydané oznámenie o použití nadmerného odpočtu nemožno považovať
na rozhodnutie a teda proti nemu nie je možné použiť inštitút odvolania. Odvolanie považoval za
bezpredmetné, lebo voči nemu nie je možné uplatniť opravné prostriedky.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

10. Žalovaný v podaní zo dňa 16. 08. 2016 označenom ako "oznámenie o použití nadmerného odpočtu"
oznámil žalobcovi ako daňovému subjektu, že v zmysle ust. § 79 ods. 1, 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

nadmerný odpočet v sume 2.473,06 eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26. 07. 2016 v
sume 2.473,06 eur za zdaňovacie obdobie máj 2016 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani
z pridanej hodnoty - vlastnej daňovej povinnosti na základe podaného dodatočného daňového priznaniaza zdaňovacie obdobie máj 2013 zo dňa 18. 02. 2014, splatného dňa 31. 03. 2014, v pôvodnej výške
4.689,71 eur.

III. Argumenty žalobcu

11. Žalobca podal proti rozhodnutiu (oznámeniu) žalovaného žalobu zo dňa 11. 10. 2016 (doručená
súdu dňa 14. 10. 2016), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného
označeného ako oznámenie o použití nadmerného odpočtu č. 103731772/2016 zo dňa 16. 08. 2016.

12. V žalobe namietal nezákonnosť opatrenia žalovaného správneho orgánu, ktoré ukracuje žalobcu
na jeho subjektívnych právach. Žalobca prezentoval názor, že opatrenie je bez ďalšieho spôsobilým
predmetom preskúmania súdom v konaní začatom na základe žaloby a na podporu svojho názoru
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/4/2009, ako i na
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky pri riešení tejto právnej otázky.

13. Ku skutočnostiam, ktoré majú vplyv na posúdenie zákonnosti opatrenia žalovaného uviedol, že
uzneseniami Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 z dňa 15. 05. 2013 a zo dňa 22. 05.
2013 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie, uznesením zo dňa 28. 06. 2013 bola
povolená reštrukturalizácia a dňa 31. 01. 2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu. Z dôvodu

prebiehajúcej reštrukturalizácie žalobca podal dňa 25. 06. 2013 riadne daňové priznanie na dani z
pridanej hodnoty za uplynulú časť mesiaca do začatia reštrukturalizačného konania (od 01.01. 2013 do
22. 05.2013), v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur a riadne daňové priznanie
na dani z pridanej hodnoty za časť mesiaca od začatia reštrukturalizačného konania (od 23. 05. 2013
do 31. 05. 2013) s daňovou povinnosťou 17.574,71 eur, od ktorej bol odpočítaný nadmerný odpočet za

mesiac apríl 2013.

14. Ďalej žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 18. 02. 2014 bol zamestnankyňou žalovaného
upozornený na problém so spracovaním daňového priznania za mesiac máj 2013 v informačnom
systéme, preto žalobca podal dodatočné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj

2013 s daňovou povinnosťou v sume 12.885,- eur (17.574,71-4.689,71), od ktorej bol v daňovom
priznaní odpočítaný nadmerný odpočet za mesiac apríl 2013 (v celkovej výške 21.893,58 eur), ktorého
zostávajúca časť nebola žalobcovi vrátená. Výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu na základe pôvodných
daňových priznaní, resp. dodatočného daňového priznania je rovnaký, t. j. daňová povinnosť v sume
12.885,-eur. Žalobca sa domnieval, že pri vykazovaní dane z pridanej hodnoty za mesiac máj 2013

postupoval v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii i zákonom o dani z pridanej hodnoty
a k podaniu dodatočného daňového priznania pristúpil výlučne v dôsledku požiadaviek žalovaného.
Uviedol, že pokiaľ by i pripustil, že pri podávaní daňových priznaní pochybil, v kontexte uvedených
skutočností nemožno rozumne vysvetliť postup žalovaného, ktorý na základe výkazu daňových
nedoplatkov ku dňu 08. 04. 2014 v exekučnom konaní na základe daňovej exekučnej výzvy č.

