Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/212/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219200069
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219200069.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: A. N. Z., V..Z.., L.: XX XXX
XXX, C. XX, Ž., proti žalovanej: N.. U. H., D.. XX. X. XXXX, N. O. XXXX/X, N., o zaplatenie 2.374,14
eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 23. apríla 2019 č.
k. 10Csp/1/2019- 78, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bolo žalovanej povolené
splatiť priznanú sumu v splátkach po 40,- eur mesačne.

Odvolanie žalobkyne proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku príslušenstva
zamietnutá, sa o d m i e t a.

Odvolanie žalovanej sa o d m i e t a.

Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre uznanie nároku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni 2.619,78 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 14. 2. 2018 do zaplatenia, s 9,5 % zmluvným

úrokom ročne zo sumy 2.374,14 eur od 14. 2. 2018 do zaplatenia, všetko v pravidelných splátkach po 40
eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku príslušenstva pohľadávky súd prvej inštancie
žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu Z. Z., V..Z.. uzavrel

dňa 10. 1. 2015 so žalovanou Zmluvu o spotrebnom úvere č. 653 533, na základe ktorej poskytol
žalovanej peňažné prostriedky v sume 3.300,- eur, pričom žalovaná sa v tejto zmluve zaviazala splácať
úver v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť uhrádzať splátky riadne
a včas nesplnila, preto žalobkyňa pristúpila k predčasnému zosplatneniu úveru na základe Vyhlásenia
predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 13. 2. 2018. Dlžná suma 2.619,78 eur ku dňu 13. 2.
2018 ako dňu predčasného zosplatnenia predstavuje istinu vo výške 2.374,17 eur a vyčíslené úroky v

sume 245,64 eur. Žalovaná ani po zosplatnení predmetného úveru dlžnú sumu žalobkyni neuhradila.

3. Žalovaná na pojednávaní dňa 23. 4. 2019 uznala žalovanú pohľadávku žalobkyne čo do základu aj
čo do výške. Vzhľadom na to súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre uznanie nároku podľa §
282 C.s.p. žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.619,78 eur s prísl. tak, ako je
to uvedené v ods. 1. V časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5 % súd prvej inštancie žalobu zamietol s

týmto odôvodnením: „Základná úroková sadzba I.A. Y. N. bola v období od 16.03.2016 doposiaľ vo výške
0 %, t. j. vychádzajúc z uvedeného, výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškaniažalobcom, t. j. ku dňu 14. 2. 2018 (deň nasledujúci po zosplatnení úveru) bola 5 % ročne. Vzhľadom na
uvedenú skutočnosť súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 %, a to
až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovanou žalobcovi a vo zvyšku žaloby, ktorá predstavuje úrok

z omeškania prevyšujúci základnú úrokovú sadzbu ECB platnú k prvému dňu omeškania žalovanej s
plnením peňažného dlhu, ako nedôvodnú zamietol.“

4. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „O nároku na
náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu ( keďže neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti
príslušenstva pohľadávky predstavujúcej súdom zamietnutý 0,05 % úrok z omeškania z dlžnej sumy ),
priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku
rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom
po právoplatnosti tohto rozsudku.“

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Rozsah odvolania vymedzila nasledovne:
„Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie aj v zamietnutom rozsahu a žalovaného
zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Pokiaľ ide o odvolanie čo do výroku,
ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanej dlžnú sumu splácať v splátkach po 40 eur mesačne,

žalobkyňa v odvolaní namietla, že výška splátok je neprimeraná výške dlhu, pretože žalovaná bude
splátkami vo výške 40 eur mesačne dlh splácať po dobu 5 rokov. Vytkla súdu prvej inštancie, že
dostatočne nezistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú sumu. V tejto súvislosti
žalobkyňa poukázala na judikatúru odvolacích súdov. Odvolanie čo do výroku, ktorým bola žaloba vo
zvyšku príslušenstva zamietnutá, žalobkyňa neodôvodnila.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd vyslovil,
že svoj dlh voči žalobkyni riadne splácala v splátkach po 40 eur mesačne, aby žalobkyni nepriznal úroky
a aby jej tiež nepriznal nárok na náhradu trov konania.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
čo do výroku o lehote plnenia nie je dôvodné, jej odvolanie čo do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá, treba odmietnuť a rovnako treba odmietnuť aj odvolanie žalovanej. K forme rozhodnutia
odvolacieho súdu odvolací súd poznamenáva, že v zmysle konštantnej judikatúry sa za vec samu

nepovažuje výrok o stanovení dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie.

