Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/283/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811206448
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7811206448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu Mesto Rožňava, so sídlom v Rožňave,
Šafárikova29,zastúpenéhoJUDr.LadislavomTörökom,advokátom,sosídlomvRožňave,Šafárikova8,
proti žalovanému L.. Y. Jungerovi, narodenému XX.XX.XXXX, bytom X. E., B. XX, o vypratanie pozemku
a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 22.03.2016 č. k. 8C/112/2011-169

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosti - pozemok s
parcelným číslom KN-C č. 768/2 - ostatné plochy o výmere 61 m2 a pozemok s parcelným číslom KN-

C č. 2256/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 37/2006
zo dňa 27. 04. 2006, z parcely registra "E" č. 1222 - ostatné plochy o výmere 10562 m2, vedenej na liste
vlastníctva č. XXXX k. ú. E. a odovzdať ich žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovaného vypratať nehnuteľnosti - pozemok s parcelným číslom KN-C č. 768/2 - ostatné
plochy o výmere 61 m2 a pozemok s parcelným číslom KN-C č. 2256/2 - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 25 m2, vytvorené geometrickým plánom č. 37/2006 zo dňa 27. 04. 2006, z parcely registra "E" č.
1222 - ostatné plochy o výmere 10562 m2, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX M.. Ú.. E. a odovzdať ich
žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 0,97
€ mesačne z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, počnúc od 01.08.2008 do vydania nehnuteľností.
Súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania 99,50 € a 16,50 € z titulu zaplateného súdneho
poplatku a 578,17 € z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
na účet právneho zástupcu žalobcu.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu o vypratanie vyššie uvedených nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré
žalovaný užíva bez právneho dôvodu a o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré týmto žalovanému
vzniklo.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že geometrickým plánom č. 37/2006 zo dňa 27.4.2006
boli vytvorené nové parcely KN-C č. 768/2 o výmere 61 m2 - ostatné plochy a parcela KN-C č. 2256/2 o

výmere 25 m2 - zastavaná plocha, z pôvodnej parcely KN-E č. 1222 vedenej na LV č. XXXX M..Ú.. E.,
ktorá je vo vlastníctve žalobcu. S novovytvorenými parcelami KN-C č. 2256/2 a č. 768/2 bezprostredne
susedia parcely KN-C č. 771, 769 a 770/1, ktoré sú vedené na LV č. XXXX M..Ú.. E. a sú vo výlučnom
vlastníctve žalovaného. Geometrický plán nebol predložený na zápis do katastra nehnuteľností a platiaúdaje uvedené v doterajšom stave z výkazu výmer. Proti údajom uvádzaným v geometrickom pláne č.
37/2006 žalovaný nemal námietky. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že umiestnením a
vybudovaním oplotenia začiatkom 90. rokov 20. storočia vznikol stav, kedy k pozemkom toho času vo

vlastníctve žalovaného boli pričlenené parcely vyčlenené geometrickým plánom o celkovej výmere 86
m2 z pozemku, ktorý vlastnícky patrí žalobcovi.

4. Právne vec posúdil podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že plotom
zabratá časť pozemku žalovaným vo výmere 86 m2 zameraná geometrickým plánom č. 37/2006 je vo

vlastníctve žalobcu. Žalovaný túto výmeru neoprávnene užíva, nakoľko v konaní nepreukázal žiaden
právny titul pre užívanie tejto výmery. Táto výmera je oplotená a tvorí súvislú plochu s pozemkami vo
výlučnomvlastníctvežalovanéhoazdôvoduexistujúcehooploteniažalobcatútovýmerunemôžeužívať.
Z uvedeného dôvodu vyhovel žalobnému návrhu v časti, ktorým žiadal žalobca vypratať predmetné
nehnuteľnosti.

5. Po právnom posúdení podľa § 451 ods. 1,2 a § 546 prvej vety Občianskeho zákonníka vyhovel
žalobnému návrhu aj v ďalšej časti, nakoľko dospel k záveru, že žalovaný predmetnú výmeru 86
m2 užíva bez preukázania právneho titulu na užívanie, čím získava bezdôvodné obohatenie na úkor
vlastníka žalobcu. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá obvyklému nájomnému za prenájom
obdobných pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Preto súd pri určení výšky obvyklého nájomného

vychádzal z čl. 3 písm. a/ Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Rožňava - zásad pre určovanie
výšky nájomného za nájom pozemkov vo vlastníctve žalobcu v 2 zóne mesta, teda v zníženej sadzbe
o 20 % oproti prvej zóne. Obvyklé nájomné predstavuje 0,136 € za m2 za rok a za 86 m2 činí 11,69 €
ročne. Mesačné obvyklé nájomné za výmeru 86 m2 činí 0,97 €, ktoré zodpovedá výške bezdôvodného
obohatenia získaného žalovaným na úkor žalobcu, preto súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy

0,97 € mesačne v prospech žalobcu počnúc od 01.08.2008 až do vydania nehnuteľnosti.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov
konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 € a 16,50 € a trov právneho
zastúpenia vo výške 578,17 €.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa obsahu z dôvodu podľa
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil
Mestu Rožňava.

