Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Csp/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206142
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8217206142.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v spore žalobcu: I. M., L.. XX.XX.XXXX, J.
XX, XXX XX J., práv. zast. Mgr. Peter Baran, advokát so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov,
proti žalovanej: Profi Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 215,75 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 30.10.2017 na tunajší súd žalobu proti žalovanej, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 500,00 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a nároku na náhradu trov konania.

2. V žalobe dôvodil tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/181/2014 sa úspešne
domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v časti bodu 8. (Dohoda o poskytnutí služby), ods.
8.1. písm. a) zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej predmetom dohody medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom mal byť záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/
Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, za odplatu v sume 215,75 Eur. Predmetnej žalobe tunajší

súd vyhovel v rozsudku zo dňa 27.01.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
19Co/115/2016 zo dňa 13.10.2016. S poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) si žalobca voči žalovanej uplatňuje v
tomtokonaníprimeranéfinančnézadosťučinenie,ktorémápodľanehosankčnú,odradzujúcuarelutárnu
funkciu. Keďže žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/181/2014 v spojení s

odvolacím konaním na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 19Co/115/2016 úspešne uplatnil svoje
práva, požaduje primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,00 Eur, ktoré podľa názoru žalobcu
odráža aj skutočnosť, v akej výške sa žalobkyňa na úkor žalovaného obohatila.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 28.02.2018, v ktorom navrhla, aby
súd žalobu zamietol. Podľa názoru žalovanej žalobcovi daný nárok nevznikol a neboli preukázané

ani skutočnosti, na základe ktorých by takýto nárok mohol uplatňovať. Žalovaná tvrdí, že rozsudok
tunajšieho súdu č. k. 3C/181/2014-112 zo dňa 27.01.2016 nie je rozhodnutím o úspešnom uplatneníporušenia práva žalobcu ako spotrebiteľa. Podľa nej ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval
spotrebiteľ a na základe tohto konkrétneho porušenia možno prijať záver o porušení práva spotrebiteľa.

Žalovaná je toho názoru, že žalobca si mylne zamieňa predchádzajúce úspešné uplatňovanie práv a
povinností s tým, že medzi stranami prebehlo konanie o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a
vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa tvrdení žalovanej žalobcovi nevznikla a ani nemohla vzniknúť
žiadna majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala dôvodnosť nároku
na finančné zadosťučinenie. Žalovaná je toho názoru, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z

ktorých by sa dalo usudzovať, že ním požadovaný nárok splní funkciu relutárnu, satisfakčnú, sankčnú,
či odradzujúcu. Podľa nej neuviedol nič, s čím by sa mala satisfakčná funkcia spájať, ani to, čo by sa
malo nahrádzať, aby bola splnená relutárna funkcia. Napokon neuviedol ani to, s akými skutkovými
okolnosťami by sa mala spájať sankčná a odradzujúca funkcia primeraného finančného zadosťučinenia.
Okrem toho žalovaná namietala, že k uplatneniu tohto nároku žalobca pristúpil so značným časovým
odstupom po vydaní rozhodnutí, od ktorých svoj nárok odvodzuje. Žalovaná tiež tvrdila, že žalobca

nezdôvodnilvýškupožadovanéhonároku,keďžiadalpriznaťprimeranéfinančnézadosťučinenievsume
500,00 Eur.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi. Na pojednávaní sa nezúčastnila ani jedna zo strán sporu, ani právny zástupca

žalovanej. Na pojednávaní bol prítomný len právny zástupca žalobcu. Súd sa oboznámil s obsahom
žaloby, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3C/181/2014 zo dňa 27.01.2016, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/115/2016 zo dňa 13.10.2016, rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 1Csp/24/2018 zo dňa 28.09.2018, zmluvou/žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru
č. 8300050334 zo dňa 28.08.2012, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, oznámením žalobcu a

listinným dôkazom o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu uznesením Okresného súdu Prešov sp.
zn. 2OdK/36/2018 zo dňa 07.02.2018, oznámením správcu majetku dlžníka Mgr. Bc. Marka Figuru, ako
aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.

5.Napojednávaníprávnyzástupcažalobcuzotrvalnapodanejžalobe,tvrdil,žesúdanépredpokladypre

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže žalobca bol ako spotrebiteľ úspešný v konaní,
v ktorom uplatňoval svoje práva voči žalovanej ako dodávateľovi. V tejto súvislosti sa odvolal na závery
prijaté v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/181/2014. Považoval za primerané priznať
žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 500,00 Eur, keďže zákon nestanovuje limity, ani spôsob
určenia primeraného finančného zadosťučinenia. Okrem toho poukázal na sankčnú a odradzujúcu

funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá by mala odrádzať dodávateľa od porušovania
spotrebiteľských práv. Právny zástupca tiež uviedol, že žalobcovi súdne konanie nepridalo na pohode,
čo sa odrazilo aj na jeho zdravotnom stave.

6. Súd zistil, že v právnej veci žalobcu proti žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia a o

určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k. 3C/181/2014-112 zo
dňa 27.01.2016 tak, že v prvom výroku určil, že „poplatok 215,75 € za službu spočívajúcu v možnosti
odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou“.
V druhom výroku - v prevyšujúcej časti nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia vylúčil na
samostatnékonanie.RozsudokvprvomvýrokubolpotvrdenýKrajskýmsúdomvPrešoverozsudkomsp.

zn. 19Co/115/2016 zo dňa 13.10.2016. Odvolanie voči výroku, ktorým tunajší súd vylúčil nárok žalobcu
o vydanie bezdôvodného obohatenia, na samostatné konanie, odmietol. Rozhodnutie vo výroku, ktorým
súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2016.

