Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114216973
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114216973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, proti žalovanej: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX,
zastúpená: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Vráble, Hlavná 1221, o zaplatenie 4 833,62 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. októbra 2018,
č. k. 9C/306/2015-422, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj výroku o náhrade
trov konania m e n í tak, že žalobu z a m i e t a a žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu

trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 30.06.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 01.07.2016 v zmysle § 12 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 25.
októbra 2018, č. k. 9C/306/2015-422 (ďalej len napadnutý rozsudok) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4 833,62 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4 833,62 eur

od 21.11.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania
považoval za preukázané, že zodpovední pracovníci žalobcu vykonali kontrolu na odbernom mieste
žalovanej, pričom zistili podozrenie, že na danom odbernom mieste dochádza k odberu plynu meradlom,
na ktorom bola porušená overovacia značka - plomba úradného overenia, ktorou sa zabezpečuje

meradlo proti neoprávnenej manipulácii, tzv. podozrenie na neoprávnený odber zemného plynu
(výpovede svedkov D. T. ml. a S. J. na pojednávaní). Meradlo bolo odoslané na skúmanie nezávislej
inštitúcii - Slovenská legálna metrológia, n.o.. Slovenská legálna metrológia, n.o. vo svojom Protokole
zo skúšky meradla č. 0415/312.05/15 zo dňa 22.10.2012 dospela k záveru, že overovacia značka
02 / M42 - na počítadle je porušená, stav meradla je mechanicky nepoškodený, pričom stav počítadla
pred skúškou bol 14.028,965 m3. Na základe týchto zistení žalobca faktúrou č. 9000148947 zo dňa
06.11.2012 vyúčtoval žalovanej škodu za neoprávnený odber vo výške 4 833,62 eur za obdobie od

20.07.2011 do 14.05.2012. Prílohou faktúry bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu podľa vyhlášok Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z. a č. 559/2007 Z. z..3. K námietke žalovanej o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu prvoinštančný súd poznamenal, že žalobca
bol aktívne vecné legitimovaný v predmetnom spore, keďže spoločnosť žalobcu bol prevádzkovateľom
distribučnej siete zemného plynu. Právne vzťahy medzi žalovanou a dodávateľom plynu nemajú vplyv

na nároky žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči žalovanej z titulu neoprávneného odberu
zemného plynu. Ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo zo zákona, konkrétne z ust. § 59 ods. 1
zákona č. 656/2004 Z. z.. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. je odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, povinný nahradiť okrem iného prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ak
vznikla.Vprípadeneoprávnenéhoodberuplynudochádzakvznikuškodyprevádzkovateľovidistribučnej

siete práve preto, že tento nemôže odberateľovi poskytnúť platné údaje o nameranej spotrebe. Z cit. §
54 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. vyplýva, že dodávka plynu sa meria určeným meradlom, pričom na
základe týchto údajov spravidla aj prebieha fakturácia zo strany dodávateľa (§ 54 ods. 7 cit. zák.), pokiaľ
prevádzkovateľ distribučnej siete neurčí použitie typového diagramu.

4.1. V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou zaniká

platnosť overenia a tiež použiteľnosť údajov z tohto určeného meradla (§ 15 ods. 6 písm. d) zákona
č. 142/2000 Z. z.). Údaje získané z takéhoto meradla teda dodávateľ plynu nemôže použiť ako
podklad fakturácie, v dôsledku čoho nemôže v podstate vôbec vyúčtovať dodávku plynu (nie je totiž
zrejmé, či vôbec plyn dodal a v akom množstve). Pokiaľ však bol na takomto odbernom mieste plyn
skutočne odoberaný, potom je zrejmé, že niekomu tento plyn „chýba“. Pre určenie toho, komu chýba,

kto teda má nárok na jeho náhradu, sú rozhodujúce pravidlá organizácie trhu s plynom. Plyn sa od
dodávateľov prepravuje k odberateľom spravidla distribučnou sieťou. Distribúcia plynu z technického
hľadiska prebieha v zásade samospádom, keď zodpovednosťou prevádzkovateľa distribučnej sieti je
zabezpečovať v sieti v zásade dostatočný tlak na to, aby plyn v tejto sieti „tiekol“. Veľmi zjednodušene
možno povedať, že jeho úlohou je zabezpečiť, aby bolo do tejto siete na jednom „konci“ vháňané

dostatočné množstvo plynu na to, aby v tejto sieti bol dostatočný tlak na to, aby odberateľovi, ktorý
otvorí kohútik alebo zapne plynový spotrebič, plyn na určenom mieste sám (vlastným tlakom) vychádzal.
Distribučná sieť je na území Slovenskej republiky v zásade len jedna s určenými vstupnými bodmi a
výstupnými bodmi (§ 50 ods. 2 a 3 vyhlášky ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá
pre fungovanie trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie trhu s plynom), na ktorú sú však napojení

rôzni dodávatelia plynu a odberatelia plynu. Je technicky v podstate nemožné viesť samostatnú sieť
od každého dodávateľa ku každému spotrebiteľovi, v dôsledku čoho sa plyn všetkých dodávateľov
distribuuje k odberateľom jednou sieťou.

4.2. Dodávatelia do nej plyn dodávajú, odberatelia z nej plyn odoberajú. Úlohou prevádzkovateľa

distribučnej siete je potom jednak zabezpečovať zásadný súlad medzi množstvom dodávaného a
množstvom odoberaného plynu a v rámci toho vyúčtovať a „párovať“ množstvá plynu odoberané
jednotlivými odberateľmi s jednotlivými dodávateľmi. Na tento účel vyhláška č. 24/2013 Z. z. ustanovuje
v § 53 a 54, ako aj § 58 a nasl. podrobný postup, akým sa táto rovnováha zabezpečuje. Už z
logiky veci však nie je možné nikdy presne predpokladať, koľko plynu odberatelia zo siete odoberú.

V dôsledku toho môže dočasne nastať nesúlad medzi množstvom odobraného a dodaného plynu,
čím vzniká tzv. odchýlka, ktorú je potrebné vyvažovať. Prevádzkovateľ distribučnej siete na základe
odčítania spotreby plynu jednotlivými odberateľmi zisťuje, či množstvo odobraného plynu zodpovedná
množstvu plynu dodaného do siete týmto dodávateľom. Ak medzi týmito množstvami vznikne nesúlad,
je zrejmé, že odberatelia odobrali plyn niekoho iného, a vzniknutý rozdiel musí nahradiť dodávateľ,

ktorý nedodal do siete dostatok plynu pre svojich odberateľov. Z uvedeného je
zrejmé, akým spôsobom vzniká pri neoprávnenom odbere škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete.
V dôsledku porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z
takéhoto meradla nepoužiteľné, takže prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu,
ktoré by mal „spárovať“ s príslušným odberateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však

na tomto odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikala tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo
odoberaného plynu nemá ekvivalent v množstve dodaného plynu. Túto nerovnováhu musel vyrovnať
prevádzkovateľdistribučnejsietedodanímvlastnéhoplynu,resp.znášanímnákladovnatentoplyn,ktorý
nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Škoda vzniknutá týmto spôsobom teda vzniká
prevádzkovateľovi distribučnej siete a vzniká mu tak, že reálne bol odobraný plyn zo siete na danom

odbernom mieste a ktorý v sieti chýba, nemôže vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi.