9400504/51710233/2014ŠubM zo dňa 02. 05 2014 od žalobcu vymáha sumu 17.574,71 eur (12.885,-
eur + 4.689,71eur), teda sumu, ktorá zjavne nepredstavuje daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie
mesiaca máj 2013 v zmysle dodatočného daňového priznanie, ktorým mala byť vyrubená daňová
povinnosť.

15. Opatrenie žalovaného je nezákonné nielen z dôvodu nevysvetliteľného nezohľadnenia odpočítania
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie mesiaca apríl 2013 od vlastnej daňovej povinnosti v
nasledujúcom zdaňovacom období, ale aj preto, že žalovaný použil na úhradu daňovej povinnosti
nadmerný odpočet, pričom daňovú povinnosť súčasne vymáha v daňovej exekúcii na základe daňového
priznania týkajúceho sa toho istého zdaňovacieho obdobia, ale v inej výške.

16.Vzáveresvojejžalobypoukázalnato,žedaňovýúradmudoručiltrioznámeniaopoužitínadmerných
odpočtov, ktoré sa mali použiť na úhradu daňovej povinnosti za mesiac máj 2013 podľa dodatočného
daňového priznania zo dňa 18. 02. 2014 (12.885,-eur), pričom sumárna výška nadmerných odpočtov
použitých na úhradu daňovej povinnosti na dani z priadnej hodnoty za mesiac máj 2013 presahuje výšku

daňovej povinnosti podľa tohto daňového priznania (14.045,87 eur).

IV. Vyjadrenie žalovaného17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 30. 01. 2017, ktoré bolo súdu doručené v ten istý
deň. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca podal elektronicky dňa 27. 06. 2016 daňové priznanie na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume

2.473,06 eur. Za nasledujúce zdaňovacie obdobie jún 2016 podal elektronicky daňové priznanie dňa
25. 07. 2016, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 4.706,24 eur. Pretože v čase poukázania
nadmerného odpočtu bol u žalobcu evidovaný daňový nedoplatok, žalovaný použil nadmerný odpočet
na splatný nedoplatok na dani z pridanej hodnoty a o tomto upovedomil daňový subjekt oznámením
o použití nadmerného odpočtu zo dňa 16. 08. 2016. Daňový preplatok bol použitý na úhradu daňovej

povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 2.473,06 eur na základe dodatočného daňového priznanie
za zdaňovacie obdobie máj 2013 zo dňa 18. 02. 2014 v pôvodnej výške 4.689,71 eur.

18. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že oznámenie o použití nadmerného odpočtu nie je
rozhodnutím, nemá základné náležitosti rozhodnutia uvedené v § 63 daňového poriadku, pričom má len
informatívny charakter a neboli ním žalobcovi uložené povinnosti ani priznané práva. Proti uvedenému

oznámeniu nie je možné podať opravný prostriedok v zmysle daňového poriadku.

19. V súvislosti s prebiehajúcim reštrukturalizačným konaním u žalobcu uviedol, že žalovaný si môže
do reštrukturalizačného konania prihlásiť iba daňové nedoplatky. Pretože vlastná daňová povinnosť
žalobcu na základe podaného dodatočného daňového priznania zo dňa 18. 02. 2014 bola splatná až

dňa 31. 03. 2014, nebolo možné tento nedoplatok spätne prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Len
tie pohľadávky, ktoré môžu byť prihlásené do reštrukturalizačného konania nemožno ďalej vymáhať.
Pohľadávky je možné prihlásiť do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie, v uvedenom prípade do 28. 07.
2013. Nedoplatok uvedený v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa 16. 08. 2016 bol splatný
31. 03. 2014, a teda ho nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizačného konania.

