Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/385/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226919
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115226919.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W., M. A./XXX, zastúpený: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie
25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Bratislava, Žehrianska
3179/3, IČO: 44 138 369, zastúpený: advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., so sídlom Zvolen,

Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 21. marca 2016 pod č. k. 12C/483/2015-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania zo
dňa 02. 12. 2015. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2 OSP a uviedol, že žalobca

sa žalobným návrhom domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to na podklade tých
skutkových okolností, že zmluva, na základe ktorej prišlo k prevodu nehnuteľnosti na žalovaného je
absolútne neplatná podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Žalovaný podaním zo dňa 02. 12. 2015 žiadal
o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP do skončenia trestného konania vedeného
PREZÍDIOM POLICAJNÉHO ZBORU, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície,
expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015. Ide o konanie, v ktorom sa má zistiť, či po

objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne prístupná a bola
získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie
významne ovplyvnilo správanie v obchodnom styku - v uvedenom konaní ide o
správanie žalobcu, teda jeho rozhodnutie predať nehnuteľnosti žalovanému. Po preskúmaní návrhu
na prerušenie konania konštatoval, že v ustanovení § 109 ods. 2 OSP sú uvedené prípady, v ktorých
je súdu daná možnosť prerušiť konanie, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, t.j. súd môže, nemusí,

po preskúmaní opodstatnenosti dôvodov konanie prerušiť. Na základe uvedeného dospel k záveru,
že nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy si
vie posúdiť aj sám. Čiže vie sám zhodnotiť, za akých okolností bola uzatvorená kúpna zmluva, či
bola zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobcu a či uvedené konanie žalovaného malo vplyv
na určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak. Uviedol, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm.
c) OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie

je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými
procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z
jednotlivýchopatrení(napr.spojenieveci,prerušeniekonania,riešenietzv.predbežnejotázky)slúžiacich
účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné
podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv strán v súdnom konaní a použiť to
opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim

hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti
skôr výnimku ako pravidlo. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010 sp. zn. 3Cdo 150/2010. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností,
návrh na prerušenie konania zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, namietajúc, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
nevyplýva, či si súd pripojil vyšetrovací spis, aby sa náležite oboznámil s jeho obsahom a na základe
vykonania tohto dôkazu dospel k záveru, že prerušenie konania nie je dôvodné a potrebné. Tvrdil,
že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva vôbec, aké úkony a či vôbec nejaké úkony urobil
súd smerom k zisteniu, čo je predmetom trestného konania a v akom štádiu je predmetné konanie.

Uvedené je nevyhnutné a je to potrebné považovať za kľúčovú otázku, na ktorú súd musí dať v
odôvodnení rozhodnutia odpoveď, a to práve v kontexte toho, z akého dôvodu sa žalovaný domáhal
prerušenia konania. Mal za to, že v danom prípade ide o vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. b) OSP.
Súd v kontexte rozhodovania o návrhu na prerušenie konania neúplne zistil skutkový stav. Až práve
po pripojení predmetného vyšetrovacieho spisu a po oboznámení sa s jeho obsahom, po porovnaní
opodstatnenosti dôvodov uvedených v návrhu na prerušenie konania a obsahu vyšetrovacieho spisu,

by súd mohol vyhodnotiť, či v skutočnosti je alebo nie je dôvodný návrh na prerušenie konania. Trval
na tom, že pre rozhodnutie súdu má v tomto prípade význam otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného
orgánu, a to v trestnom konaní. Poukázal na to, že v tomto prípade sa rieši aj otázka, ktorá s poukazom
na ustanovenie § 135 ods. 1 OSP spadá do kompetencie iného orgánu, t. j. súd si ju nemôže posúdiť
sám. Pokiaľ by aj súd nazeral na odpoveď na túto otázku len ako na otázku prejudiciálnu v kontexte

dikcie ustanovenia § 135 ods. 2 OSP, žalovaný mal za to, že je potrebné túto otázku posúdiť veľmi
citlivo, nakoľko prípadné rozhodnutie iného orgánu by mohlo podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci
samej. Ak by totiž k podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu
vo veci samej, môže to spôsobovať aj existenciu dôvodu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 OSP.
Záverom dodal, že od rozhodnutia v trestnom konaní závisí otázka základu nároku, ktorým je vlastnícke