5.1. Prvoinštančný súd bol toho názoru, že o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu svedčí aj tá
skutočnosť, že aj Najvyšší súd SR sa zaoberal obdobnými právnymi vecami vo viacerých konaniach(sp. zn. 4Cdo/102/2010, 3Cdo/99/2012, 1Cdo/107/2008, 4Cdo/30/2009, 3Obdo/51/2017) a tým, že vo
veci konal so žalobcom a vec nezamietol, automaticky znamená, že po preskúmaní aktívnej legitimácie
mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu je daná. Uvedené je v súlade aj s rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z toho, že je
oprávnený na uplatnenie náhrady škody. Keďže meradlo nemalo platné overenie, neodoberal sa ním
plyn, ktorý patril konečnému dodávateľovi. Žalovaná teda nemohla tvrdiť, že by odoberala plyn patriaci
konkrétnemu zmluvnému dodávateľovi. Dodávateľovi plynu škoda nevznikla, pretože dodávateľ si účtuje
ceny vo výške, aká bola nameraná na jednotlivých odberných miestach jeho zmluvných odberateľov

a iba v takomto množstve dodal plyn do distribučnej siete. Množstvo plynu, ktorý dodávateľ dodal
odberateľom je súčasťou nameraných odberov na plynomeroch jeho zmluvných partnerov. Množstvo
odobraného plynu je teda nemerateľné (z dôvodu neoprávneného odberu), t. j. vo vzťahu k dodávateľovi
vykázal odber 0 m3, hoci nulový nebol. Žalovaná odoberala vlastný plyn žalobcu nachádzajúci sa v
distribučnej sieti pre účely jej vyvažovania. V distribučnej sieti prevádzkovanej žalobcom sa nachádza
plyn všetkých dodávateľov zemného plynu, oprávnených na uskutočňovanie dodávky zemného plynu

jednotlivým odberateľom, ako aj plyn žalobcu slúžiaci na účely krytia strát a zabezpečenie riadneho
fungovania siete. V prípade, ak odberateľ odoberá plyn riadne, vyfakturuje
spotrebované množstvo zemného plynu odberateľovi jeho dodávateľ a o takto odobraté množstvo plynu
sa znižuje množstvo plynu konkrétneho dodávateľa v sieti. Ak však odberateľ odoberá plyn spôsobom,
ktorý zákon o energetike označuje za neoprávnený, nemôže spotrebované množstvo plynu odberateľovi

vyfakturovať jeho dodávateľ. Dodávateľ na vyúčtovacej faktúre uvedie spotrebu plynu vo výške 0 m3
a dodávateľovi sa tak nijako nezníži množstvo plynu, ktoré do siete dodal, teda mu nevznikne škoda.
Odberateľ v takomto prípade odoberá plyn žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, pričom
sa jedná o plyn, ktorý žalobca do siete dodáva, okrem iného aj na účely krytia strát, spôsobených
aj neoprávnenými odbermi. Samotná škoda spočíva v hodnote neoprávnene odobratého množstva

plynu ako aj nákladoch, ktoré žalobca musel vynaložiť v súvislosti s neoprávneným odberom plynu,
a ktoré by mu inak nevznikli. K vzniku škody prevádzkovateľovi distribučnej siete dochádza práve
preto, že tento nemôže odberateľovi poskytnúť platné údaje o nameranej spotrebe plynu. V dôsledku
porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou, zaniká platnosť overenia
a tiež použiteľnosť údajov z tohto určeného meradla (§ 15 ods. 6 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z. z.).

Táto skutočnosť bola potvrdená aj Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa
20.03.2017 v jeho stanovisku ohľadom straty spôsobilosti určeného meradla zabezpečovať meranie zo
dňa 20.03.2017.

5.2. Prvoinštančný súd posudzoval vznesenú námietku premlčania a dospel k záveru, že nárok na

náhradu škody nebol premlčaný. Nárok na náhradu škody sa podľa § 106 Občianskeho zákonníka
premlčuje za dva roky, odkedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie
sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov
odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Judikatúra
(R 38/1975, 1 Cdo 43/2010) vyžaduje preukázanú vedomosť o osobe škodcu a škode, nestačí možnosť

dozvedieť sa o nich skôr. Žalobca v prerokúvanej veci nadobudol bezpečnú vedomosť o tom, že došlo
k porušeniu zabezpečenia určeného meradla proti neoprávnenej manipulácii až okamihom, kedy mal k
dispozícii výsledky o poškodení overovacej značky. Dovtedy síce mohol mať dôvodné podozrenie na to,
že k takémuto porušeniu došlo, avšak až potvrdením o poškodení overovacej značky získal bezpečnú
vedomosť o tom, že skutočne došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a nejde

len o podozrenie zamestnanca žalobcu zistené pri vizuálnej kontrole overovacej značky. Z uvedeného
teda vyplýva, že žalobca nadobudol vedomosť o tom, že mu škoda vznikla a v akej výške najskôr
dňa 25.10.2012, kedy mu bol doručený protokol zo skúšky meradla vypracovaný Slovenskou legálnou
metrológiou, n.o., v ktorom bolo potvrdené, že overovacia značka je porušená. V tento deň začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota a uplynula dňa 25.10.2014. Žaloba bola na súd podaná dňa 05.06.2014,

teda pred uplynutím premlčacej lehoty. Súd poukázal na skutočnosť, že žaloba bola zároveň podaná
aj v objektívnej trojročnej lehote, ktorá začala plynúť 20.07.2014 (tri roky od začatia neoprávneného
odberu, ktorý začal 20.07.2011) a uplynula 14.05.2015 (tri roky od skončenia neoprávneného odberu,
ktorý skončil 14.05.2012). Pri neoprávnenom odbere zemného plynu vzniká žalobcovi škoda každým
dňom takéhoto odberu a postupne deň po dni dochádza k premlčaniu nároku. Vzhľadom na uvedené

súd nepovažoval námietku premlčania za dôvodnú. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že medzi
konštatovaním zamestnanca žalobcu a zamestnanca Slovenskej legálnej metrológie, n.o. je zásadný
rozdiel, ktorý spočíva v tom, že poznámka zamestnanca žalobcu v zápise zo dňa 17.05.2012 je výslovne
laickou konštatáciou zamestnanca, ktorý nie je oprávnený posudzovať stav overovacích značiek naurčených meradlách. Ide o zamestnanca na pozícii kontrolór neoprávnených odberov, ktorý na základe
predchádzajúcich skúseností s neoprávnenými odbermi na iných odberných miestach nadobudne
podozrenie, že overovacia značka je pozmenená a túto skutočnosť uvedie v zápise. Vzhľadom na to,

