Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314212289
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4314212289.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., sídlo
Pribinova 25, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobytU.U.W.K.XX,ovymoženiepeňažnéhoplneniavovýške573,79euraspríslušenstvom,oodvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 3Er/670/2014 - 32 z 27. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 3Er/670/2014 - 32 z 27. júla 2017 p o t v r
d z u j e .

II. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví,
rozhodol tak, že exekúciu zastavuje (I. výrok), a že o trovách exekúcie rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1 veta prvá, § 39 ods. 4, §
57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 4, 5 a 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok), § 2 písm. a), § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že zistil, že dňa 08.06.2011 oprávnený ako
veriteľ uzatvoril s povinným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 601500067. Súd prvej inštancie mal z

obsahu spisu, ktorého súčasťou je i kópia zmenky a rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01366/13, ktorý
je v danej veci exekučným titulom, za preukázané, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový
vzťah (zmluvu o úvere) zmenkou vystavenou dňa 08.06.2011, v ktorej povinný vystupuje ako vystaviteľ
a oprávnený ako remitent. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný ako dlžník mal (v záväzkovo-
právnom vzťahu) postavenie spotrebiteľa, keďže nekonal pri uzavretí zmluvy o úvere v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že oprávnený ako

veriteľ porušil ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase vystavenia zmenky. Z dôvodov uvedených v
odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu
zastavil s tým, že o trovách súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v I. výroku o zastavení exekúcie (k rozsahu odvolania viac v

bodoch 8. až 11. odôvodnenia) včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.5. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní súd prvej inštancie vykonal procesné úkony podľa § 373 a
nasl. CSP spojené s doručovaním odvolania a obsah tohto podania je tak účastníkom konania ako aj
súdnemuexekútoroviznámy,odvolacísúdvnasledovnejčastilenvstručnostizhrniepodstatnéskutkové

a právne argumenty uvedené v odvolaní.

6. Oprávnený v odvolaní normatívne vymedzil nesprávnosť napadnutého I. výroku uznesenia (t. j.
odvolacie dôvody) odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, a vecne v podstate tým,
že výslovne odmieta posudzovanie povinného ako spotrebiteľa. Povinný v zmluve o úvere uviedol a

osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na účel povolania.
Podľa§2písm.a)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere potom nemožno povinného považovať
za spotrebiteľa. Z uvedeného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, dôležité je na aký účel
bol úver poskytnutý a nie na aký účel povinný poskytnuté finančné prostriedky v skutočnosti použil.
Pre kvalifikáciu povahy úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Ak dodávateľ koná

v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala
postaveniespotrebiteľaajepotrebnéchrániťdobrúvierudodávateľa.Exekučnýsúdjevspotrebiteľských
veciach povinný podrobiť exekučný titul prieskumu z hľadísk vymedzených v § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy
danejosobitnýmiprávnymipredpismi,ktorýmijepotrebnérozumieťzákonč.129/2010Z.z.,vymedzujúci

pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Pokiaľ je
predmetom zmluvného vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu
nespochybnil, potom podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. nejde o spotrebiteľský úver a na tieto
zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno zákon č. 129/2010 Z. z. aplikovať. Úvery poskytnuté na účel
zamestnania, povolania alebo podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa

o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv)
nevzťahuje.Súdprvejinštanciepretopostupovalnesprávne,keďaplikovalustanovenie§57ods.1písm.
m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Z odvolacích dôvodov vymedzených v odvolaní
sa oprávnený odvolaním domáhal (t. j. v odvolacom návrhu navrhol), aby odvolací súd napadnutý I.
výrok uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený súčasne žiadal

priznať úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

7. Dňa 24.04.2019 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie povinného, avšak posudzujúc ho z
hľadiska obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) nemalo toto podanie žiadny vzťah k prebiehajúcemu odvolaciemu
konaniu (najmä neobsahovalo vyjadrenie povinného k odvolaniu oprávneného). Podanie neobsahovalo

ani žiadny procesný návrh, len pre prejednávanú vec právne bezvýznamné skutkové tvrdenia. Z
uvedeného dôvodu na toto podanie povinného odvolací súd v odvolacom konaní neprihliadal.