právo žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že sú splnené všetky predpoklady
na prerušenie konania v súlade s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) OSP a navrhol, aby Krajský súd
v Nitre napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd konanie sp. zn. 12C/483/2015 prerušuje, a to až do
právoplatného skončenia trestného konania ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie, ako aj samotný
návrh na prerušenie konania považuje za účelový a obštrukčný a odkázal na svoje vyjadrenie podané
na súd prvej inštancie dňa 14. 01. 2016, v ktorom uviedol, že návrh na prerušenie konania navrhuje
zamietnuť, pretože od výsledku predmetného trestného konania nie je závislý výrok o spore v tunajšom
konaní.Akbyajtotižorgányčinnévtrestnomkonanídospelikzáveru,žeskutokvyšetrovanývtamojšom

konaní (o ktorého bližšej konkretizácii žalobca nemá vedomosť) nie je trestným činom, tak tento záver
bez ďalšieho nevylučuje, že by predmetný právny úkon nemohol byť neplatný podľa noriem občianskeho
práva. Ďalej vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 07. 04.
2016, v ktorom predložil podnet Prezídia PZ na trestné stíhanie a uznesenie o začatí trestného stíhania,
na základe ktorých sa vedie trestné stíhanie, pre ktoré žalovaný žiada prerušiť konanie. Zo zasielaných

dokumentov vyplýva, že trestné stíhanie nemá súvis s občianskoprávnymi dôvodmi neplatnosti zmluvy,
o čom mal žalovaný vedomosť. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že návrh žalovaného na prerušenie
konania je obštrukčný a jeho cieľom je len mariť súdne konanie a spôsobovať prieťahy.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Nitra dňa 04. 09.
2015 domáha voči žalovanému určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v kat. úz. W. okres T. evidovanej na W. č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym
odboromakopozemokparc.registra„C“č.XXXX-ornápôdaovýmere1469m2.Svojužalobuodôvodnil
tým, že bol zapísaný ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 03. 07. 2015 sa uňho doma

neohláseneobjavilzástupcažalovaného,ktorýsapredstavilakoI.T.,ktorýmuponúkol,žeodkúpisporný
pozemok za cenu približne 0,34 eura/m2. Zástupca žalovaného prišiel spolu so spoločníkom sediacim
v motorovom vozidle. Žalovaný informoval žalobcu, že sa na území W. nebude realizovať investícia
v podobe strategického parku, keďže táto sa bude realizovať na území iného štátu. Po telefonáte sosobou neznámej totožnosti nachádzajúcou sa v motorovom vozidle, oznámil žalovaný žalobcovi, že
kúpna zmluva je pripravená na podpis a spoločne žalobca a žalovaný odišli na notárky úrad podpísať
kúpnu zmluvu, ktorá mu bola predložená už kompletne vypracovaná, ktorú si ani nemal čas prečítať,

pričom celý výkup vrátane overenia podpisov na notárskom úrade trval okolo 40 minút. O necelý týždeň
sa žalobca dozvedel o plánovanej investícii vo forme strategického parku, o ktorej skutočnosti nemal
predtým vedomosť. Dňa 29. 07. 2015 bol na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru č. V XXXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný
ako nový vlastník pozemku žalovaný. Po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

sa dozvedel, že spoločnosť MH V., s.r.o. začala vykupovať pozemky za účelom výstavby strategického
parku za kúpnu cenu vo výške cca 15 euro/m2. Dňa 21. 08. 2015 žalobca z opatrnosti od kúpnej zmluvy
odstúpil. V konečnom dôsledku by tak kúpna cena ponúkaná spoločnosťou MH INVEST, s.r.o. za sporný
pozemok predstavovala 22.196 eur, pričom žalovaným vyplatená kúpna cena bola 500 eur. Žalovaný
tak od neho kúpil pozemok za sumu zodpovedajúcu 2,25 % jej skutočnej hodnoty a mal za to, že ich
kupoval výlučne na to, aby ich predal štátu za ich reálnu hodnotu. Z uvedených dôvodov s poukazom na

ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka považoval zmluvu, ktorú uzavrel so žalovaným, za neplatnú.
Záverom tiež navrhol nariadiť predbežné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému nakladať - predať,
darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať nehnuteľnosť bližšie
špecifikovanú v predmetnom žalobnom návrhu. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.
10. 2015 č. k. 12C/483/2015-25 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať -

predať, darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať nehnuteľnosť
bližšie špecifikovanú v predmetnom uznesení až do právoplatného skončenia konania vedenom na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/483/2015. Dňa 02. 12. 2015 podal žalovaný na súde návrh na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP až do právoplatného skončenia trestného konania
ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP účinného do 30. 06. 2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie o návrhu žalovaného na prerušenie konania rozhodol
napadnutým uznesením tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Z návrhu žalovaného
na prerušenie konania vyplýva, že žalovaný žiadal o prerušenie konania na základe § 109 ods. 2 písm.c) OSP, a to z dôvodu, že konanie, do ktorého skončenia navrhuje konanie prerušiť, je konaním, v ktorom
sa má zistiť, či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne
prístupná a nebola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie

tejto informácie významne ovplyvnilo správanie žalovaného v obchodnom styku.

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje a len dodáva, že podľa ustanovenia § 164 CSP (pôvodne ustanovenie §

109 ods. 2 písm. c) OSP) nebol súd povinný návrhu na prerušenie konania vyhovieť, pretože toto
ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie
je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže
konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení,
pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania
predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

15. Ustanovenie § 164 CSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky
(čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením
konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného

postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto
článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS. 21/2000 z 20. septembra 2000).

16. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 CSP súdom je odôvodnené v konaniach,
v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť
výsledok iného konania - toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v
prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť
jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným

predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu, čo nebol daný prípad, nakoľko predmetom konania pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-
ZA-2015 (čo súd zistil z uznesenia Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná
jednotka finančnej polície, expozitúra F. zo dňa 22. 09. 2015) je trestné stíhanie za zločin zneužívania
informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona preto, že v presne

neustálenom čase roku 2015 sa doposiaľ nestotožnenému pracovníkovi Ministerstva hospodárstva SR
podarilo v rámci svojej pracovnej činnosti získať neverejnú informáciu o tom, že štát plánuje v kat.
úz. obcí I., W. a S. skupovať od pôvodných vlastníkov poľnohospodársku pôdu, za účelom výstavby
priemyselného parku na výrobu vozidiel zn. N. v cenových reláciách 15,11 - 17,20 eura/m2, ktorú
následne zo zištných dôvodov postúpil zástupcom spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom

na Žehrianskej 3179/3 v Bratislave, ktorí na základe takto získanej informácie v mesiacoch apríl až júl
2015, s cieľom obohatiť sa týmto spôsobom, že uvedenú informáciu zataja a deklarujúc, že skupované
pozemky nie sú určené na stavebné účely, ponúknu záujemcom o odpredaj pozemkov rádovo nižšiu
cenu, pričom následne po nadobudnutí vlastníckeho práva takto získanú pôdu odpredajú štátu za ceny
v rozmedzí 15,11 - 17,20 eura/m2, zakúpili na základe podpísaných kúpnych zmlúv od viac ako 100

majiteľov pozemky nachádzajúce sa v uvedených kat. územiach o celkovej rozlohe viac ako 208 000
m2 za sumu 0,70 eura/m2, resp. zamenili na základe podpísaných zámenných zmlúv za iné, menej
bonitné pozemky o celkovej rozlohe viac ako 44 000 m2, pričom zatajením uvedenej informácie pri
podpisovaní zmlúv pred predávajúcimi a zamieňajúcimi ovplyvnili ich rozhodovanie vo svoj prospech
a svojim konaním im pôsobili škodu vo výške asi 4 milióny eur. Výsledok trestného konania za zločin

zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona nie
je takým konaním, ktorého výsledok by mohol ovplyvniť výsledok tohto konania do takej miery, že by
sa súd v tomto konaní mohol pri predbežnom posudzovaní otázok dostať do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

17. K dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd ešte dodáva, že súd prvej inštancie napadnuté
uznesenie stručne, ale v dostatočnom rozsahu odôvodnil, keď uviedol pre posúdenie veci všetkypodstatné skutočnosti, na čom nemení nič ani to, že v napadnutom uznesení neuviedol, či si pripojil
vyšetrovací spis.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).