Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213206327
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8213206327.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Servisná spoločnosť Partner,

s.r.o., Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 36 610 984, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka
5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: H. O., A.. XX.X.XXXX, W. F. F. XX, XXX XX W.,
o zaplatenie 555,14 Eur s príslušenstvom, o nároku na zaplatenie úroku z omeškania s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 130,12 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie za
obdobie od 25.1.2014 do 5.9.2016 v rozsahu 57,28%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník a vo zvyšnej časti žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie nepriznáva.

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vedeného na základe jeho
odvolania z 18.10.2016 nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 15.8.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 555,14
Eur, ako aj úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 305,22 Eur od 23.6.2010 do zaplatenia a
9% ročne zo sumy 249,92 Eur od 24.11.2010 do zaplatenia ako aj trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.5.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o obchodnom zastúpení

a výkone činnosti sprostredkovania poistenia (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bola úprava
podmienok výkonu činnosti žalovaného pre žalobcu. Žalovanému v súvislosti s jeho činnosťou pre
žalobcu vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi tzv. odňatú províziu vo vzťahu k zaniknutým poistným
zmluvám. Žalobca si svoje nároky na vrátenie odňatej provízie uplatnil voči žalovanému faktúrami č.
410000260 zo dňa 22.6.2010 a č. 410000597 zo dňa 23.11.2010. Napriek uplynutiu dátumu splatnosti
uvedených faktúr žalovaný žalobcovi jeho nárok na vrátenie odňatej provízie neuhradil. Celková výška
nároku žalobcu voči žalovanému na vrátenie odňatej provízie predstavuje sumu 555,14 Eur, ktorá

zodpovedá nároku na vrátenie odňatej provízie vo vzťahu k jednotlivým zaniknutým poistným zmluvám.

3. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená spolu s platobným rozkazom č.k.
5Ro/285/2013-30 z 28.11.2013 dňa 24.1.2014. Označený platobný rozkaz bol podaním odporužalovaného z 31.3.2013 zrušený (§ 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). V odpore proti
platobnému rozkazu žalovaný nesúhlasil s uplatneným nárokom a namietal, že od spoločnosti EOS KSI
Slovensko s.r.o. mu bol doručený pokus o zmier z 24.6.2013, na ktorý reagoval e-mailom z 1.7.2013,

na ktorý už nedostal žiadnu odpoveď. Uvádzal, že až zo súdneho spisu sa mu prvý krát sa mu dostali
do rúk faktúry za odňaté provízie a provízne zostavy a až teraz si môže preveriť, či naozaj došlo
k zrušeniu zmlúv uzatvorených prostredníctvom jeho osoby a či pohľadávka žalobcu je relevantná.
Zároveň deklaroval možnosť mimosúdneho vyrovnania medzi stranami.

4. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 6C/9/2014-134 z 5.9.2016 rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 555,14 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 305,22 Eur od 23.6.2010
do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 249,92 Eur od 24.11.2010 do zaplatenia.
Konštatoval, že žalobca 27.5.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o obchodnom zastúpení a výkone
činnosti sprostredkovania poistenia (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bola úprava podmienok
výkonu činnosti žalovaného pre žalobcu. Žalovanému v súvislosti s jeho činnosťou pre žalobcu vznikla

povinnosť vrátiť žalobcovi tzv. odňatú províziu vo vzťahu k zaniknutým poistným zmluvám. Žalobca
si svoje nároky na vrátenie odňatej provízie uplatnil voči žalovanému faktúrami č. 410000260 zo dňa
22.6.2010 a č. 410000597 zo dňa 23.11.2010. Napriek uplynutiu dátumu splatnosti uvedených faktúr
žalovaný žalobcovi jeho nárok na vrátenie odňatej provízie neuhradil. Celková výška nároku žalobcu
voči žalovanému na vrátenie odňatej provízie predstavuje sumu 555,14 Eur, ktorá zodpovedá nároku

