Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/166/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201593
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201593.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Eva Fulcová, v právnej veci žalobcu: Ing. N. D., bytom: U. XXX/X, XXX
XX Q., zastúpený: JUDr. Ján Vozár, advokát, Magurská 11, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému:
Slovenská informačná služba, P.O.Box 69, 810 00 Bratislava I, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č.77/35-4-5/2016-BP, zm. 77/35-2094-123/2016-BS zo dňa 06.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie vedené na orgáne verejnej správy.

1. Odbor vnútornej bezpečnosti Slovenskej informačnej služby zaslal dňa 12.2.2015 pod č.p 22-
V-3-4-49/2015-S osobitnému pracovisku zriadenému v pôsobnosti SIS v súlade s § 9 zákona číslo
215/2014 Z.z. na plnenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona informácie, ktoré boli získané spravodajskou
činnosťou realizovanou v rámci vnútrobezpečnostného preverovania, súčasťou boli aj informácie
postúpené SIS z externých zdrojov.

2. Cieľom uvedenej spravodajskej činnosti bolo získať informácie smerujúce k potvrdeniu alebo
vyvráteniu podozrenia, že prostredníctvom menovaného by malo dochádzať k úniku utajovaných
skutočností z prostredia SIS nepovoleným osobám, k prepojeniu Ing. Petra Benča na podnikateľské
subjekty a osoby podozrivé z páchania hospodárskej trestnej činnosti a k prepojeniu menovaného na
osoby podozrivé zo spolupráce s cudzími spravodajskými službami pôsobiacimi v Slovenskej Republike.

3. V rámci výkonu preverovania platnosti osvedčenia Ing. Benča požiadalo osobitné pracovisko

o poskytnutie informácií o bezpečnostnej spoľahlivosti menovaného z evidencii Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, poskytnutie informácií od ďalších štátnych
orgánov a informácie z previerok vykonaných v mieste bydliska Slovenskou informačnou službou a
informácie z previerok vykonaných Slovenskou informačnou službou o bezpečnosti prostredia, v ktorom
menovaný žije a pohybuje sa o možnosti výskytu bezpečnostných rizík.

4. Osobitné pracovisko následne vykonalo z menovaným v dňoch 11.11.2015 a 18.11.2015 v súlade s §

25 ods. 1 zákona č.215/2004 Z.z. dva bezpečnostné pohovory za účelom objasnenia skutočnosti, ktoré
by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia resp. dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia, pričom
menovaný mal možnosť kompletne sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam. Cieľom bezpečnostných
pohovorov bolo vylúčenie možných identifikovaných bezpečnostných rizík podľa § 14 ods. 2 písm. c)bod 6 a 10 zákona číslo 215/2004 Z.z. nakoľko vzniklo podozrenie, že menovaný preukázal svojim
konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočnosti
a prijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody, alebo zneužila postavenia funkciu na získaní

neoprávnených pôžitkov, ako aj ďalšieho v procese preverovania identifikovaného bezpečnostného
rizika. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 9 nakoľko vzniklo aj podozrenie, že menovaný pod preukázateľným
tlakom príbuzných alebo priateľov, ktorí sú zneužiteľní cudzou spravodajskou a informačnou službou,
teoristickou skupinou, nelegálnou organizáciou, rizikovou skupinou alebo obdobným jednotlivcom.

5. Menovanému bolo počas bezpečnostného pohovoru zo dňa 11.11.2015 položených osobitným
pracoviskom celkom 45 otázok a počas bezpečnostného pohovoru zo dňa 18.11.2015 bolo
menovanému položených osobitným pracoviskom celkovo 63 otázok. Osobitné pracovisko po
vykonaní oboch bezpečnostných pohovorov analýzou zistilo, že vyjadrenia menovaného v priebehu
bezpečnostných pohovorov boli v rozpore zo zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou
na vydanie osvedčenia a v súlade s § 25 ods. 4 zákona číslo 215/2004 Z.z. požiadalo pracovisko

SIS vykonávajúce polygrafické vyšetrenia o vykonanie polygrafického vyšetrenia menovaného. V
dňoch 5.1.2016 a 26.4.2016 osobitné pracovisko písomne oboznámilo menovaného so spôsobom
polygrafického vyšetrenia, s podmienkami polygrafického vyšetrenia a predmetom polygrafického
vyšetrenia, čo menovaný vzal na vedomie a potvrdil svojím podpisom. Následne boli s menovaným
uskutočnené polygrafické vyšetrenia a to v dňoch 12.1.2016, 19.1.2016,26.1.2016 a 3.5.2016.

6. Vykonaním bezpečnostných pohovorov a následne preverením pravdivosti odpovedí menovaného
prostredníctvom polygrafických vyšetrení s prihliadnutím na písomné vyjadrenie organizačných zložiek
SIS, ktorý bol menovaný služobne zaradený je zrejmé, že jeho vyjadrenia poskytnuté počas
bezpečnostných pohovorov nie sú pravdivé. Menovaný svojim konaním preukázal nečestnosť a

nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.

