Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118241468
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118241468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: R. F. F..E..D.., F. XXXX, V.,
C.: XX XXX XXX, zast. Silken Legal - advokátska kancelária s.r.o., Šafárikovo námestie 7, Bratislava,
IČO: 47 236 469, proti žalovanej: H. P., R..F.., M. XX, V., C.: XX XXX XXX, o 10.402,37 eur s prísl., na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 15. novembra 2019 č. k. 52C/27/2018-
405, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá
( výrok II. ), p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciekonanievčastiozaplatenie1.806,77 eursprísl.zastavil,
vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanej proti žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 1. 7. 2017 o 22:20 na križovatke O. H.. R.
B. H.. X. K. U. došlo k dopravnej nehode medzi vozidlom právneho predchodcu žalobcu D. B. W. K. XXX
N. a vozidlom U. E. W. K. XXX N.. Na vozidle právneho predchodcu žalobcu bola poškodená predná

kapota, svetlá, blatník, predné koleso a vodičove dvere. Nehodu zavinila U. E., ktorá pri vychádzaní
z vedľajšej na hlavnú cestu nedala prednosť vozidlu právneho predchodcu žalobcu. U. E. mala so
žalovanou uzavretú poistnú zmluvu a išlo o povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Z
písomnosti Likvidácia poistnej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia z 18. 7. 2017 vyplýva, že žalovaná
poistnú udalosť likvidovala tak, že právnemu predchodcovi žalobcu poukázala z titulu poistného plnenia
sumu 5.097,23 eur. Táto suma pozostávala zo škody podľa rozpočtu vo výške 5.012,27 eur a z nákladov
na odťah vo výške 84,96 eur. Dňa 26. 2. 2019 žalovaná poukázala žalobcovi sumu 1.378,80 eur, ktorá

predstavuje náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla a doplatila žalobcovi
sumu 602,33 eur, ktorú pôvodne od škody odpočítala ako amortizáciu. D. B. predmetnú pohľadávku na
náhradu škody postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky žalobcovi.

3. Žalovaná uvádzala, že poškodený D. B. ju požiadal o poskytnutie poistného plnenia formou
rozpočtu, čo potvrdil svojim podpisom na zápise o poškodení vozidla zo dňa 6. 7. 2017. V tomto
prípade mal poškodený na výber nechať si škodu preplatiť formou rozpočtu, podľa faktúr alebo

kombinovane. Ak si poškodený vyberie spôsob likvidácie poistnej udalosti formou rozpočtu, nie je
povinný predkladať žalovanému účtovné doklady. Žalovaná na základe požiadavky poškodeného výšku
škody na poškodenom vozidle R. R., W.:K. vypočítala kalkulačným programom v systéme DAT, podľa
ktorého náklady na opravu poškodeného vozidla predstavujú sumu 5.614,60 eur bez DPH. Keďžepri svojpomocne vykonanej oprave nedochádza k zdaniteľnému plneniu, daň z pridanej hodnoty sa
neodvádza. Žalovaná nemohla žalobcovi poskytnúť plnenie aj s DPH, pretože by DPH neplnila svoj
účel vzhľadom na to, že by nebola následne odvedená do štátneho rozpočtu. Keďže poškodený

požiadal o plnenie rozpočtom a teda sa rozhodol pre svojpomocnú opravu vozidla vo vlastnej réžii,
likvidátor pri výpočte náhrady škody uplatnil v kalkulácii v systéme DAT zníženie o 30 % z cien nových
originálnych náhradných dielov stanovených importérom danej značky a typovej rady, pretože cena
použitých dielov alebo neoriginálnych dielov by nezodpovedala cene originálnych náhradných dielov. V
prípade, ak by poškodený na opravu vozidla vynaložil vyššiu sumu, ako mu poskytla žalovaná, mohol