na vrátenie odňatej provízie vo vzťahu k jednotlivým zaniknutým poistným zmluvám. V časti nároku na
zaplatenie istiny v sume 555,14 Eur rozsudok nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť,
v časti nároku na úrok z omeškania a náhrady trov konania bol rozsudok Okresného súdu Bardejov
zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co/115/2016-148 zo 7.12.2016 a vec vrátená súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Vo svojom zrušujúcom uznesení Krajský súd v Prešove konštatoval, že okresný súd bez vykonania
akéhokoľvek dokazovania potrebného pre posúdenie skutočností, kedy sa žalovaný dozvedel o
uplatnenom nároku žalobcu, priznal žalobcovi požadované úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti obidvoch faktúr s tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nijako nevysporiadal s

námietkami žalovaného, že tento sa do omeškania s úhradou vyššie uvedených faktúr nemohol dostať,
nakoľko o nich nemal vedomosť z dôvodu, že tieto mu neboli doručené. Uložil súdu prvej inštancie
rozhodnúť až po doplnení dokazovania ohľadom dátumu, ku ktorému sa žalovaný dozvedel o nároku
žalobcu uplatnenom v tomto konaní a po vyhodnotení skutkových okolností, najmä pokiaľ sa týka
preukázania doručenia kvalifikovanej výzvy pre žalovaného na splnenie tejto povinnosti a posúdiť

opätovne dôvodnosťuplatnenéhonárokužalobcunaúrokyzomeškaniastým,ženajneskôrsažalovaný
o uplatnenom nároku žalobcu dozvedel doručením žalobného návrhu zo strany súdu a následne o tejto
časti (uplatnených úrokov z omeškania) súd prvej inštancie opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí
má súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

6. Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov na rok 2020 došlo s účinnosťou k 8.1.2020
k zmene zákonného sudcu, ktorým bol vo veci vydaný tento rozsudok.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti
sprostredkovateľa poistenia z 27.5.2009 na č.l. 5-11 a č.l. 93-96, faktúrou č. 410000597 z 9.11.2010

na č.l. 12, faktúrou č. 410000260 z 8.6.2010 na č.l. 13, províznym výkazom na meno žalovaného na
č.l. 14-16, Kódexom obchodnej služby na č.l. 17-22, pokusom o zmier z 24.6.2013 na č.l. 23 a č.l.120,
e-mailom žalovaného z 1.7.2013 na č.l. 33 a č.l. 123, automatickou odpoveďou právneho zástupcu
žalobcu na neho z 1.7.2013 na č.l. 34, výpisom o platbe žalovaného z 29.12.2016 na č.l. 156, e-mailovou
komunikáciou zo 4.7.2013 predloženou žalobcom na č.l. 163, výpisom z obchodného registra na osobu

žalobcu na č.l. 256-257 a ostatným obsahom spisu.

8. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonával pre žalobcu činnosť spočívajúcu v
sprostredkovaní poistenia pre žalobcu, za ktorú boli žalovanému vyplácané provízie. Žalobca fakturoval
žalovanému v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok svoj nárok na vrátenie odňatej provízie v

sume 555,14 Eur a to faktúrou č. 410000597 z 9.11.2010 na sumu 249,92 Eur a faktúrou č. 410000260
z 8.6.2010 na sumu 305,22 Eur, pričom na preukázanie ich doručenia žalovanému žalobca nepredložil
žiadne dôkazy.9. Z listu označeného ako pokus o zmier z 24.6.2013 vyplýva, že právny zástupca žalobcu konajúc za
žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v sume 555,14 Eur a zákonného úroku v sume
140,81 Eur s tým, že upovedomil žalovaného na možnosť súdneho vymáhania tejto pohľadávky. Z

obsahu označeného pokusu o zmier nevyplýva, že by jej prílohou boli označené faktúry a ostatné k
žalobepripojenédôkazy.Žalovanýpotvrdildoručenietejtopísomnostie-mailomz1.7.2013,keďzosvojej
adresy [email protected] žiadal právneho zástupcu žalobcu o preukázanie
relevantnosti pohľadávky, ktorú vymáhajú.