že žalobca nemá zamestnancov, ktorí by vedeli odborne posúdiť stav overovacích značiek, zasiela
za týmto účelom plynomer na to odborne spôsobilým osobám. Slovenská legálna metrológia. n.o. je
v rámci kontroly povinná vykonať vonkajšiu obhliadku meradla, a v prípade , že overovacia značka
je porušená, pozmenená, odstránená, stručná charakteristika porušenia, pozmenenia, odstránenia sa
uvádza v zázname z merania i v protokole zo skúšky.

6.1. Súd nepovažoval za preukázané, že v období od 20.07.2011 do 14.05.2012 bolo odberné miesto
žalovanej odpojené/prerušené. Rovnako, že žalobca manipuloval a zasahoval do plynomeru žalovanej
v období neoprávneného odberu. Listinné dôkazy predložené žalobcom (výstup zo systému žalobcu, e-
mail zamestnanca žalobcu T. zo dňa 08.11.2016, e-mail zamestnankyne žalobcu P. U., technik odpočtov
zo dňa 18.12.2015) preukazujú skutočnosti týkajúce sa histórie plynomerov na odbernom mieste

žalovanej, vykonané montáže a demontáže a výsledky odpočtov. Vyplýva z nich, že v období, ktoré
namieta žalovaná 11/2011 - 1/2012, nebola zo strany dodávateľa požiadavka na prerušenie dodávky
zemného plynu ani požiadavka na demontáž plynomeru. Z uvedených listinných dôkazov tiež vyplýva,
že do plynomeru žalovanej nebolo zo strany žalobcu v období, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu
škody, zasahované, t. j. neprerušila sa dodávka plynu do daného odberného miesta a neriešila sa

nahlásená porucha. Skutočnosť, že žalovaná reálne odoberala plyn neurčeného množstva v rozhodnom
období (20.07.2011 - 14.05.2012) preukazuje stav na počítadle plynomera ku dňu posledného odpočtu
predchádzajúceho zisteniu podozrenia na neoprávnený odber zemného plynu dňa 19.07.2011 stav
12.122 m3 a stav na plynomeri ku dňu zistenia podozrenia na neoprávnený odber zemného plynu dňa
14.05.2012 stav 14.028 m3. Súd v tejto súvislosti zobral do úvahy aj oznámenie dodávateľa - SPP, a.s.

zo dňa 12.01.2016, v ktorom uviedol, že počas obdobia 20.07.2011 - 14.05.2012 dodávateľ nepodal
prevádzkovateľovi distribučnej siete požiadavku na prerušenie dodávky plynu do odberného miesta.
Prevádzkovateľ distribučnej siete v súlade s § 50 ods. 10 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 24/2013, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre
fungovanie vnútorného trhu s plynom a na základe § 64 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike,

môže prerušiť dodávku zemného plynu len na žiadosť dodávateľa.

6.2. Námietku žalovanej o tom, že neodoberala taký plyn, za ktorý by riadne nezaplatila, súd taktiež
nepovažoval za dôvodnú, lebo mal za preukázané, že SPP, a.s. dňa 23.07.2012 vyúčtovaciu faktúru č.
7418680177, ktorú vystavil dňa 23.07.2012 pre odberateľa E. J., odberné miesto W. XX, XXX XX W., pre

obdobie 19.07.2011 - 18.07.2012, ktorou fakturoval odberateľke plyn v objeme 1.918 m3, s výsledkom
vyúčtovacej faktúry - nedoplatok vo výške 926,08 eura, dňa 19.03.2013 opravil vystavením opravnej
faktúry č. 7412965032, na základe ktorej fakturoval za obdobie 19.07.2011 - 17.05.2012 nulový stav
spotreby plynu. Výsledkom opravnej faktúry bol preplatok vo výške 1.004,08 eur. Oprava bola
vykonaná práve na základe oznámenia prevádzkovateľa distribučnej siete o existencii neoprávneného

odberu plynu na odbernom mieste. Z uvedeného vyplýva, že nemožno považovať za pravdivé tvrdenie
žalovanej o tom, že neodoberala plyn, za ktorý by riadne nezaplatila. Žalovaná v rozhodnom období
preukázateľne odoberala zemný plyn, pričom z vyúčtovacej faktúry vyplýva, že žalovaná v rozhodnom
období neodoberala plyn patriaci spoločnosti SPP, a.s. (za predmetné obdobie dodal dodávateľ do
odberného miesta žalovanej 0 m3 svojho plynu). Svedok S. J. vo svojej výpovedi uviedol, že až po

posudku ak sa rozhodne, že sa bude fakturovať neoprávnený odber, vtedy sa demontážny stav opraví
na stav, aký bol pri poslednej kontrole.

7.1. Prvoinštančný súd v ďalšom uviedol predpoklady zodpovednosti za škodu s konštatovaním
objektívneho charakteru zodpovednosti. Stotožnil sa s tvrdením žalobcu o tom, že

na preukázanie protiprávneho konania ako predpokladu zodpovednosti za škodu v danom prípade
postačuje preukázať, že dochádzalo k odberu zemného plynu spôsobom, ktorý zákon o energetike
označuje za neoprávnený, t. j. meradlo s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii,
čoho dôsledkom je zodpovednosť odberateľa plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.
z., ktorá má charakter objektívnej zodpovednosti, tým je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti a vznikom škody, keď údaje o spotrebe plynu z takéhoto meradla nemožno považovať
za relevantné. Slovenská legálna metrológia, n.o. (ktorá vypracovala Protokol zo skúšky meradla č.
0415/312.05/12) v rámci vonkajšej obhliadky meradla posudzovala stav overovacej značky meradla,
pričom skonštatovala, že overovacia značka 02 M42 na počítadle je porušená (znaky porušeniaoverovacej značky sú viditeľné voľným okom na fotografii vyhotovenej v rámci posudzovania, je
evidentné, že písmeno M je zdeformované, chýba číslo - rok overenia nad evidenčnou značkou).
Predmetom tohto sporu nie je posudzovanie metrologických vlastností meradla, a teda posudzovanie,

či meradlo meria správne, resp. či v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
boli narušené metrologické vlastnosti meradla a či sa plynomer považuje za vyhovujúci. Z
predmetného posudku vyplýva, že meradlo bolo vyhovujúce , a teda meralo správne. Táto skutočnosť
však nemala vplyv na nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom.

