Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 5, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200411
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu:

W. U. Z., nar. XX.XX.XXXX v S., bez dokladov totožnosti, štátna príslušnosť: Afganská islamská
republika, t.č. cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou, bytom v Košiciach, zastúpeného: Liga za
ľudské práva, Štúrova 3, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnkova 8, Nové Zámky, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného o zaistení č.: PPZ-HCP-BA12-7-033/2018-AV zo dňa 12.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave určuje, že rozhodnutie žalovaného o zaistení č. : PPZ-HCP-BA12-7-033/2018-

AV zo dňa 12.03.2018, bolo nezákonné.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 23.03.2018 správnu žalobu podanú právnym
zástupcom žalobcu zo dňa 16.03.2018 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA12-7-033/2018-AV
vydanému dňa 12.03.2018, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88a ods. 1
písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, ako žiadateľa o udelenie azylu, keďže ide o
štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na
základerozhodnutiaozaistenívedenéhopodčíslomPPZ-HCP-BA12-7-011/2018-AVaexistujedôvodné

podozrenie,žepodalžiadosťoudelenieazyluvýlučnescieľomoddialiťalebozmariťjehoadministratívne
vyhostenie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím o administratívnom vyhostení vedené pod číslom
PPZ-HCP-BA 12-7-008/2018-AV, zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov s
poukazom na § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, dňom vydania rozhodnutia, t.j. 12.03.2018, a
umiestnil do zariadenia, Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Zároveň podľa § 88a
ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný,
pokiaľ trvajú dôvody podľa §88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, najviac do 12.06.2018. Žalovaný

spolu s predložením správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný
administratívny spis, ktorý sa týka danej veci.2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené
rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7-033/2018-AV zo dňa 12.03.2018, ktorým rozhodol o
zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, stanovil dĺžku doby zaistenia

na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.06.2018.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 12.01.2018 v čase o 01.45
hod. bol žalobca kontrolovaný hliadkou colného úradu v blízkosti bývalého hraničného priechodu Šahy
počas pokusu o neoprávnené prekročenie štátnej hranice. V čase kontroly sa žalobca nachádzal spolu

s ďalšími 18 osobami v dodávkovom vozidle s ukrajinskou poznávacou značkou. Žalobca nevedel na
mieste hodnoverne preukázať svoju totožnosť, preto bola na miesto privolaná hliadka z Obvodného
oddelenia Policajného zboru Šahy. Žalobca nepreukázal svoju totožnosť, preto podľa § 18 ods. 4 zákona
č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, bol predvedený na Obvodné oddelenie Šahy. Dňa 12.01.2018 bol
žalobca v čase o 08.45 hod. z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odovzdaný policajtom Oddelenia
cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky. Na základe podozrenia z neoprávneného pobytu,

bol žalobca dňa 12.01.2018 v čase o 11.30 hod. predvedený do priestorov Útvaru policajného zaistenia
cudzincov Medveďov podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Dňa 12.01.2018 začal správny
orgán konanie podľa § 82 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobcovi bolo dňa 12.01.2018
vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení číslo: PPZ-HCP-BA12-7-008/2018-AV z dôvodu, že
žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, pričom nebola žalobcovi určená lehota

na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona
o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Poukázal na to, že podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona
o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu
príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú

záruku. Z vyjadrenia žalobcu v zápisnici o vyjadrení je preukázané, že žalobca by tieto podmienky
nevedel splniť a preto žalovaný nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu
na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného
prostriedku ako zaistenia v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov
a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89

ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil
v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, do 12.03.2018, počas ktorej vykoná všetky úkony
smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Počas celej doby zaistenia žalovaný
bude postupovať v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že
zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobcovi nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná

ujma. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods.
1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

V danej veci žalobca, ktorý bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, požiadal
o udelenie azylu, pričom žalovaný mal za to, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca tak vykonal

výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie na územie domovského štátu.
Žalovaný zaistil žalobcu dňa 12.03.2018 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov s poukazom
na § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, dňom vydania rozhodnutia a umiestnil ho do Útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu existuje
dôvodné podozrenie, že žalobca žiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu výlučne s

cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie na územie domovského štátu. Žalobca už
v minulosti podával vyjadrenie pred žalovaným, resp. pred oddelením cudzineckej polície Policajného
zboru Nové Zámky, pričom na otázku, či mu v domovskom štáte hrozí nebezpečenstvo, majúce za
následok prekážku jeho návratu na toto územie, uviedol, že mu nič nehrozí. Tieto vyjadrenia žalobca
podal v roku 2018, teda po tom, čo podľa jeho tvrdenia, už musel vedieť, že mu v domovskom štáte

hrozí smrť, zabitie zo strany Talibanu. Žalobca žiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky
skoro po dvoch mesiacoch od zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.

II.