10. Žalobca kópiou e-mailovej správy doručovanej na adresu: [email protected]
zo 4.7.2013 preukazoval, že žalovanému zaslal faktúry vystavené žalobcom ako aj provízny výkaz
dokazujúci oprávnenosť uplatňovanej pohľadávky.

11. Podľa dokladu o platbe z 29.12.2016 žalovaný predmetné faktúry zaplatil uvedeného dňa. Tento
dátum úhrady nespochybňuje ani žalobca vo svojom vyjadrení z 25.8.2017 na č.l. 162.

12. K právnemu posúdeniu žalobcom uplatnenému úroku z omeškania súd uvádza:

13. Podľa § 768k zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obchodný zákonník“), ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné

ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b),
ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej
obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred
1. februárom 2013.

14. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, dlžník je v omeškaní, ak
nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.

15. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

16. Podľa § 369 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, úroky z
omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie
peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky

z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného
záväzku dlžníkom (ďalej len „doklad“),

17. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez

zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

18. Povinnosťou dlžníka v obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch je plniť záväzok riadne
a včas. Omeškanie dlžníka vzniká nesplnením povinností plniť riadne a včas, pričom dlžník (žalovaný)
je povinný plniť obidve podmienky zániku záväzku súčasne, teda povinný splniť záväzok aj riadne,

aj včas, inak sa dostane do omeškania. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má za následok
zmenu obsahu záväzkovo-právneho vzťahu. Namiesto primárneho záväzkového vzťahu mu vzniká
sekundárny záväzkový vzťah - zodpovednosť za omeškanie. Posudzovaný právny vzťah strán sa
aj pokiaľ ide o požadované úroky z omeškania žalovaného so splnením záväzku, riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 365 až § 369) v znení účinnom do 31.1.2013 (§ 768k

Obchodného zákonníka), kde k omeškaniu dlžníka dôjde, ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas.
Na splnenie tohto záväzku musí byť veriteľom (žalobcom) vyzvaný. V danom prípade pri omeškaní
dlžníka (žalovaného) kogentné ustanovenie § 365 vymedzuje jeho omeškanie porušením záväzkového
vzťahu.19. Čas plnenia záväzku je spravidla určený v zmluve, alebo vyplýva z osobitných ustanovení
upravujúcich čas plnenia pri jednotlivých typoch zmlúv. V týchto prípadoch sa dlžník dostane do

omeškania uplynutím času plnenia, keď na to, aby sa dlžník dostal do omeškania, nie je potrebný žiaden
právny úkon zo strany veriteľa. Stačí, že uplynie deň splatnosti a v tomto čase nedošlo k riadnemu
plneniu. Omeškanie teda nastáva automaticky. Zo zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činností
sprostredkovateľa poistenia nevyplýva čas plnenia žalovaného, kedy je povinný vrátiť žalobcovi odňatú
províziu, preto ak tento čas nie je určený v zmluve a nevyplýva ani z osobitných ustanovení upravujúcich

jednotlivé typy zmlúv (zmluvu o obchodnom zastúpení), platí všeobecná úprava obsiahnutá v § 340
a nasl., kedy je dlžník povinný záväzok plniť bez zbytočného odkladu potom, čo ho veriteľ o plnenie
požiada. To znamená, že v takomto prípade omeškanie nenastáva automaticky uplynutím času plnenia
tak, ako je to v prípade, keď je čas plnenia určený, ale veriteľ musí dlžníka požiadať o plnenie (tzv.
interpelácia). Týmto svojím jednostranným úkonom vytvorí predpoklady na omeškanie dlžníka (mora fit
expersona).Nároknaúrokzomeškaniapotomvznikáuplynutím30dníoddoručeniadokladuveriteľana

splnenie peňažného záväzku dlžníkom [§ 369ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka v znení účinnom
do 31.1.2013]. Dlžník je povinný plniť najneskoršie v deň nasledujúci po požiadaní.

