Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201533
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219201533.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: JUSTRINON

MANAGEMENT a.s., so sídlom U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Česká republika, IČ: 292
16 842, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska
9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: P. T., nar. XX.X.XXXX, Š. XX, XXX XX W., o
zaplatenie 98.763,32 CZK s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 87.331,92 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05% ročne zo sumy 85.898,98 CZK za obdobie od 2.3.2018 do zaplatenia, všetko to v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta.

III. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,86%, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
98.763,32 Eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania zo sumy 48.372,62 CZK za obdobie od 2.3.2018 do

zaplatenia a zo sumy 40.779,36 CZK za obdobie od 2.3.2018 do zaplatenia, ako aj s úrokom z úveru
vo výške 18,90% zo sumy 48.372,62 CZK za obdobie od 2.3.2018 do zaplatenia a vo výške 19,40% zo
sumy 40.779,36 CZK za obdobie od 2.3.2018 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou Česká spořitelna, a.s., so sídlom Praha
4, Olbrachtova 1929/62, PSČ 140 00, Česká republika, IČ: 452 44 782 (ďalej „právny predchodca
žalobcu“ alebo „Česká spořitelna, a.s.“) a žalovaným bola dňa 29.9.2016 uzatvorená zmluva o úvere

(ďalej „zmluva z 29.9.2016“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 60.000,00
CZK. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach dohodnutých v zmluve z
29.9.2016. Spolu so splátkami úveru sa žalovaný v zmluve z 29.9.2016 zaviazal platiť úroky z úveru
vo výške 18,90% ročne a poplatky za úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný dohodnuté splátky úveru, úroky a poplatky nesplácal riadne a včas, Česká spořitelna,
a.s. využila svoje právo a úver s účinnosťou ku dňu 27.12.2017 zosplatnila. Vzniklo jej tak právo
požadovať od žalovaného okamžité splatenie všetkých jej záväzkov. O tejto skutočnosti bol žalovaný

informovaný listom zo dňa 27.12.2017, zároveň bol upozornený, že pohľadávka je naďalej úročená
úrokom z úveru ako aj zákonným úrokom z omeškania. Vzhľadom na neuhradenie dlžnej sumy bola
pohľadávka postúpená ku dňu 1.3.2018 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.2.2018
na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa 13.03.2018.Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 53.579,01 CZK, čo predstavuje istinu vo
výške 48.372,62 CZK, úrok z omeškania vo výške 804,29 CZK, úrok z úveru vo výške 1.625,10 CZK
a poplatky vo výške 2.777,00 CZK. Odkázal tiež na §1 Nariadenia vlády ČR č. 180/2013 Sb. podľa

ktorého výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej Českou národnou bankou
pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k
omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. V období od 2.11.2012 bola REPO sadzba ČNB vo
výške 0,05%. Obdobne žalovaný s Českou spořitelnou, a.s., uzavrel dňa 14.11.2016 Zmluvu o úvere
(ďalej „zmluva zo 14.11.2016“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 40.000,00

CZK. Spolu so splátkami úveru sa žalovaný v zmluve zo 14.11.2016 zaviazal platiť úroky z úveru vo
výške 19,40% ročne a poplatky za úkony súvisiace s poskytnutím a správou úveru. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný dohodnuté splátky úveru, úroky a poplatky nesplácal riadne a včas, Česká spořitelna, a.s.
využila svoje právo a úver s účinnosťou ku dňu 27.12.2017 zosplatnila a vzniklo jej tak právo požadovať
od žalovaného okamžité splatenie všetkých jeho záväzkov. O tejto skutočnosti bol žalovaný informovaný
listom zo dňa 27.12.2017, následne Česká spořitelna a.s. postúpila pohľadávku ku dňu 1.3.2018 na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.2.2018 na žalobcu. Uvádzal, že ku dňu postúpenia
pohľadávky bola dlžná suma vo výške 45 184,31 CZK, čo predstavuje istinu vo výške 40.779,36 CZK,
úrok z omeškania vo výške 628,65 CZK, úrok z úveru vo výške 1.406,30 CZK a poplatky vo výške
2.370,00 CZK.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená do vlastných rúk 24.9.2019 spolu s uznesením
vydaným podľa § 167 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a procesnými poučeniami. Žalovaný sa
k žalobcom uplatnenej pohľadávky z oboch úverových zmlúv nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 27.11.2019, na ktoré predvolal ako právneho zástupcu

