Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Csp/151/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718203735
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718203735.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. E.,
Q.. D., H.. XX.XX.XXXX, R. S. K. L. XX, XXX XX T., S. S. A.. M. X, T., občianka SR, o zaplatenie 492,97
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 82,11 Eur z a s t a v u j e.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej súd nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predchodca žalobcu - spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov VÚB, a.s., IČO:
31 320 155 (ďalej len ako „VÚB“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.06.2018 domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 492,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od
01.09.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia a tom na tom
skutkovom a právnom základe, že jeho predchodca- spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. IČO:
35 923 130 (ďalej len ako „Consumer FH“) a žalovaná uzavreli dňa 04.04.2014 Zmluvu o pôžičke č.

XXXXXXX, na základe ktorej poskytla spoločnosť Consumer FH žalovanej pôžičku vo výške 1 500
Eur. Pôžičku mala žalovaná splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 55,91 Eur, až do
celkovej sumy pôžičky 2 012,76 Eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila z uvedenej sumy 1 427,69
Eur. Nakoľko žalovaná nesplácala dlh riadne a včas, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalobca
dňa 19.08.2015 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z 26.08.2015 - „Oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje
článok 12.4. Zmluvných podmienok. Zmluvnú pokutu si žalobca neuplatnil. Uplatnil si však náklady s

vymáhaním pohľadávky vo výške 79,41 Eur.

2. K žalobe boli priložené Notárska zápisnica NZ 54215/2017; Prehľad splátok a úhrad; Predžalobná
upomienka zo dňa 27.06.2015 (ďalej len ako „Predžalobná upomienka“); doručenka k Predžalobnej
upomienke a Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 (ďalej len ako
„Oznámenie o zosplatnení“).

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.08.2018, v ktorom
namietla výšku úrokovej sadzby 32 % ročne ako rozpornú s dobrými mravmi s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu (ďalej aj len ako „KS“) v Prešove, sp.zn. 17Co/26/2015, ako aj KS v Prešove zo dňa
25.01.2018, sp.zn. 7Co/112/2017. Taktiež žalovaná namietla, že žalobca neuviedol, akým spôsobombola overená bonita klienta a že žalobca nepriložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti dlhu a takéto oznámenie nemôže spôsobovať žiadne právne následky, keďže žalobca
nepriložil doručenku k takémuto oznámeniu. Namietla premlčanie neuhradených splátok od uzatvorenia

zmluvy do 18.06.2015 a okrem platieb uvedených v žalobe poukázala na to, že žalovaná uhradila tri
splátky po 27,37 Eur v celkovej výške 82,11 Eur a teda celkovo bolo zo strany žalovanej uhradené až
1 509,80 Eur. Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá nárok na žiadnu
sumu a preto žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

4. V replike doručenej súdu dňa 31.08.2018 žalobca uviedol, že výška ročnej úrokovej sadzby 32 %
nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko dojednaná výška úrokovej sadzby 32 % neprevyšovala
o 20 % obvyklú úrokovú sadzbu, ktorá bola 10,59 %, aj s poukazom na dôvodovú správu k §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o oprávnenie vyhlásiť okamžitú splatnosť, žalobca
poukázal na článok 12, bod 12.4. zmluvných podmienok, pričom žalobca listinou zo dňa 27.06.2015
označenou ako Predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok. Nakoľko žalovaná

na predmetnú výzvu nereagovala, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu k 19.08.2015, čo bolo
žalovanej oznámené listinou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo
dňa 26.08.2015“, pričom žalobca si uplatňuje po uplynutí lehoty 5 dní na doručenie v zmysle článku
15, bod 15.4. Zmluvných podmienok aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne. Ak by sa
súd s tvrdeniami žalobcu nestotožnil, žalobca uvádza, že žalovaná sa mohla so zosplatnením dlhu

oboznámiť najneskôr pri doručení žaloby. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 15 splátok
evidoval úhradu necelých 11 splátok, teda žalovaná sa dostala do omeškania s 11-tou splátkou splatnou
dňa 20.03.2015. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v čl. 12, bod 12.4. Zmluvných podmienok,
kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace, tak zosplatnenie
v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.07.2015. Čo sa týka nákladov na

