Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010101
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8719010101.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. októbra 2019, samosudcom JUDr.

Vladimírom Hricom, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
E. A. B. R. O. , nar. XX.XX.XXXX C. N., trvalo bytom N., t. č. prechodne bytom
N., I. T. X

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku,

spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad č. 2Pv 483/18/7706 zo dňa 12.02.2019, pre skutok, ktorý
mal spáchať tak, že

dňa 26.09.2018 v čase okolo 07.20 hod. cez otvorenú bránu pre vozidlá vošiel na pozemok patriaci k
rodinnému domu na adrese Š., ul. A.. K. Č.. XXX/XX, okres N., kde následne prešiel na zadnú časť

pozemku, do priestoru letnej kuchyne, ktorá je ako súčasť obydlia opatrená dverami, kde bol prichytený
domácou osobou S. K. zo Š., okres N., kedy sa ho tento opýtal, čo tam robí, po čom obžalovaný E. A.
odmietal s nim komunikovať a následne S. K. volal linku 158, začal byť voči nemu agresívny so slovami
„tak ci prijebem dva bomby a kedz ce stretnem vo Svite ta uvidziš“, po čom ho fyzicky napadol tak, že
strčil do neho, chytil ho za bundu na prsiach a začal sa s poškodeným naťahovať z dôvodu, že chcel ujsť,
pričom následne k nim pribehol syn poškodeného a to N. K. zo Š., okres N. a takto spolu obžalovaného
spacifikovali a držali ho do príchodu hliadky polície, čím takto poškodenému S. K. zo Š., okres N.,
potom, čo vošiel na jeho pozemok a následne do letnej kuchynky, ktorá kde súčasťou rodinného domu

fyzickým napadnutím nespôsobil žiadne zranenie,

čím mal spáchať prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 13.02.2019 prvostupňový súd vykonal dokazovanie, ktoré doplnil v zmysle
obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 28.03.2019

zrušený dňa 29.05.2019 a pri rešpektovaní ustanovenia § 327 ods. 1 Trestného poriadku vykonal úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil a pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho
súdu dospel k záveru uvedenému vo výroku. Obžalovaný vo všetkých výpovediach zhodne uvádzal,
že po vylúčení z prepravy vlakom v zastávke Štrba smerom na Košice z dôvodu, že nemal zakúpenýcestovný lístok, potreboval si zabezpečiť finančné prostriedky na zakúpenie cestovného lístka a keďže
sa nachádzal v neznámom prostredí, tak prechádzal ulicou obce Štrba s tým, že niekoho poprosí, aby
mu požičal peniaz. Pri jednom dome bola otvorená vstupná brána, pri ktorej nebol zvonček, vo dvore

bolo osobné auto, tak sa rozhodol ísť na pozemok a požiadať niekoho o nejaké eur. Keďže v aute nikto
nesedel, tak on zakričal „pane“ a keď nikto sa neozval, tak išiel k ďalšiemu objektu vo dvore, počul
čvirikanie vtáčikov v nejakej búdke, do ktorej on nevidel a keď naďalej nikoho nevidel, tak išiel k objektu,
na ktorom boli až druhé dvere otvorené, svetlo bolo zhasnuté a na dvere zabúchal s tým, že niekto príde.
Z dvora k nemu prišiel muž, pýtal sa, čo tu hľadá. On ešte nestihol mu vysvetliť dôvod svojho príchodu

a situáciu, ktorú chce riešiť a už bol napadnutý tak, že tento muž mu búchal hlavu o stenu, chytil ho pod
krk a dusil ho. Pri tomto konaní on nemal možnosť vysvetliť dôvod svojho príchodu a tento muž od neho
žiadal občiansky preukaz, kričal, že privolá políciu a tak mu odovzdal svoj občiansky preukaz, ktorý si
muž dal do vrecka. Proti konaniu toho muža sa bránil odstrkávaním a pritom sa dostali do miestnosti
špajze alebo pivnice a tam bol zhodený na zem, udieraný do oboch rúk, do oblasti oka aj do brucha a
pri zápasení sa obaja dostali na dvor, pričom robili krik počas zápasenia a na to prišiel k nim asi syn

majiteľa. Na tráve dvora obaja ho držali až do príchodu policajtov. Následkom konania tohto prvého
muža on utrpel zranenia, ktoré boli ošetrené v Nemocnici v Poprade.