žalobcu (doručenie predvolania vykázané 18.10.2019) tak aj žalovaného (doručenie predvolania
vykázané domnienkou k 13.11.2019). Žalobca a jeho právny zástupca žiadali prejednať vec v ich
neprítomnosti (podanie z 18.11.2019), žalovaný sa na pojednávanie neustanovil. Súd preto uznesením
rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených do spisu: oznámenie o postúpení

pohľadávky z 13.3.2018 na č.l. 9, výzva k plneniu z 15.3.2018 na č.l. 10, zmluva o úvere z 29.9.2016 na
č.l. 11-14, potvrdenie zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca na č.l. 15, štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere z 29.9.2016 na č.l. 15 rub - 17, žiadosť o poskytnutie úverového
produktu z 26.9.2016 na č.l. 17 rub, zostava k úveru poskytnutému 29.9.2016 na č.l. 20-24, posledná
výzva k úhrade dlžnej čiastky z 25.11.2017 na č.l. 25, rozhodnutie o okamžitej splatnosti celého úveru

z 27.12.2017 na č.l. 26, oznámenie o postúpení pohľadávky z 13.3.2018 na č.l. 27, výzva k plneniu
z 15.3.2018 na č.l. 28, štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere zo 14.11.2016 na č.l. 29-30,
potvrdenie zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca z 10.11.2016 na č.l. 31, žiadosť o
poskytnutie úverového produktu z 10.11.2016 na č.l. 31 rub - 32, zostava o čerpaní a splácaní úveru zo
14.11.2016 na č.l. 35-38, posledná výzva k úhrade dlžnej čiastky z 25.11.2017 na č.l. 39, rozhodnutie o

okamžitej splatnosti celkového dlhu z 27.12.2017 na č.l. 40, príloha č. 1B - zoznam pohľadávok zo dňa
1.3.2018 na č.l. 41-42, všeobecné obchodné podmienky České spořitelny a. s. na č.l. 88-101, zmluva o
úvere zo dňa 14.11.2016 na č.l. 102-105 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav.

5. Zmluvou z 29.9.2016 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v celkovej výške 60.000,-

CZK s úrokovou sadzbou 18,90%, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v splátkach po 2.189,- CZK
splatnými vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Posledná splátka dohodnutá v sume 2.153,- CZK
mala byť splatná dňa 16.9.2019, ktorý predstavuje konečný deň splatnosti. Úver bol poskytnutý ako
hotovostný, neúčelový, nepoistený a splácaný pravidelnými splátkami, ročná percentá sadzba úveru
činila 21,84%. Z bodu 4.1 zmluvy vyplýva, že úrok bol právny predchodca žalobcu oprávnený počítať zo

skutočnej výšky nesplatenej istiny úveru a to odo dňa kedy bude úver prvý krát čerpaný do dňa, kedy
úver žalovaný úplne splatí. V bode 8.1 písm. a) zmluvy z 29.9.2016 bolo dohodnuté, že k porušeniu
podmienok zmluvy zo strany žalovaného dôjde, ak sa dostane do omeškania so splatením 1 splátky
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiacov, alebo sa dostane do omeškania so splatením viac než 2 splátok.
V takom prípade mal podľa zmluvy právny predchodca žalobcu právo prehlásiť celý úver za okamžite

splatný [bod 8.2 písm. b) zmluvy].

6. Z potvrdenia zamestnávateľa o výške pracovného príjmu z 23.9.2016 vyplýva, že žalovaný bol v
čase uzavretia zmluvy (od 1.6.2015) zamestnaný v spoločnosti Denso Manufacturing Czech s.r.o.,Heyrovského 476, Liberec XXIII - Doubí, Česká republika, IČ: 25 432 338 s priemerným čistým
mesačným príjmom 21.305,- CZK. V žiadosti o úver žalovaný uvádzal, že žije v domácnosti s inou
osobou a jeho mesačné výdavky na ostatné splátky a nájomné sú v sume 3.000,- CZK.

