Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116227024
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116227024.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: X. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX Z. T., o zaplatenie 2.712,72 eur s prísl., o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14Csp/149/2016-47 zo dňa 10. septembra 2018 v napadnutej
zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Súd konanie

z a s t a v u j e v časti sumy 84,80 eura. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu
1.675,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.759,87 eura od 10.11.2013 do
13.6.2018, zo sumy 1.717,47 eura od 14.6.2018 do 15.8.2018, zo sumy 1.675,07 eura od 16.8.2018 do
zaplatenia,pričomsúdpovoľuježalovanémusplácaťistinu,úroky zomeškaniaatrovykonaniavyčíslené
v samostatnom rozhodnutí v mesačných splátkach po 42,40 eura splatných k 25. dňu kalendárneho
mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní so

zaplatením čo i len jednej splátky. III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . IV. Žalobcovi súd p r i
z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 30 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom
na ustanovenia § 657, § 52 ods.1,3,4, § 53 ods.8, § 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ), § 3 ods.1, § 10c Nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., § 2 písm. d), § 9 ods.2
písm. f),k), § 11 ods.1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012
tým, že žaloba žalobcu bola čiastočne dôvodne podaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

žalobca sa žalobou dňa 11.10.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.712,72 eur s úrokom
z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 06.03.2012
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky v sume 4.690,80
eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v 60 mesačných splátkach v sume 80,45 eur, do podania žaloby
uhradil 1.240,13 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnil riadne a včas, žalobca dňa 26.10.2013
úver zosplatnil. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Podaním doručeným súdu dňa 06.09.2018 žalobca

oznámil, že berie späť žalobu v časti sumy 84,80 eur, keď žalovaný túto sumu po začatí konania uhradil
(dňa 13.06.2018 v sume 42,40 eur a dňa 15.08.20108 v sume 42,40 eur) a žiadal konanie v tejto
časti zastaviť. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného. Pojednávania sa zúčastnil žalovaný, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti, preto súd vykonal pojednávanie v jeho
neprítomnosti v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu nepopiera, bral to pre priateľku, ktorá zomrela
v roku 2013. Bude ďalej splácať dohodnutú sumu 42,40 eur. Súd prvej inštancie mal na základevykonaného dokazovania za preukázané, že právny predchodca žalobcu (ďalej len žalobca) a žalovaný
dňa 29.02.2012 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 7105789 (ďalej len „zmluva“). Právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému pôžičku (finančné plnenie) vo výške 3.000 eur a žalovaný sa pôžičku s úrokmi

zaviazaluhradiťv60mesačnýchsplátkachpo78,18eur.Vzmluveboladohodnutásadzbapoistenia2,90
% ročne, ročná úroková sadzba 21 %, uvedená bola RPMN 21 %, priemerná hodnota RPMN 21,06 %.
Celková suma pôžičky bola 4.690,80 eur, celkové náklady pre spotrebiteľa 1.690,80 eur, termín konečnej
splatnosti (mesiac/rok) 3/2017. Podľa čl. 6. bodu 6.2., 6.4. VOP pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári
a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v

príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy.
Predžalobnouupomienkouzodňa26.10.2013žalobcavyzvalžalovanéhonaúhradunaúhraduvšetkých
splátok jednorazovo. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil do podania žaloby sumu
1.240,13 eur. Po podaní žaloby uhradil sumu 84,80 eur. Žalobcu z dôvodu, že žalovaný nerešpektoval
predchádzajúce upozornenia, zosplatnil pôžičku dňa 26.10.2013. Žalobca vzal žalobu v časti sumy
84,80 eur, ktorá predstavuje plnenie na uplatnenú pohľadávku po podaní žaloby, súd preto tejto časti

konanie zastavil. Súd konštatoval, že v konaní neboli sporné žiadne skutočnosti. Žalobca si svoj nárok
odvodzuje od zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 29.02.2012, ktorou poskytol žalovanému pôžičku
vo výške 3.000 eur. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, keďže bola uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Súd preto na právny vzťah
medzi stranami aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu má súd preukázanú oznámením postupcu (pôvodného
veriteľa) o postúpení pohľadávky na žalobcu žalovanému. Pri posudzovaní jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením v zmysle § 9 ods. 2 písm.