20. Žalovaný potvrdil, že žalobca podal dňa 25. 06. 2013 dve riadne daňové priznania na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013, a to daňové priznanie za uplynulú časť mesiaca do začatia
reštrukturalizačného konania (od 01. 05. 2013 do 22. 05.2013), v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet
v sume 4.689,71 eur a daňové priznanie za čas mesiaca od začatia reštrukturalizačného konania (od

23.05.2013 do 31. 05. 2013) s daňovou povinnosťou 17.574,71 eur, od ktorej bol odpočítaný nadmerný
odpočet za apríl 2013. Následne bolo žalobcom dňa 18. 02. 2014 podané dodatočné daňové priznanie
na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2013 s daňovou povinnosťou v sume 12.885,-eur (17.574,71-
4.689,71), od ktorej bol v daňovom priznaní odpočítaný nadmerný odpočet za mesiac apríl 2013 (v
celkovej sume 21.893,58 eur), ktorého zostávajúca časť nebola žalobcovi vrátená. Výsledný vzťah k

štátnemu rozpočtu, na základe pôvodných daňových priznaní resp. dodatočného daňového priznania
je rovnaký, podľa tvrdenia žalobu, t. j. daňová povinnosť v sume 12.885,- eur. K uvedenému tvrdeniu
žalobcu žalovaný uviedol, že podľa ust. § 77 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, je stanovené zdaňovacie obdobie platiteľa dane. V jednotlivých odsekoch tohto
ustanovenia nie je uvedené, že žalobca mal za zdaňovacie obdobie máj 2013 podať dve riadne daňové

priznania, a to od začiatku reštrukturalizácie a od nasledujúceho dňa po reštrukturalizácii do konca
kalendárneho mesiaca. Žalobca bol upozornený, že nepodal za máj 2013 daňové priznanie v súlade s
ust. § 77 zákona o dani z pridanej hodnoty a následne podal dodatočné daňové priznanie dňa 18. 02.
2014, v ktorom si vyčíslil vlastnú daňovú povinnosť v sume 12.885,- eur. Žalovaný uviedol, že druhé
riadne daňové priznanie za máj 2013, v ktorom si žalobca vyčíslil daňovú povinnosť v sume 17.574,71

eur nemohlo byť spracované, lebo za jedno zdaňovacie obdobie môže byť podané len jedno riadne
daňové priznanie. To, že žalobca podal dňa 18. 02. 2014 dodatočné daňové priznanie za obdobie máj
2013 neznamená, že prvé riadne daňové priznanie za máj 2013, v ktorom vyčíslil nadmerný odpočet
v sume 4.689,71 eur, je nespracovateľné. Žalobca podaním dodatočného daňového priznania vyčíslil
vlastnú daňovú povinnosť v sume 12.885,- eur a keďže v riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobie máj 2013 vyčíslil nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur, jeho celková daňová povinnosť za
zdaňovacie obdobie máj 2013 je súčet vlastnej daňovej povinnosti a nadmerného odpočtu, t. j. 12.885
eur + 4.689,71 eur, spolu 17.574,71 eur.

21. Žalovaný mal za to, že oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 16. 08. 2016 nemá za

následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ním nemohli byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a teda napadnuté oznámenie nemožno považovať
za rozhodnutie ani v tzv. materiálnom poňatí. Oznámenie správcu dane nie je spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu. Žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny
poriadok, ďalej len "SSP" v znení účinnom od 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej
žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal oznámenie
žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa 16. 08. 2016 a dospel k záveru, že podaná žaloba je
dôvodná, a preto na pojednávaní dňa 12. 04. 2017 vyššie označené oznámenie žalovaného podľa ust.

§ 191 ods. 1, písm. d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

23. Podľa § 77 ods. 1, 4, 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom do 31. 12. 2016, zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2.
Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa

dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom
právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol
právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím
obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac.
Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie

obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom
kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej
vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v
ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa odsekov
1 až 4.

Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do
25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu
okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla
podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane

vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej
len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania.

Podľa § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi
nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom

zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet
od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný
nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za
zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo
do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové

priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný
odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom
prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom
rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou

výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

24. Podľa § 55 ods.1, 2, 5, 6, 7, 9 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnom do 31. 12. 2016, daň sa platí v
eurách príslušnému správcovi dane.

Platbu dane možno vykonať
a) bezhotovostným prevodom z účtu
1. vedeného u poskytovateľov platobných služieb na príslušný účet správcu dane,
2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis, 33)na
príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici,

b) v hotovosti
1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2. zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o
platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberanépodľa osobitných predpisov, 33)
3. pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec; na túto platbu je
zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad,

c) vykonaním kompenzácie podľa odseku 7.
Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane.
Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí:
a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,

b)naúhradudaňovéhonedoplatkunadani,naktorúbolaplatbaurčená,snajstaršímdátumomsplatnosti
v čase prijatia platby,
c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,
d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového
nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na

iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.
Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných
preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s
rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich
výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu

daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách
u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.
Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu.

Podľa § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje

podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa §
55 ods. 6 a 7.

25. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov
daňových orgánov pri rozhodovaní o použití nadmerného odpočtu v sume 2.473,06 eur, ktorý vznikol

žalobcovi na dani z pridanej hodnoty dňa 26. 07. 2016 v sume 2.473,06 eur za zdaňovacie obdobie
máj 2016 a jeho použití na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty - vlastnej daňovej
povinnosti na základe dodatočného daňového priznanie za zdaňovacie obdobie máj 2013 zo dňa
18. 02. 2014 v pôvodnej výške 4.689,71 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci
vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobcovi vznikla na

základe dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2013 zo dňa 18. 02. 2014 daňová
povinnosť v pôvodnej výške 4.689,71 eur (čo je uvedené v oznámení zo dňa 16. 08. 2016 o použití
nadmerného odpočtu).

26. Skôr, ako súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu oznámenia žalovaného zo dňa 16. 08. 2016,

sa zaoberal námietkou žalovaného, že oznámenie správcu dane o použití nadmerného odpočtu nemá
charakter rozhodnutia, a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.
Súd poukazuje na ust. § 2 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verenej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V ust. § 3 ods. 1, písm. c/ SSP je uvedené, že na účely
tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy

v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

27.Priposudzovanítoho,čioznámeniežalovanéhoopoužití nadmernéhoodpočtuna úhradudaňového
nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či svojimi účinkami smeruje ku

konkrétnemu adresátovi práva, a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.
Z oznámenia žalovaného vyplýva, že nadmerný odpočet, ktorý vznikol žalobcovi sa použije na úhradu
jeho daňových nedoplatkov t.j. nedôjde k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa §
79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Oznámenie žalovaného je teda aj napriek svojejneformálnejpovaherozhodnutímsúčinkamivmajetkovejsérežalobcu(viďuznesenieNajvyššiehosúdu
SR 5Sžf/17/2016 zo dňa 25. 10. 2016). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že oznámenie žalovaného
o použití nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku je spôsobilým predmetom súdneho

prieskumu.

28. Predpokladom zákonnosti rozhodnutia (v tomto prípade oznámenia správcu dane o použití
nadmerného odpočtu) je zákonnosť postupu daňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia
(oznámenia). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia (oznámenia)
žalovaného ako i jeho postupu pri rozhodnutí o použití nadmerného odpočtu v sume 2.473,06 eur,
ktorý vznikol žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 a jeho použití na
úhradu vlastnej daňovej povinnosti na základe dodatočného daňového priznanie za zdaňovacie obdobie
máj 2013 v pôvodnej výške 4.689,71 eur zistil, že postup správcu dane tak, ako je upravený v zák.
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, nebol dodržaný.