20. V posudzovanom prípade nebolo preukázané skoršie doručenie faktúr č. 410000597 a č.
410000260 spolu s províznymi výkazmi odôvodňujúcimi fakturovanú sumu skôr ako so žalobou a

medzi časom zrušeným platobným rozkazom č.k. 5Ro/285/2013-30 z 28.11.2013, teda dňa 24.1.2014.
Rovnako nebolo preukázané doručenie kvalifikovanej výzvy na úhradu pohľadávky, pretože žalobcom
predkladaný pokus o zmier síce bol k 1.7.2013 žalovanému doručený, ten však neobsahoval ani
faktúry a ani podklady (provízne výkazy) pre posúdenie dôvodnosti žiadaného vyplatenia pohľadávky.
Žalovaný nepreukázal ich doručenie ani na e-mailovú adresu žalovaného, pretože dôkaz o ich doručení

zo 4.7.2013 nepreukazuje doručenie sporných faktúr a províznych podkladov žalovanému na jeho
adresu [email protected] , ale na adresu [email protected] ,
ohľadne ktorej v priebehu konania žalovaný popieral, že mu patrí. Preto žalovaný bol prvý krát
kvalifikovane vyzvaný a boli mu doručené doklady v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v
znení účinnom do 31.1.2013 až 24.1.2014 a 30 dní na ich plnenie mu uplynulo 23.2.2014 (nedeľa), čiže

do omeškania sa dostal až v utorok 26.2.2014. Nárok na úrok z omeškania z uplatnených odňatých
provízií fakturovaných žalobcom faktúrou č. 410000597 z 9.11.2010 a faktúrou č. 410000260 z 8.6.2010
na č.l. 13 teda žalobcovi vznikol od 26.2.2014 a trval do 29.12.2016, teda omeškanie žalovaného trvalo
1037 dní. Deň počiatku omeškania žalovaného (26.2.2014) je rozhodujúci aj pre určenie výšky úroku z
omeškania, ktorý môže žalobca od žalovaného požadovať.

21. V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka za bodkočiarkou, výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za

dobu omeškania po 31. januári 2013.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

25. V danom prípade k omeškaniu žalovaného došlo 26.2.2014, kedy bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 0,25%, teda žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,25%
ročne zo sumy 555,14 Eur od 26.2.2014 do 29.12.2016, čo po prepočte súdu predstavuje sumu 130,12
Eur, ktorú súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V

prevyšujúcom rozsahu žalobcom uplatnený nárok zamietol pre jeho nedôvodnosť.26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Žalovaný v konaní opakovane navrhoval o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť za použitia

§ 257 C.s.p. s poukazom na skutočnosť, že mal od počiatku snahu riešiť spor mimosúdne, pričom
žalobca sa o skončenie sporu takýmto spôsobom vôbec nepokúsil (v tomto smere žalovaného ani
nekontaktoval), žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručení relevantných dokladov týkajúcich sa
uplatneného nároku pred tým, ako inicioval toto súdne konanie, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť
o tvrdenom omeškaní žalobcu, čím došlo k jeho poškodeniu, pričom svoj záväzok vyrovnal hneď, ako
mu to dovolili jeho finančné pomery. Žalobca však až do skončenia dokazovania trval na dôvodnosti

uplatnených úrokov z omeškania ako aj nároku na náhradu trov konania.

29. Ustanovenie § 257 C.s.p. (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1
C.s.p.). Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu

a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Dôvody hodné osobitného zreteľa,
ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax,
dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo
46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či

v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné
interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný

charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o
výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o
automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy
Ústavného súdu ČR, III. ÚS292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo
strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 C.s.p.

neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález
Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je
solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej
protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti teda, inými slovami, na
dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

30. V danom prípade pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania úspešnejšej strany konania súd
videl dôvody hodné osobitného zreteľa hlavne v procesnej situácii po zrušení rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 6C/9/2014-134 z 5.9.2016 uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co/115/2016-148
zo 7.12.2016, teda vo fáze konania po skončení odvolacieho konania vedeného na podklade odvolania