7. Právny predchodca žalobcu výzvou z 25.11.2017 vyzýval žalovaného k úhrade dlhu vyčísleného k
uvedenému dňu v sume 9.017,- CZK s upozornením, že v opačnom prípade bude od neho požadovať
splatenie celého úveru a dlh môže byť postúpený inému veriteľovi alebo vymáhaný súdnou cestu.
Výzva bola doručovaná žalovanému zásielkou zaslanou právnym predchodcom žalobcu 28.11.2017.

Oznámením z 27.12.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru v
sume 51.262,- CZK k uvedenému dňu. Žalobca preukázal, že oznámenie bolo žalovanému doručované
zásielkou podanou na poštovú prepravu 2.1.2018.

8. Z predloženej zostavy o čerpaní a splácaní úveru zo zmluvy z 29.9.2016 súd zistil, že ku dňu
27.12.2017 tvorila istina zosplatneného úveru sumu 48.372,62 CZK, úrok od 28.12.2017 do 1.3.2018

sumu 1.625,10 CZK, úrok z omeškania od 28.12.2017 do 1.3.2018 sumu 804,29 CZK a nesplatené
poplatky do dňa vyhlásenia splatnosti sumu 2.777,- CZK. Poplatky účtované ako náklady spojené s
omeškaním (vyjmúc poplatky za prijatie do poistenia) činili pri tomto úvere sumu 4.500,- CZK.

9. Zmluvou zo 14.11.2016 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ďalší úver v celkovej výške

40.000,- CZK s úrokovou sadzbou 19,40%, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v splátkach po 881,-
CZK splatnými vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Posledná splátka dohodnutá v sume 848,- CZK
mala byť splatná dňa 15.11.2023, ktorý predstavuje konečný deň splatnosti. Úver bol poskytnutý ako
hotovostný, neúčelový, nepoistený a splácaný pravidelnými splátkami, ročná percentá sadzba úveru
činila 21,99%. Z bodu 4.1 zmluvy vyplýva, že úrok bol právny predchodca žalobcu oprávnený účtovať

zo skutočnej výšky nesplatenej istiny úveru a to odo dňa kedy bude úver prvý krát čerpaný do dňa, kedy
úver žalovaný úplne splatí. V bode 8.1 písm. a) zmluvy zo 14.11.2016 bolo dohodnuté, že k porušeniu
podmienok zmluvy zo strany žalovaného dôjde, ak sa dostane do omeškania so splatením 1 splátky
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiacov, alebo sa dostane do omeškania so splatením viac než 2 splátok.
V takom prípade mal podľa zmluvy právny predchodca žalobcu právo prehlásiť celý úver za okamžite

splatný [bod 8.2 písm. b) zmluvy].

10. Z potvrdenia zamestnávateľa o výške pracovného príjmu z 10.11.2016 vyplýva, že žalovaný bol
v čase uzavretia zmluvy (od 1.6.2015) zamestnaný v spoločnosti Denso Manufacturing Czech s.r.o.,
Heyrovského 476, Liberec XXIII - Doubí, Česká republika, IČ: 25 432 338 s priemerným čistým

mesačnýmpríjmom21397,-CZK.Vžiadostioúveržalovanýuvádzal,žežijevdomácnostisinouosobou
a jeho mesačné výdavky na ostatné splátky a nájomné sú v sume 1.500,- CZK a spláca už skorší úver
splátkou v sume 2.364,- CZK.

11. Právny predchodca žalobcu výzvou z 25.11.2017 vyzýval žalovaného k úhrade dlhu vyčísleného k

uvedenému dňu v sume 4.883,- CZK s upozornením, že v opačnom prípade bude od neho požadovať
splatenie celého úveru a dlh môže byť postúpený inému veriteľovi alebo vymáhaný súdnou cestu.
Výzva bola doručovaná žalovanému zásielkou zaslanou právnym predchodcom žalobcu 28.11.2017.
Oznámením z 27.12.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru v
sume 43195,- CZK k uvedenému dňu. Žalobca preukázal, že oznámenie bolo žalovanému doručované

zásielkou podanou na poštovú prepravu 2.1.2018.