8. Odvolací súd úvodom tejto časti vo vzťahu k rozsahu odvolania oprávneného poukazuje na
skutočnosť, že oprávnený v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva len proti I. výroku uznesenia

súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie. Oprávnený teda podaným odvolaním nenapadol II. výrok
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol vo veci týkajúcej sa trov exekúcie.

9. Odvolací súd vzhľadom na uvedené vo vzťahu k rozsahu odvolania oprávneného konštatuje, že hoci
oprávnený uviedol v odvolaní, že napáda len I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, tak podľa § 379

písm. a) Civilného sporového poriadku nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania v prípadoch,
keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.

10. Výrok o trovách exekúcie (akýkoľvek) je od konečného výroku o zastavení exekúcie závislý a
jeho právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného výroku. Existencia alebo

neexistencia výroku o trovách exekúcie nevyhnutne závisí od spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu o
odvolaní oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie o zastavení exekúcie zruší, zruší zároveň aj výrok o trovách exekúcie. Ak by naopak
rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bolo odvolacím súdom potvrdené, odvolací
súd potvrdí aj rozhodnutie o trovách exekúcie, hoci samotné rozhodnutie o trovách exekúcie nebude

vzhľadom na neprípustnosť odvolania proti výroku o trovách exekúcie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení
s Exekučným poriadkom e silentio) predmetom podrobnejšieho skúmania odvolacím súdom, keďže
opačný postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s právnou úpravou odvolacieho konania, ktorá
vyníma rozhodnutie o trovách exekúcie z odvolacieho prieskumu. K uvedenému odvolací súd dopĺňa,že účelom ustanovenia § 379 písm. a) CSP je okrem iného zabrániť takým procesným situáciám,
kedy by len v dôsledku toho, že odvolateľ odvolaním napadne len hlavný výrok rozhodnutia bez
súčasného napadnutia od napadnutého hlavného výroku závislých výrokov, nadobudol odvolaním

nenapadnutý, avšak závislý výrok, ktorého právna opodstatnenosť je nerozlučne spojená s trvaním
hlavného výroku, právoplatnosť skôr ako hlavný výrok, pričom jeho trvanie závisí práve na rozhodnutí
o odvolaní smerujúcemu proti hlavnému výroku. Z uvedeného dôvodu je preto nutné rozšíriť rozsah
odvolanianaodvolanímnenapadnuté,avšakododvolanímnapadnutéhohlavnéhovýrokuzávislévýroky
aj vtedy, ak proti závislým výrokom nie je inak samostatne odvolanie prípustné a závislý výrok nemôže

byť napr. na neprípustnosť odvolania proti nemu predmetom bližšieho odvolacieho prieskumu.

11. Vychádzajúc z uvedených právnych záverov o tom, že aj II. výrok uznesenia (o trovách exekúcie)
je výrokom závislým na I. výroku (o zastavení exekúcie), ktorý výslovne svojim odvolaním napadol
oprávnený, odvolací súd konštatuje, že nie je v prejednávanej veci viazaný podľa § 379 písm. a) CSP
rozsahom odvolania tak, ako ho vymedzil oprávnený a odvolanie rozšíril aj na II. výrok uznesenia

súdu prvej inštancie, závislý od I. výroku. Keďže žiadne ďalšie výroky vo výrokovej časti napadnutého
uznesenia uvedené neboli, odvolací súd v konečnom dôsledku v odvolacom konaní rozhodoval o
uznesení súdu prvej inštancie ako o uznesení, ktoré je napadnuté vo všetkých výrokoch uvedených vo
výrokovej časti (čiže v celosti).