7.2. V danom prípade je nutné len preukázať, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené, čo posudok konštatoval. Keďže na meradle nainštalovanom na odbernom mieste žalovanej
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide o neoprávnený odber zemného plynu.
Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že je nutné od overovacej značky odlišovať prevádzkovú
plombu alebo tzv. plastovú značku montážnika, ktorú osádzajú zamestnanci žalobcu, ktorí monitorujú
plynomer a táto chráni plynomer pred neoprávneným demontovaním, resp. manipulovaním. Predmetné

konštatovanie v zápise hodnotí stav značiek montážnika a nie overovacích značiek, ktoré sú pre
súdne konanie podstatné. Súd považoval za preukázané, že overovacia značka na plynomeri, ktorý bol
namontovaný na odbernom mieste žalovanej, bola poškodená. Uvedená skutočnosť jasne vyplýva z
protokolu zo skúšky meradla č. 0415/312.05/15 zo dňa 22.10.2012, ktorý bol vypracovaný nezávislou
inštitúciou - Slovenská legálna metrológia, n.o.. Uvedené potvrdil aj svedok R. A., ktorý skúšku vykonal

a vypracoval protokol. Plynomer je konštruovaný tak, že bez poškodenia zabezpečenia - plomby proti
neoprávnenému prístupu/manipulácii, nie je možný prístup k počítadlu meradla, t. j. s porušeným
zabezpečením sa vždy spája možnosť ovplyvňovania spotreby. Takýmto konaním nedochádza k
strate/zmene metrologických vlastností plynomera, ale dochádza k zmene/skresľovaniu výslednej
hodnoty meranej veličiny na počítadle, dôkazom o tom, že spotreba mohla byť ovplyvňovaná, je

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zákon nevyžaduje preukazovať, či bolo so
samotným počítadlom manipulované, na tieto účely postačuje preukázať porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, ktoré je umiestnené na kryte počítadla, a ktoré umožňuje prístup k počítadlu.
Súd poukazuje na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 51/2017.
8.1. V dôsledku porušenia zabezpečenia dochádza k zániku platnosti úradného overenia meradla, údaje

o spotrebe namerané na meradle za obdobie neoprávneného odberu, nemôžu byť použité na fakturáciu.
Zmluvný dodávateľ žalovanej tak dodal za obdobie neoprávneného odberu 0 m3 svojho plynu. O
neoprávnenom odbere sa žalobca následne aj dodávateľ plynu (formou exportu opravného odpočtu)
dozvedel až neskôr, v čase vystavenia vyúčtovacej faktúry zahrňujúcej predmetné obdobie dodávateľ
ani žalobca nevedeli, že meradlo už nebolo určeným meradlom a údaje na ňom nemohli byť použité na

účely fakturácie. Práve z tohto dôvodu musel dodávateľ za obdobie neoprávneného odberu vyúčtovanie
opraviť tzv. opravnou faktúrou a žalovanej peniaze vrátiť. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu je príčinná súvislosť daná tým, že ak by žalovaná odoberala plyn riadne, teda nie spôsobom,
ktorý možno charakterizovať ako neoprávnený odber plynu, škoda by nebola vznikla žalobcovi ako
prevádzkovateľovi distribučnej siete, lebo spotrebu žalovanej v danom období by žalovanej vyfakturoval

jej dodávateľ.

8.2. Pokiaľ ide o zavinenie, súd prvej inštancie bol toho názoru, že ide o objektívnu zodpovednosť, kde
sa zavinenie odberateľa nepreukazuje. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení
sp. zn. 3 Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018 „odberateľ plynu je zodpovedný za neoprávnený odber, ktorý

bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa. Zodpovednosť odberateľa plynu je objektívna a je daná
vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii“. Na účely tohto konania preto nie je potrebné preukazovať, kto porušil
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

8.3. Ohľadne výšky spôsobenej škody súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade neoprávneného
odberu plynu, ku ktorému dochádza odberom plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné určiť výšku skutočnej škody a je vždy potrebné postupovať
podľa ustanovení príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, t. j. v súlade s vyhláškou

Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z.. Na odbernom mieste žalovanej teda dochádzalo
k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, pričom celková výška škody spôsobená žalobcovi bola vypočítaná za obdobie od
20.07.2011 (posledný odpočet stavu meradla predchádzajúci dňu odhalenia poškodenia zabezpečeniameradla) do 14.05.2012 (deň zistenia podozrenia na neoprávnený odber zemného plynu). Vyhláška
Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z. bola platná a účinná v čase neoprávneného odberu
zemného plynu a preto bolo dôvodné postupovať pri výpočte škody práve podľa tejto vyhlášky. Výška

škody bola vypočítaná v zmysle ust. § 59 ods. 3 zákona o energetike. V prípade neoprávneného odberu
zemného plynu podľa § 59 ods. 1 písm. b), d) zákona o energetike, pri ktorom nie je technicky možné
určiť skutočné množstvo zemného plynu odobratého z distribučnej siete, t. j. nie je možné určiť škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (nie je možné zistiť, nakoľko nie je možné zistiť
presneodobratémnožstvoplynupočasobdobianeoprávnenéhoodberu),ježalobcapovinnýpostupovať

v súlade s § 59 ods. 3 zákona o energetike a výšku škody určiť v súlade s metodikou stanovenou
vyhláškou č. 155/2005 Z. z., platnou a účinnou v čase neoprávneného odberu zemného plynu, kde
množstvo plynu bolo určené na základe vzorca uvedeného vo vyhláške, kde na tento účel je smerodajný
počet a typ zistených plynových spotrebičov v mieste neoprávneného odberu a cena za 1 m3 plynu
vychádzala z cenníkovej ceny pre odberateľov plynu v domácnosti v najvyššej tarife, a teda išlo o
regulovanú cenu (0,0537 euro/kWh). Výšku škody nie je možné presne určiť práve preto, že nie je