7. SIS na základe vyššie uvedených skutočností vydala dňa 6.6.2016 rozhodnutie pod č.p.
77/35-4-5/2016-BP, zm. 77/35-2094-123/2016-BS a rozhodla, že preverovaná osoba Ing. Peter Benč
nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami zo

stupňom utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods.1 písm. g) zákona číslo 215/2004 Z.z. nakoľko sa
nepovažujú za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona nakoľko uviedol
nepravdivéúdajepribezpečnostnompohovoreasúčasnebolounehozistenébezpečnostnérizikopodľa
§ 14 ods. 2 písm. c) bod 6. citovaného zákona.

8. Keďže preverovaná osoba Ing. Peter Benč s týmto rozhodnutím nesúhlasil v zákonnej lehote podal
na Krajský súd Bratislava správnu žalobu.

II.

Žalobné dôvody

9. V čas podanom žalobou na tunajšom súde dňa 26.8.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovanej č.p. 77/35-4-5/2006-BP, zm. 77/35-2094-123/2016-BS zo d§a 6.6.2016, ktorým
žalovaná rozhodla tak, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s

utajovanými skutočnosťami so stupňom utajenia Prísne tajné podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona číslo
215/2004 Z.z., nakoľko sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 citovaného
zákona nakoľko uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a súčasne bol u neho zistené
bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 citovaného zákona.

10. S týmto rozhodnutím žalobca nesúhlasí, pokladá ho za nezákonné, bol rozhodnutím žalovanej
ukrátený na svojich právach zaručených zákonom a na právom chránených záujmoch.

11. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí žalobca v absencii označenia právnej normy a to § 29
citovaného zákona, ktorá spôsobuje neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť výroku rozhodnutia keď

žalovaná neuviedla zákonnú úpravu vo vzťahu k predmetu konania a rozhodnutia.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná vykonala preverovanie platnosti
osvedčenia podľa ustanovenia § 29 citovaného zákona avšak vo výroku napadnutého rozhodnutiaabsentujeoznačenietejtoprávnejnormyurčujúcejpredmetkonaniaaoznačeniaustanovenianazáklade
ktorého žalovaný rozhodol. Uvedený nedostatok výroku napadnutého rozhodnutia má za následok
nemožnosť vylúčenia existencie zákonnej prekážky z dôvodu neexistencie platného osvedčenia a teda

prekážky pre vykonanie preverenia platnosti osvedčenia a následne vydaného rozhodnutia podľa § 29
citovaného zákona.

13. Ďalej žalobca v žalobe napáda nezákonný postup a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré
vidí v tom, že platnosť osvedčenia zanikla zo zákona dňa 15.6.2016 pričom napadnuté rozhodnutie

žalovaného bolo vydané dňa 6.6.2016, ale v súlade s ustanovením § 26 ods. 4 zákona číslo 215/2004
Z.z. mu bolo doručené a zároveň oznámené dňa 30.6.2016 teda až po zániku platnosti osvedčenia.
Podľa názoru žalobcu toto rozhodnutie je potrebné považovať za nulitné nevyvolávajúce žiaden právne
účinky z dôvodu nedostatku právneho základu a neexistencie skutkového základu.

14. Žalobca je toho názoru, že k vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal nezákonný postup

žalovaného, ktorý ho neupovedomil o začatí správneho konania v súlade s platnou právnou úpravou, a
tým boli porušené ustanovenia zákona číslo 71/1967 Zb.

15. Žalobca sa nestotožňuje s tým, že je bezpečnostne nespoľahlivá osoba nakoľko pri bezpečnostnom
pohovore uvádza len pravdivé údaje a nestotožňuje sa s tým, že by svojim konaním alebo vyjadrením

preukázal nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.

16.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žeskutkovorelevantnéskutočnostibolizistenélen
s poskytnutých informácií pričom pravdivosť týchto skutočností vyplývajúcich z týchto informácií nebola
potvrdená žiadnym dôkazom, ktorý by preukazoval u jeho osoby výskyt bezpečnostných rizík. Má zato,

že bezpečnostné pohovory neboli vykonané v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 citovaného zákona
nakoľko nebola splnená podmienka, ktorú uvedené ustanovenie vyžaduje a to, že nemal možnosť v
priebehu bezpečnostného pohovoru vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Žalobca má zato, že sa
vyjadriť k zisteným skutočnostiam nielen formou odpovedí na kladené otázky, ale aj komplexne k
zisteným skutočnostiam, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 25 ods. 1 citovaného zákona.

17. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že osobitné pracovisko po
vykonaní oboch bezpečnostných pohovorov analýzou zistilo, že vyjadrenia menovaného v priebehu
bezpečnostných pohovorov boli v rozpore so skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie
usvedčenia.

18. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná pri analýze odpovedi na položené otázky v rámci bezpečnostných
pohovorov a analýze vyjadrení k zisteným skutočnostiam, vychádzala len z poskytnutých informácií od
spravodajskejčinnostiazinformáciízistenýchvrámcivýkonupreverovaniaplatnostiosvedčenia,pričom
podľa názoru žalobcu nemožno predmetné informácie považovať za pravdivé a hodnoverné vo vzťahu

k jeho odpovediam na položené otázky nakoľko tieto neboli preukázané a konfrontované so žiadnymi
dôkazmi.