7. Podľa zistení súdu tunajší súd už rozsudkom č. k. 1Csp/24/2018-65 zo dňa 28.09.2018 priznal

žalobcovi voči žalovanej primerané finančné zadosťučinenie v sume 261,71 Eur. Rozsudok z dôvodu
podaného odvolania nenadobudol dosiaľ právoplatnosť. V danej veci súd vychádzal z úspešnosti
žalobcu v spore vedenom proti žalovanej na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/180/2014.

8. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivýchspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o vyššie citované zákonné
ustanovenie, ktoré upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak

na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje
poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov,
ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti
privodiťspotrebiteľoviujmu.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianeumožňujejeho

priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma
tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť
vzniku takejto ujmy.

10. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť

požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať

žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.
Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady
škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“). Inštitút relutárnej

náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. Sankcie za diskriminačné správanie musia byť „účinné, primerané a odradzujúce“ (k
tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/101/2017 zo dňa 7.12.2017).

11. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci
svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

12. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je v zákone explicitne definovaná, ale je

ponechaná na úvahu súdu, ktorý vyhodnocuje jej primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci.

13. Žalobca požadoval priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500,00 Eur, avšak súd považoval
za primerané priznať mu z tohto titulu sumu 215,75 Eur, pričom žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Súd
mal pri rozhodovaní na zreteli každú z funkcií primeraného finančného zadosťučinenia.

14. Žalobca poukazujúc na § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa svoj nárok založil na úspešnosti
v spotrebiteľskom spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/181/2014. Z tohto pohľadu preto
nie je rozhodujúce, ako znie výrok rozsudku súdu, ktorým súd vyhovel žalobe spotrebiteľa. Podstatným
je, že žalobca bol v spore úspešný už len tým, že požadoval určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky,

čomu súd vyhovel. Navyše pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia z hľadiska aplikácie
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa postačuje, aby spotrebiteľ hoc aj v postavení žalovaného,
úspešne uplatnil procesnú obranu voči dodávateľovi.

15. Ako už súd uviedol, tunajší súd v spore žalobcu voči žalovanej rozsudkom č. k. 3C/181/2014-112

zo dňa 27.01.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/115/2016 zo dňa
13.10.2016 určil, že „poplatok 215,75 € za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou“.16. Žalovaná vo vyjadrení namietala, že v danom prípade žalobca nepreukázal splnenie predpokladov
pre priznanie požadovaného nároku. Naopak, súd je toho názoru, že uplatnenie práva spotrebiteľa,
ktorý sa domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorému súd poskytne ochranu, je mimo

rámca rozumných pochybností dôkazom toho, že spotrebiteľ dosiahol úspech. V naznačenej súvislosti
považuje súd za potrebné dodať, že uzatváranie spotrebiteľských zmlúv je v réžii dodávateľov, keď
spotrebiteľ aj za cenu neprijateľných zmluvných podmienok podstúpi diktát zo strany dodávateľa vo
forme predpísanej zmluvy v snahe získať úver, ktorý je následne použitý na uspokojenie (v prevažnej
väčšine prípadov) základných životných potrieb. Takéto zistenia sú súdu známe z jeho rozhodovacej

činnosti a nemožno ich ignorovať. V týchto dôvodoch súd vzhliadol naplnenie relutárnej a satisfakčnej
funkcie primeraného finančného zadosťučinenia.

17.Okremtohosúdzohľadnilajsankčnúfunkciu,predovšetkýmpreventívnuzložkupriznaniafinančného
zadosťučinenia, aby dodávateľa odradil od obdobných konaní, ktoré by mohli v budúcnosti nastať.

18. Podľa názoru súdu výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu
porušenia práv žalobcu, zodpovedá svojmu účelu, teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a
odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, pričom vo vzťahu k žalobcovi - spotrebiteľovi
nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, ani zneužitie práva.

19. Súd považuje za legitímne a spravodlivé priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v
sume 215,75 Eur, ktorá je matematicky zhodná s tým, o čo žalobcovi žalovaná reálne znížila poskytnutý
úver. Totiž žalobca na základe zmluvy č. 8300050334, ktorú uzatvoril so žalovanou dňa 28.08.2012,
požadoval úver v sume 1500,00 Eur. Na zmluve je aj uvedený údaj, že úver je poskytnutý v požadovanej
výške. Druhá strana zmluvy však obsahuje údaj o poplatku za vyššie spomínanú službu v hodnote

215,75 Eur. Žalobcovi bol napokon skutočne poskytnutý úver v sume 1284,25 Eur, teda reálne znížený
o uvedený poplatok.

20. Vychádzajúc z uvedeného sa súd nestotožnil s argumentmi žalovanej o tom, že žalobcovi žiadna
ujma nevznikla. V rámci rozhodovania o primeranom finančnom zadosťučinení musí mať súd na zreteli,

že ide o kompenzáciu ujmy, ktorá spotrebiteľovi vznikla, a to či už vo forme skutočne utrpenej straty
alebo v podobe nepohodlia, úzkosti či neistôt alebo iných podôb ujmy.

21. Ujma, ktorú podľa názoru súdu žalobca utrpel, sa odrazila v jeho majetkovej, aj nemajetkovej
sfére (nepohodlie a zhoršený zdravotný stav) a ako taká odôvodňuje priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, ktorého výšku súd odvodil od výšky poplatku, o ktorý žalovaná znížila úver požadovaný
žalobcom. V prevyšujúcej časti nad sumu 215,75 Eur súd žalobu zamietol.

22. Podľa názoru súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov nestačí len strohé konštatovanie súdu
o porušení práv vyslovením či už bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru alebo určením neprijateľnej

zmluvnej podmienky, ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie
odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný v základe práva, preto má nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.