žalovaného z 18.10.2016, v ktorej žalobca ani žalovaný vo svojej podstate nenavrhovali žiadne
dokazovanie, ktoré by vyžadovalo vykonanie dokazovania v ich prítomnosti na pojednávaní. V
tomto období okrem oboznámenia dôkazu o zaplatení istiny žalovaným 29.12.2016 nebol do spisu
predložený žiaden dôkaz, ktorý by už nebol predložený v skoršom konaní (žalobcom predložená
e-mailová komunikácia zo 4.7.2013 bola žalobcom predložená už skôr ako príloha k vyjadreniu k

odvolaniu žalovaného (č.l. 146). Na pojednávaniach konaných po doručení uznesenia Krajského súdu v
Prešove č.k. 10Co/115/2016-148 zo 7.12.2016 nebolo vykonané žiadne nové dokazovanie, pričom tieto
pojednávania boli vykonané v neprítomnosti žalovaného po doručení jeho písomného ospravedlnenia.
Žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 305,22 Eur od 23.6.2010 do
29.12.2016 a zo sumy 249,92 eur od 24.11.2010 do zaplatenia vo vyčíslení predstavujúci sumu 316,30

Eur, ktorý zostal predmetom konania po čiastočnom zrušení rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k.
6C/9/2014-134 z 5.9.2016 predstavuje nárok s nízkou hodnotou (t.j. do 2.000,- Eur), na prerokovanie
ktorého ani nie je potrebné jeho prejednanie na pojednávaní [§ 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového
poriadku]. V tejto procesnej situácii, kedy pre neefektívnu činnosť prvoinštančného súdu pred pridelenímveci novému zákonnému sudcovi nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu na prvom následne nariadenom
pojednávaní po doručení uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co/115/2016-148 zo 7.12.2016
stranám konania, súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo možné považovať

priznanie nároku na náhradu trov konania v konaní úspešnejšiemu žalobcovi za spravodlivé. Obdobné
dôvody pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania súd vidí u úspešnejšieho žalobcu aj v období
od podania žaloby do dňa doručenia žaloby s prílohami žalovanému (24.1.2014), nakoľko v tejto časti
ako bolo už vyššie konštatované nebol žalovaný v omeškaní, keďže žalovanému dovtedy neboli riadne
doručené žalobcove faktúry ani doklady odôvodňujúce uplatnený nárok. Preto súd žalobcovi nárok na

náhradutrovprvoinštančnéhokonaniazaobdobieprevyšujúcečasovýintervalod25.1.2014do5.9.2016
nepriznal.

31. Nárok na náhradu trov konania úspešnejšiemu žalobcovi preto patrí za obdobie od doručenia žaloby
s prílohami (faktúrami) do vydania rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/9/2014-134 z 5.9.2016,
keďže v časti istiny 555,14 Eur s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 555,14 Eur od 26.2.2014

do 29.12.2016 bola žaloba napokon zhodnotená ako dôvodná. Žalobca bol v konaní celkovo úspešný v
rozsahu 78,64%, teda v rozsahu sumy 685,26 Eur (555,14 Eur istina +130,12 Eur úrok z omeškania) z
celkového nároku 871,44 Eur (555,14 Eur istina + 316,30 Eur úrok z omeškania) a neúspešný v rozsahu
21,36%, teda v rozsahu sumy 186,18 Eur. Po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu súd priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu tohto rozdielu, t. j. 57,28%.

32. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

33. Žalovaný bol v odvolacom konaní vedenom na základe jeho odvolania z 18.10.2016 voči žalobcovi
plne úspešný, keďže v ňom došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/9/2014-134 z
5.9.2016 v napadnutej časti. Z obsahu spisu však bolo zistené, že v tejto časti žalovanému žiadne trovy
konania nevyplývajú. K tomu súd poznamenáva, že princípu rozumnosti v práve (princípu „zdravého
rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 C. s. p., nezodpovedá taká
interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C. s. p., výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu
obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu
zrejmé, že jej zjavne žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu
obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00

Eur. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu, podľa ktorej z nemožného
právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio
est - nemožné nezakladá záväzok - D 50, 17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu,
že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v
skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia

a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva. Keďže žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania avšak súčasne mu žiadne trovy konania nevznikli,
súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

34. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.