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania
(ktorý bol vymedzený v odvolaní oprávneného a rozšírený odvolacím súdom z dôvodu, že oprávnený
odvolaním nenapadol aj od napadnutého hlavného výroku závislý výrok - § 379 písm. a/ CSP, viac

v bodoch 8. až 11. odôvodnenia) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého
uzneseniaapostupu,ktorýmupredchádzal,dospelkzáveru,ženapadnutéuzneseniejevecnesprávne,
a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 05.03.2014, kedy bola

pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd prvej
inštancie ako exekučný súd vydal dňa 30.04.2015 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcienazákladeexekučnéhotitulu(vykonateľnéhorozhodnutia)-rozhodcovskéhorozsudkuStáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. číslo konania SR 01366/13 zo dňa
10.06.2013,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa24.06.2013avykonateľnosťdňa27.06.2013.Vpriebehu

exekúcie, po doplnení podania označeného ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku oprávneným, rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

17. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
18. Poznámka 4ead) Exekučného poriadku odkazuje na zákon č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.19. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

20. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

21. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým

radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

22. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015 (do 31.03.2017), exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom

sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

23. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“)vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvyoúvere(dňa08.06.2011-ďalejlen„včaseuzavretia
zmluvy o úvere“), /1/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatváradodávateľsospotrebiteľom./3/Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. /4/Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

úvere, /1/ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. /2/ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať

do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.29. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

30. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho
splnenie zmenkou alebo šekom.

32. Podľa čl. I. § 17. ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len „zákon zmenkový
a šekový“) v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,

ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

33. Podľa čl. I. § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom od 23.12.2015, v konaní,
v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

34. Odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o
zastavení exekúcie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil.
Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia v rozsahu uvedeného výroku, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2

CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
uznesenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o zastavení exekúcie, a to bez toho, aby odvolací
súd tieto dôvody opakoval.

35. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o

zastavení exekúcie a za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v
odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné.

36. Podľa právnej úpravy zavedenej (novelizačným) zákonom č. 438/2015 Z. z., platnej a účinnej od
23.12.2015, obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné

súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo
zisťujú v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a
šekového, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či
bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá taká primeraná
ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

37. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené
skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Odo dňa 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj
v už prebiehajúcich exekučných konaniach (a to bez ohľadu na to, či v nich už bolo udelené poverenie

súdnemuexekútorovinavykonanieexekúcie)ktorézačalido22.12.2015,pretožeajvtýchtoexekučných
konaniach exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade
exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (§ 243f ods. 1
Exekučného poriadku).

38. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú dňa 08.06.2011 medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom ako zmluvu spotrebiteľskú. Tento záver súdu prvej inštancie napadol
v odvolaní oprávnený. Táto odvolacia námietka oprávneného nie je ale dôvodná a odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie dospel k záveru o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávnenýma povinným je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne aj
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to z dôvodov uvedených
v nasledujúcich bodoch.

39. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti definovaná od 01.01.2008 v § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

40. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa teda vzťahujú práve na taký druh zmlúv,
pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany

spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a
rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa
zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri
ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah.

41. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj dočasné poskytovanie peňažných prostriedkov za odplatu, teda oprávnený pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa
podľa Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 3) a za veriteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch

(§ 2 písm. b/). Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena a priezviska, rodného
čísla a adresy trvalého pobytu. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a rovnako aj v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, obe v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, považuje fyzická osoba, ktorej pri uzatváraní (teda pri
ponúknutí úveru) a plnení (teda pri samotnom poskytnutí úveru) zmluvy bol úver poskytnutý na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto je možné konštatovať, že povinný
je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a súčasne aj podľa § 2 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola
zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný
nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu,

ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Oprávnený je teda v prejednávanej veci dodávateľom, resp.
veriteľom, povinný spotrebiteľom a zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a preto na právny
vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho
vzťahu bez ohľadu na dohodu strán, teda bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná

o tzv. absolútny obchod.