8. Z odvolacieho petitu žalobkyne vyplýva, že svojím odvolaním napadla výrok, ktorým súd prvej
inštancie v zmysle § 232 ods. 3 druhá veta C.s.p. povolil predmetný dlh splácať v splátkach po 40 eur
mesačne, ale aj výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá.

9. K odvolaniu žalobkyne čo do výroku o povolení splátok odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
v ods. 4. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, na akom základe dospel k záveru, že pomery
žalovanej odôvodňujú povolenie splátok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno v tejto súvislosti
citovať: „Žalovaná na pojednávaní, nariadenom tunajším súdom na deň 23. 4. 2019, uznala pred súdom

žalovanú pohľadávku čo do základu aj čo do výšky a požiadala súd, aby jej toto peňažné plnenie povolil
vykonať v mesačných splátkach, nakoľko nie je schopná splatiť žalovanú pohľadávku naraz. Žalovaná je
ťažko zdravotne postihnutá ( nepočujúca ) a t. č. na rodičovskej dovolenke s tretím dieťaťom. Mesačne
poberá invalidný dôchodok v sume 174 eur a rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami v
celkovej sume 293,72 eur. Žije v spoločnej domácnosti s manželom, pričom ten aktuálne nemá žiadny

príjem, nakoľko iba rozbieha svoju podnikateľskú činnosť. Žalovaná mesačne spláca hypotekárny úver v
sume 357,24 eur a spotrebný úver v sume 135,22 eur s ktorých úhradami jej pomáhajú manželovi rodičia
a jej babka.“ Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom, že tieto pomery žalovanej
plne odôvodňujú povolenie splátok predmetného dlhu v zmysle § 232 ods. 3 druhá veta C.s.p. Napokon
žalobkyňa v odvolaní ani nespochybnila pravdivosť údajov týkajúcich sa pomerov žalovanej. Tvrdenie

žalobkyne, že súd prvej inštancie v súvislosti s pomermi žalovanej nezistil skutkový stav, preto nie je
opodstatnené. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom výšky splátok
dlhu. Vzhľadom na vyššie popísané pomery žalovanej je aj odvolací súd toho názoru, že žalovaná nie
je schopná dlh splácať vo vyšších splátkach ako v splátkach po 40 eur mesačne. Je vecou žalobkyne,že pred tým, ako sa rozhodla poskytnúť žalovanej úver, si nepreverila bonitu žalovanej a jej schopnosť
predmetný úver splácať.

10. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku,
ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanej predmetný úver splácať v splátkach po 40 eur mesačne.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods.
1 C.s.p.

11. Z odvolacieho petitu odvolania žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa odvolaním napadla aj výrok, ktorým
súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5 % ( žalobkyňa v žalobe
požadovala úroky z omeškania vo výške 5,05 % ). Žalobkyňa však svoje odvolanie čo do tohto výroku
ničím neodôvodnila. Pritom platí, že súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov ( § 373 ods. 1 druhá
veta C.s.p. ). Odvolanie žalobkyne čo do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku príslušenstva zamietnutá
pokiaľ ide o úroky z omeškania prevyšujúce 5 %, teda nemá náležitosti v zmysle § 363 C.s.p., keďže

neobsahuje odvolacie dôvody. Táto vada odvolania neumožňuje pokračovať v odvolacom konaní. Preto
odvolací súd odvolanie žalobkyne proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku príslušenstva zamietnutá,
odmietol podľa § 386 písm. d/ C.s.p.

12. Napadnutý rozsudok bola žalovanej doručený dňa 27. 5. 2019 ( viď č. l. 82 ). 15 - dňová lehota na

podanie odvolania začala žalovanej plynúť dňa 28. 5. 2019 a uplynula dňom 11. 6. 2019, ktorý pripadol
na utorok. Žalovaná podala odvolanie na poštu až dňa 3. 7. 2019, teda oneskorene. Vzhľadom na to
odvolací súd jej odvolanie odmietol podľa § 386 písm. a/ C.s.p.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení

s § 396 ods. 1 C.s.p.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).