Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/372/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716200029
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7716200029.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu U. W., P., Š.A. XX, zastúpeného
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Michalovce, Štefánikova 8, IČO: 47 236 183,
proti žalovanej Q. W., P., Š. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
BSM), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 8C/2/2016-111 z 9.3.2018 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením rozhodol: Stranám sporu náhradu trov konania
nepriznáva.
2. V odôvodnení uznesenia, o. i., uviedol: O trovách konania rozhodol podľa § 257 C. s. p. (jeho znenie

citoval) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že na „takúto“ postup tu
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca sa žalobou domáhal, aby mu prikázal splácanie
jednej polovice uvedených úverov, a aby žalovanej prikázal splácanie taktiež jednej polovice uvedených
úverov. Pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM nie je viazaný žalobou žalobcu a preto 13.1.2017 po
vykonanom dokazovaní rozsudkom rozhodol. Dôvod hodný osobitného zreteľa tu spočíval v tom, že
rozhodnutie záviselo na jeho úvahe a preto tu nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu jednej zo strán

a o ich pomere.
3. I. Žalobca s uznesením súdu o trovách konania nesúhlasil, preto podal v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré odôvodnil nasledovne: II. 16.1.2017 mu bol doručený rozsudok Okresného súdu Michalovce
(ďalej len súd) 8C/2/2016 z 13.1.2017, ktorým bolo vyporiadané BSM medzi ním a žalovanou, podľa
ktorého bola žalovaná povinná zaplatiť mu na vyrovnanie podielov zo zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva 2 923,55 €. Súd povolil žalovanej zaplatiť predmetnú sumu v splátkach po 50 €

mesačne. Stranám sporu však náhradu trov konania nepriznal. Proti výroku o nepriznaní trov konania
25.1.2017 podal Krajskému súdu (ďalej len KS) Košice odvolanie s odôvodnením, že napriek tomu,
že žalovaná sa pred podaním žaloby zúčastnila mimosúdneho rokovania a svojím konaním zapríčinila
mu vznik trov konania, pretože v súdnom konaní úspešná nebola, tak súd rozhodol o trovách konania
v zmysle § 257 CSP. KS Košice uznesením 5Co/152/2017 z 31.10.2017 rozhodol o zrušení rozsudku
8C/2/2016 vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu na ďalšie konanie (citoval

z odôvodnenia uznesenia 5Co/152/2017 z 31.10.2017, čo odvolací súd zistila a čo konštatoval). Na
základe uvedeného súd, ako súd prvej inštancie uznesením 8C/2/2016 z 9.3.2018 opäť rozhodol o
nepriznaní trov konania stranám sporu a citoval z jeho odôvodnenia. III. Citoval znenie § 255 ods.1 a
§ 256 ods.2 CSP a ďalej uviedol: S uznesením súdu 8C/2/2016 z 9.3.2018 o nepriznaní trov konania
nesúhlasí. Súd tu ako dôvod hodný osobitného zreteľa videl to, že rozhodnutie záviselo na jeho úvahe,
a preto tu nie je možné hovoriť o úspechu či neúspechu jednej zo strán sporu a o ich pomere. Tak

ako už uviedol pred podaním samotného návrhu vyzval žalovanú, aby prevzala časť dlhov, ktoré
patrili do BSM. Žalovaná sa pred podaním žaloby zúčastnila aj mimosúdneho rokovania, avšak kdohode nedošlo. Napriek tomu, že sa pred podaním žaloby zúčastnila mimosúdneho rokovania a svojim
konaním zapríčinila mu vznik trov konania, pretože v súdnom konaní úspešná nebola, tak súd nárok
na náhradu trov konania mu nepriznal. Citoval znenie § 257 CSP. Zák. vyžaduje pre realizáciu tohto

sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti prípadu a dôvody
hodné osobitného zreteľa. Pri výklade tohto ust. je potrebné prihliadať na jeho účel a samotný úmysel
zákonodarcu, ktorý slovom „výnimočne“ (úvodzovky žalobca) mal zjavne na mysli ojedinelú (výnimočnú)
aplikáciu tohto ust. V tomto prípade tu neexistujú žiadne dôvody na nepriznanie trov konania a už vôbec
nie dôvody, ktoré by odôvodňovali použitie § 257 CSP. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala a ani

neodôvodnila dôvody, pre ktoré by nemala byť priznaná náhrada trov konania. Mal za to, že pri skúmaní
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd neposúdil vec komplexne z hľadiska všetkých
okolností relevantných pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi
konania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa neskúmal z hľadiska majetkových, sociálnych,
osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov, neprihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré viedli k
uplatneniu nároku a ani k postojom účastníkov v priebehu konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný

prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci. § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Tak ako už
uviedol, pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom

rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán konania a je potrebné vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Nepriznanie náhrady trov konania
musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj
to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby to neodporovalo

dobrým mravom. Navyše, toto konanie (so zreteľom aj na jeho náklady) nemuselo byť, ak by žalovaná
pred začiatkom súdneho konania naplnila požiadavku zák. Na základe uvedeného mal za to, že záver
súdu o nepriznaní náhrady trov konania úspešnej strane sporu je predčasný, pretože súd nedostatočne
zdôvodnil dôvody hodné osobitného zreteľa. Predmet sporu, a teda konanie o vyporiadanie BSM nie
je výnimočným dôvodom. Súd neskúmal existenciu ďalších „okolnosti“ majúcich vplyv na posúdenie

dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v osobných a majetkových pomeroch neúspešného
účastníka. IV. Na základe uvedeného navrhol rozhodnúť v zmysle § 390 ods.1 CSP a rozhodnutie o
trovách konania zmeniť tak, že sa mu priznáva v zmysle § 255 CSP náhrada trov konania v pomere
100 %.
4. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a uznesenie potvrdil

podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správne.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť

výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
8. Súd na daný skutkový stav nesprávne aplikoval § 257 CSP, lebo mal použiť § 255 CSP.

9. Podľa 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa ods.2. cit. ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.11. Pri vyporiadaní BSM strany sporu mali rovnaký úspech, lebo súd rozhodol, že každý z nich má
zaplatiť polovicu im poskytnutých úverov.
12. Aplikácia § 256 ods.2 CSP neprichádzala do úvahy, lebo pre to neboli splnené podmienky (porovnaj

Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J. Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str.935-936).
13. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
14. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
16. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej v
ňom žiadne trovy nevznikli.
17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.