Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411207198
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4411207198.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Marty Polyákovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci žalobkyne: C. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., I. X, zastúpená opatrovníčkou MUDr. Evou Krčmárikovou, bytom Nitra, Ľudovíta Okánika
592/8, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s. r. o., so sídlom Nitra, Štefániková 7, IČO:
36 868 876, proti žalovanému: Willard s.r.o., so sídlom Piešťany, Teplická 2293/68, IČO: 44 906 960,

zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Trenčín, Mierové námestie č. 14,
IČO: 47 241 110, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. 11. 2018 č. k. 6C/103/2011-691, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 19. 11. 2018 č. k. 6C/103/2011-691 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť trovy štátu každý po 193,23 eura na
účet Okresného súdu Nové Zámky do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzatvorená

medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 30. 03. 2010, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti v kat. úz. C.,
zapísané na LV č. XXXX ako rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele registra C č. XXXX/X a parcela
registra C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvorie o výmere XXX m2 je neplatná. Žiadnej zo strán
náhradutrovodvolaciehokonaniaatrovkonaniaonariadeniepredbežnéhoopatrenianepriznal.Zároveň
žalobkyni a žalovanému každému uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v
sume 193,23 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 34, § 37 ods. 1, 2, § 38, § 39, § 40 ods. 1, 3,
§ 43, § 46 ods. 1, 2, § 588, § 553 ods. 1 až 3 a § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska
skutkového stavu mal za preukázané, že žalobkyňa kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 30. 03. 2010
previedla na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXXX za
dohodnutúkúpnusumu89000€,ktorejprevzatievhotovostipotvrdila.Vrovnakýdeňstranysporupodali

návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, pričom súčasťou
spisu správy katastra G. J. č. Z bola aj kvitancia vystavená spoločnosťou Tatra Credit a. s. zo dňa 30. 03.
2009 potvrdzujúca, že žalobkyňa ako dlžník dňa 30. 03. 2010 splatila úver na základe úverovej zmluvy
č. XXX/XX uzatvorenej dňa 15. 07. 2008, ktorú uzatvorila s pôvodným veriteľom SOS Finance spol. s
r. o. Piešťany, a ktorý ju zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01. 12. 2009 postúpil na Tatra Credit
a. s. Piešťany. V bode IV. kvitancie bolo uvedené, že táto slúži k zrušeniu zmluvy o zabezpečovacom

prevode práva č. XXX/XX zo dňa 15. 07. 2008, ktorej vklad bol povolený správou katastra G. J. pod č. V-
XXXX/XX dňa 16. 07. 2008 a podľa bodu V. kvitancie zabezpečenie úveru prevodom vlastníckeho právazaniklo v dôsledku zániku zabezpečenej pohľadávky zaplatením. Poukazujúc na závery odborného
vyjadrenia znalca M.. Z. Z. zo dňa 31. 07. 2017 č. 58/2017, podľa ktorých žalobkyňa dňa 30. 03. 2010
trpela duševnou poruchou, ktorá jej znemožňovala predvídať a plne si uvedomovať následky svojho

konania, mal za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila dotknutú kúpnu zmluvu v duševnej poruche, ktorá
ju robila na tento úkon nespôsobilou, sporná kúpna zmluva je neplatná podľa § 38 ods. 2 OZ, a preto
žalobe vyhovel. Podotkol tiež, že bolo preukázané, že dňa 30. 03. 2010 žalobkyňa okrem kúpnej zmluvy
podpisovala i zmluvu o budúcej zmluve, nájomnú zmluvu ako i plnomocenstvo, pričom s ohľadom na
obsah týchto dokladov považoval za dôvodné tvrdenie žalobkyne, že išlo o simulované právne úkony,

ktorých účelom bolo zastrieť to, že išlo o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva. Konštatoval tiež, že
dňa 30. 03. 2010 žalobkyňa nebola ani vlastníkom sporom dotknutých nehnuteľností, a preto nemohlo
dôjsť ani k ich platnému prevodu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 03. 2010. Rozhodnutie
o trovách konania, ako i trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia, ktorými žiadnej zo strán
náhradu konania nepriznal, založil na ust. § 257 CSP majúc za to, že skutočnosť, že žalobkyňa v čase
podpisovania kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou je skutočnosťou hodnou osobitného zreteľa pre