k) zákona o spotrebiteľských úveroch termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška mesačnej splátky bez uvedenia termínu platenia splátok, tento je uvedený len vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súdu predložené bez podpisu žalovanej, ide o hrubo
písaný text malými písmenami, kde je potrebné prácne vyhľadať údaje o splatnosti, tieto sú uvedené
v čl.6 ods. 2 a 4 v znení „pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach

a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá
splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy“. Takto formulované a vo všeobecných
obchodným podmienkach zakomponované údaje o splatnosti splátok v žiadnom prípade nespĺňajú
zákonnú požiadavku v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V nadväznosti na
uvedené potom zmluva neobsahuje požiadavku v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských

úveroch, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením
mesiacaaroku(03/2017),bezuvedeniasplatnostisplátokniejejednoznačnešpecifikovanýtermín(deň)
konečnej splatnosti, čo nemožno považovať za naplnenie požiadavky uvedenej vo vyššie citovanom
ustanovení. Uvedené ustanovenie vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru,
pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré

rozlišuje pojem „ doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. V
konaní bolo preukázané, že žalobca žalovanému poskytol pôžičku vo výške 3.000 eur, pričom žalovaný
uhradil na pôžičku sumu 1.324,93 eur (1.240,13 eur do podania žaloby + 84,80 eur po podaní žaloby). Z
dôvodu vyhlásenia spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov má žalobca nárok k na vrátenie
rozdielu medzi poskytnutou sumu právnym predchodcom žalobcu a žalovanou splatenou sumou, teda

na sumu 1.675,07 eur (3.000 - 1.324,93), ktorú súd žalobcovi priznal. Vo zvyšku nároku (prevyšujúcemu
istinu) spolu s príslušenstvom súd žalobu z dôvodu bezúročnosti pôžičky zamietol. Nakoľko bol žalovaný
v omeškaní s úhradou istiny vo výške 1.675,07 eur, má žalobca nárok aj na úroky z omeškania, od
10.11.2013, kedy bol už vzhľadom na zosplatnenie úveru dňa 26.10.2013 v omeškaní. Súd priznal úrok
z omeškania vo výške 8,5 % ročne, v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu 0,5 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov), z dlžnej istiny v čase začatia konania 1.759,87 eur
(3.000 eur - 1.240,13 eura plnených do podania žaloby), prihliadnuc na vykonané plnenie žalovaným
dňa 13.06.2018 v sume 42,40 eur a dňa 15.08.2018 v sume 42,40 eur, t.j. priznal úrok z omeškania zo
sumy 1.759,87 eur od 10.11.2013 do 13.6.2018, zo sumy 1.717,47 eur od 14.6.2018 do 15.8.2018, zo

sumy 1.675,07 eur od 16.8.2018 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa
§ 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Žalobca vzal žalobu späť v časti sumy 84,40 eur z dôvodu úhrady žalovanýmpo začatí konania, preto možno pričítať zavinenie na zastavení konania žalovanému a žalobca má v
zastavujúcej časti nárok na náhradu trov konania. Žalobca mal čiastočný úspech vo veci v časti sumy
1.675,07 eur. Žalobca má teda nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k sume 1.759,47 eur (1.675,07

+ 84,80) z celkovej uplatnenej sumy 2.712,72 eura, čo predstavuje 65 %, žalovaný má nárok na náhradu
trov konania v zamietajúcej časti 952,85 eur (2.712,72 - 84,80 - 1.675,07) z uplatňovanej sumy, čo
predstavuje 35 %, celkový nárok žalobcu tak predstavuje 30 % (65-35). Súd povolil žalovanému splácať
priznanú sumu spolu s príslušenstvom v splátkach vo výške 42,40 eur mesačne k 25. dňu kalendárneho
mesiaca, a to vzhľadom súhlasné vyjadrenie žalobcu k povoleniu splátok v uvedenej výške. Súd povolil

žalovanému splácať dlh s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia, čím je kompenzované určité nevýhodné postavenie žalobcu pri povolení splátok. Vzhľadom na
čiastočné späťvzatie žaloby v sume 84,80 eur nie je možné z tejto sumy vrátiť súdny poplatok (5 eur),
nakoľko nedosahuje výšku minimálneho poplatku, ktorá možno po krátení o 6,70 eura vrátiť, v zmysle
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

2. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca v jeho zamietajúcej časti a v časti
náhrady trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
výroku pod bodom III. a IV. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 952,85 eur s
úrokom z omeškania 8,5% p. a. od 16.08.2018 do zaplatenia v mesačných splátkach po 42,40 eur
splatných vždy k 25-temu dňu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou

straty výhody splátok pri omeškaní so zaplatením čo i jednej splátky a žalobca má nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že výrok III. rozsudku je v rozpore s
ustanovením § 282 CSP. Žalovaný na pojednávaní dňa 10.09.2018 uznal žalovaný nárok. Žalobca v
ospravedlnení neúčasti na pojednávaní zo dňa 06.09.2018 navrhol súdu prvej inštancie, aby v prípade,
že žalovaný uzná nárok uplatnený v žalobe pred súdom, rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282

CSP. Keďže boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, súd
prvej inštancie mal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

3. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu nebolo podané.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania je
potrebné podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.

5. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou

ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným

ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a
nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
stranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver otom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

7. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jeho právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Judikatúra pojem „procesný postup“ vykladá tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
(to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca
možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.1Cdo6/2014,3Cdo38/2015,5Cdo201/2011,6Cdo90/2012).Tentopojem

nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

9. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je

naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

10. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej
právnej veci neriadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje,
aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej zamietajúcej časti nespĺňa vyššie
uvedenékritériápreodôvodňovanierozhodnutívzmysle220CSP(absentujestručnéajasnéobjasnenie

skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia) a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie
uvedeného za nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý
proces. Je tomu tak z nižšie uvedených dôvodov.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu sumy 2.712,72 eur s prísl. a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 06.03.2012 zmluvu o peňažnej pôžičke, na základe ktorej poskytol
žalovanému peňažnú pôžičku v sume 4.690,80 eur. Žalovaný mal splácať peňažnú pôžičku v 60
mesačných splátkach v sume 80,45 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil sumu 1.240,13 eur.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne

a včas, žalobca listom zo dňa 26.10.2013 vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok
jednorazovo. Žalobca podaním zo dňa 06.09.2018 zobral späť žalobu v časti istiny 84,80 eur s prísl.,
ktorú žalovaný uhradil po začatí konania uhradil dňa 13.06.2018 v sume 42,40 eur a dňa 15.08.20108 v
sume 42,40 eur. Zároveň sa v tomto podaní žalobca ospravedlnil na nariadenom pojednávaní určenom
na deň 10.09.2018 s tým, že uviedol, že pre prípad, že žalovaný uzná žalobcom uplatnený právny nárok,

s poukazom na ustanovenie § 282 CSP navrhuje, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie. Zároveň
uviedol, že súhlasí so žiadosťou žalovaného ohľadne postupného splatenie uplatnenej pohľadávky
formou splátok vo výške 42,40 eur mesačne splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc prvou
splátkou splatnou dňa 25.06.2018 pod následkom straty výhody splátok v prípade nesplatenia a ako
dôkaz tohto tvrdenia predkladá v prílohe súhlas žalobcu s postupným splácaním žalovanej pohľadávky.

Súd prvej inštancie vo veci nariadil prejednanie na deň 10.09.2018. Žalobca sa na pojednávanie
nedostavil. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že bude pokračovať v splátkach, nárok žalobcu nepopiera,
bral to pre priateľku, ktorá zomrela v roku 2013, prestalo sa splácať, neriešil to, bude to ďalej splácať
v dohodnutej sume 42,40 eur.12. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z
dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods.1 písm. b) CSP.

13. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

14. V novej právnej úprave sa ponechal inštitút rozsudku pre uznanie nároku. Predkladateľ jeho

ponechanie odôvodnil tým, že ide o systémový prvok procesnej ekonómie sporového konania. Nie je
vylúčený ani v spotrebiteľských sporoch - na rozdiel od rozsudku pre zmeškanie. Ak žalovaný uzná
nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku,
ak žalobca navrhol tento osobitný procesný postup. Ak k uznávaciemu prejavu žalovaného došlo na
pojednávaní alebo počas predbežného prejednania sporu a zároveň súd disponuje návrhom žalobcu
na tento osobitný procesný postup, súd rozhodne rozsudkom pre uznanie nároku na predbežnom

prejednaní alebo na pojednávaní. Súd však v zmysle § 167 CSP pri doručovaní žaloby v rámci postupu
súdu po začatí konania žalovaného vyzýva, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril,
a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z
uvedeného vyplýva, že nárok uplatnený žalobcom môže byť uznaný aj písomným prejavom žalovaného.