Žaloba4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci,
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného

je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť,
a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne

právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné.
Poukázal na to, že k prevzatiu žiadosti o azyl na základe podanej „žiadanky“ v ÚPZC spravidla
dochádza po niekoľkých dňoch, niekedy to trvá týždeň aj viac, v závislosti od časových možností
príslušníkov PZ a od dostupnosti tlmočníka, ktorý sa za týmto účelom musí do ÚPZC dostaviť. Dňa
22.01.2018 (teda 10 dní od umiestnenia v ÚPZC, pričom medzitým boli 2 víkendy, teda 4 nepracovné
dni) žalobcovi prevzali vyhlásenie, t.j. žiadosť o azyl. Právna zástupkyňa žalobcu sa so žalobcom

po prvýkrát v ÚPZC stretla dňa 25.01.2018, kedy už bol v pozícii žiadateľa o azyl, keďže prejavil
záujem o právne zastúpenie v azylovom konaní. Dňa 02.02.2018 sa so žalobcom v ÚPZC konal vstupný
pohovor za prítomnosti pracovníka Procedurálneho odboru Migračného úradu MV SR, tlmočníka a
právnej zástupkyne (vzhľadom k tomu, že žalobcu v azylovom konaní zastupuje právnička OZ Liga za
ľudské práva Mgr. Michaela Dojčinovičová, ktorá sa však nachádza v kancelárii v Košiciach). Žalobcove

výpovede počas azylového pohovoru považuje za konzistentné a plne v súlade s dôvodmi žiadosti o
azyl, ktoré uviedol právnej zástupkyni pri stretnutí dňa 25.01.2018. Súčasťou žiadosti o prepustenie bolo
aj čestné prehlásenie žalobcu o tom, že Slovensko počas prebiehajúceho azylového konania neopustí, a
že bude dodržiavať zákony SR ako aj pravidlá tábora, v ktorom bude umiestnený. Tieto tvrdenia žalobcu
mali byť žalovaným v napadnutom rozhodnutí riadne vyhodnotené a zohľadnené. Žalobca mal za to, že

zásah do jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné.
Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný a poukázal na to, že nakoľko žalobca nebol držiteľom dokladu totožnosti
bol dňa 12.01.2018 v zmysle § 89 ods.1 písm. a) a b) umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov. Žalobca nepreukázal, že by mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej
republiky. Taktiež nevedel preukázať finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky. V
napadnutom rozhodnutí č. PPZ-HCP-BA12-7-033/2016-AV zo dňa 12.03.2018 žalovaný dobu zaistenia

stanovil najviac do 12.06.2018, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.
Žalovaný mal za preukázané, že v prípade žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že žalobca žiadal na
území Slovenskej republiky o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne
vyhostenie na územie domovského štátu. Žalovaný nesúhlasil s návrhom právnej zástupkyni žalobcu,
aby bolo rozhodnutie o zaistení zrušené a taktiež nesúhlasil, aby bol žalobca prepustený zo zaistenia.

Zároveň navrhol, aby sa súd stotožnil s vysloveným názorom v stanovisku, napadnuté rozhodnutie o
zaistení potvrdil a žalobu zamietol ako nedôvodnú a ponechal žalobcu v zaistení.

IV.

Posúdenie právnej argumentácie

7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie,
ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 5.4.2018,oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu bolo nezákonné.

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach stanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho

vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

13. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o

udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky
ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo b) a ktorý podal
žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu s cieľom
oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

14. Podľa § 2 písm. o) zákona číslo 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
na účely tohto zákona sa rozumie azylovým zariadením záchytný tábor, prijímacie centrum a humanitné
centrum.

15. Podľa § 13a zákona č. 481/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo

poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

17. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

18. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu
dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd

pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v
správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie nie je vecne správne a žalobcom
podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe sú dôvodné.19. K procesným námietkam, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak nebol použitý správny právny predpis alebo ak
síce správny právny predpis aplikovaný bol, nesprávne bo ale interpretovaný alebo ak zo správnych
skutkových záverov boli vyvodené nesprávne právne závery. Uvedenú vadu možno nachádzať práve
v žalobcom vytýkaných námietkach k aplikácii menej prísnych donucovacích opatrení, vo vzťahu k

stanoveniu dĺžky zaistenia, ako aj posúdenia rizika úteku.

20. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k aplikácii menej prísnych donucovacích
opatrení považuje súd za dôvodnú. Svoj postup žalovaný odôvodnil tým, že žalobca nemá na území SR
udelenýpobyt,niejedržiteľomplatnéhocestovnéhopasu,nemázabezpečenéubytovanieanedisponuje
žiadnymi finančnými prostriedkami. Takúto úvahu žalovaného súd vyhodnotil ako nesprávnu, pretože

preukázanie zabezpečenia ubytovania ako aj finančného zabezpečenia nebolo v danom prípade
potrebné, čo explicitne vyplýva z hypotézy ustanovenia § 89 ods. 3 veta prvá zákona o pobyte cudzincov
(„...to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.“). Z obsahu spisu ako i samotného rozhodnutia o zaistení je
zrejmé, že žalobca bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia o zaistení v postavení žiadateľa o
azyl a v tomto postavení zo zákona nemusel spĺňať podmienku zabezpečenia ubytovania a dispozície

finančnými prostriedkami pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o azyle.