19. Poukázal na nález ústavného súdu SPZN PL.ÚS 6/04 ako aj na rozsudok súdu SR číslo konania 6
Sz/19/2014 v zmysle ktorých posúdenie a hodnotenie výsledkov zistených bezpečnostnou previerkou

SIS vykonávala, v zmysle zásad správneho poriadku predovšetkým v zmysle zásady materiálnej pravdy,
zásady súčinnosti ako aj zásady hodnotenia dôkazov.

20. V zmysle uvedeného súd na preskúmavané konanie aplikuje zákon o správnom konaní a teda
uskutočňuje sa dokazovanie v zmysle pravidiel správneho poriadku, zisťuje sa pravdivosť jednotlivých

informácií procesom dokazovania a nemožno vychádzať len z informácií zistených spravodajskou
činnosťou a informácii zistených v rámci výkonu preverovania platnosti osvedčenia.

21. V ďalšej časti žaloby žalobca na strane 12 až 23 žaloby rozoberá otázky, ktoré mu boli kladené na
polygrafickom vyšetrení.

22. Pokiaľ ide o skutočnosti, že v jeho odpovediach pri polygrafickom vyšetrení bola infikovaná
lož, žalobca zastáva názor, že je to z dôvodu, že tieto otázky majú veľmi úzky súvis s obsahom
služobných úloh, s používaním metódami a taktikových plneniach. Vzhľadom na charakter a obsahjeho služobných úloh a zákonných metód a taktík, ktoré na ich plnenie je oprávnený využívať nebolo
možné týmito otázkami a najmä použitím polygrafického vyšetrenia zisťovať bezpečnostnú spoľahlivosť
jeho osoby. Uvedené je potrebné preverovať a zisťovať vykonaním dokazovania na preukázanie

konkrétnych skutočností. Len týmto spôsobom by tak bolo jednoznačné preukázané, že žalobca
preukázal nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajených skutočností. Poukázal na
nezákonnosť použitých dôkazov a podkladov pre rozhodnutia žalobca poukázal na osobitný predpis,
ktorým je NR SIS číslo 1/2007 po polygrafickom vyšetrení v znení NR SIS číslo 32/2008. Postup pri
vykonávaní bezpečnostných previerok upravuje aj predpis, ktorým je NR SIS číslo 34/2009 a má zato,

že postup žalovaného je v rozpore s uvedenými nariadeniami.

23. Žalovaný poukázal nato, že žalovaná pred polygrafickým vyšetrením neskúmala, aký je zdravotný
stav žalobcu, tak ako jej to vyplýva z článku 3 ods. 2 NR SIS číslo 1/2007. Žalobca uviedol, že
pred polygrafickým vyšetrením bol v psychickom a fyzickom vypätí, ktorému predchádzali udalosti
pracovnéhoasúkromnéhocharakteruažalovanánepreverovalapredvyšetrenímuvedenéskutočnostia

nezisťovala jeho spôsobilosť absolvovať polygrafické vyšetrenie, preto považuje tento postup žalovanej
za nezákonný a v rozpore s citovaným nariadením.

24. Ďalej žalobca preukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o presnosť, spoľahlivosť a objektívnosť
polygrafického vyšetrenia, poukázal na názor PhDr. Antona Uheríka Dr.Sc. ktorý po takmer 40 ročnej

vedecko-výskumnej práci na pôde Slovenskej akadémie vied a konštatuje, že doteraz neexistujú
seriózne výskumy, ktoré by stanovili aspoň minimálne štandardy vedeckej objektivity polygrafov.

25. Na základe uvedených skutočnosti je žalobca toho názoru, že žalovaná v predmetnej veci
nepostupovala v intervenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážila relevantné

a dostatočné skutočnosti a podklady pre vydanie rozhodnutia, a preto ňou zistený skutkový stav
bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a je toho názoru, že v konaní a
postupe žalovanej došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.10.2016 uviedol, že námietka žalobcu, že
rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti , ktoré podľa správneho poriadku má mať poukazujúc na
absenciu ustanovenia § 29 zákona číslo 215/2004 Z.z. neobstojí.

27. Skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a úvahy akými bola vedená SIS pri hodnotení

dôkazov sú obsahovou súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
obsahuje skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, ich právny význam, dôkazy, ktoré boli vykonaní aj
to, ako ich hodnotí správny orgán. Taktiež obsahuje právne posúdenie veci t.j. subsumáciu zisteného
skutkového stavu správnym orgánom pod príslušné ustanovenia hmotno-právneho predpisu. Právne
posúdenie veci obsahuje odkaz na príslušný právny predpis z ktorého správny orgán vo výrokovej

časti rozhodnutia vychádza, a z ktorého vyvodil svoje právne posúdenie. Nie je uvedená len citácia
príslušného ustanovenia, ale je vyložený aj obsah právnej normy, tak aby bol účastníkovi konania zrejmý
vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

28. Napadnuté rozhodnutie obsahuje aj poslednú zákonnú požiadavku obsiahnutú v § 26 ods. 3 zákona

číslo 215/2004 Z.z. a to poučením o možnosti podať odvolanie.

