Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 12, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1Csp/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117261646
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:6117261646.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňavasudkyňouJUDr.SilviouMajerníkovouvsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J.
XXXX/XX, M., o zaplatenie 735,07 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 507,43 EUR spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 72,55 EUR od 10.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 246,- EUR od 10.10.2015 do zaplatenia, zo
sumy 63,79 EUR od 10.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 63,79 EUR od 10.12.2015 do zaplatenia, zo
sumy 61,30 EUR od 12.1.2016 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,06 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobu postúpenou z upomínacieho konania tunajšiemu súdu dňa 14.8.2018 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 735,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 83,72 EUR od 10.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 246,- EUR od 10.10.2015 do zaplatenia, zo sumy
63,79 EUR od 10.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 63,79 EUR od 10.12.2015 do zaplatenia, zo sumy

72,46 EUR od 12.1.2016 do zaplatenia a tiež náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému spoločnosťou
Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava na súčasného žalobcu
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava. Právny
predchodca žalobcu dňa 13.3.2015 a 31.3.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvy č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „Zmluva“), na základe ktorej boli žalovanému poskytované telekomunikačné služby špecifikované v
Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný

sa zaviazal platiť cenu služieb stanovenú v Zmluve a Cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému cenu za poskytnuté služby vyúčtovacími faktúrami: č. XXXXXXXXXX na sumu 92,35
EUR, so splatnosťou 9.9.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 250,99 EUR, so splatnosťou 9.10.2015,
č. XXXXXXXXXX na sumu 88,58 EUR, so splatnosťou 9.11.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 68,78
EUR, so splatnosťou 9.12.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 81,10 EUR, so splatnosťou 11.1.2016,
č. XXXXXXXXXX na sumu 269,93 EUR, so splatnosťou 11.7.2016. Žalobca si z fakturovaných
položiek uplatnil len sumy 83,72 EUR, 246,- EUR, 2 x 63,79 EUR, 72,46 EUR a sumu 205,31 EUR

titulom zmluvnej pokuty, pri výpočte ktorej bolo zohľadnené denné klesanie zo základu pre výpočet
počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku (205,31=330-
(275/730)*330). Z dôvodu omeškania s úhradami, si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne z uplatnených súm. Žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 64,62 EUR vzal žalobcaspäť ešte pred vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní, preto nebola predmetom tohto sporu
s poukazom na § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
nevyjadril.

3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia

strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.

4. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

5. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne
pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v
súlade s § 297 CSP vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 12.11.2018. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a

webovej stránke súdu dňa 1.10.2018, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na vydanie platobného rozkazu, so zmluvou
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.3.2015, s dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 13.3.2015, so zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba I. V. zo dňa 31.3.2015,

s dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.3.2015, s faktúrami, so zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017, s jej dodatkom a prílohami, s ďalšími listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.3.2015 vyplynulo, že bola uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným ako fyzickou osobou - podnikateľom. V zmysle zmluvy bola poskytnutá
žalovanému G. karta, ku ktorej bolo priradené t. č. XXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
Všeobecné podmienky poskytovania verejných služieb.

8. Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.3.2015 vyplynulo, že žalobca poskytol

žalovanému program služieb R. A. volania T., mobilné zariadenie G. A. I. za akciovú kúpnu cenu 19,-
EUR, pričom neakciová maloobchodná cena bola 229,- EUR. Doba viazanosti bola určená na 24
mesiacov a zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 bola uvedená vo výške 330,- EUR. Z Dodatku z bodu 1 písm.
b.) vyplynula povinnosť riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného
programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou a dodatkom. Z bodu 3. Dodatku vyplynul

záväzok viazanosti na špecifikovanú dobu uvedenú v Zmluve a tiež právo na uplatnenia zmluvnej pokuty
vprípadeporušeniadobyviazanosti.Postupprivýpočtezmluvnejpokutysariadivzorcomzohľadňujúcim
denné klesanie sumy zmluvnej pokuty počas plynutia viazanosti až do ukončenia Zmluvy v dôsledku
porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 3 písm. c) Dodatku, a to pre nezaplatenie ceny za
poskytnuté služby Účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na

odstúpenie od Zmluvy.

9. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba I. V. zo dňa 31.3.2015 vyplynulo, že bola uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným ako fyzickou osobou - podnikateľom. V zmysle zmluvy bola poskytnutá
žalovanému dátová G. karta, ku ktorej bolo priradené t. č. XXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných služieb.

10. Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb - služba I. V. zo dňa 31.3.2015 vyplynulo, že
žalobca poskytol žalovanému program služieb S. G. I. T., dátové zariadenie R. I. XX W.+ za akciovú
kúpnu cenu 269,- EUR, pričom neakciová maloobchodná cena bola 269,- EUR. Doba viazanosti bola

určená na 24 mesiacov a zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 bola uvedená vo výške 100,- EUR. Z Dodatku
z bodu 1 písm. b.) vyplynula povinnosť riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb
podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou a dodatkom.11. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.8.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby za obdobie od 22.7.2015 do 21.8.2015 v celkovej sume 92,35
EUR, a to vrátane poplatku za prerušenie služby vo výške 16,50 EUR s DPH, so splatnosťou dňa

9.9.2015.

12. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.9.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby za obdobie od 22.8.2015 do 21.9.2015 v celkovej sume 250,49
EUR, a to vrátane poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 EUR, ktorý si žalobca v

žalobe neuplatnil, so splatnosťou dňa 9.10.2015.

13. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby za obdobie od 22.9.2015 do 21.10.2015 v celkovej sume 88,58
EUR, a to vrátane poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 EUR a vrátane poplatku
za prerušenie služby vo výške 16,50 EUR s DPH, ktoré si žalobca v žalobe neuplatnil, so splatnosťou

dňa 9.11.2015.

14. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby za obdobie od 22.10.2015 do 21.11.2015 v celkovej sume
68,78 EUR, a to vrátane poplatku za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 EUR, so splatnosťou

dňa 9.12.2015.

15. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému mesačný poplatok za služby za obdobie od 22.11.2015 do 21.12.2015 v celkovej sume
81,10 EUR, a to vrátane poplatku za prerušenie služby vo výške 16,50 EUR s DPH, so splatnosťou

dňa 11.1.2016.

16. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2016 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému zmluvné pokuty za obdobie od 22.5.2016 do 21.6.2016 v sume 269,93 EUR (64,20 EUR +
205,31), z ktorej faktúry si uplatnil sumu 205,31 EUR, so splatnosťou dňa 11.7.2016.

17. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017, z jej dodatku a z príloh súd zistil, že spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako
postupníkovi pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 43 ods. 1 písm. a)
zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase podpisu zmluvy, podnik
má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

19. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik je

povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej
služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní
verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené
služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), písomne,
elektronickou poštou, službou krátkych správ (G.) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden

mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia
povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a
kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

20. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22.Podľa§53ods.1až3a5OZ,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítavaprečlenskéštátyako
vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z
týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou
od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky
do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z. z.

24. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Súd preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok je dôvodný

v rozsahu 507,43 EUR. Žalobca si z faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX uplatnil
voči žalovanému len nárok na zaplatenie ceny služieb (246,- EUR, 2x 63,79 EUR) bez toho, aby si
uplatnil poplatky za upomienky, resp. poplatky za obmedzenie alebo prerušenie služby. Z faktúry č.
XXXXXXXXXX si žalobca uplatnil sumu 83,72 EUR, však v tejto bol účtovaný poplatok za prerušenieslužby vo výške 16,50 EUR s DPH, preto súd z tejto faktúry priznal sumu 72,55 EUR (92,35 EUR - 16,50
EUR s DPH). Z faktúry č. XXXXXXXXXX si žalobca uplatnil sumu 72,46 EUR, avšak v tejto bol účtovaný
poplatok za prerušenie služby vo výške 16,50 EUR s DPH, preto súd z tejto faktúry priznal sumu 61,30

EUR (81,10 EUR - 16,50 EUR s DPH). Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že uvedenú sumu
ako cenu služieb žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) uhradil. Preto súd žalobe v časti o zaplatenie
507,43 EUR vyhovel, pretože žalovaný ako účastník mal povinnosť zaplatiť cenu služieb.

30. Žalobca určil lehotu splatnosti svojej pohľadávky vo vyššie uvedených faktúrach. Žalovaný sa

dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedenej v
predmetných faktúrach. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola od 10.9.2014
-0,05 %. Súd teda žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 507,43 EUR spolu s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 72,55 EUR od 10.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 246,- EUR od
10.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 63,79 EUR od 10.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 63,79 EUR od
10.12.2015 do zaplatenia a zo sumy 61,30 EUR od 12.1.2016 do zaplatenia.

