Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200821
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2014200821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne R. M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R.
M. XX, XX-XXX M., Poľská republika, zastúpenej spoločnosťou V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, Žilina
proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. Augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7333-3/2013-BA zo dňa 22.08.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. 7333-3/2013-BA zo dňa 22.08.2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm.
c) a písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania 421,18 eur do troch dní p o právoplatnosti
tohto rozhodnutia na účet zastupujúcej spoločnosti V4 Legal, s.r.o.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 7333-3/2013-BA
zo dňa 22.08.2013, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Senica č. 23649-1/2011-SE zo dna 23.08.2011 vyslovujúce, že jej účasť na nemocenskom
poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010 nevznikla. Namietala,
že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané po uplynutí zákonnej 60
dňovej lehoty (§ 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.) a sám o odvolaní rozhodol po uplynutí takmer 2

rokov od jeho podania. Má súčasne za to, že žalovaný vo svojom procesnom postupe neúplne zistil
skutkový stav veci a aplikoval naň nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky
neodôvodnil, keď iba poukázal na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadal s
individuálnou situáciou žalobkyne. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že výsledkami vykonanej
kontroly nebolo preukázané, že by žalobkyňa vykonávala činnosť na území Slovenskej republiky,
pričom však podkladom rozhodnutia neboli relevantné zistenia kontroly jej zamestnávateľa vykonanej
dňa 24.06.2011, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená všetká existujúca dokumentácia

zamestnanca (pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listiny, evidencia dochádzky, mesačné výkazy
odvodov poistného, registračné listy) a zo záverov ktorej vyplýva, že nedostatky vo výkone činnosti
zamestnancov zistené neboli. Poukazovala na to, že koordinácia systému sociálneho zabezpečenia je
okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce
osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni
občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo
žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska.

K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za
rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatívne
ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa
spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého:„ u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom
podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv.
schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná

pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniku poistenia, t.j. že nepodliehajú slovenským
právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobkyne evokuje a smeruje k vydávaniu šablónových
rozhodnutí bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že riešenie zamestnancov

zamestnávateľa R. V. PROJEKT PLUS prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa
akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody
v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle
ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej
legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom
zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny

výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna
poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti
ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne
zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú.

Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, sa dňa 24.06.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla
zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania v obci Sobotište je starý
neobývaný domček. Podľa vyjadrenie Obecného úradu Sobotište zamestnávateľ žalobcu v obci nemal
zriadenú prevádzku a nevykonával tam podnikateľskú činnosť, podľa výsledku šetrenia súhlas majiteľa
nehnuteľnosti so zriadením sídla podnikateľa bol odvolaný od 30.05.2011. Na základe tejto kontroly

sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ zamestnancom prácu prideľoval a že na území Slovenskej
republiky bola skutočne vykonávaná. V dňoch 21.-22.09.2011 bola vykonaná kontrola zameraná na
odvod poistného na sociálne poistenie, zistenia z ktorej nemajú vplyv na posúdenie uplatniteľnej
legislatívy. Podľa pracovných zmlúv predložených až po vydaní rozhodnutí vo veci vzniku sociálneho
poistenia bol pracovný pomer dojednaný na 8 hodín mesačne a mzdu vo výške 30,- eur mesačne. Na

základe týchto skutkových zistení Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobkyne
nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a z tejto skutočnosti
je nutné vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom.

V súvislosti s námietkou týkajúcou sa oneskoreného vydania rozhodnutí žalovaný poukazoval na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Sžso/20/2010 a skutočnosť, že lehota na rozhodnutie o odvolaní
neplynula z dôvodu prerušenia konania za účelom zistenia relevantných skutočností potrebných pre
rozhodnutie.