29.Žalobcasaargumentáciousnažívyvolať dojemnezákonitostinapadnutéhorozhodnutiapoukázaním
na absenciu § 29 vyššie uvedeného zákona v jeho výrokovej časti, ktorá má podľa názoru žalobcu
spôsobovať neurčitosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť tejto časti rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že §

29 citovaného zákona je právnym základom na otvorenie bezpečnostnej previerky na účely preverenia,
či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 12 citovaného zákona a nie je právnou
normou na základe ktorej bolo rozhodnuté o tom, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik oprávneniana oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zo stupňom utajenia Prísne tajné podľa citovaného
zákona.

30. Žalobca v žalobe ďalej napadá nezákonný postup pri doručovaní napadnutého rozhodnutia ktoré
vidí v tom, že platnosť osvedčenia zanikla zo zákona dňa 15.6.2016 pričom napadnuté rozhodnutie
žalovaného bolo síce vydané 6.6.2016 ale v súlade s ustanovení, § 26 ods. 4 zákona číslo 215/2004
Z.z. nebolo doručené a oznámené dňa 30.6.2016 teda až po zániku platnosti osvedčenia.

31. Preverovanie platnosti osvedčenia o vzniku oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami žalobcu začalo dňa 22.7.2015 a to z dôvodu, že zistené skutočnosti týkajúce sa
sťažovateľa by mohli predstavovať bezpečnostné riziko uvedené v § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 a 10
zákona číslo 215/2014 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že preverovanie platnosti osvedčenia žalobcu začalo
v súlade so zákonom a počas platnosti osvedčenia žalobcu o vzniku oprávnenia na oboznamovanie sa
s utajovanými skutočnosťami stupňa Prísne tajné zo dňa 15.6.2011 SIS po dôkladnej analýze všetkých

dostupných informácií zistila skutočnosti zakladajúce bezpečnostnú nespoľahlivosť žalobcu vo vzťahu k
ochrane utajovaných skutočností, nakoľko sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14
ods. 1 vyššieho citovaného zákona z dôvodu, že uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore
azároveňbolunehozistenébezpečnostnérizikoapretobolovydanérozhodnutiedňa6.6.2016vzmysle
ustanovenia § 26 ods. 2 zákona číslo 215/2004 Z.z.

32. Dve vyhotovenia predmetného rozhodnutia boli dňa 6.6.2016 doručené príslušnej organizačnej
zložke SIS v ktorej bol žalobca služobne zaradený. Príslušnej organizačnej zložke SIS sa nepodarilo
vyhotovenie rozhodnutia žalobcovi doručiť z dôvodu, že počas doručovaniu uvedeného rozhodnutia
dňa 7.6.2016 pri telefonickom rozhovore s priamym nadriadeným žalobca uviedol, že sa nenachádza

v mieste bydliska, pravdepodobne ani nie je v stave schopnom prebrať akúkoľvek písomnosť a
požiadal o doručenie iným zákonným spôsobom. Na základe uvedeného bolo predmetné rozhodnutie
dňa 8.6.2016 vrátené osobitnému pracovisku na ďalšie doručenie. Osobitné pracovisko následne dňa
8.6.2016 odoslalo predmetné rozhodnutie žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty ako úradnú
zásielku so službou opakovaného doručenie na žiadosť odosielateľa. Predmetná zásielka bola dňa

10.6.2016 neúspešne doručovaná, pričom bola žalobcovi zanechaná písomná výzva s upozornením,
že predmetná zásielka mu bude opakovane doručenia v termíne 13.6.2016. Keďže ani v tento deň
si žalobca zásielku neprevzal bola predmetná zásielka dňa 13.6.2016 uložená na pošte v Lubietovej.
Žalobca si predmetnú zásielku prevzal predposledný deň odbernej lehoty a 30.6.2016. Na základe
vyššieuvedenéhožalovanýkonštatuje,žežalobcasavedomeod7.6.2016vyhýbalprevzatiupredmetnej

zásielky, pričom mal vedomosť o jej obsahu.

33. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR spisová značka PL.ÚS 6/04 ktorý sa zoberal
aplikáciou ustanovenia správneho poriadku na konanie o vykonaní bezpečnostnej previerky. Vo svojom
náleze konštatoval,:“§ 81 ods. 1 zákona teda nemá za následok to, že by spôsob konania (jeho

rozhodujúcejčasti)úraduprivykonávaníbezpečnostnýchprevieroknebolnáležiteustanovenýzákonom.
Spôsob jeho konania ustanovil všeobecne správny poriadok (vrátane základných pravidiel konania
uvedených v § 3) a osobitne zákon, najmä v časti o vykonávaní bezpečnostných previerok (stupne
previerok, ich priebeh, podkladové materiály, bezpečnostný pohovor a pod. Na rozhodnutie, ktoré je iba
časťou resp. určitým úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť bezpečnostných previerok vzťahuje

osobitná úprava zákona (§ 26 a nasledujúci.)“

34. Z uvedeného vyplýva, že SIS nepochybila pri preerovaní platnosti osvedčenia žalovaného a konal v
absolútne v súlade so zákonom, číslo 215/2004 Z.z. ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi.