8. V odvolaní namietal tvrdenie, že nemal snahu vec riešiť. Poukázal na to, že sám písomne upozornil
mesto na sústavné porušovanie Ústavy Slovenskej republiky a iných zákonov C.. H.. Konštatoval, že
cestu k cintorínu malo zriaďovať mesto, avšak vyšlo najavo, že ju zriadila sama C.. H.Á., čím získala
celkom slušnú sumu. Poukázal na to, že výška vysypanej zeminy je cca do 3m hlbokého jarku, ktorú
menovaná navýšila ešte o 1,5 m nad pôvodný terén pozemku jeho právnej predchodkyne.

9. K časti rozsudku, v ktorom súd uviedol, že neodstránil pletivo do 30.6.2010 poukázal na to, že sudkyni
preukázal, že mal zdravotné problémy, je v skutočnosti invalid, a preto nemohol nič robiť. Dňa 9.10.2009
sa musel podrobiť urgentnej operácii chrbtice, hrozilo mu ochrnutie. Z uvedených dôvodov nemohol
odstrániť „oplotok“, ktorý nepostavil.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Konštatoval, že tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní sú irelevantné a nezakladajú sa na pravde. Z
uvedeného dôvodu nemá právne relevantný význam sa k nim vyjadrovať.

11. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 4.10.2016. Žalovaný sa k podaniu žalobcu
nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSPodvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.1 písm. h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je (iba)
čiastočne dôvodné.

13. Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovaného vypratať špecifikované nehnuteľnosti a odovzdať
ich žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.01.2017 o 12,45 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 17.01.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 30.05.2016, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

16. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

17. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Žalovaný namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j., že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h/, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)

odvolacísúduvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúduprvejinštancie,priktorejaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny

predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod v potvrdenej časti nie je naplnený.

22. Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že

by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinným v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Rozsudok v napadnutých výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok v potvrdenej časti aj

náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok vo výroku o vyprataní a odovzdaní nehnuteľnosti
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovaný je
subjektom,ktorýbezprávnehodôvoduužívaamávosvojejdispozíciinehnuteľnosť(pozemokvyčlenený
geometrickým plánom č. 37/2006) vo vlastníctve žalobcu a oplotením uvedeného pozemku bráni v jeho

užívaní vlastníkovi pozemku - žalobcovi.

25. Správne a zákonné sú dôvody napadnutého rozsudku ohľadne tohto záveru, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

26. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza, že predmetom konania nebolo zistenie, kto zasypal jarok (navozením zeminy a
jaloviny), či to bol žalovaný alebo pani Ing. Urbanová alebo tretia osoba.

27. Predmetom konania po pripustení zmeny žaloby bolo vypratanie nehnuteľnosti vyznačenej
geometrickým plánom č. 37/2006 vo vlastníctve žalobcu. V konaní nebolo sporné, že predmetná

nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcu. Rovnako nebolo sporné, že nehnuteľnosť je pričlenená k
pozemkom žalovaného a oddelená od ostatných pozemkov žalobcu oplotením.

28. Právne bezvýznamným bolo zistenie, kto oplotenie postavil. Podstatnou skutočnosťou bolo zistenie,
že oplotením je nehnuteľnosť pričlenená k pozemkom žalovaného a tým žalovaný bráni žalobcovi v

akomkoľvek nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou. Žalovaný nepoprel, že predmetný pozemok je
pričlenený k jeho pozemkom a tvorí s nimi jeden celok. Existujúce oplotenie, ktorým bol predmetný
pozemok pričlenený k pozemku žalovaného, tak v reálnom prostredí neumožňuje žalobcovi nakladať s
majetkom, ktorý má vo svojom vlastníctve.

29.V konaní navyše bolo preukázané, že žalovaný mal vedomosť o tomto skutočnom stave a v liste zo
dňa 07.10.2009 (čl. 9) sa zaviazal preložiť oplotenie do 30.06.2010 tak, aby skutočný stav zodpovedal
právnemu stavu. Napriek vedomosti o nesúlade skutočného a právneho stavu na hranici pozemkov k
náprave z jeho strany nedošlo.

30. Nedôvodné sú námietky žalovaného, že k preloženiu plota v stanovenom termíne nedošlo z jeho
zdravotných dôvodov. Riešenie predmetnej záležitosti prebiehalo medzi stranami sporu ešte pred
začatím súdneho konania (01.08.2011), a súd prvej inštancie rozhodol až 22.03.2016, a teda žalovaný
mal dostatok času na to, aby tento nezákonný stav, o ktorého existencii mal vedomosť, napravil.

31. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v tejto časti žaloby rozhodol vecne správne, ak uložil
žalovanému povinnosť vypratať spornú nehnuteľnosť a odovzdať ju žalobcovi.

32. V prevyšujúcej časti, t. j. vo výroku o vydaní bezdôvodného obohatenia je rozsudok nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, pretože z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo súd

priznal žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia opakujúce sa plnenie do budúcna.

33. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie

rozsudku vo výroku o vydaní bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

34. V zmysle § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

35. V zmysle § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatí, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

37. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bezdôvodným obohatením je aj majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, teda aj užívaním veci vo vlastníctve inej osoby beznájomnej alebo inej zmluvy, oprávňujúcej túto osobu užívať cudziu vec a bez zaplatenia náhrady za
toto užívanie.

38. Pre posúdenie základu predmetu sporu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo
podstatné, či žalobca svoje vlastnícke právo k spornému pozemku má záujem realizovať sám, alebo
prostredníctvom tretej osoby. Podstatné bolo zistenie, že jemu prináleží vlastnícke právo k pozemkom,
ktoré sú užívané žalovaným bez náhrady.

39. Užívanie pozemku, ktorý je predmetom vypratania, nebolo medzi vlastníkom pozemku (žalobcom)
a vlastníkom susedných pozemkov (žalovaným) upravené zmluvne. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by bolo zriadené vecné bremeno strpieť užívanie pozemku v prospech vlastníka
susedných pozemkov - žalovaného a ani existencia iného právneho dôvodu užívania pozemku
žalovaným. Správny je preto záver súdu, že žalovaný užíval sporné pozemky bez právneho dôvodu.

40. K obrane žalovaného, že pozemok neužíva odvolací súd uvádza, že pre posúdenie vzniku
bezdôvodnéhoobohateniabolorozhodujúce,žežalovanýsvojimkonaním(oplotenímpozemku)zabránil
žalobcovi v dispozícii s nehnuteľnosťou a z tohto hľadiska nebolo podstatným, či oplotený pozemok aj
skutočne (reálne) užíval.

41. Oplotením sporného pozemku je bránené žalobcovi v nakladaní s jeho vlastníctvom a tým aj
v získavaní úžitkov z tejto veci, napr. aj vo forme nájmu. Jedným zo základných práv vlastníka
vyplývajúcich z obsahu vlastníckeho práva je právo s vecou nakladať, disponovať. Toto vlastnícke
oprávnenie v sebe zahŕňa jednak fyzickú dispozíciu s vecou ako aj právnu dispozíciu s vecou. Je na
vlastníkovi, či sa rozhodne vec užívať sám, t. j. pre seba, alebo či sa rozhodne vec dočasne zveriť do

užívania iného ako tretej osoby.

42. V prejednávanej veci z dôvodu zrealizovaného oplotenia žalobca nemôže ani sám ani
prostredníctvom tretej osoby realizovať svoje vlastnícke právo a získavať tak z toho vyplývajúce úžitky, z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že na strane žalovaného tak vzniká

bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať.

43. Vychádzajúc z gramatického výkladu vyššie citovaných zákonných ustanovení a ustálenej súdnej
praxe, žalobca sa môže domáhať vydania majetkového prospechu, ktorý žalovaný (už) získal, teda
nemôže sa domáhať prospechu, ktorý žalovaný (ešte len) získa v budúcnosti. Tomuto musí zodpovedať

aj výrok (petit) rozsudku súdu, ktorým zaväzuje žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia,
tzn. nemožno žalovaného zaviazať na vydanie bezdôvodného obohatenia formou opakujúceho sa
mesačného plnenia do budúcna, ako je to nesprávne uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Takto
je totiž povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie neprípustne vyjadrené na neurčitý čas.

44. Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude preto na základe vykonaného dokazovania ustáliť dobu,
za ktorú (už) vzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.

45. V prípade, že žalovaný už vypratal nehnuteľnosti, možno bezdôvodné obohatenie priznať iba do
dňa ich vypratania.

46. V prípade, že ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie ešte nedošlo k ich vyprataniu,
bezdôvodné obohatenie je možné priznať iba do dňa vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP).

47. V oboch prípadoch výška bezdôvodného obohatenia musí byť vyčíslená pevnou (jednou) sumou

za celé obdobie a v tomto smere bude povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na vyčíslenie žalovanej
pohľadávky takýmto spôsobom.

48. Ostatnými skutočnosťami tvrdenými žalovaným v odvolaní sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko
vecne nesúviseli s predmetom konania.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania, v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.50. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).