možné presne určiť okamih, kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Súd
konštatoval,žepreurčenieprávnychpredpisov,ktorémajúbyťpoužiténaúčelyvýpočtuvzniknutejškody
je irelevantné, že výpočet výšky škody bol v danom prípade realizovaný a žaloba bola podaná už za
účinnosti zákona č. 251/2012 Z. z. a že tento zákon neobsahuje osobitné intertemporálne ustanovenie
o tom, že na výpočet výšky škody pri neoprávnenom odbere by mal byť použitý predchádzajúci právny

predpis a že v čase realizácie výpočtu výšky škody bola už zrušená žalobcom použitá vyhláška
Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu. Na výpočet výšky škody majú byť použité právne predpisy platné a
účinné v čase, kedy došlo k neoprávnenému odberu, ktorý zakladá nárok na náhradu škody. Samotná
skutočnosť, že novší právny predpis neobsahuje osobitné intertemporálne ustanovenie o tom, že na

výpočet výšky škody pri neoprávnenom odbere by mal byť použitý predchádzajúci právny predpis
podľa názoru súdu neznamená, že sa má použiť tento novší právny predpis. Ak novší právny predpis
intertemporálne ustanovenie neobsahuje, pri výpočte sa majú použiť právne predpisy účinné v čase
ukončenia neoprávneného odberu. K neoprávnenému odberu dochádzalo a k jeho ukončeniu došlo za
účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z., a teda tento zákon je príslušným zákonom na posudzovanie nároku

na náhradu škody. Súd sa taktiež stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že spôsob výpočtu škody v zmysle
vyhlášky je nastavený tak, že nepredpokladá to, čo nie je spotrebičom možné spotrebovať. Zároveň
výpočetnemôžebyťnastavenýnaúrovnipriemernejspotrebyodberateľa,pretožebytakdošlokpopretiu
preventívnej funkcie takejto právnej úpravy. Taktiež nebolo dôvodné argumentovať predchádzajúcimi
spotrebami (pred neoprávneným odberom), pretože tie mohli byť ovplyvňované zásahmi do počítadla v

dôsledku porušenia plomby a ani spotrebami nasledujúcimi (po ukončení neoprávneného odberu), lebo
správanie žalovanej už mohlo byť ovplyvnené skutočnosťou, že porušenie zabezpečenia bolo odhalené
a odberateľ sa mohol správať racionálnejšie pri spotrebe.

9.1. Žalovaná ďalej namietala, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy plynu výšku škody

určil nie na základe štátom regulovaných cien zemného plynu platných pre zmluvný vzťah medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, avšak výšku vypočítal na základe iných cien a na základe inej kalkulácie.
Spôsob, akým sa žalobca dostal do pozície aktívne legitimovaného subjektu podľa názoru žalovanej
v konečnom dôsledku odporuje zákonu a je protiprávny, t. j. zákonom nedovoleným spôsobom
znevýhodňuje spotrebiteľa, ktorý tak musí zaplatiť viac, ako by mal za rovnakých okolností zaplatiť za

plyn, a to aj v prípade jeho neoprávneného odberu, dodávateľovi plynu. Súd mal za to, že argumenty
žalovanej tzv. spotrebiteľskou ochranou sú mylné, nakoľko uplatnený nárok v prerokúvanej veci nemá
zmluvný základ. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa výslovné týkajú spotrebiteľských
zmlúvaneprijateľnýchpodmienokvtýchtozmluvách.Zodpovednosťzaškoduprineoprávnenomodbere
však vyplýva zo zákona č. 565/2004 Z. z., nie zo zmlúv medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a

odberateľom.

9.2. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, či predmetné
meradlo namontované na odbernom mieste u žalovanej malo platné overenie v období, v ktorom malo
dochádzať k neoprávnenému odberu plynu s tým, že predmetné meradlo malo byť overené v roku 2002,

súdboltohonázoru,žeuvedenétvrdenienemázanásledoktúskutočnosť,žebyžalobaneboladôvodná.
Stotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že je absurdné, aby žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete
preukazoval v akom stave sú overovacie značky v čase montáže plynomera najmä z dôvodu, že tieto
overovacieznačkyneosádzažalobca,aleautorizovanáosoba,odktorejplynomersoverovacouznačkoupreberá a na odbernom mieste plynomer s platným úradným overením montuje. Je neprijateľné, aby
každý jeden namontovaný plynomer žalobca „fotil“ za účelom preukázania v akom stave sú overovacie
značky (plomby úradného overenia, ktoré osádza iný subjekt ako žalobca) v čase montáže. Ak by aj

takéto fotografie vyhotovoval, tieto by boli spochybňované zo strany žalovaných ako nedostatočné na
preukázanie stavu overovacích značiek. Žalobca ďalej uviedol, že od montáže plynomera (2003) do
zistenia podozrenia na porušenie zabezpečenia (2012) proti neoprávnenej manipulácii bolo vykonaných
niekoľko fyzických odpočtov, pri ktorých nebolo zistené porušenie zabezpečenia, resp. nevzniklo
podozrenie na porušenie zabezpečenia overovacej značky meradla. Z uvedeného vyplýva, že plynomer

bol namontovaný s platným úradným overením. Pokiaľ ide o požiadavku žalovanej predložiť kompletné
doklady o skúške a overení plynomeru výrobné č. 547286502191, MKM G6, 2101, rok výroby 1991
z roku jeho overenia 2002 žalobca poukázal na e-mail zamestnanca E., vedúceho odboru odpočtov
a opráv meradiel, z ktorého vyplýva, že žalobca vzhľadom na veľký počet meradiel nevyžaduje od
autorizovaných stredísk, ktoré zabezpečujú overovanie meradiel, písomný doklad o overení. Dokladom
o overení plynomeru je označenie plynomeru overovacou značkou. Takýto postup je plne v súlade s §

16 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Svedok R. A. vo výpovedi uviedol, že overenie rok 2002
platilo do konca roku 2002 a od neho 10 rokov.