42. Odvolací súd dospel rovnako k záveru, zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, ktorý implicitne
vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia (keď na právny vzťah medzi oprávneným a povinným aplikoval
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch), že zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným

a povinným dňa 08.06.2011 je nielen spotrebiteľskou zmluvou (podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), ale aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ako bolo
uvedené v predchádzajúcom odseku, oprávnený napĺňa všetky znaky definície veriteľa podľa § 2 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch a povinný zasa napĺňa všetky znaky definície spotrebiteľa podľa §
2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy o úvere z 08.06.2011 bolo poskytnutie

úveru veriteľom (oprávneným) dlžníkovi (povinnému). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere inter alia vo forme úveru (§ 1 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch), teda vo forme, v akej aj v prejednávanej veci dočasne veriteľ
poskytol dlžníkovi finančné prostriedky, čím úver poskytnutý oprávneným povinnému v prejednávanej
veci napĺňa znaky spotrebiteľského úveru a zmluva o úvere je potom podľa obsahu práve zmluvou o

spotrebiteľskom úvere. Samotná skutočnosť, že zmluva o úvere nie je v prejednávanej veci výslovne
označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere nič nemení na tom, že takouto zmluvou je, keďže každý
právny úkon sa vždy posudzuje podľa obsahu a nie jeho formálneho označenia.43. Odvolací súd k uvedeným záverom o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere a o postavení
povinného ako spotrebiteľa pre úplnosť za účelom vyporiadania sa s odvolacou námietkou o tom,
že povinný v zmluve o úvere uviedol, že finančné prostriedky sú mu oprávneným poskytované na

výkon povolania dopĺňa, že povinný, ktorý uzatváral zmluvu o úvere ako fyzická osoba, pri uzatváraní
zmluvy o úvere uviedol, že sú mu peňažné prostriedky poskytované na výkon povolania a z uvedeného
prehlásenia povinného by teda mohli vystať pochybnosti o tom, či ide o zmluvu spotrebiteľskú alebo
nespotrebiteľskú. V prípade akýchkoľvek pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu je ale
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy na dodávateľovi (veriteľovi)

(v tomto exekučnom konaní v procesnom postavení oprávneného). Nespotrebiteľský charakter zmluvy
o úvere musí byť totiž preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí
úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké
je zamestnanie alebo povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či
predmetom podnikateľskej činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako

veriteľ) nepredložil v konaní (osobitne k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods.
1 Exekučného poriadku, v rámci ktorého práve bezpečné preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy o úvere má veľký právny význam, keďže následne exekučný súd aj na základe doplnenia návrhu
rozhoduje o pokračovaní alebo zastavení exekúcie) žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali bezpečne
opak - teda nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. Okrem toho rovnako nemožno prehliadnuť ani

skutočnosť, že v zmluve o úvere sú uvedené len tie údaje povinného, ktoré sa uvádzajú v prípade, ak
tieto zmluvy uzatvárajú fyzické osoby - spotrebitelia (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné
číslo a pod.). S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je súd
povinný pri pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že jednak
je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania, na oprávnenom (ako veriteľovi - dodávateľovi) a jednak, že v prípade dôvodných
pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá spotrebiteľský charakter, je nutné použiť výklad, že zmluva
spotrebiteľský charakter má.

44. Samotná skutočnosť vyznačenia v zmluve o úvere, na aký účel sú povinnému poskytované finančné

prostriedky, bez toho, aby zo zmluvy o úvere bola zrejmá odpoveď na otázku, aké je zamestnanie,
povolaniepovinnéhoaleboakýjepredmetjehopodnikateľskejčinnostiaakýsúvisstýmtozamestnaním,
povolanímalebopredmetompodnikateľskejčinnostiposkytnutieúverumá(ktorébyumožnilipreskúmať,
či povinný mal postavenie spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy) a bez toho, že by oprávnený, na ktorom
je dôkazné bremeno, spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti (konkrétnymi dôkazmi) preukázal

nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, nie je právne významnou skutočnosťou. Z uvedených
dôvodov oprávnený nedôvodne namieta závery súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere, keď ako odvolací súd uviedol vyššie, samotné vyznačenie účelu použitia úveru bez
toho, aby k tomuto pristúpili ďalšie uvedené skutočnosti nie je právne významnou skutočnosťou.