12. Z oznámenia Českej spořitelny a.s. z 13.3.2018 súd zistil, že právny predchodca žalobcu obe svoje
pohľadávky voči žalovanému postúpil k 1.3.2018 na žalobcu. Výzvou z 15.3.2018 žalobca vyzýval
žalovaného k úhrade postúpených pohľadávok. Žalobca preukázal odoslanie oboch týchto zásielok

žalovanému.

13. Z predloženej zostavy o čerpaní a splácaní úveru zo zmluvy z 14.11.2016 súd zistil, že ku dňu
27.12.2017 tvorila istina zosplatneného úveru sumu 40.779,36 CZK, úrok od 28.12.2017 do 1.3.2018
sumu 1.406,30 CZK, úrok z omeškania od 28.12.2017 do 1.3.2018 sumu 628,65 CZK a nesplatené

poplatky do dňa vyhlásenia splatnosti sumu 2.370,- CZK. Poplatky účtované ako náklady spojené s
omeškaním (vyjmúc poplatky za prijatie do poistenia) činili pri tomto úvere sumu 3.900,- CZK.14. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) spotrebiteľské zmluvy sa v zmysle a za podmienok
ustanovených v nasledovnom odseku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17. júna
2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva
uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu
činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho

predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom
krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo
podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje
takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto
činnosti.

16. Podľa čl. 6 ods. 2 citovaného nariadenia Rím I, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s
článkom3zvoliťrozhodnéprávoprezmluvu,ktoráspĺňapožiadavkyodseku1.Takátovoľbarozhodného
práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa
nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1
rozhodným.

17. Podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 1215/2012 ES o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené
inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na
súdoch tohto členského štátu.

18. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 1215/2012 ES o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

19. Súd vyhodnotil svoju právomoc za danú v zmysle čl. 4 ods. 1 a čl. 18 ods. Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady EÚ č. 1215/2012 ES o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach ako danú, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný má evidovaný trvalý pobyt
na území SR, hoci sa zdržiava na území Českej republiky, avšak nebol preukázaný jeho úmysel sa
trvale zdržiavať na inej adrese a právomoc súdu ani nebola žiadnou zo strán sporu namietaná. Zároveň

vzhľadom na znenie a čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), ako aj zistenie, že žalovaný v čase vzniku úverového
vzťahu mal obvyklý pobyt v Českej republike, dospel k záveru o dôvodnosti použitia českého právneho
poriadku na záväzkový vzťah a práva a povinnosti z neho vyplývajúce medzi žalobcom, ako nástupcom
Českej spořitelny a.s. a žalovaným. Dojednanie právneho poriadku Českej republiky je v súlade s čl. 6

ods. 2 nariadenia Rím I. Aj v prípade absencie voľby práva by bolo rozhodným právom právo Českej
republiky tak, ako stanovuje čl. 6 ods. 1 citovaného nariadenia. Totiž ak aj žalovaný - spotrebiteľ by mal
obvyklý pobyt v Slovenskej republike a v čase uzavretia zmluvy takýto pobyt nemal v Českej republike
(napriek tomu, že znenie predložených zmlúv svedčí o jeho obvyklom pobyte v tom čase v Českej
republike), na daný prípad je potrebné aplikovať právny poriadok Českej republiky, keďže neboli splnené

predpoklady podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) a b). Česká spořitelna a.s. totiž nevykonáva a ani nesmeruje
svoju činnosť na územie Slovenskej republiky. Súd je teda toho názoru, že uplatnený nárok je potrebné
posudzovať podľa práva Českej republiky.

20. Podľa § 419 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka platného v Českej republike (ďalej len

„Občiansky zákonník“), spotrebiteľom je každý človek, ktorý mimo rámec svojej podnikateľskej činnosti
alebo mimo rámec samostatného výkonu svojho povolania uzaviera zmluvu s podnikateľom alebo s ním
inak jedná.

21. Podľa § 580 ods. 1 a 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka, neplatné je právne jednanie,

ktoré sa prieči dobrým mravom, ako i právne jednanie, ktoré odporuje zákonu, pokiaľ to zmysel a účel
zákona vyžaduje.22. Podľa § 1723 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzok vzniká zo zmluvy, z protiprávneho činu, alebo
z inej právnej skutočnosti, ktorá je k tomu podľa právneho poriadku spôsobilá.