10.1.Žalovanátvrdila,žedôkazypredloženéžalobcomnepreukazujúporušenieoverovacejznačkytohto
konkrétneho meradla počas obdobia, kedy bolo toto konkrétne meradlo namontované u žalovanej, ak

nie je k dispozícii pôvodný stav, teda nemožno potvrdiť, že došlo k zmene. Ak žalobca nepreukázal,
že overovacia značka bola pozmenená práve v období, v ktorom bolo meradlo namontované u
žalovanej, nie je preukázaný základný predpoklad vzniku škody, aj v tomto prípade súd poukazuje
a stotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že predmetný plynomer bol overený autorizovanou osobou v
roku 2002, táto ho opatrila overovacou značkou M42. Žalobca plynomer s platným úradným overením

namontoval na odbernom mieste žalovanej dňa 04.04.2003. Za účelom plnenia si svojich zákonných
povinností má žalobca právo kontrolovať plynomery namontované na odberných miestach bez potreby
predchádzajúcejvýzvyresp.oznámeniaovýkonetejtokontrolyavprípade,akmáakékoľvekpodozrenie
týkajúce sa platnosti úradného overenia je oprávnený plynomer, ktorý je jeho majetkom, demontovať
a poslať na odborné posúdenie odborne spôsobilej osobe/inštitúcii. Žalobca nemá záujem na tom,

aby poškodzoval plynomery, resp. robil na nich zásahy a spôsoboval tak zánik úradného overenia po
ich prevzatí od autorizovanej osoby a pred ich montážou na odbernom mieste. Týmto konaním by
porušoval svoje zákonné povinnosti a vystavoval by sa riziku uloženia sankcie zo strany kontrolných
orgánov. Žalobca montoval a montuje na odberných miestach plynomery s platným úradným overením
tak ako ich prevzal od autorizovanej osoby, čím si plní zákonné povinnosti (zákon č. 656/2004, 251/2012

Z. z. o energetike a zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii), dohľad nad dodržiavaním povinností na
tomto úseku vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia a Slovenský metrologický inšpektorát, porušenie
týchto povinností je sankcionované zo strany týchto inštitúcií. Vzhľadom na to, že plnenie povinností
žalobcom na tomto úseku u žalovanej nebolo spochybnené, a teda žiadna z vyššie uvedených inštitúcií
nekonštatovala, že žalobca porušil zákonné povinnosti na tomto úseku na odbernom mieste žalovanej

tým, že namontoval plynomer s neplatným úradným overení, t. j. s porušenou overovacou značkou, nie
je možné účinne spochybňovať stav overovacích značiek meradla pri jeho montáži. Žalobca má za to,
že týmto bolo preukázané, že plynomer namontoval v súlade so zákonnými povinnosťami a to s platným
úradným overením t. j. overovacími značkami, ktoré na plynomer osadila autorizovaná osoba.

10.2. Z predložených listinných dôkazov v spise súd nepovažoval za preukázané, že v novembri 2011
bolnamiestoplynomerubratažalovanejdemontovanýplynomeržalovanejnachádzajúcisanatomistom
mieste, t. j. s plynomerom žalovanej nebolo manipulované pracovníkmi žalobcu. Poukázal na tvrdenia
žalobcu o tom, že prevádzkovateľ distribučnej siete na základe požiadavky dodávateľa o prerušenie/
obmedzenie distribúcie plynu pristupuje k prerušeniu dodávky plynu a to uzavretím hlavného uzáveru

plynu, záslepkou. Z titulu požiadavky dodávateľa o prerušenie/obmedzenie distribúcie zemného plynu
nedochádza k demontáži plynomer (právna úprava týkajúca sa prerušenia/obmedzenia distribúcie plynu
bola/je upravená v § 18 ods. 4 nariadenia vlády č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre
fungovanie trhu s plynom, účinné od 01.01.2011, § 57 ods. 3, § 76 ods. 10 vyhlášky URSO č. 24/2013 Z.
z. ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie

vnútorného trhu s plynom, účinná od 01.02.2013). Súd považoval za preukázané, že u brata žalovanej
prevádzkovateľ distribučnej siete prerušil distribúciu plynu v zmysle požiadavky dodávateľa z 03.11.2011
a to zaslepením meradla a uzavretím hlavného uzáveru plynu, o tom úkone bol vyhotovený Zápis z
09.11.2011, ktorý prikladá v prílohe. Dňa 10.01.2012 dodávateľ plynu požiadal žalobcu o demontážplynomeru z dôvodu jednostranného odstúpenia od zmluvy zo strany dodávateľa. Súd mal taktiež
za preukázané, že dňa 11.01.2012 sa uskutočnila demontáž plynomeru č. 814288302192, o tomto
úkone bol vyhotovený Montážny list č. 1100110049, ktorý je priložený v prílohe spolu s e-mailom

zamestnanca, ktorý vykonal demontáž plynomeru, ktorý meral spotrebu plynu na odbernom mieste
R. zo dňa 16.03.2016. Po tom, čo distribúcia plynu do odberného miesta Š. B. bola prerušená, mu
dodávateľ zaslal faktúru č. 4900043924, ktorou mu bolo vyúčtované prerušenie/obmedzenie distribúcie
zemného plynu, ku ktorému došlo dňa 09.11.2011. Upomienka zo strany dodávateľa plynu zo dňa
10.10.2011 a faktúra č. 4900043924 boli dodávateľom zasielané v štádiu, keď zmluva o dodávke

zemného plynu bola platná, a teda dodávateľ nebol oprávnený požadovať demontáž plynomeru. Pokiaľ
ide o vyúčtovaciu faktúru č. 7412747888 zo dňa 20.01.2012 za fakturačné obdobie od 19.07.2011
do 10.01.2012, ktorá bola vystavená z titulu ukončenia zmluvy k 10.01.2012, žalobca poukázal na
tú skutočnosť, že právny zástupca žalovanej nepredložil kompletnú vyúčtovaciu faktúru. Súčasťou
vyúčtovacej faktúry je aj prehľad spotreby za predmetné fakturačné obdobie. Z tohto prehľadu vyplýva,
že za obdobie od 10.11.2011, t. j. prerušenie/obmedzenie distribúcie do 10.01.2012, t. j. do demontáže

plynomeru č. 814288302192, t. j. plynomeru, ktorý meral spotrebu do odberného miesta Š. B., bola
nameraná spotreba 0 m3, teda reálne k odberu plynu nedochádzalo. Nedoplatok sa týka spotreby za
obdobie od 19.07.2011 do 09.11.2011 - spotreba 274 m3. Plynomer č. 814288302192, t. j. plynomer,
ktorý meral spotrebu do odberného miesta Š. B. bol demontovaný dňa 10.01.2012 so stavom 12.405
m3 a plynomer č. 547286502191, t. j. plynomer, ktorý meral spotrebu do odberného miesta žalovanej

bol demontovaný dňa 17.05.2012 so stavom 14.028 m3.

11.1. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka R. B. a návrh na vykonanie
dokazovania - predložením kompletných dokladov o skúške a overení plynomeru (v. č. 547286502191,
MKM G6, 2101, rok výroby 1991) z roku 2002 a predložením fotodokumentácie žltej prevádzkovej

plomby predmetného plynomeru, nakoľko mal za to, že vykonanie týchto dôkazov nie je potrebné pre
rozhodnutie vo veci.