21. V danom prípade dňa 22.01.2018 žalobcovi prevzali vyhlásenie, t.j. žiadosť o azyl. Zástupkyňa
žalobcu sa po prvý krát stretla v ÚPZC dňa 25.01.2018, kedy bol žalobca v pozícii žiadateľa o azyl, keďže
prejavil záujem o právne zastúpenie v azylovom konaní. Dňa 02.02.2018 sa so žalobcom v ÚPZC konal

vstupný pohovor za prítomnosti pracovníka Procedurálneho odboru Migračného úradu SR, tlmočníka
a zástupkyne žalobcu. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný, za týmto účelom do spisu zaobstarať
podklady od ÚPZC (kde žalobca dňa 22.01.2018 podal žiadosť o azyl), mal kontaktovať Migračný úrad
MV SR, a informovať sa o stave azylového konania, mal nahliadnuť do systému MIGRA, kde dátum
žalobcovho podania žiadosti o azyl je evidovaný. Taktiež žalobca informoval žalovaného o skutočnosti,

že podal žiadosť o azyl, a taktiež absolvoval aj vstupný pohovor. Žalovaný mal zvážiť aplikáciu menej
závažných prostriedkov v prípade žalobcu, čo však neurobil.

22. Podľa § 221 ods. 1 SSP účelom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veciach
zaistenia a dosiahnutie následného prepustenia zadržaného žalobcu. Z obsahu správnej žaloby je

zrejmé,žežalobcasadomáhalzrušeniapreskúmavanéhorozhodnutiaanariadeniajehobezodkladného
prepustenia a správnu žalobu podal podľa § 221 ods. 1 SSP. Žalobca v čase rozhodovania sa
už nenachádzal v zaistení a preto odpadol dôvod pre nariadenie jeho bezodkladného prepustenia.
Prepustením zo zaistenia sa v prípade žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP vyčerpal predmet žaloby v časti
domáhajúcej sa prepustenia, ale nie v časti dožadujúcej sa preskúmania napadnutého rozhodnutia z

hľadiska jeho zákonnosti a jeho zrušenia.

23. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.03.2018 o zaistení žalobcu v pozícii žiadateľa o azyl po tom,
čo žalovanému zaslal žiadosť o prepustenie, vychádzajúc z vysokej pravdepodobnosti poskytnutia
medzinárodnej ochrany, vzhľadom aj na vek žalobcu, ako aj to, že žalobca podal žiadosť o azyl prvýkrát

na Slovensku a neprebieha voči nemu tzv. Dublinské konanie, je potrebné poukázať na ustanovenie §
88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný mal povinnosť danú zákonom zvážiť aplikáciu menej
závažných prostriedkov v prípade žalobcu.

24. Podľa § 230 ods. 1 písm. d) SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej

žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení,
rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.
Z vyššie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že žalobca sa nielen môže, ale má aj právo domáhať
zrušeniarozhodnutiaozaisteníanariadeniebezodkladnéhoprepustenia,takajvyslovenianezákonnosti
rozhodnutia o zaistení po tom, čo bol prepustený zo zaistenia. Pre správny súd je rozhodujúci stav

v čase rozhodovania a súd má možnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie aj vtedy, ak od jeho vydania
došlo k podstatnej zmene okolností. Ustanovenie § 228 SSP ráta s tým, že od podania správnej žaloby
mohlo dôjsť k zmene skutkových okolností a žalobca bol prepustený. Ustanovenia § 229 a § 239 SSP
upravujú možnosti, ako môže správny súd o žalobe vo veci zaistenia rozhodnúť. Z dôvodu zmenyskutkových okolností prípadu, a to, že žalobca bol prepustený dňa 03.04.2018 zo zaistenia, žiadala
právna zástupkyňa žalobcu v zmysle § 230 ods. 1 písm. d) SSP, aby súd rozsudkom určil napadnuté
rozhodnutie o zaistení žalobcu za nezákonné. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súd zistil

dôvodnosťsprávnejžaloby.Spoukazomnato,žezotrvávalegitímnapožiadavkažalobcuopreskúmanie
rozhodnutia o zaistení, súd postupoval v súlade s ustanovením § 230 ods. 1 písm. d) SSP, a určil
napadnuté rozhodnutie o zaistení žalobcu za nezákonné, vzhľadom na vzniknutú situáciu.

25. O trovách konania rozhodol podľa § 167 SSP a žalobcovi ich náhradu, z dôvodu jej neuplatnenia,
nepriznal.

26. Žalovaný i keď bol v konaní neúspešný, v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia je zo zákona od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o

súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia,
na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).