31. Napriek tomu, že v zmluvách je uvedené, že zmluvu uzavrela fyzická osoba - podnikateľ (uvedené
IČO), právny vzťah vzniknutý medzi stranami konania súd posúdil za spotrebiteľský (§ 52 a nasl.
OZ). Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a mal preto postavenie podniku podľa § 5 zákona č. 351/2011 Z. z. a dodávateľa podľa § 52

ods. 3 OZ. Konkrétny účel podnikania však zo zmluvy nevyplýva. Nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť pritom preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ. Bezpečným preukázaním nemôže
byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy. Skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy je
podnikateľom ešte neznamená, že úver nemôže byť spotrebiteľským. Aj fyzická osoba, ktorá je

podnikateľom, môže uzatvárať spotrebiteľské zmluvy, získanie oprávnenia na podnikanie automaticky
nediskvalifikuje osobu z možnosti byť subjektom spotrebiteľských právnych vzťahov (spotrebiteľom).
Súd lustráciou v Živnostenskom registri G. zistil, že žalovaný ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo
všetkých predmetoch ku dňu XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to nemožno bez ďalšieho (bez preukázania
účelu uzavretia zmluvy) automaticky prijať záver, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným vyplývajúci z predmetnej zmluvy je právnym vzťahom nespotrebiteľským. Ak existuje čo
i len pochybnosť o obsahu zmluvy, je potrebné ju vykladať podľa § 54 ods. 2 OZ takým spôsobom,
ktorý zabezpečí na jej obsah aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva. Dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru právneho vzťahu pritom zaťažuje žalobcu, preto by mal mať
sám záujem na tom, aby zmluva, ktorej tlačivo sám vopred pripravil, preukazovala uzatvorenie na účely

podnikania bez akýchkoľvek pochybností, t. j. tak aby bolo jednoznačné, na aký konkrétny účel týkajúci
sa podnikania je použitý. Z celkového formátu zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o typ zmluvy ktorá bola
vopred pripravená pre veľký počet účastníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť jej obsah a
zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Uzavretá zmluva je teda typizovanou, štandardnou zmluvou.
Na spotrebiteľské vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o

spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods.
2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá
a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), alebo či sa jedná
o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Na základe vykonaného dokazovania
a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný v čase uzatvárania
zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy
s dodávateľom - právnym predchodcom žalobcu.

32. Súd zamietol žalobu v sume 22,33 EUR (11,17 EUR + 11,16 EUR), a to titulom dvoch čiastočných

poplatkov za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie, ktoré boli vyúčtované vo faktúrach
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX každý v sume 16,50 EUR + DPH = 19,80 EUR). Za tento
poplatok sa spotrebiteľovi neposkytuje žiadna protihodnota, práve naopak, má povahu ďalšej sankcie
za oneskorenie spotrebiteľa s plnením za dohodnuté služby, a je výlučne majetkovým prospechom
dodávateľa. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by tento poplatok bol medzi dodávateľom a žalovaným

výslovne dojednaný napriek tomu, že súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb je klauzula o
tom,ževšeobecnépodmienkyacenníksúneoddeliteľnousúčasťouzmluvy.Doichobsahužalovanýako
spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom zasahovať. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, alenaopak, tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Keďže žalobca v tomto
spore nepreukázal individuálne dojednanie poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie
v sume 16,50 EUR + 20 % DPH, ďalej nepreukázal, že by tomuto poplatku zodpovedalo nejaké

reálne protiplnenie, súd dospel k záveru, že dojednanie tohto poplatku spôsobuje hrubú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľné podľa § 53 ods. 1 OZ, následkom čoho je jeho absolútna
neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb).

33. Súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 205,31 EUR, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu

uplatnenú faktúrou č. XXXXXXXXXX. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán
zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel
predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Súd zastáva názor,
že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak

potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom
neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.

34. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednáva,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a žalobca menil
len výšku zmluvnej pokuty. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov

spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa tabuľky č. 1 v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
je zmluvná pokuta za porušenie záväzku viazanosti vo výške 260,- EUR (jednorázovo). Vyúčtovaná
suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre
výpočet počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia zmluvy alebo do prerušenia poskytovania

služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre
výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre
výpočet). V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný
zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného
účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

Zmluvná pokuta vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska
ajprimeranosťzmluvnejpokutykporušeniutejktorejzmluvnejpovinnosti.Nerozlíšeniemedziporušením
zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Rovnako
dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom
nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci

klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia povinnosti. Pri
oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom
rozsahunapr.zvyúčtovanejsumyneuhradí1,-EUR.Zmluvnápokutadojednanápreprípadnezaplatenia
ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška

zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia povinnosti v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté
služby. Samotným porušením povinnosti k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto
vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a poskytovanie služieb zo strany
podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná
pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku
zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Súd má zato, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej
pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia
povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy,
ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba

nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť
bezdôvodné obohatenie. Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v
zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty za porušeniezáväzku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s
tým, že nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 69,03 % k úspechu žalovaného 30,97 % a priznal
mu preto nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 38,06 %. O výške náhrady trov konania

v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.