vymáhanie pohľadávky vo výške 79,41 Eur, žalobca uviedol, že ide o náklady spojené s úkonmi počas
mimosúdneho vymáhania danej pohľadávky, pričom ich výška je daná percentuálnym podielom zo
sumy vymoženej pohľadávky, na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po dátume
zosplatnenia pohľadávky. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané a teda mala vedomosť o
tom, že žalobca má právo požadovať náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky. Žalobca

uvádza, že od momentu zosplatnenia pohľadávky do jej uplatnenia súdnou cestou je pohľadávka
spravovaná, pričom percentuálny podiel predstavujúci hodnotu týchto nákladov po každej úhrade je
12 %, teda ak žalovaná napríklad dňom 18.01.2017 vykonala úhradu vo výške 27,37 Eur, je 12 % z
uvedenej sumy 3,28 Eur, ako hodnota týchto nákladov. Žalobca uviedol, že má vedomosť o čiastkových
úhradách žalovanej, tieto však budú s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a nenavyšovania

trov zohľadnené v návrhu konečného rozhodnutia.

5. Žalovaná reagovala duplikou doručenou súdu dňa 14.09.2018, v ktorej poukázala opätovne na rozpor
úrokovej sadzby 32 % v úverovej zmluve s dobrými mravmi, nakoľko prekročenie predstavovalo viac
ako 300 % oproti priemeru. Náklady na vymáhanie pohľadávky neboli predložené žiadnymi listinnými

dôkazmi. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bez doručenky nemôže spôsobovať
žiadne právne následky, preto žiadala, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

6. V ďalšom podaní doručenom súdu dňa 10.10.2018 žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na
pojednávaní a zároveň uviedla, že z Prehľadu platieb a kariet, ktorý bol súčasťou žalobného návrhu

vyplýva, že žalovaná sa prvýkrát dostala do omeškania so splátkou zročnou dňa 20.02.2015. V zmysle
§ 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Keďže
žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou zročnou dňa 20.02.2015, premlčacia doba žalobcom

uplatnenéhonárokunazákladezosplatneniaúveruzačalaplynúťdňa21.02.2015auplynula21.02.2018.
Z uvedeného dôvodu žalovaná vzniesla námietku premlčania, pretože žaloba bola podaná na súde až
19.06.2018. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozsudok KS v Prešove, č.k. 6Co/26/2017
zo dňa 28.06.2018, rozsudok KS Trenčín, č.k. 17Co/385/2016 zo dňa 04.10.2017 a rozsudok KS Žilina,
č.k. 9Co/40/2018 zo dňa 19.04.2018 v obdobných veciach. Na základe uvedených skutočností žalovaná

navrhla, aby súd zamietol žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný.7. Na návrh súd uznesením č.k. 19 Csp/151/2018-79 zo dňa 06.11.2018 pripustil zmenu na strane
žalobcu, kedy namiesto VÚB pripustil do sporu ako žalobcu spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35
831 154.

8. V podaní doručenom súdu dňa 05.12.2018 žalobca oznámil, že žalobu vo výške 82,11 Eur s prísl.,
berú späť a to z dôvodu čiastkových úhrad žalovanej vo výške 27,37 Eur zo dňa 21.05.2018, v sume
27,37 Eur zo dňa 21.06.2018 v sume 27,37 Eur zo dňa 23.07.2018. Na základe uvedeného žiadali, aby
súd v časti 82,11 Eur s prísl. konanie zastavil a aby zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 410,86 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 492,97 Eur od 01.09.2015 do 21.05.2018;
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 465,60 Eur od 22.05.2018 do 21.06.2018 a s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 438,23 Eur od 22.06.2018 do 23.07.2018 a s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 410,86 Eur od 24.07.2018 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, žalobca uviedol,
že výška úrokovej sadzby dojednaná bola 22,20 % a táto výška je primeraná, je v súlade s dobrými

mravmi, nakoľko neprevyšuje dvojnásobok priemernej výšky odplaty za obdobné úvery uzavreté v
rozhodnom čase. Na základe výzvy súdu žalobca súčasne predložil (nepodpísanú) Zmluvu o poskytnutí
pôžičky zo dňa 04.04.2014, medzi Consumer FH ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, číslo zmluvy
XXXXXXXXXX (ďalej len ako „Zmluva o pôžičke“), spolu s prílohou č.1 k Zmluve o pôžičke- Pravidlá
akcie, ďalej (nepodpísané) Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a informácie o

RPMN.