V takomto prípade súd nemusí nariaďovať pojednávanie. V zmysle § 219 CSP je súd povinný rozsudok
vždy verejne vyhlásiť. V takom prípade súd postupuje podľa § 219 ods. 3 CSP.

15. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu je potrebné posudzovať podľa vyššie citovaného

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako fyzická osoba vystupoval v danom
právnom vzťahu ako spotrebiteľ, keď žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca vystupoval ako dodávateľ, keď pri uzatváraní

zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná úverová
zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými
podmienkami vopred pripravenými bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa ovplyvniť, meniť ich obsah
a žalobca v spore nepreukázal opak. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je potrebné predmetnú
zmluvu považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.

102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že
na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a uvedené ustanovenie
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené aj pred účinnosťou uvedenej novely Občianskeho zákonníka.

16. Odvolací súd v otázke rozhodujúcej pre posúdenie danej právnej odvolacej veci uvádza, že rozsudok
pre uznanie je procesný rozsudok. Neopiera sa o zistený skutkový stav, ale opiera sa o uznávací prejav
žalovaného.Totojehouznanieplnestačínato,abysúdnárokvzmysleuznaniatiežpriznal.Rozsudoksa
teda opiera nie o zistenie a posúdenie skutkového stavu veci, ale o procesný úkon - uznanie žalovaného.
Ak sú splnené podmienky pre jeho vydanie, nie sú potrebné ani prednesy účastníkov a ich skutkové

tvrdenia, nevykonáva sa dokazovanie a dokonca by súd zrušil aj dôkaz, ktorý už bol nariadený. Súd
nemá v zmysle Civilného sporového poriadku v prípade uznania nároku právo skúmať skutkový stav,
pretože sa musí uspokojiť s uznávacím prejavom žalovaného. Vyplýva to z direktívneho „rozhodne"
namiesto „môže rozhodnúť", kde by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací
prejav. Podobne súd nemá právo rozhodnúť sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Splnenie

zákonnýchpodmienokstačínato,abybolrozsudokpreuznanievydaný.Vprípaderozsudkupreuznanie
súd nemá ani možnosť zistiť, či je uznanie ako právny úkon v rozpore s právnymi predpismi, keďže v
časti, v ktorej žalovaný uzná nárok žalobcu, nie je oprávnený skúmať skutkový stav.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s prejavom vôle žalovaného

na pojednávaní dňa 10. 09. 2018 (kedy pred súdom prvej inštancie uviedol, že bude pokračovať v
splátkach, nárok žalobcu nepopiera, bude ďalej splácať v dohodnutej sume 42,40 eur) v nadväznosti na
prejav vôle žalobcu zo dňa 06.09.2018, v ktorom uviedol, že pre prípad, že žalovaný uzná žalobcom
uplatnený právny nárok, s poukazom na ustanovenie § 282 CSP navrhuje, aby súd rozhodol rozsudkompre uznanie. S poukazom na vyššie uvedené dôvody potom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti neobsahuje dostatok dôvodov s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie v danej právnej veci právne významné, teda súd prvej inštancie

sa nezaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku a neposudzoval
prejav vôle žalovaného na pojednávaní z pohľadu, či tento prejav je spôsobilý vyvolať účinky v zmysle
§ 282 Civilného sporového poriadku. V nadväznosti na uvedené je potrebné sa následne vysporiadať
aj s povinnosťou súdu prvej inštanciev spotrebiteľských sporoch chrániť slabšiu stranu, a to aj tým,
že z úradnej povinnosti prihliadajú na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok s poukazom

na ustanovenie § 295 a § 298 CSP. Uznávací prejav žalovaného v takom prípade súd poznamená
v zápisnici, resp. vo zvukovom zázname, v písomnom odôvodnení rozsudku však uvedie, prečo mu
nepriznal procesnoprávne účinky.

18. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti podľa ustanovenia § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP s tým, že právnym názorom odvolacieho
súdu vysloveným v tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods.2 CSP). V ďalšom konaní
súd prvej inštancie bude postupovať tak, ako je vyššie uvedené odvolacím súdom.

19. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).