Súd prejednal vec v neprítomnosti oboch účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnili a s takýmto postupom súdu vyslovili súhlas, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu,
vrátane pripojeného administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.08.2013 bolo rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 23649-1/2011-SE z 23.08.2011

vyslovujúce, že zamestnankyni R. M. F., nar. XX.X.XXXX - žalobkyni nevznikla účasť na nemocenskom
poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.08.2010, so stručným
odôvodnením, podľa ktorého u zamestnávateľa R. V. PROJEKT PLUS nebolo možné ani fyzickou
kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca, u zamestnávateľa nevznikol poistný pomer odo
dňa 01.08.2010, preto žalobkyni ako zamestnancovi účasť na nemocenskom a dôchodkovom poistení

a poistení v nezamestnanosti odo dňa 01.08.2010 nevznikla.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa
od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady
(EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané

osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č.
574/1972, z 21.03.1972.Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a

vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť,abysanazamestnancaasamostatnezárobkovočinnúosobunevzťahovalilegislatívydvoch

alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na
nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:

a)právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero

zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo

b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebozamestnávateľazamestnávajúcehodanúosobu,aktátoosobanevykonávapodstatnúčasťsvojich

činností v členskom štáte svojho bydliska.

Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva

takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.

Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp.
samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii

osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského
štátu, nie len status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s
uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho
výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich
uplatniteľnúlegislatívuustanovenýchvhlaveIIzákladnéhonariadeniajepojemreálnehovýkonučinnosti

jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých

prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike.

Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia

správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci
v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie
členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadnehovykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku
76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných
skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto inštitúcia sociálneho

zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na
určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na
určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti
preskúmať.

Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, oznámila zamestnávateľovi, že dňa 24.06.2011 vykoná kontrolu
zameranú na preukázanie skutočného výkonu činnosti na území Slovenskej republiky každého
zamestnanca s bydliskom v Poľskej republike. Výzvu na vykonanie kontroly zamestnávateľ neprevzal
v odbernej lehote a zásielka sa vrátila neprevzatá. Aj napriek tejto skutočnosti sa Sociálna poisťovňa,
pobočka Senica, pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa, pričom zistila, že na
adrese podnikania 906 05 Sobotište 17, je len starý, neobývaný domček. Z vyjadrenie Obecného

úradu Sobotište vyplýva, že podnikateľský subjekt R. V. - PROJEKT PLUS, v obci nevykonáva
žiadnu podnikateľskú činnosť a podľa dostupných informácií ani v minulosti takúto činnosť na
území obce nevykonával, resp. nemal v obci zriadenú žiadnu prevádzku. Šetrením bolo zistené, že
objekt na adrese Sobotište 17, bol zamestnávateľovi prenajatý, avšak od 30.05.2011, bol vlastníkom
nehnuteľnosti odvolaný súhlas so sídlom živnostníka „R. V. - PROJEKT PLUS“, z čoho vyplýva, že

bol prenájom nehnuteľnosti, v ktorej má zamestnávateľ vedené sídlo podnikania, zrušený. Na základe
kontroly sa nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania
pracovnoprávneho vzťahu, a že zamestnanci na území Slovenskej republiky prácu skutočne vykonávali.
Pracovné zmluvy a ďalšie doklady potrebné ku kontrole odvodu poisteného zamestnávateľ predložil
až po vydaní rozhodnutí vo veci vzniku sociálneho poistenia. V pracovných zmluvách bol dojednaný

pracovný pomer na kratší pracovný čas - 8 hodín mesačne, pričom zamestnanci mali priznanú mesačnú
mzdu vo výške 30,- eur. Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, následne v dňoch 21.09.2011 až
22.09.2011, vykonala kontrolu, ktorá však nebola zameraná na preukázanie reálneho výkonu činnosti
zamestnancov zamestnávateľa na území Slovenskej republiky, ale na odvod poistného na sociálne
poistenie za obdobie od 01.08.2010 do 30.06.2011, ktorú pobočka sociálne poisťovne vykonala v súlade