9.Uznesenímč.k.19Csp/151/2018-102zodňa10.12.2018súduložilžalobcovipovinnosťpredložiťsúdu
Zmluvu o pôžičke v písomnej podobe podpísanú obidvomi zmluvnými stranami, alebo aby v tej istej
lehote súdu oznámil, z akého dôvodu nie je zmluva podpísaná.

10. Dňa 27.12.1018 žalobca súdu oznámil, že Zmluva o pôžičke bola uzatvorená prostriedkami diaľkovej
komunikácie a z uvedeného dôvodu žalobca nevie objektívne vyhovieť výzve súdu a predložiť Zmluvu
v listinnej podobe, podpísanú zmluvnými stranami, nakoľko sa jedná o tzv. „webovú zmluvu“, t.j.
zmluvu uzavretú cez internet. Žalovaná na základe rámcovej zmluvy, ktorú (tiež nepodpísanú) priložili

k podaniu, mala zriadený prístup do elektronického portálu právneho predchodcu pod jedinečným
identifikátorom XXXXXXXXXX, ako vyplýva z predloženej rámcovej zmluvy, ktorým komunikoval s
právnym predchodcom.

11. Podľa 151 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len

ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa § 100 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení neskorších
predpisov, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Nepremlčujúsatakistoprávazvkladovnavkladnýchknižkáchalebonainýchformáchvkladovabežných
účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

14. Podľa § 101 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 103 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo

splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.16. Podľa § 122 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

17. Podľa § 53 ods. 9 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva..

18. Podľa § 565 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

23. Podľa § 52 Obč. Z. v znení účinnom do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z v znení účinnom do 31.05.2014, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 3 Obč. Z v znení účinnom do 31.05.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o ochrane
spotrebiteľa), od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výškeprevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene
vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

29. Podľa § 9 ods. 9 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014
(ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

30. Dňa 16.01.2019 sa vo veci konalo pojednávanie a to v neprítomnosti oboch sporových strán.
Za nespornú medzi stranami sporu súd považoval skutočnosť, že predchodca žalobcu, spoločnosť
Consumer FH a žalovaná uzatvorili dňa 04.04.2014 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla
spoločnosť Consumer FH žalovanej pôžičku vo výške 1 500 Eur, ktorú mala žalovaná splácať v
pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške 55,91 Eur, až do celkovej sumy pôžičky 2 012,76 Eur.
Do podania žaloby žalovaná uhradila z uvedenej sumy 1 427,69 Eur a po podaní žaloby 82,11 Eur.

Spornou medzi stranami sporu bola otázka, či dojednaná výška úrokov v Zmluve o pôžičke je alebo
nie je v rozpore so zákonom resp. dobrými mravmi a či je alebo nie je nárok žalobcu premlčaný a
či je alebo nie je úver zo Zmluvy o pôžičke bezúročný a bez poplatkov. Súd vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi v zmysle § 204 CSP, konkrétne Zmluvou o pôžičke, Oznámením o zosplatnení,
Predžalobnou upomienkou,Prehľadom splátok a úhrad, Notárskou zápisnicou a Priemernými úrokovými

mierami úverov, poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) podľa webovej
stránky Národnej banky Slovenska za rok 2014.

31. V časti o zaplatenie sumy 82,11 Eur, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, súd konanie v zmysle §
145 ods. 2 CSP zastavil (výrok I.)

32. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná vzniesla námietku premlčania
celého žalobného nároku (č.l. 56), ako aj námietku premlčania splátok splatných do 18.06.2015 (č.l.
41), súd sa musel prednostne vysporiadať s týmito námietkami premlčania. Po vykonanom dokazovaní
súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku

premlčania zo strany žalovanej, preto súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Pre dôvodne
vznesenú námietku premlčania nebolo potrebné ani hospodárne vykonávať dokazovanie ohľadom
skutočností, ktoré ostali medzi stranami sporu sporné (najmä rozpor výšky úrokov s dobrými mravmi a
prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.).