nepriznanie náhrady trov konania. O náhrade trov štátu, ktoré vznikli vyplatením nákladov M.. Z. za
vypracovanie odborného vyjadrenia vo výške 386,46 € rozhodol podľa § 259 CSP a zaviazal žalobkyňu
a žalovaného k ich náhrade rovným dielom.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie len v častiach, ktorými bolo

rozhodnuté o náhrade trov konania a trov štátu, domáhajúc sa ním ich zmeny a priznania jej práva na
náhradu trov konania v celom rozsahu, ako aj práva na náhradu trov konania o nariadenie predbežného
opatrenia a uloženia povinnosti žalovanému nahradiť trovy štátu v rozsahu 386,46 €. Dôvodila, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto častiach vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Argumentovala, že v konaní bola plne úspešná, preto pri rozhodovaní o trovách konania mal súd

postupovať podľa § 255 ods. 1 CSP a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania ako aj trov štátu,
ktoré vznikli v dôsledku účelného uplatnenia jej práva. Mala za to, že v konaní neboli dané výnimočné
okolnosti, ktoré by odôvodňovali použitie ust. § 257 CSP, pričom naviac v prípade tohto ustanovenia
bol súd povinný vytvoriť procesný priestor, umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k
jeho prípadnému použitiu. Ak teda súd chcel vo svojom rozhodnutí aplikovať ust. § 257 CSP mal

vyzvať strany, aby sa k takémuto postupu vyjadrili a pokiaľ tak neučinil, svojím nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol odvolaním i žalovaný,

žiadal ho zmeniť a žalobu žalobkyne zamietnuť s priznaním mu náhrady trov konania ako i trov konania
o naradenie predbežného opatrenia, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nevykonal ním navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1

písm. e) a f) CSP. Tvrdil, že pre konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa mala v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy trpieť duševnou chorobou, ktorá ju robila nespôsobilou na tento právny úkon,
chýba podpora vo vykonanom dokazovaní a ide o záver, ktorému nezodpovedá obsah súdneho spisu.
Mal za to, že odborné vyjadrenie, z ktorého súd vychádzal nepredstavuje spoľahlivý záver o skutočnej
existencii duševnej choroby u žalobkyni v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, pretože je nedostatočné,

vadné a nezrozumiteľné. V tejto súvislosti poukázal na to, že otázka spôsobilosti žalobkyne na
uzatvorenie napadnutej kúpnej zmluvy mala byť v konaní zodpovedaná s jednoznačným záverom a
nie v rovine pravdepodobnosti, ako tomu bolo v odbornom vyjadrení. Taktiež v odbornom vyjadrení
neboli zodpovedané otázky v akom rozsahu bola žalobkyňa prípadne obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony, na aké konkrétne právne úkony a pod. Mal za to, že z uvedeného dôvodu, bolo

povinnosťou súdu prvej inštancie nariadiť za účelom posúdenia spôsobilosti žalobkyne uzavrieť kúpnu
zmluvu, znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatrie a sexuológie v zmysle jeho opakovaných
návrhov, ktorým vyhovené nebolo, čím súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou, ktorá má za následok
minimálne predčasné rozhodnutie vo veci. Za nesprávny označil i právny názor prvoinštančného súdu,
žežalobkyňanebolakudňu30.03.2010vlastníčkounehnuteľností,ktorébolipredmetomprevodupodľa

kúpnej zmluvy, keď zo svedeckej výpovede Z. B. vyplýva, že k zániku zabezpečovacieho prevodu práva,
ktoré viazlo na nehnuteľnostiach jednoznačne došlo už pred uzavretím kúpnej zmluvy, pričom následný
zápis vlastníckeho práva žalobkyne do katastra nehnuteľností malo už len deklaratórny charakter.
V neposlednom rade za celkom nesprávny označil prvoinštančným súdom vyslovený názor, podľaktorého uzavretím kúpnej zmluvy jej účastníci sledovali uzavretie iného právneho úkonu, a to zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti, a teda išlo o zastretý právny úkon, keď žalobkyňa
nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by čo i len v minimálnom rozsahu preukazoval jej vôľu uzavrieť iný typ

právnehoúkonualebovyvracalvôľuúčastníkovuzatvoriťkúpnuzmluvu.Naviaczodôvodneniarozsudku
jasne a zrozumiteľne nevyplýva na akom skutkovom základe dospel súd k takémuto právnemu názoru.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdiť, označiac tvrdenia žalovaného

v jeho odvolaní za tendenčné a účelové.

6. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa dňa 05. 12. 2019 doručila odvolaciemu
súdu podanie, ktorým zobrala žalobu na základe dohody so žalovaným v celom rozsahu späť, žiadala,
aby súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov
konania. K podaniu pripojila i listinu zo dňa 28. 02. 2020, podľa ktorej sa strany sporu dohodli, že

žalobkyňa berie žalobu v celom rozsahu späť s tým, že každá zo strán si bude znášať v plnom rozsahu
svoje náklady, ktoré jej vznikli v spore a nebudú si uplatňovať náhradu trov konania, prípadne žiadne iné
náklady, ktoré im v súvislosti s predmetným sporom vznikli (bod I.), žalovaný vyhlásil, že nemá žiadne
nároky z titulu užívania sporom dotknutých nehnuteľností, ktoré by si voči žalobkyni uplatňoval (bod II.)
a strany sporu navrhujú, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov

konania (bod III.).

7. Na výzvu odvolacieho súdu žalovaný v podaní zo dňa 17. 03. 2020 oznámil, že
s ohľadom na mimosúdne vyriešenie veci so späťvzatím žaloby v celom rozsahu súhlasí.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že v súdenej veci je dôvod pre postup podľa § 370
CSP.

9. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale

skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§
370 ods. 2 CSP).

11. Vyššie citovaná zákonná úprava rešpektuje žalobcu ako dominus litis, keď disponovať
s predmetom sporu môže nielen tým, že podá žalobu na jeho začatie v zmysle § 131 CSP, ale aj tým, že
podanú žalobu môže vziať späť (sčasti alebo celkom) a to nielen počas konania na súde prvej inštancie,
ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak len do doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo

právoplatnosť. Ide o dispozičný úkon žalobcu so žalobou, ktorý môže učiniť až do rozhodnutia o odvolaní
odvolacím súdom. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu,
aby sa nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania
prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná nesúhlasom protistrany so zastavením
konania z vážnych dôvodov, ktorých existenciu a dôkazné bremeno na jej preukázanie zaťažuje

protistranu.

12. V preskúmavanej veci bola žaloba žalobkyňou vzatá späť v čase, keď už súd prvej
inštancie vo veci meritórne rozhodol ale jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Za situácie, že
žalovaný vyjadril súhlas s týmto späťvzatím žaloby bol tak daný dôvod pre postup § 370 ods. 1, 2 CSP,

keďže žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu účinne späť, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti
o jej vôli, pričom žalovaný vyslovil súhlas s týmto späťvzatím žaloby. Odvolací súd preto späťvzatie
žaloby žalobkyňou pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

13. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, že stranám nárok na náhradu trov

konania sa nepriznáva, i keď s ohľadom na procesné zavinenie žalobkyne na zastavení konania
principiálne by bolo na mieste priznať právo na náhradu trov konania žalovanému podľa § 256 ods. 1
CSP. Vychádzajúc však z mimosúdnej dohody strán sporu, podľa ktorej tieto výslovne prehlásili, že si
náhradu trov konania uplatňovať nebudú a navrhli, aby v súvislosti so zastavením konania žiadnej zostrán nebol nárok na náhradu trov konania priznaný odvolací súd aplikujúc na daný prípad čl. 4 CSP o
nároku na náhradu trov konania rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia.

14. O trovách štátu, ktoré mu v konaní vznikli vyplatením odmeny M.. Z.
Z., znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, vo výške 386,46 € z
rozpočtových prostriedkov súdu (uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19. 02. 2018 č. k.
6C/103/2011-605), za vyhotovenie odborného vyjadrenia č. XX/XXXX zo dňa 31. 07. 2017, odvolací súd
rozhodol za použitia čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 253 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP . Za situácie,

že vykonanie znaleckého dokazovania navrhli zhodne obe sporné strany, ako i s ohľadom na výsledok
konania a ich vzájomnú dohodu, uložil im povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov v rovnakom pomere, t. j.
každému vo výške 193,23 € na účet súdu prvej inštancie do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).