45. V dôsledku vyššie uvedeného právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou
o úvere, uzavretou oprávneným a povinným dňa 08.06.2011, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je však treba aplikovať aj na všetky právne úkony a
vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, ktorými právnymi

úkonmi sú v prejednávanej veci aj rozhodcovská zmluva (uzavretá v deň uzavretia zmluvy o úvere,
ktorá obsahovala dohodu o riešení sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere) a dohoda o vyplnení
zmeniek, ktorá bola inkorporovaná do čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvere.Dohodaovyplnenízmeniekbolavprejednávanejveciuzavretá
ako zabezpečovací inštitút plnenia záväzku povinného zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto, aj keď v

rozhodcovskomkonaní,vktorombolvydanýrozhodcovskýrozsudok(ktorýjevtomtoexekučnomkonaní
exekučným titulom), bol uplatnený nárok zo zmenky, ktorá však bola len zabezpečovacím inštitútom
záväzku povinného splatiť svoj záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere a keď rozhodcovské
konanie bolo vedené na základe rozhodcovskej zmluvy (ktorá bola uzavretá na základe a v priamej
súvislosti so zmluvou o úvere, bez ktorej by nemala právne opodstatnenie, nakoľko jej predmetom je

práve dohoda zmluvných strán zmluvy o úvere na riešení sporov vzniknutých z tejto zmluvy o úvere
alebo v súvislosti s ňou), je potrebné posudzovať aj tieto právne úkony aj podľa noriem spotrebiteľského
práva. Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy použiť na celý režim právneho vzťahu (t. j. aj na
zabezpečovacie inštitúty; právne úkony, ktorými dochádza k zmene obsahu či subjektov záväzkovéhovzťahu a pod.), ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský
charakter počas celej doby trvania jeho existencie.

46. Nárok vymáhaný v danom exekučnom konaní vznikol v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere (obsiahnutou v listine označenej ako zmluva o úvere), ktorá je taktiež aj spotrebiteľskou
zmluvou, pričom zmenka, z ktorej nárok bol uplatnený v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, je neplatná z dôvodu, že ju
oprávnený vyplnil v rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom ku dňu jej vystavenia, ktoré nepripúšťalo splnenie dlhu alebo zabezpečenie jeho splnenia v
súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom. Použitie zmenky bolo teda
podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v danom záväzkovo-právnom vzťahu založenom
zmluvou o úvere neprípustné, pričom na toto neprípustné použitie zmenky nebolo v rozhodcovskom
konaní, v ktorom oprávnený uplatňoval práve nárok z uvedenej zmenky prihliadnuté a rovnako v
rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté ani na neprijateľné zmluvné podmienky.

47. Odvolací súd k uvedenému záveru o neplatnosti dohody o vyplnení zmeniek uvádza, že ak
oprávnený ako veriteľ a remitent uzatváral s povinným ako dlžníkom Dohodu o vyplnení zmeniek
- teda zmenkovú dohodu s obsahom, že povinný ako dlžník vystaví v prospech oprávneného dve
blankozmenky (ktoré teda v čase vystavenia úplnými zmenkami ešte neboli, keďže zmenkou sa

blankozmenka stane až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti),
ktoré veriteľ ako remitent môže vyplniť vo výške všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek, napriek tomu, že § 17 ods. 3 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej vystavenia nepripúšťal možnosť uspokojenie
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, tak je dohoda o

vyplnenízmeniekuzavretánielenvrozpores§17ods.3zákonaospotrebiteľskýchúveroch,aleajs§10
zákona zmenkového a šekového, a preto oprávnený nemohol na jej základe vyplniť ani blankozmenku
v dôsledku čoho sa blankozmenka vlastnou zmenkou ani nikdy nestala.

48. Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tejto veci a ktorý je súčasťou spisu,

odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie (ako to taktiež implicitne vyplýva z odôvodnenia jeho
rozhodnutia) zistil, že z neho nevyplýva, že by bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prihliadol na to, že zmenka zabezpečovala návratnosť
spotrebiteľského úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter, bol založený zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, ktorý právny vzťah upravujú aj kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľských

úveroch, ktorý zákon v § 17 ods. 3 ustanovoval zákaz zabezpečenia návratnosti spotrebiteľského úveru
zmenkou a že by rozhodcovský súd prihliadol následne aj na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky
(a ich právne následky) (napr. že by skúmal, či neprijateľnou zmluvnou podmienkou nie je samotná
rozhodcovská zmluva), či na obmedzenie použitia zmenky. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom pri

vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve
o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 08.06.2011 (napr. čl. 13. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, v ktorých je inkorporovaná dohoda o vyplnení zmeniek - dôvody neplatnosti odvolací
súd uviedol v predchádzajúcom bode), ale najmä na to, že použitie zmenky na zabezpečenie návratnosti
spotrebiteľského úveru bolo podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch neprípustné, a že

oprávnený zmenku vyplnil v rozpore s týmto zákazom.

49. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil
len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, keďže povinný pri uzatváraní zmluvy o
úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto

právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ, ktorý záver bol však v tomto exekučnom konaní (vrátane tohto
odvolacieho konania) vyvrátený.

50. Keďže zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou bolo už v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, vystavenia blankozmenky či v čase doplnenia údajov do blankozmenky, zákonom

zakázané a oprávnený v rozpore s týmto zákazom zahrnul do zmluvy o úvere v jej neoddeliteľnej súčasti
- Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodu o vyplnení zmeniek, ktorej znenie nerešpektovalo
zákazpoužitiazmenkyustanovenýv§17ods.3zákonaospotrebiteľskýchúveroch,následnéuplatnenie
si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom rozhodcovský súd neprihliadol naneprípustnosťpoužitiazmenky,aninaneprijateľnépodmienkyvspotrebiteľskejzmluveavydalexekučný
titul v rozsahu, v akom sa ho oprávnený domáhal, sú v danej veci splnené všetky podmienky ustanovené
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. Keď súd prvej inštancie ako

exekučný súd za daného skutkového a právneho stavu exekúciu uznesením z dôvodu podľa § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku zastavil, je jeho rozhodnutie vecne správne, čím sú naplnené podmienky
podľa § 387 ods. 1 CSP za naplnenia ktorých je odvolací súd povinný jeho rozhodnutie o zastavení
exekúcie v odvolacom konaní ako vecne správne potvrdiť.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti
odvolaním oprávneného výslovne napadnutého I. výroku o zastavení exekúcie, ktorá je dôvodom na
potvrdenie tohto výroku (§ 387 ods. 1 CSP), odvolací súd (bez bližšieho skúmania, z dôvodov už
uvedených v bode 10. odôvodnenia) potvrdzuje aj na ňom závislý II. výrok uznesenia súdu prvej
inštancie, týkajúci sa trov exekúcie, t. j. potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako celok.

52. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho

konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len
o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP

rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

53. Pre úplnosť k výroku o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd dopĺňa, že za trovy konania
nemožno považovať výdavky (na poštovné) spojené so súdu prvej inštancie doručeným podaním
povinného dňa 24.04.2019 (č. l. 71), z dôvodov uvedených už v bode 7. odôvodnenia (keďže vzhľadom

na obsah podania neboli výdavky vynaložené s podaním uvedeného podania odôvodnené a ani účelne
vynaložené, teda tieto výdavky nespĺňajú zákonne znaky trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 252 CSP).

54. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

55. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.