Obžalovaný popieral úmysel dopustiť sa protiprávneho konania a vždy uvádzal jediný motív vstupu do
dvora a to poprosiť kohokoľvek s kým príde do kontaktu o poskytnutie peňazí na cestovný lístok.

Svedok S. K. potvrdil, že vchodovú bránu do dvora otvoril z dôvodu, že autom mal ísť do práce, auto
ešte nebolo naštartované a keď on bol vo voliére pri papagájoch na dvore, tak videl cez dvor prechádzať
cudzieho muža, ktorý svoj príchod neohlásil žiadnym spôsobom. išiel k vedľajšiemu objektu, kde boli
dvere drevárne zamknuté, ale ďalšie dvere neboli uzamknuté a tak vošiel do letnej kuchynky. Vtedy

svedok už prichádzal z voliéry k týmto dverám a keď neznámy muž vychádzal vonku, tak on sa ho
pýtal, čo tu robí, postavil sa do dverí, aby tento muž mu neušiel. Neznámy muž mu odpovedal, že prišiel
pomôcť starému pánovi, ktorému chodí pomáhať do záhrady. Keďže svedok vedel, že jeho otcovi, ktorý
býva v tomto dome nechodí pomáhať osoba, ktorá by mu bola neznáma, obžalovaný bol vyzvaný na
predloženie občianskeho preukazu, pričom predkladal nejaké plastové kartičky a keď on privolal políciu

a tento muž predložil svoj občiansky preukaz, tak už bol nervózny, snažil sa dostať vonku, čo mu on
znemožňoval a tak neznámy muž chytil svedka za košeľu a bundu, navzájom sa naťahovali, obžalovaný
použil vyhrážky a pri tomto vzájomnom zápasení robili krik, dostali sa až na dvor a pravdepodobne jeho
syn počul krik do domu a tak prišiel k nim. Keďže obžalovaný bol agresívny, tak svedok požiadal syna,
aby držal obžalovanému ruky a aby mu zamedzili v útoku aj v úteku.

Svedok N. K. prišiel na dvor z dôvodu, že do izby domu počul krik. Videl, že otec drží neznámeho muža
pritlačeného k dlažbe, obaja medzi sebou zápasili a tak on chytil toho muža za ruky, položili ho na
zem, otec ho priľahol a tento muž používal rôzne vyhrážky a vtedy otec volal na políciu. Z obsahu jeho
komunikácie zistil, že otec už predtým volal na políciu.

Situácia popisovaná vo výpovediach bola potvrdená aj pri konfrontácii medzi obžalovaným a
poškodeným. Okrem ich výpovedí neboli zistené žiadne priame dôkazy o spôsobe príchodu
obžalovaného do dvora, o vstupe do objektu vedľa domu, kde došlo k ich prvému stretu a neboli zistené
ani dôkazy o ich vzájomnom zápasení.

V doprovode hliadky polície bol obžalovaný ošetrený v nemocnici a bolo zistené, že má narazenie tváre
ľavého stehna a ramena. Pri ošetrení uviedol, že bol napadnutý majiteľom domu kopaní do pravej časti
tváre ľavého stehna a pravého ramena.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene
zotrvá, dopustí sa porušovania domovej slobody.

Súd mal preukázané, že obžalovaný vošiel do dvora cez otvorenú bránu pre vozidlá, vošiel na cudzí
pozemok, ktorý patrí k rodinnému domu poškodeného, medzi obžalovaným a poškodeným došlo k

vzájomnému použitiu fyzickej sily, keďže s prítomnosťou obžalovaného nesúhlasil poškodený i keď pred
použitím fyzickej sily nevyzýval obžalovaného, aby opustil cudzí pozemok. Obžalovaný motív svojho
vstupu riadne nevysvetlil, nakoľko ani nemal na to čas a jeho prítomnosť považoval poškodený za
protiprávnu a to aj vzhľadom na nedovolený vstup až do priestorov letnej kuchyne. Pri vzniknutomkonflikte volal poškodený políciu i keď mal vo vrecku občiansky preukaz neznámeho muža a snažil sa
zabrániť tomuto mužovi v úteku až do príchodu hliadky polície.

Obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je uvedené vo výroku a pre ktoré bola podaná obžaloba.

Jeho motív spočíval v tom, že si chcel požiadať o poskytnutie, resp. požičanie finančných prostriedkov
na cestovný lístok v nízkej sume, čo obžalovaný v priebehu celého konania uvádzal ako jediný dôvod
vstupu na cudzí pozemok a táto jeho obrana nebola žiadnym dôkazov vyvrátená. Poškodený tvrdil,

že vstup do dvora a do vedľajšieho objektu na dvore obžalovaný odôvodňoval záujmom poskytnúť
pomoc v záhrade tak ako to už v minulosti urobil. Toto tvrdenie obžalovaný vyvrátil a je preukázané,
že obžalovaný v tomto objekte nikdy predtým nebol. Podľa popisu priebehu udalostí tak obžalovaným
ako aj poškodeným, najmä čo do krátkej dĺžky časového obdobia od momentu, keď poškodený prvýkrát
zbadal z voliéry obžalovaného pohybovať sa po dvore smerom k zadnému objektu, následne vstúpiť do
letnej kuchynky a keď už z nej vychádzal, tak poškodený už stal oproti nemu vo dverách, kde už došlo

k použitiu fyzickej sily oboch, keď poškodený tvrdil, že mal záujem zabrániť obžalovanému dostať sa na
dvor s možnosťou úteku ako neznámej osoby a zo strany obžalovaného došlo v momente prekvapenia z
prítomnosti poškodeného taktiež k použitiu fyzickej sily v záujem dostať sa z tohto stiesneného priestoru
aobmedzeniavoľnostiaspoňnaotvorenýdvor. Pritomtozápasení maliajvzájomnúkomunikáciu,ktorej
obsah bol krátky a už druhoradý, nakoľko obaja venovali prvoradú pozornosť prítomnosti obžalovaného

na cudzej nehnuteľnosti, ktorú poškodený vnímal ako neoprávnenú a obžalovaný už nemal časovú
možnosť odôvodniť svoju prítomnosť.

Konanie obžalovaného bolo porušením domovej slobody i keď v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm.
b/Trestnéhozákona,pretoževedel,žedvorpridomeavedľajšíobjektvodvoresúmajetkominého,tento

priestor bol ohraničený oplotením a vstupnou bránou, i keď táto bola otvorená z dôvodu pripravovaného
výjazdu majiteľa svojim autom nachádzajúcim sa na dvore tým vstupom do tohto objektu porušil záujem
na ochrane domovej slobody a vzhľadom na okolnosti bol s tým aj uzrozumený.

Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný

trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov, čomu zodpovedá i obsah ustanovenia § 194 ods. 1 Trestného
zákona.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho
závažnosť nepatrná.

Formálne znaky uvedeného prečinu boli naplnené, ale materiálna stránka v tomto prípade je okrem
zavinenia aj skúmanie spôsobu spáchania závažnosti tohto prečinu, okolnosti, ktoré viedli páchateľa k

jeho spáchaniu, následok, miera zavinenia, pohnútka a tieto majú pre rozhodnutie podstatný význam.
Ani väčší počet odsúdení súvisiacich s porušením domovej slobody za preukázaných okolností v tomto
prípade nezvyšuje závažnosť konania na úroveň trestného činu. Z dôkazov vyplýva, že závažnosť tohto
konania je nepatrná a preto nejde o prečin.

Uvedené okolnosti boli už podrobnejšie rozvedené pri hodnotení jednotlivých dôkazov a z týchto vyplýva
aj motív konania obžalovaného. Keďže toto konanie nie je prečinom, pretože závažnosť je možné
posúdiť ako nepatrnú a konanie nie je možné podriadiť pod žiadne ustanovenie Zákona o priestupkoch
č. 372/1990 Zb. v znení noviel, preto súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby v súlade s ustanovením
§ 285 písm. b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.