11.2. Pokiaľ ide o výpoveď svedka R. B. o tom, že keď demontovali jeden z plynomerov a keď žalovaná
prišladomov,nešieljejnaštartovaťkotol,ažeprišielodborník,ktorýcelýsystémprečistil,atenzistil,žeje

teda odpojená od plynu, pričom mal byť odpojený jeho syn, on videl iba jeden plynomer, keď nešlo dcére
kúriť a dcéra to potom riešila cez firmu NOVIT, súd považuje túto výpoveď za účelovú, keďže ide o otca
žalovanej a poukazuje na to, že žalovaná v súlade s ust. § 54 ods. 10 a § 50 ods. 4 zákona č. 656/2004
Z. z. mala povinnosť hlásiť na poruchovú linku žalobcu poruchu, resp. poškodenie plynového zariadenia
v správe SPP - distribúcia ako aj poruchou spôsobené obmedzenie alebo prerušenie dodávky zemného

plynu pre zákazníka pripojeného k distribučnej sieti SPP - distribúcia, a.s.. Odberateľ nie je oprávnený
zasahovať do plynomeru, hlavného uzáveru plynu a odstraňovať akékoľvek poruchy. Žalobca uviedol,
že za obdobie neoprávneného odberu neeviduje hlásenie týkajúce sa poruchy, resp. inej skutočnosti,
ktorá by nasvedčovala tomu, že distribúcia do odberného miesta žalovanej bola prerušená/obmedzená,
neeviduje žiaden záznam o odstraňovaní poruchy na danom odbernom mieste, jediné, čo eviduje k

odbernému miestu za predmetné obdobie, je fyzický odpočet spotreby k dátumu 18.07.2011, vznik
podozrenia na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii dňa 14.05.2012 a demontáž
plynomeru žalovanej dňa 17.05.2012. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca nezasahoval a
nemanipuloval s plynomerom žalovanej v období trvania neoprávneného odberu plynu.

12. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem
povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v
zákonom stanovenej výške odo dňa 21.11.2012, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.
9000148947 zo dňa 06.11.2012. Dňa 21.11.2012, t. j. v prvý deň omeškania žalovanej s plnením
peňažného dlhu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,75 %, a preto vznikla

povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.833,62 eur od
21.11.2012 do zaplatenia.

13. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 106 ods. 1, 2, § 517
ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 59 ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 59 ods. 2, 3, § 54 ods.

1,7, 10, § 50 ods. 4, § 2 písm. k/, l/, § 9 ods. 5, § 15 ods. 6 zák.č.142/2000 Z. z., § 9 ods. 3, 4, § 18 ods.
4 nariadenia č. 210/2000 Z. z., § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z.14. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca bol v spore úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

15. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Opakovane poukázala na
to, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaným subjektom pre žalovaný nárok. Žalovaná bola v
zmluvnom vzťahu so svojim iným subjektom - dodávateľom plynu. Plyn nikdy neodoberala od žalobcu.
Náhradu škody si mal uplatňovať subjekt, ktorý jej dodával plyn. Vzájomný vzťah medzi dodávateľom
a distribútorom plynu je iným právnym vzťahom. Žalobca v distribučnej sieti nemá plyn, ktorý by bolo

možné odlíšiť.

16.1. Podľa nej žalobca vypočítal výšku škody nie na základe regulovaných cien plynu platných pre
zmluvný odber plynu, ale na základe inej kalkulácie a cien. Uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovanou bol umelo vytvoreným právnym vzťahom, ktorý neexistoval. Ak k neoprávnenému odberu
plynu malo dochádzať v období od 20.07.2011 do 14.05.2012 a v tomto čase plyn nedodával žalobca,

škoda v dôsledku neoprávneného odberu plynu nemohla vzniknúť na strane žalobcu. Chápanie aktívnej
vecnej legitimácie na základe § 59 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike je vytrhnuté z kontextu.
Uvedené ustanovenie označuje za aktívne vecne legitimovaný subjekt v prvom rade dodávateľa plynu.
Ak meradlo odberu plynu meralo správne, žiadna škoda vzniknúť nemohla. Náhradu škody možno
žiadať, len ak v skutočnosti vznikla. Nemôže vzniknúť len základe fiktívneho právneho vzťahu. Ak

meradlo meralo správne, nebol dôvod vyčíslovať akúsi fiktívnu spotrebu. Právnym následkom vzniku
škody môže byť len náhrada škody a nie zaplatenie sankcie za vznik škody.

16.2. K premlčaniu žalovaná uviedla, že žalobca uplatnil nárok po uplynutí dvojročnej premlčacej
subjektívnej doby. Žalobca vedel o osobe, ktorá za škodu zodpovedala najneskôr odo dňa 17.05.2012,

kedy bolo meradlo na odbernom mieste u žalovanej demontované. Dôvodom demontáže bolo, že
zistil poškodenie overovacej značky. Žalobu podal žalobca na súd dňa 05.06.2014. Aj výpočet výšky
spôsobenej neoprávneným odberom plynu bol datovaný dňom 23.05.2012. Argument, že nárok na
náhradu škody mohol uplatniť až po vykonaní skúšky meradla bol účelový. Pracovník žalobcu (svedok S.
J.) spĺňa predpoklady odbornej spôsobilosti potrebnej pre relevantné zistenia ohľadne neoprávneného

odberu. Používal optický prístroj, ktorý prikladal k overovacej značke. Predmetom skúšky meradla
bola jeho funkčnosť. Na strane žalobcu nešlo o podozrenie neoprávneného odberu, ale o vedomosť o
neoprávnenom odbere v čase demontáže meradla, pretože nebolo nainštalované náhradné meradlo,
ale bolo vymenené meradlo. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa zaoberal
vedomosťou o škode, ktorá nie je podmienená zlepšením procesnej situácie po zabezpečení dostatku

dôkazov. Vedomosť o škode sa spája s okolnosťami, v ktorých svetle sa javí zodpovednosť určitej
osoby dostatočne pravdepodobnou. Žalovaná bola odpojená od dodávky plynu po tom, ako bolo omylom
demontované meradlo namiesto susediaceho meradla. Povrchové poškodenie meradla žalovanej
nebolo poškodené žalovanou. Žalovaná navrhla vyžiadať doklady o skúške a overení plynomeru z
roku 2002. Z uvedeného mal byť naplnený predpoklad pôvodne neporušeného meradla, a to pre čas

neoprávneného odberu. Žalovaná tak vyčítala súdu prvej inštancie znemožnenie uskutočňovania jej
patriacich procesných práv. Trvala na tom, že meradlo meralo spotrebu plynu správne, a preto logicky
žiadna škoda vzniknúť nemohla. Podľa názoru žalovanej musí byť vždy splnený predpoklad vzniknutej
škody. To, že dodávateľ plynu vrátil žalovanej zaplatenú sumu za odobratý plyn je jeho konanie, ku
ktorému sa rozhodol.