s § 242 a nasl. Zákona o sociálnom poistení. Z protokolu č. 700-0710013511-AG02/11 o vykonaní
kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie vyplýva, že prerokovania výsledkov uvedených
v protokole sa zúčastnil splnomocnený zástupca zamestnávateľa, čo potvrdil svojim podpisom.
Zamestnávateľ dňom, kedy Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, začala vykonávať kontrolu odvodu
poistného na sociálne poistenie ukončil podnikateľskú činnosť. O prerokovaní predmetného protokolu

bola vyhotovená zápisnica, ktorá bola tiež podpísaná splnomocneným zástupcom zamestnávateľa dňa
04.10.2011. Kontrolné zistenia vyplývajúce z kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie nemajú
však vplyv na posúdenie uplatniteľnej legislatívy v súlade so základným nariadením a vykonávacím
nariadením.

Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané,
že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže
byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného
nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú
slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia.

Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej

poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Preskúmavané rozhodnutie je v danom prípade rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 23.08.2011, v odôvodnení

ktorého absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. Vo
vzťahu k významu rozhodnutia neprimerane stručnom odôvodnení Sociálna poisťovňa, pobočka Senica,
neuviedla žiaden dôkaz potvrdzujúci prijatý záver o nedostatku vzniku účasti žalobkyne na poistení a,
logicky, ani spôsob jeho vyhodnotenia.O odvolaní rozhodujúci žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísal vnútroštátnu i
medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho

zabezpečeniaPoľskejrepublikyispôsobvykonávaniašetreniavtomtokonkrétnomprípade,vkonečnom
dôsledku však svoje potvrdzujúce stanovisko zhrňujúco odôvodnil iba tým, že výsledkami kontroly
vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobkyňa na území
Slovenskej republiky vykonávala činnosť ako zamestnankyňa.

Žalovaný zrejme mal na mysli výsledok kontroly, ktorá mala byť vykonaná dňa 24.06.2011, záznam
o ktorej sa však v obsahu administratívneho spisu nenachádza. Odhliadnuc už od tejto skutočnosti,
žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako v súvislosti so záverom o nepreukázaní reálneho
výkonu práce žalobkyňou v roku 2010, majúcim pre rozhodnutie zásadný význam, vyhodnotil jednotlivé
dôkazy a zistenia vykonané v nasledujúcich rokoch a týkajúce sa sídla a prevádzky zamestnávateľa
žalobcu, či výsledku kontroly odvodov vykonanej v dňoch 21.-22.9.2011, neuviedol, čím boli vyvrátené

tvrdenia žalobkyne o skutočnom výkone pracovnej činnosti podložené listinnými dôkazmi.

Žalovaný tak neodstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, prvého stupňa,
v súvislosti s čím možno konštatovať, že hoci samotné parametre tvrdeného pracovného pomeru
žalobkyne (pracovná doba, mzda, vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska žalobcu), v rozhodnutí

správnych orgánov inak žiadnym spôsobom nehodnotené, a zistenia správnych orgánov vzbudzujú
pochybnosti o reálnom výkone pracovnej činnosti a naznačujú iný účel prihlásenia žalobkyne
do slovenského sociálneho systému, správne orgány to nezbavuje povinnosti vykonať relevantné
dokazovanie a prijaté rozhodnutia odôvodniť v súlade s požiadavkami zákona.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm.
c) a písm. d) O.s.p. ako prijaté na základe nedostačujúceho zistenia skutkového stavu a súčasne
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. súd priznal v konaní úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania v

rozsahu nákladov právneho zastúpenia pri dvoch úkonoch právneho zástupcu s tarifnou odmenou po
130,16 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby ) s paušálnymi náhradami výdavkov 2x7,81
eur a jednom úkone (námietka voči postúpeniu veci inému súdu v r.2014) s odmenou vo výške 67 eur
a paušálnou náhradou výdavkou 8,04 eur a DPH v celkovej výške 70,20 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.