Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119209555
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119209555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: D. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, O. - V., proti žalovanej: J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.
K. B. XX, o zaplatenie sumy 1.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanáje povinná zaplatiťžalobcovisumu1.000,-eur,atodo45dníodprávoplatnostirozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.10.2019, doručenou súdu dňa 04.11.2019, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur a nahradiť mu trovy
konania.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/49/2019-18 zo dňa
26.11.2019, proti ktorému podala žalovaná v lehote odpor s vecným odôvodnením, z ktorého dôvodu
súd uznesením č.k. 11C/49/2019-25 zo dňa 16.12.2019 platobný rozkaz zrušil.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX. alebo XX.XX.XXXX ho telefonicky kontaktovala žalovaná
(manželka jeho bratranca) a prosila ho o pôžičku vo výške 1.000,- eur, nakoľko jej hrozí exekúcia na

dom, musí uvedenú sumu zaplatiť do konca mesiaca február a že nemá peniaze. Na základe vzájomnej
dohody a časovej tiesni z jej strany jej žalobca peniaze požičal s tým, že ich vráti do 30.03.2019, čo však
nesplnila a do dnešného dňa sumu nevrátila. Po vzájomnej dohode žalobca sumu 1.000,- eur poslal z
jeho bankového účtu v Slovenskej sporiteľni č. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet príjemcu č.
W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno manžela žalovanej. Peniaze boli poslané XX.XX.XXXX.
Žalovaná peniaze nevrátila, z toho dôvodu bolo dňa XX.XX.XXXX podané oznámenie na OOPZ V. stred,
ktorá vec šetrila a zistila, že svedok - manžel žalovanej uviedol, že manželka mu potvrdila, že žalobca

jej požičal predmetnú čiastku, nakoľko potrebovala uhradiť dlhy, že peniaze vráti, keď jej to situácia
umožní. Potvrdil, že nemá vedomosť, že by on, alebo jeho manželka disponovala exekúciami. V závere
uviedol, že majú snahu peniaze vrátiť. Žalovaná na oddelení PZ odmietla vypovedať v zmysle § 196
ods. 2 Trestného poriadku. Polícia zistila aj to, že žalovaná ani jej manžel podľa vyjadrenia Slovenskej
komory exekútorov nemajú žiadne exekúcie. Žalobca dňa 03.09.2019 poslal na adresu žalovanej aj
predžalobnú výzvu na uhradenie dlžnej sumy. Zásielku prevzala žalovaná dňa 04.09.2019, ale sumu
do dnešného dňa nevrátila.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v odpore, kde uviedla, že je pravda, že jej žalobca požičal 1.000,- eur
a povedal jej, že keď bude mať, aby mu to postupne splácala, však sme rodina. Peniaze sa mu vrátia
v mesačných splátkach. Nie je pravda, že mu povedala, že im hrozí exekúcia, povedala mu, že musísplatiť jeden úver. Nie je pravda, že jej syn je v nemocnici, nie je pravda, že od neho pýtala 2.000,- eur.
Od mája s nimi vôbec nekomunikuje, vôbec neberie telefón.

5. Žalobca v replike uviedol, že so žalovanou si dohodli presný termín vrátenia peňazí koncom marca
2019. Keďže mu ich nevracala a nebrala telefón, tak k nej domov žalobca prišiel osobne 31.03.2019.
Povedala mu, že si ide vybaviť pôžičku s manželom, a že mu 05.04.2019 zavolá. Dňa 05.04.2019 v
rannýchhodináchmunaozajzavolalaapovedala,žepôžičkunedostali,lebosústarí,aabyjejužnevolal,
ani za ňou nechodil, že škoda benzínu, a položila. Žalobca znovu v nedeľu 07.04.2019 znovu prišiel za

ňou, vyšla k bránke ich domu a povedala, že peniaze nemá. Potom to bolo ukončené tým, že žalovaná
povedala, že ak neodíde, pustí na neho svojho stále štekajúceho psa, na čo žalobca odišiel. Vyčkal do
15.04.2019, či mu nepošlú peniaze. Keďže sa tak nestalo, podal na polícii oznámenie za podvod. Nie je
pravda, že sa dohodli na postupných mesačných splátkach, nie je banka.

6. Žalovaná možnosť vyjadriť sa v duplike nevyužila.

7. Ako dôkazy žalobca predložil Platobný príkaz na úhradu zo dňa 19.02.2019, Predžalobnú výzvu zo
dňa 03.09.2019, Výsledok reklamačného konania zo dňa 14.10.2019, Podací lístok, Potvrdenie o podaní
oznámenia zo dňa 15.04.2019, Uznesenie ORPZ v Bratislave V zo dňa 11.07.2019, Odvolanie proti
uzneseniu zo dňa 26.07.2019.

