Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717206924
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1717206924.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: 1/ J. R. TRANSPORT,
s miestom podnikania Podbrezovská 6787/21, 831 06 Bratislava, IČO: 22 650 415, žalobcu: 2/ A.L.O.
AUTOSKLO, s. r. o., so sídlom Varšavská 29, 831 06 Bratislava, IČO: 45 935 025, obaja zastúpení: Mgr.
Róbert Kuka, LL.M., advokát, sídlom Šustekova 23, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO:
511 68 456, proti žalovanému: Lievre s. r. o. v likvidácii, so sídlom Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava,
IČO: 47 166 096, o zaplatenie 14.879,13 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/3/2017-81 zo dňa 15.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 43Cb/3/2017-81 zo dňa 15.1.2018 v
napadnutej zaväzujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi 1/ a 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ istinu vo výške
8.879,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.000,- eur odo dňa 11.5.2017
do zaplatenia, zo sumy 3.000,- eur odo dňa 16.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.100,34 eur odo dňa

28.6.2017 do zaplatenia a žalobcovi 2/ istinu vo výške 6.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.000,- eur odo dňa 1.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.000,- eur odo dňa 8.4.2017
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca 1/ sa žalobou doručenou tunajšiemu
súdu dňa 8.8.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.879,13 eur spolu s príslušenstvom
na tom skutkovom základe, že žalovaný si na základe nájomnej zmluvy uzavretej dňa 25.4.2014 medzi

stranami sporu neplnil svoju povinnosť platiť nájomné v sume 3.000,- eur s DPH mesačne a platiť úhrady
za služby spojené s nájmom nebytových priestorov.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Vo veci ďalej uviedol, že
nárok žalobcu v uplatnenom rozsahu neuznáva. Má za to, že žalobca dostatočne nepreukázal vznik a
existenciu záväzku žalovaného, petit považoval za zmätočný a žiadal ho odmietnuť. K uplatnenej výške
istiny uvádzal, že vyčíslená suma 14.879,13 eur je v rozpore s obsahom Zmluvy o nájme nebytových

priestorov zo dňa 25.4.2014 vzhľadom na uhradenú kauciu vo výške 3.000,- eur dňa 2.6.2014.

4. Žalobca v 1. rade oznámil súdu oznámil, že ako postupca a žalobca 2/ ako postupník uzatvorili
Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalobca 2/ stal nadobúdateľom časti pohľadávkyuplatňovanej žalobcom 1/ vo výške 6.000,- eur, ktorá zodpovedá neuhradenému nájomnému, ktoré
žalobca fakturoval žalovanému faktúrami č. 20170020 na sumu 3.000,- eur zo dňa 31.3.2017 a faktúrou
č. 20170030 na sumu 3.000,- eur zo dňa 3.4.2017.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca 1/ a žalovaný uzatvorili dňa 25.4.2014 zmluvu o
nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. a o nájme a podnájme nebytových priestorov
a podľa § 663 a nasl. OZ, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov vo vlastníctve žalobcu
nachádzajúce sa na B. ulici č. XX v O. zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. K. Q. s rozlohou 620 m2.

Žalovaný sa v zmluve zaviazal uhrádzať žalobcovi v prvom rade nájomné vo výške 2.500,- eur mesačne,
DPH v sume 500,- eur mesačne a úhradu za poskytované služby - dodávka tepla, dodávka elektrickej
energie a pitnej vody, OLO, v zimných mesiacoch údržba kúrenia podľa vystavených zúčtovacích faktúr.
Doba nájmu bola uzatvorená na dobu neurčitú. Nájomný vzťah bol ukončený dňa 30.6.2017 dohodou.
Žalobca 1/ sa na pojednávaní konanom dňa 15.1.2018 vyjadril, že uhradený záloh (3.000,- eur) hodlá
použiť na úhradu škôd spôsobených nájomcom na prenajatých nebytových priestoroch.

6. Za nespornú skutočnosť považoval súd prvej inštancie existenciu nájomného vzťahu medzi žalobcom
1/ažalovaným,ktorýsaukončildohodoudňa30.6.2017,ďalejpovinnosťžalovanéhouhrádzaťmesačne
nájomné v sume 3.000,- eur s DPH a štvrťročné úhrady za poskytnuté služby na základe vystavených
zálohových platieb. Nespornou skutočnosťou je aj úhrada zálohu vo výške 3.000,- eur. Spornou

skutočnosťou v konaní je výška žalovanej istiny kedy žalovaný má za to, že povinnosťou žalovaných 1/
a 2/ je započítanie uhradeného preddavku na nezaplatené nájomné.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v zmysle nájomnej
zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky má žalobca 1/ nárok vo výške 8.879,13 eur a žalobca 2/ nárok

