Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209407
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115209407.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: APS FUND ALPHA uzavřený
investiční fond, a.s., so sídlom Celetná 988/38, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 01 596 039,
zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra,
IČO: 47 249 650, proti žalovanému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko C. XXX/XX, XXX XX L. - Q., o

zaplatenie 935,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 24.
júla 2015 č.k. 15C/185/2015-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r
u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie predmetným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

604,02 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 222,79 eura od 04.10.2012
do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 76,88 eura od 04.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75%
ročne zo sumy 104,75 eura od 04.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 104,63 eura od
04.01.2012 do zaplatenia, a vo výške 8,75% ročne zo sumy 94,97 eura od 04.02.2013 do zaplatenia, a
náhradutrovkonaniavovýške171,75eurasDPHzástupcovižalobcu.Vozvyškužalobuzamietol. Svoje
rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 488, § 489, § 559 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §

115a ods. 2, § 156 ods. 3 OSP. Vykonaným dokazovaním obsahom žaloby mal preukázané, že žalovaný
dlhuje žalobcovi sumu 604,02 eura, preto žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej
časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, a
priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania vypočítanej z výšky súdom priznaného plnenia.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku v časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti, ako aj v časti výroku o trovách konania zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil, že odôvodnenie rozsudku v zamietajúcej
časti je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Považoval túto časť rozsudku za zmätočnú,

čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv základných slobôd, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a
slobôd. Uviedol, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetnom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Poukázal tiež na ust. § 157 ods. OSP, v ktorom je upravené

odôvodnenie rozhodnutia a uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich
uvedenie má byť zrozumiteľné. Spôsob odôvodnenia musí zodpovedať základným pravidlám logickéhoa jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je doložiť správnosť rozhodnutia súdu a je tiež prostriedkom kontroly postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia a ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo

účastníkovi konania dovoľovať posúdiť ako súd vo veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a
akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Tvrdil, že v prejednávanej veci nebol
zachovaný popísaný účel súdneho rozhodnutia. Nie je z neho zrejmé, na základe akých úvah súd prvej
inštancie dospel k záveru, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura preukázaný
nebol.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu v tejto časti vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,

vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 935,96 eura s

príslušenstvom. Žalobca uplatnený nárok preukazoval zmluvou o pripojení uzavretou dňa 18.06.2010
podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, medzi právnym
predchodcomžalobcu(SlovakTelekom,a.s.)ažalovaným,vznenídodatkuzrovnakéhodňa.Nazáklade
predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému poskytnuté služby a zmluvnú
pokutu, ktoré žalovaný nezaplatil. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu preukazoval zmluvou o postúpení

pohľadávok a oznámením o postúpení pohľadávky z 01.07.2014. Súd prvej inštancie žalobu v časti
o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura s 8,50% úrokom z omeškania od 04.10.2013 do
zaplatenia zamietol, ktorý výrok je predmetom odvolacieho konania.

11. Vzhľadom na námietku odvolateľa, ktorý v napadnutej zamietajúcej časti vytkol rozsudku súdu prvej

inštancie nedostatočné odôvodnenie, ktoré má za následok jeho nepreskúmateľnosť, sa odvolací súd
zaoberal otázkou, či rozhodnutie netrpí vadou podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.12. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Vada konania vymedzená v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu v čase

vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie stanovovalo ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia občianskeho

súdneho poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zoskutkovýchzisteníprižiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,anapokontiežlenvšeobecnésúhrnné
zisteniabezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodené.Povinnosťsúdu

riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj
dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodneníjednoznačnevysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na

právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku
je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

14. Preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie však tieto požiadavky absolútne nespĺňa. Odvolací

súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že napadnutý rozsudok neobsahuje ani len vyjadrenie
žalovaného k veci (žaloba nebola žalovanému na vyjadrenie vôbec doručená), ani to z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. K napadnutej zamietajúcej časti súd prvej
inštancie len uviedol, že mal preukázanú existenciu dlhu žalovaného vo výške 604,02 eura, a preto
vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty žalobu zamietol. Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie pre absenciu zrozumiteľného odôvodnenia nemôže byť odôvodnením rozsudku tak,
ako to malo na zreteli ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, ktorý bol účinný v čase vydania napadnutého
rozsudku. Keďže odvolací súd nemohol preskúmať, vzhľadom na podané odvolanie žalobcu, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok konkrétnych, jasných a určitých dôvodov, stáva sa tento
rozsudok nepreskúmateľným. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý nie je možné odvolacím súdom z

preskúmať, trpí vadou, zakladajúcou dôvodnosť postupu odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP spočívajúcu v zrušení rozhodnutia.

15. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné tiež zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia musí byť

v odvolacom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu, pričom konvalidácia tohto
nedostatku odvolacím súdom neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy. Tomu
zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho
zrušenie (§ 389 OSP). Pokiaľ existujú dôvody pre kasáciu rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo

byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa s § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšiekonanie, v ktorom sa bude zaoberať opodstatnenosťou uplatneného nároku žalobcu, ku ktorému si
zabezpečí vyjadrenie žalovaného, posúdi podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu
a opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní tak,

aby bolo odvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí o veci zároveň rozhodne aj o náhrade
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).