35. Argumentácia žalobcu, že sa nestotožňujú s tým, že je bezpečnostne nespoľahlivá osoba a
k priebehu bezpečnostných pohovorov žalovaný uviedol, že osobitné pracovisko vykonal v rámci
predmetného preverovania zo žalobcov dňoch 11.11.2015 a 18.11.2015 dva bezpečnostné pohovory
za účelom objasnenia skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia resp.

dôvodov na zrušenie platnosti osvedčenia pričom sa žalobca mal možnosť komplexne vyjadriť ku
všetkým zisteným skutočnostiam. Žalobcovi bolo počas bezpečnostného pohovoru zo dňa 11.11.2015
položených osobitným pracoviskom celkovo 45 otázok a počas bezpečnostného pohovoru zo dňa
18.11.2015bolpoloženýchosobitnýmpracoviskomcelkovo63otázok,pričomžalobcoviboloumožnené,aby sa dostatočne hodnoverným spôsobom a podrobne vyjadril ku všetkým položeným otázkam. Z
predmetných bezpečnostných pohovorov boli spísané záznami s obsahom ktorých žalobca súhlasil, čo
opäť potvrdil svojim podpisom samostatne na každej strane predmetného záznamu.

36. Osobitne pracovisko po vykonaní oboch bezpečnostných pohovorov podrobnou analýzou zistilo,
že vyjadrenia žalobcu v priebehu oboch bezpečnostných pohovorov boli v rozpore zo zistenými
skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie
platnostiosvedčenia,apretovsúlades§25ods.4zákonačíslo215/2004Z.z.požiadalodňa14.12.2015

a následne 20.4.2016 pracovisko SIS vykonávajúce polygrafické vyšetrenie o vykonaní vyšetrenia
žalobcu.

37. Počas polygrafického vyšetrenia, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 12.1.2016, 19.1.2016, 26.1.2016 bolo
zostavených celkom osem preverovaných otázok. Z výsledku polygrafického vyšetrenia v uvedenom
zázname o polygrafickom vyšetrení žalobcu vyhotovenom príslušným pracoviskom SIS vyplýva, že na

dve otázky bola u žalobcu identifikovaná lož, na jednu otázku lož identifikovaná nebola a na jednu otázku
bola výsledkom neuzatvoriteľná reakcia.

38. Počas polygrafického vyšetrenia uskutočneného dňa 3.5.2016 bolo žalobcovi položených sedem
otázok a z výsledku polygrafického vyšetrenia vyplýva, že na štyri otázky bola u žalobcu identifikovaná

lož , na jednu otázku lož identifikovaná nebola a na dve otázky bola výsledkom neuzatvoriteľná reakcia.

39. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení rozoberal na strane 12, 13, 14,15, 16, 17, 18 odpovede na
jednotlivé otázky, ktoré boli žalobcovi dané na polygrafickom vyšetrení.

40. Vykonaním bezpečnostného pohovoru, následným preverením pravdivosti odpovedi žalobcu
prostredníctvom polygrafického vyšetrenia, s prihliadnutím na písomné vyjadrenie žalobcu pred
polygrafickým vyšetrením je zrejmé, že jeho vyjadrenia poskytnuté počas bezpečnostného pohovoru
neboli pravdivé. Žalobca vyššie uvedeným konaním tak preukázal nečestnosť a nedôveryhodnosť vo
vzťahu k ochrane utajovaných skutočností a na základe týchto skutočností bol vyvodený záver, že

žalobca sa nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 zákona číslo 215/2004
Z.z. nakoľko uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a zároveň bolo u žalobcu zistené
bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 vyššie uvedeného zákona.

41. Na strane 19 až 30 svojho vyjadrenia žalovaný rozoberá aplikáciu zásad správneho poriadku vo

vzťahu ku konaniu vo veci bezpečnostnej previerky a to zásadu materiálnej vyjadrenej pravdy v § 3 ods.
5 správneho poriadku, zásadu súčinnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov.

42. Žalovaná má zato že v rámci konania vo veci bezpečnostnej previerky konala plne v súlade so
zákonom číslo 215/2004 Z.z. ako aj ostatnými príslušnými všeobecne-záväznými právnymi predpismi,

pričom reagovala na všetky žalobcom vytknuté námietky a to tak zásadu námietky materiálnej pravdy,
zásadu súčinnosti ako ja zásadu hodnotenia dôkazov.

43. Na strane 23 až 30 svojho vyjadrenia žalovaná poukazovala na výhrady, ktoré má žalobca k priebehu
otázkam položenými na polygrafickom vyšetrení a bezpečnostnom pohovore a k jednotlivým výhradám

sa vyjadrila.

44. Na základe všetkých uvedených skutočností vo svojom vyjadrení žalovaná má zato, že nepochybila
počasvýkonubezpečnostnejprevierky,nakoľkovšetkyúkonybolirealizovanévsúladesozákonomčíslo
215/2004 Z.z., so správnym poriadkom, príslušnými internými predpismi, ako aj odbornými postupmi.