33. Žalobca listinným dôkazom - Oznámenie o zosplatnení (č.l. 6) odkazuje -pokiaľ ide o výzvu
na zaplatenie dlžných splátok a upozornenie na možnosť zosplatnenia pôžičky- na Predžalobnú
upomienku. Z listinného dôkazu Predžalobná upomienka (č.l. 6 z druhej strany) vyplýva, že spoločnosť
Consumer FH v súlade s 53 ods. 9 Obč. Z. upozornila žalovanú na možnosť zosplatnenia pôžičky
(úveru), ak v lehote do 05.08.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2015. Podľa listinného

dôkazu-Zmluvaopôžičke(č.l.92a93),konkrétnečl.VIbod6.2tejtozmluvy,bolisplátkysplatnévždydo
20. dňa v mesiaci a teda predmetná splátka (04/2015) bola splatná dňa 20.04.2015 (v tejto súvislosti súd
poznamenáva, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 31.08.2018 uviedol, že žalovaná sa dostala do
omeškania už dňa 20.03.2015 s 11. splátkou). Oprávnenie spoločnosti Consumer FH zosplatniť pôžičku
pritom vyplýva z bodu 12.4 Zmluvy o pôžičke v spojení s § 565 Obč. Z. V zmysle § 103 Obč. Z. tak

odo dňa splatnosti splátky 04/2015, dňa 20.04.2015, začala plynúť trojročná premlčacia doba (§ 101
Obč. Z.), ktorej koniec pripadol v zmysle § 122 Obč. Z. na 20.04.2018. Nakoľko bola žaloba podaná na
súd až dňa 19.06.2018, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby a keďže žalovaná vzniesla námietku
premlčania, súd nemohol nárok žalobcovi priznať.

34.Napodporusprávnostisvojhozáveruopremlčanínároku(okremžalobkyňouuvedenýchrozhodnutí-
rozsudok KS v Prešove, č.k. 6Co/26/2017 zo dňa 28.06.2018, rozsudok KS Trenčín, č.k. 17Co/385/2016
zo dňa 04.10.2017 a rozsudok KS Žilina, č.k. 9Co/40/2018 zo dňa 19.04.2018) súd poukazuje napr. na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn 4Co/410/2016 zo dňa 21.09.2017, v ktorom súd skonštatoval,
že „V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565

Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky a nie samotným vyhlásením mimoriadnej
splatnosti, resp. doručením žalovanému (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Trojročná premlčacia
doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú žalobca
vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľprávo na zosplatnenie. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže
veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo
uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby

si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata
výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho
zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky. Totožné závery vyplývajú taktiež aj z
rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/668/2015 zo dňa 05.04.2017 a z rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/211/2016 zo dňa 13.10.2016.

35. Súd je toho názoru, že nebolo možné žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania,
ktoré v dôsledku nesplatenia istiny dlhu narastali a plynuli v čase, nakoľko počiatok plynutia premlčacej
doby úrokov z omeškania je totožný s počiatkom plynutia premlčacej doby samotného peňažného dlhu,
teda úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky zdielajú právny osud samotnej (premlčanej)
pohľadávky. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi záväzkovo-právneho vzťahu

nový vzťah (nové právo), ale dochádza len k zmene pôvodného vzťahu a to tak, že popri hlavnom
záväzku (na zaplatenie istiny) je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj vedľajší záväzok (úroky z
omeškania). Nie je preto možné prijať záver, že za každý deň omeškania vzniká veriteľovi nové a
nové právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to až do splatenia istiny, pričom každé jednotlivé
právo na úroky z omeškania by sa malo premlčovať osobitne v samostatnej 3-ročnej

premlčacej dobe, nakoľko by sa tým poprela samotná podstata úrokov z omeškania ako príslušenstva
hlavnej pohľadávky a tiež by sa tým popieral inštitút premlčania ako taký. Pre vznik povinnosti dlžníka
platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, keď došlo k omeškaniu so
splnením dlhu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 1Cdo/157/2009 z 29.06.2010 dospel k rovnakému
záveru, keď uviedol, že povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň

trvania omeškania, ale jednorázovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením záväzku
a týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok.
K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. 5Sžf/40/2015, 5Sžf/52/2014 a
5Sžf/66/2014 a 4Co/222/2005 (z 27.03.2008). Taktiež k rovnakým záverom dospel napr. aj Krajský súd
v Košiciach v uznesení sp.zn. 17CoE/1/2017 z 07.06.2017, keď uviedol, že najneskôr sa všetky úroky

z omeškania premlčia spolu s pohľadávkou a iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu
práva na splnenie hlavného záväzku by bol dlžník prostredníctvom vedľajšieho záväzku na zaplatenie
úrokov z omeškania po dobu časovo neobmedzenú donucovaný na plnenie hlavného záväzku, čím by
sa negovali právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania a súčasne by sa nerešpektoval jeden zo
základných princípov súkromného práva „bdelým patrí právo“. K podobným záverom dospel aj Krajský

súd v Prešove v uznesení 23CoE/72/2012 z 21.03.2014, keď uviedol, že prijatie argumentácie, že nárok
na úroky z omeškania prináleží veriteľovi 3 roky spätne pred podaním žaloby a to napriek premlčaniu
istiny pohľadávky, by znamenalo, že vždy bude existovať „trojročný blok úrokov z omeškania“, ktorý
by existoval izolovane a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa domáhal ich zaplatenia,
pričom takáto „nadčasová“ povaha nie je právne udržateľná, nakoľko by znamenala nepostihnuteľnosť

istej časti úrokov z omeškania inštitútom premlčania.

36. Súd nepriznal žalobcovi ani uplatnený nárok vo výške 79,41 Eur ako náklady s vymáhaním
pohľadávky. Žalobca tento nárok zdôvodnil tým, že výška týchto nákladov je daná percentuálnym
podielom zo sumy vymoženej pohľadávky, na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po

dátume zosplatnenia pohľadávky, pričom tento nárok vyplýva z bodu 13.6 Zmluvných podmienok, ktoré
boli žalovanou riadne podpísané a teda žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobca má právo požadovať
náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky. Žalobca uviedol, že od momentu zosplatnenia
pohľadávky do jej uplatnenia súdnou cestou je pohľadávka spravovaná, pričom percentuálny podiel
predstavujúci hodnotu týchto nákladov po každej úhrade je 12 %, teda ak žalovaná napríklad dňom

18.01.2017 vykonala úhradu vo výške 27,37 Eur, je 12 % z uvedenej sumy 3,28 Eur, ako hodnota týchto
nákladov. V prvom rade súd konštatuje, že bod 13.6 Zmluvných podmienok (Zmluvy o pôžičke) paušálny
spôsob určenia nákladov, tak ako to tvrdí žalobca, nestanovuje - bod 13.6 len všeobecne ustanovuje, že
súčasťou pohľadávky sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.
Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,

poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Paušálny spôsob výpočtu výšky nákladov (12 % z každej zaplatenej dlžnej
sumy po splatnosti) súd považuje za scestný a ak by aj došlo k takémuto dojednaniu (čo nebolo ani
preukázané), považoval by to súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 Obč. Z.), nakoľko bytakto mal byť spotrebiteľ (žalovaná) sankcionovaný okrem úrokov z omeškania, sankčných úrokov,
zmluvných pokút ešte aj za to, že spláca dlžnú sumu (aj keď po lehote splatnosti). Podľa listinného
dôkazu - Prehľad splátok a úhrad je výška 79,41 Eur uvedená v stĺpci „MP3“, pričom tieto „náklady na

vymáhanie pohľadávky“ sú vlastne manipulačnými poplatkami. Podľa (§9a ods. 2) Zákona o ochrane
spotrebiteľa pritom od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo
výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene
vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Dôkazy preukazujúce skutočne vynaložené
náklady v spore neboli predložené.

37. Žalovaná mala v spore úplný úspech a preto by jej mal byť v zmysle § 255 CSP priznaný nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej preukázateľne v spore žiadne trovy
nevznikli, nebola právne zastúpená a nezúčastnila sa ani pojednávania, súd jej v zmysle § 257 CSP
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok III.). V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu

spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP (procesná ekonómia)
rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo

v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri
všeobecnýchnáležitostiachpodaniapodľa§127CSP(ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisa
týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.