poškodený žalovanej predložiť účtovné doklady a žalovaná by mu doplatila vzniknutý rozdiel, na čo
bol poškodený viackrát v komunikácii so žalovanou upozornený. Žalobca svoje tvrdenia o výške škody
postavil na dvoch kalkuláciách, ktoré si nechal vypracovať, pričom žalovaná v konaní poukázala na
rozpory medzi troma kalkuláciami predloženými súdu prvej inštancie. V kalkulácii predloženej žalovanou
je uvedené, že žalovaná rátala s cenou mzdy za prácu za opravu poškodeného vozidla v celkovej
výške 358,- eur. Žalobca predložil do konania kalkuláciu č. XXXXXX, v ktorej je uvedená mzda za

prácu vo výške 372,60 eur, ktorá sa viac zhoduje s výpočtom žalovanej ako suma za mzdu za prácu
vo výške 887,80 eur, ktorú žalobca požaduje v zmysle neskoršej kalkulácie zo systému DAT Č..
XXXXXXX. V procese likvidácie poškodený predložil žalovanej faktúry v celkovej sume 2.259,08 eur,
ktorú poškodený vynaložil na opravu svojho poškodeného vozidla a v zvyšnej časti nevedel výdavky
vynaložené na opravu poškodeného vozidla zdokladovať, čiže nedokázal preukázať, že na opravu

poškodeného vozidla vynaložil vyššiu sumu, ako mu vyplatila žalovaná. Navyše z faktúr predložených
žalovanej vyplýva, že poškodený za čelné sklo zaplatil len sumu 129,- eur, pričom v oboch kalkuláciách,
ktoré nechal vypracovať žalobca sú uvedené sumy 450,- eur. Taktiež pri obhliadke vykonanej po oprave
motorového vozidla sa zistilo, že predná kapota zaobstaraná poškodeným je použitá a preto nemôže
žalobca požadovať od žalovaného sumu za novú kapotu vo výške 999,- eur. Žalovaný sa domnieva,

že suma ktorú stanovil vo svojom výpočte vo výške 699,30 eur je vzhľadom na použitý diel primeraná.
Taktiež poškodený predložil žalovanej faktúru č. XXXXXXX, z ktorej vyplýva, že za lakovanie vozidla
zaplatil 840,- eur. Z tejto faktúry však nie je možné ustáliť, či bolo lakované celé motorové vozidlo, alebo
len jeho poškodená časť. V tomto prípade je potrebné vziať do úvahy zásadu hospodárnosti opravy a že
sa poškodený nesmie vykonanou opravou obohatiť. Žalovaná poukázala na to, že pri určení výšky škody

je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, ak táto bola vykonaná a nie z odhadovanej cenovej
kalkulácie. Samotný žalobca na svojej webovej stránke tvrdil, že škoda na predmetnom motorovom
vozidle je vo výške 11 500,- eur a až následne si nechal vypracovať kalkuláciu až na sumu 13.740,84
eur, ktorá nekorešponduje s poškodeniami zdokumentovanými pri obhliadke poškodeného vozidla zo
dňa 6. 7. 2017. Z toho dôvodu žalovaná nepovažuje náklady vynaložené žalobcom vo výške 295,- eur

(faktúra Č.. XXXXXX), ktoré pozostávajú zo sumy 130,- eur za zabezpečenie znaleckého posudku v
odbore cestná doprava a zo sumy 165,- eur za zabezpečenie kalkulácie nákladov na opravu vozidla,
za účelne vynaložené. Žalovaná tiež v konaní namietla platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V tejto
súvislosti žalovaná poukázala na to, že pohľadávka prechádza v takom rozsahu, v akom je známa
v čase postúpenia. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky teda vždy je, že musí ísť o

pohľadávku určitú (identifikovateľnú a individualizovanú) a existujúcu. Pohľadávka prechádza v stave v
akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva, čiže predmetom postúpenia môže byť len
určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový (mimozáväzkový) vzťah, z
ktorého pohľadávka vznikla v ktorom prípade ide už o zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich
obsah záväzku.