vo výške 6.000,- eur vzhľadom na skutočnosť, že úhrada týchto platieb žalovanému vyplývala priamo zo
zmluvyonájme ažalovanývýškutýchtoplatiebžiadnymspôsobomnespochybnil.Žalovanýsabránil,že
uhradil žalovanému preddavok v sume 3.000,- eur a teda nárok žalobcu 1/ a 2/ je v tejto časti nedôvodný.
Súd prvej inštancie mal za to, že uhradenie preddavku zo strany žalovaného nezbavuje tohto povinnosti
uhrádzať mesačné nájomné v dohodnutej výške a žalobca 1/ a 2/ nestráca uhradením preddavku nárok

na zaplatenie nájomného vo výške ustanovenej zmluvou. Úhrada preddavku dáva strane zmluvného
vzťahu možnosť tento použiť na úhradu prípadných nedoplatkov, alebo škôd spôsobených nájomcom.
Avšak finančná zábezpeka vo výške 3.000,- eur netvorí prekážku žalobcom úspešne sa domáhať svojho
nároku na platby vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy.

8. V časti úrokov z omeškania súd prvej inštancie poukázal na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania v zmysle
ustanovenia čl. III ods. 4 vo Zmluvy o nájme nebytových priestorov vo výške 0,05 % za každý
deň omeškania zamietol a priznal len zákonné úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho
práva. A to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v prvom rade dňa 25.4.2014 nebol oprávnený ako

podnikateľ na výkon predmetu podnikania, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných,
než základných služieb spojených s prenájmom (toto oprávnenie získal až dňa 11.6.2014). A teda pri
platne uzatvorenom nájomnom vzťahu v zmysle ustanovení OZ podľa predpisov účinných od 1.2.2013
si účastníci občianskoprávnych vzťahoch na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov nemôžu zmluvne
dojednať, resp. nemôžu sa dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške sankčných úrokov z

omeškania, preto ustanovenie čl. III ods. 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.4.2014
považoval za neplatné.

9. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalobcom 1/ a 2/ priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Časť nepriznaného úroku z omeškania a skrátenie jeho výšky

súd považoval za neúspech len v nepatrnej, zanedbateľnej časti.

10.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovanývzmysle§365ods.1
písm. h) CSP. V odvolaní uviedol, že výšku istiny vyčíslenú na sumu 14.879,13 eur, považuje uplatnenú v
rozpore s obsahom Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Poukázal na ust. čl. III ods. 3 zmluvy o nájme

a uviedol, že kaucia v plnej výške 3.000,- eur bola zo strany nájomcu uhradená na účet prenajímateľa
dňa 2.6.2014. Nakoľko zo strany prenajímateľa (žalobcu) nedošlo po skončení doby nájmu k vráteniu
kaucie v uhradenej výške k rukám nájomcu, resp. žalovaného, a to ani v čiastočnej výške, žalovaný má
za to, že prenajímateľ bol povinný túto použiť za účelom úhrady vzniknutých nedoplatkov na nájomnom.Žalovaný má za to, že z ods. 3 článku III. zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva iba možnosť použitia
kaucie na vzniknuté nedoplatky. Účel citovaného článku je naopak jednoznačne definovaný ako finančná
zábezpeka pri prípadných nedoplatkoch, či škodách spôsobených nájomcom. K tvrdeniu žalobcu 1/,

že kaucia bude použitá na opravu škôd spôsobených nájomcom žalovaný uviedol, že nemá a v
priebehu konania ani nemal vedomosť o žiadnej údajnej škode, ktorá bola žalobcovi 1/ spôsobená.
Konštatovanie o existencii údajnej škody zo strany žalobcu 1/ považuje žalovaný pre účely konania
za irelevantné, nakoľko táto nebola žiadnym spôsobom preukázaná, z dôvodu čoho na jej zápočet
žalobca 1/ nemal, resp. nemá nárok. Žalobca 1/ bol povinný započítať kauciu ako finančnú zábezpeku

na vzniknuté nedoplatky, v opačnom prípade bol povinný túto vrátiť k rukám nájomcu v súlade s čl.
III ods. 3 zmluvy, nakoľko k preukázaniu údajnej škody spôsobenej nájomcom nedošlo. Na základe
uvedeného žalovaný uplatnený nárok žalobcu v rozsahu 14.879,13 eur neuznáva, nakoľko táto suma
mala byť znížená o uvedenú kauciu v rozsahu 3.000,- eur.

11. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/, ktorí uviedli, že sa plne stotožňujú s právnym
názorom Okresného súdu Pezinok, pričom rovnako považujú možnosť žalobcu 1/ započítať kauciu vo
výške 3.000,- eur za účelom úhrady vzniknutých nedoplatkov bývalého žalovaného na nájomnom iba

ako jeho možnosť, nie ako povinnosť. Z predmetnej zmluvy údajná povinnosť túto sumu započítať tak,
ako to uvádza žalovaný, nijakým spôsobom nevyplýva. Nárok na zaplatenie nájomného je samostatným
právnym nárokom žalobcov, ktorý sa v zmysle spornej nájomnej zmluvy nijakým spôsobom automaticky
neznižuje o výšku kaucie. Žalobcovia pred vydaním rozsudku nijakým spôsobom nepreukazovali
výšku vzniknutej škody na predmete nájmu, nakoľko to nebolo predmetom konania, a celá výška