Nepochybila ani pri vydaní napadnutého rozhodnutia, nakoľko napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky
zákonom požadovaní formálne a materiálne náležitosti a je riadne a dostatočne odôvodené. Napadnuté
rozhodnutie vydala na základe úplného a správneho zistenia skutkového a právneho stavu veci nakoľko
uvedenie nepravdivých informácií počas bezpečnostného pohovoru ex lege zakladá bezpečnostnú
nespoľahlivosť, pričom uvedením nepravdivých informácií počas bezpečnostného pohovoru sa žalobca

po skonfrontovaní so skutkovým a právnym stavom sám priznal. Uvedenie nepravdivých informácií bolo
potvrdené aj polygrafickým vyšetrením čím zároveň došlo k preukázanie bezpečnostnej nespoľahlivosti
a konštituovaniu bezpečnostného rizika podľa § 14 ods. 2 zákona číslo 215/2004 Z.z. Na základe
uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol.IV.
Právne posúdenie Krajského súdu

45. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených žalobe (§
182 SSP) a dospel k záver, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo v súlade so zákonom.

46.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutia orgánov verejnej správy, opatrenia orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

47. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánov verejne správy a opatrení orgánov verejnej správy.

48. Podľa § 14 ods. 1 zákona číslo 215/2004 Z.z. za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje
ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri
bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených

štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy
Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá
vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome
spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko.

49.Podľa§14ods.2písm.c)bod6.zákonač215/2004Z.z.zabezpečnostnérizikosapovažujezistenie,
že osoba preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k
ochrane utajovaných skutočností.

50. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. ak úrad bezpečnosti previerkou zistí, že navrhovaná

osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie.

51. Podľa § 29 zákona č, 215-2004 úrad je na základe zistenia nových skutočností povinný počas
platnosti osvedčenia preveriť, či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 a v
prípade zisteniam že nespĺňa tieto predpoklady, zrušiť platnosť osvedčenia. Na také zrušenie platnosti

osvedčenia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 24 až 26.

52. Podľa § 23 zákona č 215/2004 Z.z. obsahom bezpečnostnej previerky IV. stupňa je vyhodnotenie
podkladových materiálov uvedených v § 16 ods. 1 písm. a) až f).

53. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa
vykonáva, ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou
na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. V priebehu bezpečnostného
pohovoru má navrhovaná osoba možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z uskutočneného
bezpečnostného pohovoru sa vyhotoví písomný záznam, ktorý zúčastnené strany podpíšu. Odopretie

podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu sa v ňom zaznamenávajú.

54. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou podľa
odseku 1 vykonáva ten orgán, ktorý vykonával bezpečnostnú previerku, a to tak, aby nedošlo k zásahu
do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií.

55. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 215/2004 súčasťou bezpečnostného pohovoru môže byť aj
psychologickéovereniepravdovravnosti,ktorémožnouskutočniť,ibaaknavrhovanáosobaotopožiada.
O takej možnosti musí byť navrhovaná osoba poučená.

56.Podľa§25ods.4zákonač.215/2004Z.z.sapolygrafickévyšetrenieuskutočnívždy,aksúvyjadrenia
navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré
by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia.57. Podľa čl. 2 písm. b) NR SIS č. 34/2009 na účely tohto nariadenia sa rozumie bezpečnosti previerkou
zisťovanie, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady ustanovené zákonom č 2015/2004 Z.z. na vznik
oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a preverované týchto predpokladov

podľa čl. 9 ods. 2 cit. nariadenia.

58. Podľa čl. 5 ods. 2 NR SIS č. 34/2009 príslušný nadriadený alebo príslušný bezpečnostný
zamestnanec podľa čl. 11 ods. 2 v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím doby platnosti
osvedčenia o vzniku oprávnenia a oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, najskôr však

deväť mesiacov pred uplynutím tejto doby a najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tejto
doby, vyzve príslušníka alebo zamestnanca na vyplnenie podkladových materiálov prekladaných
navrhovanou osobou. Vyplnené podkladové materiály predkladané navrhovanou osobou príslušník
alebo zamestnanec odovzdá príslušnému nadriadenému alebo príslušnému bezpečnostnému
zamestnancovi podľa čl. 11 ods. 2; vyplnený bezpečnostný dotazník odovzdá v obálke zabezepečenej
tak, aby nebolo možné neoprávnene sa oboznámiť s jej obsahom.

59.Podľačl.7ods.3NRSIRč.34/2009aksúvyjadrenianavrhovanejosobyvpriebehubezpečnostného
pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia
alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia, vždy sa vykonáva psychofyziologické overenie
pravdovravnosti (ďalej len „polygrafické vyšetrenie“).

60. Podľa čl. 9 ods. 3 NR SIS č. 34/2004 ak sa počas platnosti osvedčenia zistia nové skutočnosti,
osobitné pracovisko vypracuje písomnú informáciu, v ktorej uvedie identifikáciu zistených skutočností,
spôsob ich zistenia a odporúčania ďalšieho postupu vo veci; písomnú informáciu predloží osobitné
pracovisko na schválenie riaditeľovi.

