Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216483
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1317216483.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore

žalobkyne: L. V. (T. T.), W.. XX.XX.XXXX, F. F. X, F., proti žalovanému: M. T., W.. XX.XX.XXXX, F. T. Č..
XXXX/X, C., o náhradu škody v sume 185,- €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na súd dňa 31.08.2017, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
185,- € titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnila vecne tým, že žalovaný - manžel - bez vedomia

žalobkyne vymenil zámky na rodinnom dome na T. G. Č.. XXXX U. C., ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a aj po privolaní polície, nebol ochotný otvoriť dom a poskytnúť náhradný
kľúč, a preto bola nútená sa dostať k osobným veciam svojím i detí pomocou zámočníka pod dozorom
polície, na čo celý úkon stál 185,- € a žalovaný aj po výzve odmietol uvedenú sumu žalobkyni uhradiť.
Žalobkyňa uviedla, že s manželom je v rozvodovom konaní a tento sa odsťahoval od rodiny pred vyše
rokom a pól, odvtedy užíva dom so synom, riadne platí energie a polovicu hypotéky. Svoje skutkové
tvrdenia žalobkyňa podporila dôkazne iba výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX pre katastrálne Ú. C..

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 14C/34/2017-10 zo dňa 04.10.2017, proti ktorému žalovaný
včas podal vecne odôvodnený odpor, v ktorom poukazujúc na značne komplikované rozvodové konanie
stránuviedol,žesospoločnoudcéroustrán(oktorúsažalovanýstaránazákladepredbežnéhoopatrenia
zo dňa 09.05.2016, č. k. 38P/122/2016) bol nútený bývať u rodičov, prípadne v podnájme, pričom
žalobkyňa počas obdobia, keď bývala v spoločnom dome strán, niekoľko mesiacov neplatila ani svoj
podiel na hypotéke a ani energie. Jedného dňa sa žalovaný dozvedel, že z ich spoločného domu,

kde bývala už aj s jej aktuálnym priateľom, sa odsťahovala bez toho, aby ho informovala. Následne
bol žalovaný skontrolovať dom a našiel ho úplne prázdny, všetko zariadenie a nábytok boli preč na
neznámom mieste a jediné, čo v dome zostalo, bol jedálenský stôl, ktorý žalobkyňa prostredníctvom
inzerátu na bazárovom portáli ponúkala na predaj, ako aj ďalšie časti spoločného majetku strán. V
dome nič nezostalo okrem pevne zabudovaného nábytku a niekoľkých starých spoločných vecí, a preto
žalovaný vymenil zámky, nakoľko chcel zabrániť ďalšiemu odcudzovaniu a následnému predaju ich
spoločného majetku. Žalobkyňa tak na svoje náklady dala vymeniť zámky, aby vzala posledné spoločné

veci,ktoréeštezostalivskriniachatátovýmenazámkovjedôvodompodaniežaloby.Povýmenezámkov
však žalobkyňa nedala žalovanému nový kľúč ani o mesiac, čím mu zabránila vo vstupe do spoločného
domu, kde už nebývala. Z uvedeného dôvodu bol nútený na vlastné náklady dať vymeniť zámky a
žalobkyňa sa odmietla na výmene zámkov finančne podieľať. Vzhľadom k tomu mal žalovaný za to, žetak ako žalobkyňa aj on mal náklady na výmenu zámkov. V neposlednom rade žalovaný upozornil na
fakt, že v rámci nárokovanej výmeny zámkov je žalobkyňa podozrivá z odcudzenia majetku firmy, kde
bolo začaté konanie vo veci treného činu krádeže. Navyše po odsťahovaní sa žalobkyne zo spoločného

domu strán, táto sa prestala podieľať na úhradách energií, ktoré pre nedoplatok bol žalovaný nútený
zaplatiťsám.Zuvedenýchdôvodovžalovanýpovažovalžalobuzanedôvodnúaznačnebezcharakternú.

3.Žalobkyňasakodporužalovaného,ktorýjejbolriadnedoručenýdňa22.01.2018,písomnenevyjadrila.

4. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 23.01.2020 v neprítomnosti žalobkyne v súlade s § 180
Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a
nežiadala o odročenie pojednávania, pričom doručenie predvolania mala vykázané fikciou doručenia,
keďže poštovú zásielku si neprevzala v odbernej lehote; súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaného, listinnými dôkazmi, ktoré zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Z výsluchu žalovaného vyplynuli súdu rovnaké skutočnosti, aké uviedol vo svojom odpore, jeho
skutkové tvrdenia sa v žiadnych súvislostiach nerozchádzali s tvrdeniami uvedenými v odpore. Súčasne
dodal, že manželku - žalobkyňu informoval o tom, že vymenil zámky na ich dome, avšak na to žalobkyňa
nereagovala.

6. V konaní bolo medzi procesnými stranami nesporné, že žalovaný vymenil zámky na dverách
rodinného domu so súpisným číslom 1317, nachádzajúceho sa na parcele číslo XXX/XXX U. V.E.M.
Ú. C., I. C., I. L., ktorý podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre V. Ú.A. C. bol v rozhodnom čase v
bezpodielovom spoluvlastníctve strán.

7. Na základe fotografií interiéru predmetného rodinného domu možno porovnať stav domu s
kompletným nábytkovým vybavením a stav domu bez zariadenia a akéhokoľvek nábytku. Na základe
inzerátu zverejneného na internetovej stránke bazos.sk súd mal preukázané, že žalobkyňa predávala
Ikea barové stoličky za cenu 200,- €.

8.Zpríjmovéhopokladničnéhodokladuč.17143zodňa29.09.2017,predloženéhožalovaným,jezrejmé
vyúčtovanie sumy 160,- € kľúčovou servisnou službou za otvorenie uzamknutých dverí.

9. Upomienkou zo dňa 19.10.2017 žalovaný dokladoval nezaplatenie splatnej faktúry za dodávku pitnej

vody k odbernému miestu T. G., C., ďalej výpismi z internetu dokladoval neuhradené preddavkové platby
za elektrinu, splatné 11.10.2017 a 13.11.2017 a faktúrou č. 4230013639 zo dňa 19.09.2017 dokladoval
nedoplatok na preddavkových platbách za odber zemného plynu v období 19.09.2016 - 18.09.2017.

10. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Citované ustanovenie upravuje druh zodpovednosti, ktorý je založený na subjektívnom princípe,
podľa ktorého sa vyžaduje existencia zavinenia za spôsobenú škodu. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Uvedený druh zodpovednosti
teda pripúšťa exkulpáciu, t. j. zbavenia sa zodpovednosti vyvinením. Pod pojmom škoda sa rozumie

majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá sa prejavuje ako skutočná škoda a ušlý zisk.

13. Predpokladom vyvodenia zodpovednosti za škodu je preukázanie protiprávneho konania škodcu,
vznik škody a existencia priamej príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi zavineným protiprávnym
konaním a vznikom škody s tým, že uvedené podmienky musia byť splnené súčasne (kumulatívne

podmienky všeobecnej zodpovednosti za škodu).

14. Súd mal za nesporne preukázané, že žalovaný obmedzil spoluvlastnícke právo svojej manželky
- žalobkyne, keď v presne nedatovaný deň vymenil zámky na dverách ich spoločného rodinnéhodomu, čím jej zamedzil vstup do domu. Vzhľadom na uvedené možno vo všeobecnosti konštatovať,
že žalovaný sa úmyselne dopustil protiprávneho konania, keď napriek rovnakému spoluvlastníckemu
podielu žalobkyne o veľkosti 1 k celku nehnuteľnosti, aký prislúcha i žalovanému, jej výkon vlastníckeho

práva neoprávnene obmedzil. So zreteľom na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu je však potrebné
uviesť, že žalovaný sa uchýlil k výmene zámkov z dôvodu, že zistil medzi stranami nespornú skutočnosť,
a to že žalobkyňa vypratala ich spoločný dom a všetok nábytok (spoločné hnuteľné veci strán)
odviezla bez vedomia žalovaného k svojmu aktuálnemu priateľovi a niektoré veci ponúkala bez
vedomia žalovaného prostredníctvom inzerátu na predaj. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný

v snahe zamedziť žalobkyni, aby odcudzením a predajom ich spoločných vecí pokračovala v ďalšom
neoprávnenom zásahu do spoluvlastníckych práv strán, vymenil zámky na ich rodinnom dome, o čom
mal následne žalobkyňu aj informovať a tento fakt považoval súd v konaní za nesporný. Zhodnotením
uvedených skutkových okolností posudzovaného sporu súd zastáva názor, že i s prihliadnutím
na protiprávne konanie žalovaného (a za predpokladu splnenia všetkých zákonom vyžadovaných
podmienok pre zodpovednosť za škodu) nie je možné priznať žalobkyni procesný úspech, nakoľko

výkon ňou uplatneného práva na náhradu škody je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi, pretože
žalovaný vymenil zámky na spoločnom rodinnom dome len z dôvodu predchádzajúceho protiprávneho
konania žalobkyne, ktoré spočívalo v svojvoľnom vyprataní predmetnej nehnuteľnosti a prisvojení či
svojvoľnom predaji spoločných hnuteľných vecí, patriacich obom stranám ako manželom. Nie je totiž
možné sa dôvodne domáhať ochrany svojho majetkového práva voči druhému manželovi, ktorý titulom

bezpodielového spoluvlastníctva má rovnaké majetkové právo k dotknutej nehnuteľnosti a hnuteľným
veciam nachádzajúcim sa v nej. Tento záver navyše podporuje aj skutočnosť, že predmetná žaloba
na náhradu škody je iba pomstychtivým inštrumentom zo strany žalobkyne, ktorú podala v čase
prebiehajúceho komplikovaného rozvodového konania strán so zámerom privodiť škodu žalovanému,
využívajúc skutkovú situáciu (výmenu zámkov žalovaným), ktorú však zavinene vyvolala samotná

žalobkyňa svojím konaním, keď bez vedomia žalovaného vypratala ich spoločný rodinný dom a všetky
hnuteľné veci z neho si odniesla alebo predala.

15. Súd je tiež toho názoru, že samotným konaním žalovaného, ktoré spočívalo vo výmene zámkov na
dverách spoločného rodinného domu strán, žalobkyni žiadna škoda nevznikla. Škoda, ktorú si žalobkyňa

v konaní uplatňuje, predstavuje náhradu nákladov, ktoré jej vznikli za výmenu zámkov kľúčovou službou
po tom, ako zistila, že zámky vymenil žalovaný. V tejto súvislosti je však potrebné mať na zreteli,
že žalobkyňou namietané náklady na výmenu zámkov vznikli v dôsledku jej konania, keď bez ďalšej
komunikácie so žalovaným mala privolať servisnú službu, ktorá zámky vymenila. Vzhľadom na uvedené
je nutné uzavrieť, že v danom prípade absentuje priama príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného

a žalobkyni vzniknutými nákladmi na výmenu zámkov (skutočnou škodou); práve naopak, v okamihu,
keď sa žalovaný ako prvý podujal na výmenu zámkov na dverách domu, vznikli náklady na výmenu
zámkov v sume 160,- € (ktorú sumu na rozdiel od žalobkyne i preukázal) bezprostredne jemu, a nie
žalobkyni. Rovnakým konaním oboch procesných strán tak vznikli každej strane vlastné náklady na
výmenu zámkov, za ktorý počin si každá strana zodpovedá sama.

16. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu priamej
príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a jej vzniknutou škodou.

17. V neposlednom rade súd dospel i k záveru, že žalobkyňa nepreukázala jednak vznik ňou tvrdenej

škody, nakoľko žiadnym listinným dôkazom nedokladovala realizáciu výmeny zámkov na dverách
domu a zároveň nepreukázala ani výšku žalovanej škody, keďže nepredložila súdu žiadny príjmový
pokladničný doklad alebo iný blok, z ktorého by bola zrejmá suma (185,- €) žalobkyňou údajne
vynaložených nákladov na výmenu zámkov.

18. V intenciách vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci, keď žalobkyňa na základe
ňou tvrdených skutočností nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre vyvodenie zodpovednosti
za škodu voči žalovanému, súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok na
náhradu škody je právne neopodstatnený a súčasne je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi, preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu
pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnej

žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.