23. Podľa § 1751 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na
obchodné podmienky, ktoré navrhovateľ pripojí k ponuke alebo ktoré sú stranám známe. Odchylné
dojednania v zmluve majú pred znením obchodných podmienok prednosť. Ak odkážu strany v návrhu
i v prijatí návrhu na obchodné podmienky, ktoré si odporujú, zmluva je napriek tomu uzatvorená s
obsahom určeným v tom rozsahu, v akom obchodné podmienky nie sú v rozpore; to platí i v prípade,

že to obchodné podmienky vylučujú. Ak to vylúči niektorá zo strán najneskôr bez zbytočného odkladu
po výmene prejavov vôle, zmluva uzavretá nie je.

24. Podľa § 1810 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia tohto dielu sa použijú na zmluvy, ktoré
so spotrebiteľom uzatvára podnikateľ (ďalej len „spotrebiteľské zmluvy“) a na záväzky z nich vzniknuté.

25. Podľa § 1812 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platného v Českej republike, pokiaľ možno obsah
zmluvy vyložiť rôznym spôsobom, použije sa výklad pre spotrebiteľa najpriaznivejší. K dojednaniam
odchyľujúcim sa od ustanovení zákona stanovených k ochrane spotrebiteľa sa neprihliada. To platí i v
prípade, že sa spotrebiteľ vzdá zvláštneho práva, ktoré mu zákon poskytuje.

26. Podľa § 1813 Občianskeho zákonníka platného v Českej republike, má sa za to, že sú zakázané
dojednania, ktoré zakladajú v rozpore s požiadavkou primeranosti významnú nerovnováhu práv nebo
povinností strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí pre dojednania o predmete plnenia alebo cene,
pokiaľ sú spotrebiteľovi poskytnuté jasným a zrozumiteľným spôsobom.

27. Podľa § 1841 Občianskeho zákonníka, zmluvou o finančnej službe sa pre účely úpravy
spotrebiteľských zmlúv v tomto zákone rozumie každá spotrebiteľská zmluva týkajúca sa bankovej,
úverovej, platobnej alebo inej poistnej služby, zmluva týkajúca sa penzijného pripoistenia, zmeny mena,
vydávania elektronických peňazí a zmluva týkajúca sa poskytovania investičnej služby alebo obchodu
na trhu s investičnými nástrojmi.

28. Podľa § 1879 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže celú pohľadávku alebo jej časť postúpiť zmluvou
ako postupca bez súhlasu dlžníka inej osobe (postupníkovi).

29. Podľa § 1880 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpením pohľadávky nadobúda postupník tiež

jej príslušenstvo a práva s pohľadávkou spojené, vrátane jej zabezpečenia. Postupca vydá postupníkovi
potrebné doklady o pohľadávke a oznámi mu všetko, čo je k uplatneniu pohľadávky potrebné.

30. Podľa § 1931 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak bolo dojednané plnenie v splátkach a dlžník
nesplnil niektorú splátku, má veriteľ právo na vyrovnanie celej pohľadávky, pokiaľ si to strany dojednali.

Toto právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej splátky.

31. Podľa § 1970 Občianskeho zákonníka, po dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného
dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku
z omeškania, okrem prípadu ak dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku z omeškania

ustanoví vláda nariadením; ak strany nedojednajú výšku úroku z omeškania, považuje sa za dojednanú
výška takto stanovená.

32. Podľa § 2395 Občianskeho zákonníka, zmluvou o úvere sa úverujúci zaväzuje, že úverovanému
poskytne na jeho požiadanie a v jeho prospech peňažné prostriedky do určité čiastky, a úverovaný sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

33. Podľa § 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov (účinný do
30.11.2016) v znení neskorších predpisov, tento zákon zapracúva príslušné predpisy Európskej únie a
upravuje niektoré práva a povinnosti súvisiace so spotrebiteľským úverom. Spotrebiteľským úverom sa

rozumieodloženáplatba,pôžička,úveraleboináobdobnáfinančníslužbaposkytovanáaleboprisľúbená
spotrebiteľovi veriteľom, alebo sprostredkovateľom.34. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov
(účinný do 30.11.2016) v znení neskorších predpisov, zmluva, v ktorej sa zjednáva spotrebiteľský úver,
vyžadujepísomnúformuamusíobsahovaťinformáciestanovenévpríloheč.3ktomutozákonuuvedené