4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. K otázke
postúpenia predmetnej pohľadávky žalobcovi súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol: „Pokiaľ žalovaný namietal platnosť postúpenia pohľadávky a rozšírenie žalobného nároku
žalobcom, tak tu súd uvádza, že k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v konaní došlo na základe

platne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky
dospel súd k záveru, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu a preto uznesením zo dňa 06.11.2018, č. k. 52C/27/2018-161 tunajší súd pripustil, aby z
konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpil žalobca. Ak došlo v ďalšom konaní k
úprave žalovaného nároku, teda či už išlo o späťvzatie žaloby alebo rozšírenie uplatneného práva, išlo

o realizáciu dispozičných oprávnení žalobcu vyplývajúcich s procesných predpisov.“

5. K veci samej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Pre úplnosť súd
uvádza, ževprejednávanejveci siprávnypredchodcažalobcu(poškodený) sámzvolilmožnosťplnenieformou rozpočtu. Uvedené plnenia sa používa z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho poskytovania
poistného plnenia. Plnenie rozpočtom je plnením, v ktorého prípade ide o výpočet poistného
plnenia kalkuláciou nákladov na opravu poškodenia vozidla pomocou automobilového opravárenského

softwaru. Je teda potrebné vziať do úvahy, že žalobca dobrovoľne súhlasil s plnením formou rozpočtu s
vedomím, že uvedená suma môže byť nižšia, ako keby si vybral plnenie prostredníctvom predloženia
faktúr alebo dokladov o úhrade zo strany poškodeného. Táto skutočnosť, t. j. výber spôsobu výpočtu
náhrady škody, však nemá podľa názoru súdu žiadny relevantný vplyv na možnosť poškodeného
uplatniť si náhradu skutočnej výšky vzniknutej škody spôsobenej konaním poistenca žalovaného v

zmysleplatnejprávnejúpravyobsiahnutejvpríslušnýchustanoveniachObčianskehozákonníka.Jevšak
povinnosťou žalobcu (poškodeného) výšku reálne vzniknutej škody (vyjadrenej v peniazoch) aj riadne
a bez pochybností preukázať. Reálna výška škody je suma vyjadrená v prípade, že nejde o vrátenie
do pôvodného stavu v peniazoch, ktorá vznikla skutočným vynaložením (uhradením) nákladov na jej
odstránenie poškodeným subjektom. Takéto preukázateľne vynaložené náklady uhradené žalobcom
(alebo poškodeným) však žalobcom predložené v konaní neboli. Preto sa súd stotožnil s tvrdením

žalovaného, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania vynaloženia a
úhrady skutočných nákladov potrebných na odstránenie škody a teda opravu poškodeného motorového
vozidla. Navyše aj z vyjadrení žalovaného v spore je zrejmé, že pokiaľ by mu boli zo strany žalobcu
predložené úhrady nákladov, alebo vykonanie prác v súvislosti s opravou motorového vozidla, tak by
prehodnotil vyplatené plnenie a poskytol by ďalšie plnenie, ak by mu boli zo strany žalobcu preukázané.

V priebehu konania napokon takto prišlo k prehodnoteniu vyplatenej náhrady za poskytnuté náhradné
vozidlo a amortizáciu a doplateniu vzniknutého rozdielu. Žalobca súdu síce preukazoval odborným
vyjadrením č. 12/2019 zo dňa 5. 3. 2019, že náklady na opravu sú ku dňu 1. 7. 2017 vo výške
13.915,20 eur s DPH, kde však boli zahrnuté ceny dielov podľa autorizovaného servisu a hodnotu opravy
kalkuloval v úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní. Teda uvedená škoda je počítaná na

tom základe, že k oprave príde v autorizovanom servise a za použitia originálnych dielov. Žalobca však
súdu nepreukázal, že by aj reálne vynaložil na opravu poškodeného motorového vozidla viac, ako
mu žalovaný uhradil a to bez ohľadu na skutočnosť, kde si dal vozidlo opraviť a aké náhradné diely
použil. Samotná skutočnosť, že poškodený využil neautorizovaný servis a neoriginálne náhradné diely
nemá na vyššie uvedené závery žiaden právny vplyv. Skutočnosť, že si poškodený dal namontovať