29. Súd po preskúmaní daňových priznaní, ktoré podal žalobca ako daňový subjekt na dani z pridanej
hodnotyzazdaňovacieobdobiemáj2013zistil,žežalobcaakodaňovýsubjektpodalzamesiacmáj2013
dve riadne daňové priznania, a to prvé riadne daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v

sume 4.689,71 eur a druhé riadne daňové priznanie, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume
17.574,71 eur. Uvedené skutočnosti nespochybňuje ani žalovaný s tým, že na druhé riadne daňové
priznanie neprihliadol (podľa jeho tvrdenia uvedeného vo vyjadrení k žalobe).

30. Podľa názoru súdu žalobca zvolil pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj

2013 na dani z pridanej hodnoty nesprávny postup, ak podal dve riadne daňové priznania, a to od
začiatku mesiaca máj 2013 do začatia reštrukturalizačného konania a od začatia reštrukturalizačného
konania do konca mesiaca máj 2013. Uvedená skutočnosť (reštrukturalizácia) nemá vplyv na podanie
daňového priznania. Takýto postup mohol žalobca zvoliť v zmysle zákonných ustanovení len v prípade,
ak by bol na neho vyhlásený konkurz. V dôsledku tohto pochybenia žalobcu (podanie dvoch riadnych

daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013) a po upozornení
správcu dane, že nepodal za máj 2013 daňové priznanie v súlade s ust. § 77 zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podal dodatočné daňové priznanie za máj
2013, nakoľko v systéme žalovaného nebolo možné spracovať dve riadne daňové priznania za to isté
zdaňovacie obdobie, čo tiež nebolo v konaní sporné. V dodatočnom daňovom priznaní za máj 2013

uviedol žalobca vlastnú daňovú povinnosť v sume 12.885,- eur, ku ktorej dospel tak, že z vlastnej
daňovej povinnosti, ktorú uviedol v druhom riadnom daňovom priznaní za máj 2013 v sume 17.574,71
eurodpočítalnadmernýodpočet,ktorýsiuplatnilvprvomriadnomdaňovompriznanízamáj2013vsume
4.689,71 eur. Správca dane však v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa 16. 08. 2016 uvádza
vlastnú daňovú povinnosť v podanom dodatočnom daňovom priznaní za máj 2013 v sume 4.789,71 eur,

čo však nezodpovedá skutkovému stavu vyplývajúcemu z administratívneho spisu a teda oznámenie
žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, ako správca
dane k uvedenej sume (4.789,71 eur) dospel, ak nevyplýva z dodatočného daňového priznania za máj
2013, ako to sám v oznámení uvádza.

31. V dodatočnom daňovom priznaní žalobcu na dani z pridanej hodnoty za máj 2013 je uvedená
vlastná daňová povinnosť v sume 12.885,- eur a nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej
povinnosti podľa § 79 daňového poriadku v sume 12.885, -eur, v riadnom daňovom priznaní za máj 2013
(v poradí prvom - za časť mesiaca máj 2013) je suma 4.689,71 eur uvedená ako nadmerný odpočet, a
nie ako vlastná daňová povinnosť. V oznámení žalovaného zo dňa 16. 08. 2016 sa však uvádza suma

nadmerného odpočtu 2.473,06 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, (čo
nebolo v konaní sporné a vyplýva i z podaného daňového priznania za uvedené obdobie žalobcom),
avšak údaj uvedený v napadnutom oznámení žalovaného, že sa nadmerný odpočet v sume 2.473,06 eur
použije na vlastnú daňovú povinnosť podľa dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie
máj 2013 v pôvodnej výške 4.689,71 eur nevyplýva z podkladov predložených žalovaným. Takýto údaj

sa v dodatočnom daňovom priznaní za máj 2013, ktoré bolo podané dňa 18. 02. 2014 nenachádza,
a preto nie je možné zistiť, z akých údajov žalovaný ako správca dane vychádzal, a teda, či správne
a oprávnene použil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vzniknutý na dani z pridanej hodnoty
žalobcu v mesiaci máj 2016.32. Z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že predmetom súdneho
prieskumu v správnom súdnictve sú i oznámenia o použití nadmerného odpočtu, lebo sa dotýkajú