jasným, výstižným a zreteľným spôsobom. Nesplnenie tejto informačnej povinnosti alebo písomnej
formy nemá za následok neplatnosť zmluvy. Pokiaľ je časť zmluvy určená odkazom na všeobecné
podmienky,musípripojiťveriteľkzmluveibatakúčasťobchodnýchpodmienok,ktorásatýkauzavieranej
zmluvy. Použitá veľkosť písma nesmie byť menšia než v zmluve. Jedno vyhotovenie zmluvy musí dostať
spotrebiteľ v listinnej podobe alebo na inom trvalom nosiči dát.

35. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 351/2013 Sb. výška úroku z omeškania odpovedá ročne výške
repo sazby stanovené Českou národní bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu, zvýšenej o 8 percentných bodov.

36. Ku dňu 2.3.2017 bola repo sadzba stanovená Českou národnou bankou vo výške 0,05%. Pri použití

§ 2 citovaného nariadenia vlády výška úroku z omeškania k 15.04.2016 predstavuje 8,05% ročne.

37. Vzťah založený oboma zmluvami považuje súd za spotrebiteľský vychádzajúc z § 419 a § 1810 a
nasl. Občianskeho zákonníka, keďže právny predchodca žalobcu ako banka (dodávateľ) pri uzatváraní
zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrela ju so žalovaným, ktorý je

fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného identifikačnými znakmi typickými
pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Okrem toho v danom prípade ide
o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých
zákonů (účinnom do 30.11.2016).

38. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu so žalovaným platne uzavrel obidve zmluvy o úvere
a obidve z nich spĺňajú podmienky vyžadované dopadajúcimi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a
zákonač.145/2010Sb.Nazákladezmluvyz29.9.2016bolžalovanémuriadneposkytnutýspotrebiteľský
úver vo výške 60.000,- CZK úročený sadzbou 18,90% ročne, ktorý žalovaný splácal do septembra
2017. Na základe zmluvy z 14.11.2016 bol žalovanému riadne poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške

40.000,- CZK úročený sadzbou 19,40% ročne, ktorý žalovaný splácal taktiež len do septembra 2017.
Následne pre nezaplatenie splátok oboch úverov splatných 15.9.2017, právny predchodca žalobcu v
súlade so zmluvným dojednaním v bodoch 8.1 a 8.2 zmlúv a podmienkami stanovenými § 1931 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka úver zosplatnil 27.12.2017, t.j. po troch mesiacoch omeškania so zaplatením
splatných splátok poskytnutých úverov. Preto nastala predčasná splatnosť oboch úverov k 27.12.2017,

kedy nesplatená istina úveru podľa zmluvy z 29.9.2016 činila podľa k žalobe pripojenej zostavy sumu
48.372,62 Eur a podľa zmluvy zo 14.11.2016 sumu 40.779,36 Eur.

39. Z obsahu oboch označených zostáv však vyplýva, že okrem poplatku za prijatie do poistenia
si právny predchodca žalobcu zo zaplatených splátok inkasoval aj položku označenú ako náklady

spojené s omeškaním a to pri úvere zo zmluvy z 29.9.2016 v sume 2.400,- CZK a pri zmluve zo
14.11.2019 v sume 1.800,- CZK, ktorú však súd pri ustálení priznávaného nároku nezahrnul a od
žalobcom vyčíslenej dlžnej istiny odpočítal. Pri tomto závere vychádzal zo skutočnosti, že žalobca
žiadne vynaloženie skutočných nákladov spojených s omeškaním nepreukázal. Nebolo možné tak v
konaní zodpovedať otázku, z čoho tieto náklady vznikli, akú mali skutočnú skladbu a či ich právny

predchodca žalobcu skutočne vynaložil. Ich výška nebola špecifikovaná v predložených zmluvách a
žalobca nepreukázal do skončenia dokazovania ani žiaden iný zmluvný dokument, na základe by bolo
ich priznanie odôvodnené. Tieto právnym predchodcom žalobcu účtované položky predstavujú podľa
názoru súdu plnenia, ktorými sa sleduje uspokojovanie nárokov dodávateľa bez toho, aby mali pre
spotrebiteľa konkrétny prínos. Na tomto mieste súdy opakovane poukazujú na argumentáciu Vrchného

Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), ktorý potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa
ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa,
ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané)
vo vlastnom záujme dodávateľa. Za takéto plnenia v neprospech spotrebiteľa tak súd považoval aj
označené náklady spojené s omeškaním. Preto právny predchodca žalobcu v rozpore so zmluvou

a zákonom započítaval žalovaným vykonávané úhrady aj na tieto poplatky označené ako náklady
spojené s omeškaním a vyššie špecifikované sumy tak bolo potrebné od uplatneného žalobného nároku
odpočítať. Dôvodný je len nárok na nezaplatený poplatok za prijatie do poistenia splatný do 27.12.2017,ktorý vyplýva priamo z bodov 7.1 označených zmlúv a v zmysle predložených zostáv pri zmluve z
29.9.2016 predstavuje súhrnne sumu 677,- CZK a pri zmluve zo 14.11.2016 súhrnne sumu 270,- CZK.

40. Vo vzťahu k úrokom z úveru súd konštatuje, že tieto predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, tak ako
sa to konštatuje v súdnej praxi, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú
poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada
platílendotzv.splatnostiúveru.Pozosplatneníúverunastupujúsankčnéúrokyzomeškania.Vopačnom
prípade, by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa - teda k dvojnásobnému

zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania (rozhodnutia súdov v podobných prípadoch:
Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co 29/2014 z 19.3.2014, sp. zn. 6 Co 190/2014 z 30.6.2015,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, Najvyššieho súdu SR
č. 4Obo143/1998, Ústavného súdu Slovenskej republiky sp., zn. IV. ÚS 476/2012). Takýto postup je v
súlade aj s § 2395 Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky, podľa ktorého zmluvou

o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. To znamená,
že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol
dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Za obdobie po zosplatnení úveru, prichádzajú do
úvahy úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Na

tomto závere nič nemenia ani ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, podľa ktorých sa aj
po termíne splatnosti splátky istiny úveru úročia dohodnutým úrokom ako aj úrokom z omeškania. Úrok
preto predstavuje cenu peňazí, v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu
úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve
úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok

je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,
ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto

prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by

mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k

zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú

spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
robí absolútne neplatnou s poukazom na § 580 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto úvah súd

nepriznal žalobcovi nárok na zmluvný úrok po zosplatnení oboch úverov, t. j. po 27.12.2017, a to či už
vo vyčíslenej, alebo v nevyčíslenej podobe.41. Na základe týchto úvah súd ustálil, že žalovaný k 27.12.2017 (počiatok omeškania po zosplatnení)
správne dlhoval na úvere zo zmluvy z 29.9.2016 sumu 46.649,62 CZK a na úvere zo zmluvy zo
14.11.2016 sumu 39.249,36 CZK, teda spolu sumu 85 898,98 CZK. Okrem takto zisteného základu

nároku súd považoval za dôvodné priznať žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania za obdobie od
28.12.2017 do 1.3.2018 vyčíslený pri zmluve z 29.9.2016 v sume 804,29 a pri zmluve zo 14.11.2016 v
sume 628,65 CZK. Preto súd priznal v odseku I. enunciátu rozsudku žalobcovi nárok na zaplatenie sumy
87.331,92 CZK (zahŕňajúcej nárok na istinu dlhu, nezaplatenú časť dôvodne požadovaných poplatkov
a vyčíslený úrok z omeškania do 1.3.2018). Okrem toho priznal žalobcovi aj úroky z omeškania odo

dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 2.3.2018 a to zo sumy 85.898,98 CZK (46.649,62
+ 39.249,36) vo výške, ktorá zodpovedá Repo sadzbe Českej národnej banky (0,05 %) zvýšenej o 8
percentuálnych bodov v súlade s § 2 nariadenia vlády č. 351/2013 Sb.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
V konaní mal žalobca úspech v rozsahu 88,43% z uplatneného práva, neúspech v rozsahu 11,57% (čo

je súčasne úspechom žalovaného). V danom prípade teda žalobca bol prevažne úspešný, preto súd
rozhodol, že mu priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu, t. j. 76,86%.

43. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v
súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.