61. Podľa čl. 9 ods. 2 NR SIS č. 34/2009 osobitné pracovisko preverí, či príslušník alebo
zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami, ak takéto preverenie ako odporúčanie schváli riaditeľ podľa odseku 1. Pred preverením,
či príslušník alebo zamestnanec naďalej spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie

sa s utajovanými skutočnosťami, osobitné pracovisko odstúpi nové skutočnosti organizačnej zložke
Slovenskej informačnej služby zodpovednej za vnútornú bezpečnosť Slovenskej informačnej na účely
plnenia úloh spravodajskej ochrany informačnej služby; to naplatí, ak boli nové skutočnosti zistené podľa
odseku 3.

62. Podľa čl. 9 ods. 3 NR SIS č. 34/2009 ak boli nové skutočnosti zistené plnením úloh spravodajskej
ochrany informačnej služby, osobitné pracovisko preverím, či príslušník alebo zamestnanec naďalej
spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami na základe
písomného oznámenia organizačnej zložiek Slovenskej informačnej služby zodpovednej za vnútornú
bezpečnosť Slovenskej informačnej služby.

63. Podľa čl. 9 ods. 5 NR SIS č. 34/2009 ak osobitné pracovisko zistí, že príslušník alebo zamestnanec
nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, analytik
vypracuje záverečnú správu a vyhotoví rozhodnutie o zrušení platnosti osvedčenia; toto rozhodnutie
vedúci osobitného pracoviska predloží riaditeľovi na schválenie.

64. Úlohou súdu v danej veci preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej číslo 77/35-4-5/2016-BP, zm
77/35-2094-123/2016-BS zo dňa 6.6.2016.

65. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj

rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd vyhodnotil námietky žalobcu, ktoré uviedol v
žalobe ako nedôvodné.

66. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovie v plnom rozsahu.67. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

68. V odôvodení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia.

69. Podľa § 26 ods. 2 a 3 zákona číslo 215/2004 Z.z. ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že
navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 nedá o tom rozhodnutie.

70. V rozhodnutí podľa odseku 2 musí byť uvedené ustanovenie, podľa ktorého úrad rozhodol o tom,
že sa osoba nemôže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, skutočnosti, ktoré boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený úrad pri hodnotení dôkazov a poučenia o možnosti podať

odvolanie.

71. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie žalovanej spĺňa všetky predpoklady ktoré sú uvedené vo
vyššie citovaných ustanovení Správneho poriadku ako ja zákona číslo 215/2004 Z.z.

72. Námietka žalobcu, že výrok rozhodnutia neobsahuje ustanovenie § 25 zákona číslo 215/2004 Z.z.
nie je taká chyba, ktorá by po zrušení preskumavaného rozhodnutia mohla privodiť priaznivejší výsledok
pre žalobcu a taktiež nerobí rozhodnutie nezákonné a nezrozumiteľné.

73. Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že ustanovenie § 29 je právnym základom na otvorenie

bezpečnostnej previerky na účely preverenia či osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10
ods. 1 citovaného zákona a nie právnou normou na základe ktorej bolo rozhodnuté, že žalobca nespĺňa
predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami so stupňom
utajenia Prísne tajné.

74. Ustanovenia podľa ktorého žalovaná rozhodla o tom, že žalobca nespĺňa predpoklady na vznik
oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami je obsiahnuté vo výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia a to ustanovenia § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1, 2.

75. Taktiež odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom na

rozhodnutie, úvahy akými bola vedená žalovaná pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré boli
zistené , dôkazy ktoré boli vykonané. Žalovaná vyhodnotila dôkazné prostriedky najmä z hľadiska jeho
pravdivosti, úplnosti a komplexne vo vzájomnej súvislosti a zistenie skutkového stavu subsuovala pod
príslušné hmotno-právne ustanovenia.

76. Súd má ďalej za preukázané, že preverovanie platnosti osvedčenia o vzniku oprávnenia na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami žalobcu podľa § 29 zákona číslo 215/2004 Z.z. je v
súlade s článkom 9 ods. 2 NR SIS číslo 34/2009 a začalo dňa 22.7.2015 a to z dôvodu, že zistené
skutočnosti týkajúce sa sťažovateľa by mohli predstavovať bezpečnostné riziko uvedené v § 14 ods.
2 písm. c) bod 6 a bod 10 zákona číslo 215/2004 Z.z., počas platnosti osvedčenia žalobcu o vzniku

oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupne Prísne tajné zo dňa 15.6.2011
a vlastnosť osvedčenia zanikla zo zákona dňa 15.6.2016. Preskumavané rozhodnutie bolo vydané
6.6.2016 podľa ustanovenie § 26 ods. 2 vyššie uvedeného zákona o nesplnení predpokladov na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

77. Predmetné rozhodnutie vydané 6.6.2016 sa žalovaná snažila doručiť žalobcovi dňa 7.6.2016 ale
žalobca počas telefonického rozhovoru s priamym nadriadeným uviedol, že sa nenachádza v mieste
bydliska a pravdepodobne ani nie je v stave schopnom prebrať akúkoľvek písomnosť a požiadal o
doručenie iným zákonným spôsobom. Na základe uvedeného žalovaná následne dňa 8.6.2016 odoslala
predmetné rozhodnutie žalobcovi prostrednícvtom Slovenskej pošty. Predmetná zásielka bola dňa