škody v danom čase ešte nebola ani vyčíslená, nakoľko nedošlo k všetkým potrebným opravám a
úpravám predmetu nájmu, t.j. aj keby bývalému žalovanému vznikol akýkoľvek nárok na vrátenie kaucie,
predmetný nárok by bol predčasný, a bývalý žalovaný si ho voči žalobcom počas prvostupňového
konania ani nijakým spôsobom neuplatnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že Úhrada
preddavku dáva strane zmluvného vzťahu možnosť tento použiť na úhradu prípadných nedoplatkov,

alebo škôd spôsobených nájomcom. Avšak finančná zábezpeka vo výške 3.000,- eur netvorí prekážku
žalobcom úspešne sa domáhať svojho nároku na platby vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy.

13. Žalovaný sa vo svojom odvolaní kvalifikovane vyjadroval jedine k časti istiny vo výške 3.000,- eur,
pričom zvyšok nároku priznaného žalobcom v rozsudku nijakým spôsobom nespochybňoval, na základe

čoho majú žalobcovia za to, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania v zmysle ustanovenia § 379
CSP, t.j. nemal by v rámci odvolania konať v zvyšnej časti nároku žalobcov, ktorá presahuje napadnutú
časť istiny vo výške 3.000,- eur.

14.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostížalobcovia1/a2/žiadajú,abyodvolacísúdpopreskúmaní

veci rozsudok Okresného súdu Pezinok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

15. V priebehu konania žalovaný - Bonheur s.r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia, pričom od 16.2.2018
je právnym nástupcom pôvodného žalovaného spoločnosť Lievre s.r.o., ktorý vstúpil do všetkých
práv a povinností pôvodného žalovaného. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.8.2018 č.k. 43

Cb/3/2017-121 rozhodol, že pokračuje v konaní so spoločnosťou Lievre s.r.o. ako právnym nástupcom
pôvodného žalovaného.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v
Bratislavedňa16.1.2020.Pooboznámenísasobsahomspisusúduprvejinštancie,sdôvodmiodvolania
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný

zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný
skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a
v podrobnostiach na tento poukazuje.

20. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom

odvolateľa dodáva:

21. Je potrebné zdôrazniť, že medzi sporovými stranami bola dňa 25.4.2014 uzatvorená Zmluva o
nájme nebytových priestorov. Podľa čl. III bod 3 zmluvy „kaucia vo výške 3.000,- eur bude uhradená
na účet prenajímateľa do 3 pracovných dní od podpísania zmluvy, kde bude uložená až do konca doby

nájmu ako finančná zábezpeka pri prípadných nedoplatkoch, či škodách spôsobených nájomcom. V
prípade, že po ukončení doby nájmu nevzniknú prenajímateľovi žiadne nedoplatky či škody, bude táto
kaucia nájomcovi vrátená.“ V konaní nebola sporná povinnosť žalovaného uhrádzať nájomné vo výške
3.000,- eur mesačne vrátanie DPH, ani úhrada kaucie vo výške 3.000,- eur žalovaným. Spornou ostala
skutočnosť, či bol žalobca 1/ povinný túto kauciu započítať na vzniknuté nedoplatky na nájomnom. V

opačnom prípade bol podľa žalovaného povinný kauciu vrátiť k rukám žalovaného ako nájomcu, nakoľko
k preukázaniu údajnej škody spôsobenej nájomcom nedošlo. Žalovaný uviedol, že žalovaná suma mala
byť znížená o uvedenú kauciu v rozsahu 3.000,- eur, ktorou žalobca 1/ stále disponuje.

22. S tvrdeniami odvolateľa nemožno súhlasiť. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie

konštatuje, že zo znenia čl. III bod 3 nájomnej zmluvy vyplýva možnosť, nie povinnosť prenajímateľa
(žalobcu) použiť kauciu na úhradu prípadných nedoplatkov, alebo škôd spôsobených nájomcom
(žalovaným). Žalovaný sa v zmluve zaviazal uhrádzať nájomné v zmysle čl. III body 1, 2, 3 zmluvy
mesačne vopred a to najneskôr do 10-teho dňa predchádzajúceho mesiaca na základe faktúry
vystavenej prenajímateľom. Žalovaný si svoje povinnosť vyplývajúce zo zmluvy neplnil, preto žalobca

1/ vypovedal nájom ku dňu 30.6.2017. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca bol povinný kauciu započítať
na vzniknuté nedoplatky na nájomnom, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že táto povinnosť
žalobcovi nevyplýva ani zo zmluvy ani zo zákona. Žalovaný voči žalobou uplatnenému nároku počas
celého konania nevzniesol námietku započítania ani si kvalifikovane procesným postupom neuplatnil
protinávrh ako procesnú obranu. Odvolací súd tiež konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že všetky

nároky, na ktoré sa mala kaucia vzťahovať boli vysporiadané (náhrada škody).

23. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže boli v odvolacom konaní plne úspešní. O výške
náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).