lacnejšie neoriginálne diely nemožno dávať za vinu a zodpovednosť žalovanému a požadovať od neho
doplatenie rozdielu plynúceho z predpokladanej cenovej ponuky (nie reálne naložených nákladov na
opravu), aj keď určených znalcom. Išlo o slobodné rozhodnutie a konanie poškodeného so svojim
motorovým vozidlom. Súd teda môže uzavrieť, že k oprave škôd na motorovom vozidle poškodeného
došlo, tieto boli odstránené, vozidlo bolo uvedené do predošlého stavu a žalovaný tieto vynaložené

náklady aj uhradil. Ak by súd uznal žalovaný nárok, tak by založil neprípustný a absurdný stav, kedy
si poškodený objedná čo najlacnejšiu opravu poškodeného motorového vozidla (veci), pričom pred
súdom by skutočnú vzniknutú škodu preukazoval znaleckým posudkom, v ktorom sa počíta s cenovou
kalkuláciou v autorizovaných servisoch s omnoho vyššou sumou (cenou), ako bola reálne vynaložená,
čím by tak poškodený na škodovej udalosti v konečnom dôsledku dokonca bezdôvodne obohatil, lebo

vozidlobymalspojazdnenémotorovévozidlosneoriginálnymidielmiaeštepeniazezpoistnéhoplnenia,
ktoré majú pokryť náklady za originálne diely. Podľa názoru súdu je takýto nárok, ktorý poškodený,
resp. žalobca žiadal, v priamom rozpore s inštitútom náhrady škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Účelom náhrady škody podľa citovaného znenia totiž nie je generovať zisk na základe
škodovej udalosti, ale túto škodu prinajmenšom zmierniť, resp. odstrániť jej následky. V uvedenom

konaní boli následky na poškodenom vozidle odstránené, vozidlo bolo spojazdnené a poškodený ho
mohol používať.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

6. Ak by súd uznal žalovaný nárok, tak by založil neprípustný a absurdný stav, kedy si poškodený

objednáčonajlacnejšiuopravupoškodenéhomotorovéhovozidla(veci),pričompredsúdombyskutočnú
vzniknutú škodu preukazoval znaleckým posudkom v ktorom sa počíta s cenovou kalkuláciou v
autorizovaných servisoch s omnoho vyššou sumou (cenou) ako bola reálne vynaložená, čím by tak
poškodený na škodovej udalosti v konečnom dôsledku dokonca bezdôvodne obohatil, lebo vozidlo
by mal spojazdnené motorové vozidlo s neoriginálnymi dielmi a ešte peniaze z poistného plnenia,

ktoré majú pokryť náklady za originálne diely. Podľa názoru súdu je takýto nárok, ktorý poškodený,
resp. žalobca žiadal v priamom rozpore s inštitútom náhrady škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Účelom náhrady škody podľa citovaného znenia totiž nie je generovať zisk na základe
škodovej udalosti, ale túto škodu prinajmenšom zmierniť, resp. odstrániť jej následky. V uvedenomkonaní boli následky na poškodenom vozidle odstránené, vozidlo bolo spojazdnené a poškodený ho
mohol používať.

7. V časti ohľadom sumy 1.806,77 eur žalobca vzal žalobu späť a súd prvej inštancie preto v tejto časti
konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 prvá veta C.s.p.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žalo ba vo zvyšku
zamietnutá. navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak,

že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu sumu 8.595,60 eur s prísl. z titulu poistného plnenia. V odvolaní
vytkol súdu prvej inštancie, že nerozlišoval medzi uvedením vozidla do prevádzkyschopného stavu
a medzi pôvodným stavom vozidla. Podľa žalobcu „podstatou sporu je však práve tá skutočnosť, že
žalobca trvá na argumente, že prevádzkyschopný stav ani zďaleka nie je stavom pôvodným, nakoľko v
takom prípade by muselo dôjsť k preplateniu originálnych náhradných dielov a práce v autorizovanom
servise, keďže iba takto sa dá dosiahnuť stav zodpovedajúci pôvodnému stavu.“ Škoda vznikla

právnemu predchodcovi žalobcu už momentom vzniku škodovej udalosti a nie až vynaložením nákladov
na opravu poškodenej veci, pretože už škodovou udalosťou došlo k úbytku majetku poškodeného a to
bez ohľadu na skutočnú cenu opravy. Podľa žalobcu náhrada škody v peniazoch musí zodpovedať
nákladom potrebným na uvedenie veci do pôvodného stavu, pričom výška škody nemusí byť určená len
nákladmi na opravu poškodenej veci. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na odborné vyjadrenie znalca