subjektívnych práv daňových subjektov. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 10. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/4/2009, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že
"Odvolací súd považoval za potrebné uviesť aj to, že vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle § 79
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty nie je podmienené vydaním rozhodnutia správcu
dane. Nárok na vrátenie nadmerného daňového odpočtu vyplýva priamo zo zákona, po splnení zákonom

stanovených podmienok. V prípade, ak nedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu daňový subjekt musí
mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd."

33. Je nepochybné, že správca dane môže v zmysle § 55 ods. 6, 7 daňového poriadku použiť nadmerný
odpočet na daňovú povinnosť daňového subjektu, ktorá sa stala splatnou, ale z preskúmavaného

oznámenia žalovaného nie je zrejmé, či správca dane takto postupoval. Tvrdenie správcu dane uvedené
v samotnom oznámení nezodpovedá listinám, ktoré predložil daňový subjekt a ktoré sa nachádzajú i v
predloženom administratívnom spise žalovaného. Oznámenie o použití nadmerného odpočtu musí byť
zrozumiteľné pre samotný daňový subjekt, ale i pre súd, ktorý má právo takého oznámenie z hľadiska
jeho zákonnosti preskúmať.

34. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne posúdiť použitie nadmerného odpočtu
žalobcu ako daňového subjektu v sume 2.473,06 eur za zdaňovacie obdobie máj 2016 a výsledok
tohto posúdenia oznámiť žalobcovi tak, aby skutočnosti uvedené v oznámení korešpondovali s listinami
založenými v spise a toto odôvodní spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho správnosti, inak

povedané, žalovaný riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia
odôvodní a vysvetlí, na akú daňovú povinnosť žalobcu použije nadmerný odpočet, ktorý vznikol
daňovému subjektu - žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 v
sume 2.473,06 eur. Zároveň sa žalovaný vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu
vznesenými proti napadnutému rozhodnutiu (oznámeniu) v podanej žalobe, vrátane námietky týkajúcej

sa toho, že všetky tri oznámenia o použití nadmerného odpočtu, týkajúce sa vlastnej daňovej povinnosti
žalobcu za obdobie máj 2013 presahujú ním uvedenú vlastnú daňovú povinnosť uvedenú v dodatočnom
daňovompriznanízamáj2013atosprihliadnutímnavyjadreniezástupkynežalovanéhonapojednávaní
dňa 12. 04. 2017, že celková daňová povinnosť žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2013 je súčet
vlastnej daňovej povinnosti a nadmerného odpočtu, teda 12.885,- eur + 4.689,71 eur, spolu 17.574,71

eur,ktorázároveňuviedla,žežalovanývychádzalzprvéhoriadnehoadodatočnéhodaňovéhopriznania.
Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP.

35. V ďalšom konaní sa teda žalovaný bude dôsledne zaoberať tým, či boli dodržané procesné práva
žalobcu a či zákonným spôsobom rozhodol o použití nadmerného odpočtu za obdobie máj 2016, ujasní

si, aká bola vlastná daňová povinnosť žalobcu za obdobie máj 2013, z akých podkladov pri jej určení
vychádzal a ak vzal do úvahy prvé riadne daňové priznanie za máj 2013, v ktorom si žalobca uplatnil
nadmerný odpočet v sume 4.689,71 eur a dodatočné daňové priznanie za máj 2013, v ktorom žalobca
uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 12.885,- eur, prečo pripočítaval nadmerný odpočet k vlastnej
daňovej povinnosti a to tak, aby nielen daňovému subjektu, ale i súdu bol jasný a zrozumiteľný postup

správcu dane ako i údaje, z ktorých vychádzal.

36. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).

37. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.