10.6.2016 neúspešne doručená, pričom bola žalobcovi zanechaná písomná výzva s upozornením, že
úradná zásielka mu bude opakovane doručená 13.6.2016. Keďže ani v tento deň si žalobca zásielku
neprevzal bola predmetná dňa 13.6.2016 uložená na pošte v Lubietovej. Žalobca si predmetnú zásielku
prevzal predposledný deň odbernej lehoty a to 30 .6.2016. Žalobca vedel, že mu bude doručenápoštová zásielka obžalovanej a to už dňa 7.6.2016. Zásielka bola neúspešne doručená dňa 10.6.2016
a opakovane doručovaná dňa 13.6.2016. 13.6.2016 bola uložená na pošte. Žalobca si mohol zásielku
prevziať do 15.6.2016 kedy mu zanikla platnosť osvedčenia avšak žalobca čakal na koniec odbernej

lehoty a zásielku prevzal dňa 30.6.2016 hoci vedel o jej obsahu.

78. Čo sa týka vyhodnotenia obsahu žalobcových odpovedí v rámci bezpečnostných pohovoroch
konaných v dňoch 11.11.2015 a 18.11.2015 za účelom objasnenia skutočnosti, ktoré by mohli byť
prekážkou na vydanie osvedčenia nie je v kompetencii súdu ich hodnotiť.

79. Súd po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej zistil, že žalobca mal počas bezpečnostných
pohovorov dostatok času sa podrobne vyjadriť k jednotlivým otázkam v zmysle § 25 ods. 1 zákona
číslo 215/2004 Z.z. Otázky položené žalobcovi počas oboch bezpečnostných pohovorov boli cielene
zostavené po dôkladnej analýze zistených skutočností počas výkonu preverovania platnosti osvedčenia
žalobcu s cieľom získania pravdivých a jednoznačných odpovedí žalobcu na položené otázky. Z

predmetných bezpečnostných pohovorov boli spísaní záznamy s obsahom, ktorých žalobca súhlasil čo
potvrdil svojim podpisom na samostatne na každej strane záznamu.

80. Čo sa týka polygrafického vyšetrenia súd tak ako aj žalovaná poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 2Sž/6/2012-68 zo dňa 18.4.2013 v ktorom sa uvádza:“ podmienky použitia tohto procesného

inštitútu v priebehu bezpečnostnej previerky ustanovuje priamo zákon číslo 215/2004 Z.z. v § 25
ods. 3 a 4 či mu priznáva príslušnú mieru relevantnosti. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že príslušný
orgán je “povinný zo zákonom stanovených podmienok psychologické psychofiologické overenie
pravdovravnosti uskutočniť a následne prehodnotenie dôkazov zohľadniť jeho výsledok“ “

81. Žalovaná ktorá uskutočňuje konanie vo veciach bezpečnostnej previerky má postavenie správneho
orgánu a jej úlohou je preskumávať všetky skutočnosti svedčiace tak v prospech ako aj neprospech
žalobcu vo vzťahu k jeho bezpečnostnej spoľahlivosti. Vychádzajúc zo zásady materiálnej pravdy je
správny orgán povinný preskúmavať materiály predkladané navrhovanou osobou ako aj informácie
získané od ďalších subjektov a tieto následne analyticky vyhodnotiť a v prípade zistenia skutočnosti,

ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie jeho platnosti,
uskutočniť navrhovanou osobou bezpečnostný pohovor v rámci ktorého je navrhovanej osobe daná
možnosť vyjadriť sa ku všetkým zistením skutočnostiam.

82. Žalovaná ako oprávnený orgán podľa § 18 zákona číslo 215/2004 Z.z. vykonala v súlade s

§ 29 citovaného zákona preverenie platnosti osvedčenia žalobcu a po dôkladnej analýze všetkých
dostupných informáciách zistila skutočnosti zakladajúce bezpečnostné riziko vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností nakoľko sa nepovažuje za bezpečnostné spoľahlivú osobu podľa § 14 ods.
1 zákona číslo 205/2004 Z.z. z dôvodu, že uviedol nepravdivé údaje pri bezpečnostnom pohovore a
zároveň bol u neho zistené bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 vyššie uvedeného

zákona.

83. Súd má zato, že žalovaná zistila skutkový stav v súlade so zásadou materiály pravdy a konala
plne v súlade so zákonom číslo 215/2004 Z.z. a ostatnými príslušnými všeobecno- záväznými právnymi
predpismi.Spoľahlivozistilaskutkovýstavveci,preskúmalavšetkyinformácieatietonásledneanalyticky

vyhodnotila a po zistení skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia
žalobcu uskutočnila so žalobcom bezpečnostné pohovory v rámci ktorých bola daná možnosť, konkrétne
sa vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam.

84. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že

žalovaná dostatočne zistila skutkový stav veci, ktorý po právnej stránke správne posúdila. Súd má zato,
že napadnuté rozhodnutie žalovanej bol s pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko
námietky žalobcu neodôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa §
190 SSP zamietol.

85. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi súd voči žalovanému
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznal nakoľko nemal
žalobca vo veci úspech.86. Toto rozhodnutie senát na Krajskom súde v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. v znení zákona číslo 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.

1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným

Centrum právnej pomoci.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods.
2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.