8. Žalovaná v konaní žiadne dôkazy nepredložila ani neoznačila.

9. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v
neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala,
pričom zistil nasledovný skutkový stav:

11. V konaní nebolo sporným a vyplýva to aj z výpovede manžela žalobkyne z uznesenia ORPZ
v Bratislave V zo dňa 11.07.2019, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom
bola uzatvorená zmluva o pôžičke ústnou formou, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol
dňa 19.02.2019 sumu pôžičky vo výške 1.000,- eur. Žalobca žalovanú predžalobnou výzvou zo dňa
03.09.2019 vyzval na vrátenie sumy pôžičky do 30 kalendárnych dní od doručenia listu, ktorý list

žalovaná prevzala dňa 04.09.2019. Žalovaná z uvedenej sumy pôžičky ani časť nevrátila.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo

niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

15. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

17. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené
podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho

istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný.
Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak
písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie
vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právnehovzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne
dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou,
preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.

Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a
povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.

18. V konaní bolo preukázané a nebolo to medzi stranami ani sporné, že medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca

žalovanej poskytol peňažnú pôžičku vo výške 1.000,- eur. Vzhľadom na ústnu formu zmluvy o pôžičke
sa žalobcovi nepodarilo preukázať splatnosť pôžičky dňa 30.03.2019, keď žalovaná dátum splatnosti
poprela. Na druhej strane, ani žalovaná nepreukázala, že by sa so žalobcom dohodli na plnení v
splátkach. Termín splatnosti pôžičky tak zostal nepreukázaný, čo však nespôsobuje neplatnosť zmluvy
o pôžičky, keďže bola nesporná dočasnosť poskytnutia peňažných prostriedkov, t.j. že žalovaná je
povinná peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť. Splatnosť pôžičky pritom nastala minimálne 30 dní od

doručenia predžalobnej výzvy žalovanej, ktorú prevzala dňa 04.09.2019, keďže žalobca žalovanú vo
výzve vyzval na plnenie pôžičky do 30 kalendárnych dní od doručenia listu. Žalovaná sumu pôžičky zo
zmluvy žalobcovi nevrátila, a to ani z časti, čo v konaní nebolo sporné. Súd dodáva, že hoci žalovaná
spočiatku namietala proti žalobe podaním odporu voči platobnému rozkazu, v rámci ospravedlnenia
sa z pojednávania uviedla, že sa žalobcovi ospravedlňuje a peniaze mu všetky vráti, čo má charakter

uznania dlhu.

19. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 657
OZ dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke
a odovzdaní sumy pôžičky žalovanej a preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku, keďže nebolo v

konaní preukázané, že by žalovaná na zmluvu o pôžičke niečo plnila. Z vyššie uvedených dôvodov súd
považoval uplatnený nárok žalobcu za v celom rozsahu dôvodný, a preto žalobe vo výroku I. rozsudku
vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur.

20. Podľa § 232 ods. 2, 3 a 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)

21. S prihliadnutím na výšku istiny, na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovanú, určil súd žalovanej v
súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 45 dní od právoplatnosti
rozsudku, v ktorej lehote má žalovaná dostatok času zabezpečiť si finančné prostriedky napr. pomocou
príbuzných alebo formou úveru.

22. Žalovaná požiadala o možnosť plnenia v splátkach, pričom žalobca nesúhlasil so splácaním
dlhu v splátkach v žiadnej výške. Súd neumožnil žalovanej splácať dlh v splátkach, keďže žalovaná
predovšetkým v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala svoje majetkové pomery, s poukazom na ktoré
zrejmeosplátkyžiadala.Zároveňvšakmalsúdzato,žebyaninebolospravodlivéžiadaťodžalobcu,aby

strpel plnenie v splátkach, keďže žalobca ešte pred podaním žaloby poskytol žalovanej dostatok času na
splateniepôžičky,ktorúmožnosťvšakžalovanánevyužila.Okremtoho,žalovanádoposiaľnepreukázala
skutočnú snahu dlh splácať, keď jej v priebehu roka od poskytnutia pôžičky nič nebránilo splácať pôžičku
v splátkach v akejkoľvek výške, aby svoj dlh znížila, avšak do rozhodnutia súdu žalobcovi nič nevrátila.

23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom rozsahu, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania (zaplatený súdny
poplatok) v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a

súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP), avšak odvolanie podané žalobcom by bolo právne

neúčinné, pretože tento sa práva podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení
rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).