C.. Š. č. XX/XXXX, v ktorom znalec vyčíslil náklady na opravu vozidla sumou 13.915,20 eur. Žalobca
ods. III. odvolania zakončil nasledovne: „Máme teda za to, že poškodený má vždy nárok na náhradu
škody, ktorá zodpovedá hodnote, o ktorú sa znížil jeho majetok a to bez ohľadu na to, či sa rozhodne
svoju vec skutočne uviesť do pôvodného stavu alebo si ponechá finančnú kompenzáciu zodpovedajúcu
výške škody a použije ju iným spôsobom - nakoľko suma hodnôt jeho majetku sa v konečnom dôsledku

nezmení, ostáva po kompenzácii škody rovnaká, iba sa preskupí (v danom prípade z hodnoty veci na
hodnotu peňažnú).“ Napokon žalobca v odvolaní poukázal na judikatúru (rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 6Co/110/2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/152/2012).

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku potvrdil.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok aj presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Žalobcovi sa prostredníctvom odvolania

nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.

12. Jadrom odvolacej argumentácie žalobcu bolo jeho vyššie popísané chápanie pojmu skutočná škoda
(§ 442 Obč. zák.). V prvom rade treba uviesť, že ku vzniku skutočnej škody nemôže dôjsť skôr, než
došlo k úbytku majetkových hodnôt na strane poškodeného. Ak teda došlo k poškodeniu veci (ako

tomu bolo v prejednávanej veci), potom škoda právnemu predchodcovi žalobcu nemohla vzniknúť už
momentomvznikuškodovejudalosti,akosamylnedomnievažalobca,pretožesamotnúškodovúudalosť
(v prejednávanej veci dopravnú nehodu) nemožno stotožniť so vznikom škody. Výška náhrady škody má
zodpovedaťnákladompotrebnýmnauvedeniedopôvodnéhostavu,čímsamyslístavpredpoškodením.
Argumentácia žalobcu je z týchto hľadísk neudržateľná. Žalobca na podporu svojej argumentácie citoval

rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/110/2012, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zásadne
teda prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na
veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením s obvyklou cenou po poškodení
alebo náhradu nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením.“
Odvolací súd plne súhlasí s týmto názorom Krajského súdu v Košiciach a je toho názoru, že hoci žalobca

tento rozsudok citoval v odvolaní na podporu svojej argumentácie, práve naopak, závery tohto rozsudku
sú v rozpore s odvolacou argumentáciou žalobcu. Z tohto rozsudku nemožno vyvodiť nárok žalobcu na
to, aby sa mu uhradila škoda v takej výške, aká zodpovedá uvedeniu vozidla do stavu, v akom bolo
v čase jeho kúpy, ale iba do stavu, v akom bolo pred poškodením. Náhrada škody nemôže slúžiť nato, aby poškodený získal v rámci náhrady škody peňažné prostriedky, ktoré v skutočnosti nevynaložil.
Ak teda žalobca predmetné vozidlo nenechal opraviť v autorizovanom servise a na opravu vozidla
neboli použité nové - originálne náhradné diely, potom mu nemohla vzniknúť škoda zodpovedajúca cene

opravy v autorizovanom servise a cene nových - originálnych náhradných dielov. Ak žalobca na opravu
vozidla použil neautorizovaný servis a lacnejšie neoriginálne diely, potom sa škoda rovná nákladom
vynaloženým na tento neautorizovaný servis a neoriginálne náhradné diely.

13. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne

správny v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok II.), potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

14. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie o zaplatenie 1.806,77 eur s prísl.
zastavené (výrok I.), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).