17. Žalovaná namietala aj nesprávnosť výpočtu výšky škody. Pre prípad existencie zodpovednosti
žalovanej mala byť pre výpočet škody použitá iná metóda výpočtu a uplatňovaná mala byť iná suma. Pri
porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sa škoda mala vypočítať porovnaním odberu
za predchádzajúce obdobie pomocou typového diagramu dodávky (§ 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.

z. o energetike). Výpočet škody a podaná žaloba bola podaná už za účinnosti zák. č. 251/2012 Z. z.,
ktorý neobsahuje intertemporálne ustanovenia, že na výpočet škody by mal byť použitý predchádzajúci
predpis. V čase realizácie výpočtu výšky škody bola už zrušená žalobcom použitá vyhláška č. 155/2005
Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu výšky škody. Žalovaná poukázala na svoje spotrebiteľské
postavenie. Žalobca nepreukázal, že k poškodeniu meradla došlo počas rozhodujúceho obdobia.

18.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej konštatoval, že prvoinštančný súd posúdil správne
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Uviedol, že zákon o energetike v § 59 ods. 2 uvádza viacero
subjektov v prospech ktorých svedčí aktívna legitimácia v sporoch týkajúcich sa neoprávnenýchodberov zemného plynu. Relevantnými subjektmi, ktoré si takýto nárok môžu uplatniť, sú dodávateľ
zemného plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete a prevádzkovateľ
zásobníka. V prípade prevádzkovateľa zásobníka by aktívna legitimácia tohto subjektu bola daná len v

prípade, ak by k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo priamo z priestorov podzemného zásobníka.
Prevádzkovateľovi prepravnej siete (t.j. spoločnosti eustream, a.s.) by neoprávneným odberom plynu
mohla vzniknúť škoda len vtedy, ak by odberateľ neoprávnene odoberal plyn priamo z prepravnej
(t.j. nie distribučnej) siete, a teda odberné plynové zariadenie odberateľa by muselo byť napojené
priamo na prepravnú sieť. Na území Slovenskej republiky je takýto odberateľ len jeden, a to odberateľ

kategórie veľkoodber. Ostatní odberatelia zemného plynu, t.j. odberatelia plynu v domácnosti, obce a
mestá, prípadne iné podnikateľské subjekty, vrátane žalovanej, sú prostredníctvom svojich odberných
plynových zariadení pripojení na distribučnú sieť (ktorej vlastníkom a prevádzkovateľom je žalobca). v
prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 59 zákona o energetike, pri ktorom je odberateľ pripojený
na distribučnú sieť, tak do úvahy, ako subjekty oprávnené uplatňovať si náhradu škody, teoreticky
prichádzajú len dva subjekty - a to dodávateľ zemného plynu a prevádzkovateľ distribučnej siete.

Dodávateľovi zemného plynu môže vzniknúť škoda len dvoch prípadoch špecifikovaných v zákone o
energetike, a to v prípade neoprávneného odberu podľa § 59 ods. 1 písm. f/ (t.j. v prípade, keď odberateľ
nedodržal obmedzenia určené svojim dodávateľom zemného plynu) alebo podľa § 59 ods. 1 písm. g/ (t.j.
v prípade, kedy odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky). V ostatných prípadoch
tzv. „skutkových podstát“ neoprávneného odberu zemného plynu odberateľ neodoberá plyn, ktorý by

patril jeho dodávateľovi plynu.

18.2. V distribučnej sieti prevádzkovanej žalobcom sa nachádza plyn všetkých dodávateľov zemného
plynu, oprávnených na uskutočňovanie dodávky zemného plynu jednotlivým odberateľom, ako aj plyn
žalobcu slúžiaci na účely krytia strát a zabezpečenie riadneho fungovania siete. Práve z dôvodu, že

zemný plyn nie je individuálne určená vec, ktorú by bolo možné napr. farebne rozlíšiť (napr. ružový
plyn by patril spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s., zelený plyn by patril spoločnosti ČEZ
Slovensko, s.r.o. a pod.), je potrebné brať do úvahy, ako funguje trh s plynom, pričom ide o trh, ktorý
je prísne regulovaný a kontrolovaný, takže zdôrazňujeme, že v tomto prípade nejde len o svojvoľné
konštatovania žalobcu.

18.3. Dodávateľ zemného plynu dodáva do siete len také množstvo zemného plynu, ktoré dodá jeho
zazmluvneným odberateľom. Presne také množstvo, aké dodávateľ dodal do siete na vstupnom bode,
presne také množstvo musí dostať na výstupnom bode z nej. Toto množstvo je merané určeným
meradlom, ktoré je spôsobilé na použitie v obchodnom styku, t.j. také meradlo, ktoré má platné overenie.

Iba za toto množstvo zemného plynu dodávateľ zaplatí žalobcovi poplatky za jeho distribúciu (ľudovo
povedané dopravu) zo vstupných bodov siete až ku konkrétnemu odberateľovi, a zároveň iba o toto
množstvo sa zníži množstvo plynu v distribučnej sieti patriace dodávateľovi. Pokiaľ teda dodávateľ
zemného plynu dodá do odberného miesta 0 m3 zemného plynu, množstvo jeho plynu v sieti sa mu
nijako nezníži a nemôže mu v tejto súvislosti vzniknúť žiadna škoda.

19.1. Žalobca hodnotil posúdenie plynutia premlčania súdom za správne s poukazom na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/164/2017. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby bol
rozhodujúci moment doručenia protokolu zo skúšky meradla. Zamestnanec žalobcu pri odobratí meradla
nadobudol podozrenie na porušenie overovacej značky. Neprišlo k prerušeniu dodávky na odbernom

mieste žalovanej tak, ako tvrdila žalovaná v odvolaní. Ďalej vo vyjadrení poukázal na zaisťovaciu
plombu a jej účel. Je však všeobecne známe, že pri súčasnom stave konštrukcií plynomerov by pri
plynomeroch nezabezpečených plombami bolo len veľmi ťažké (ak nie nemožné) odhaliť akékoľvek
zásahy do číselníka meradla. Bez zabezpečovacích prvkov je prístup k číselníku príliš jednoduchý
a zásah do stavu spotreby plynu prakticky neidentifikovateľný. Práve preto je zákonnou povinnosťou

zabezpečovať plynomery ako určené meradlá zabezpečovacími prvkami a takisto práve z dôvodu,
aby sa žiadny odberateľ nemohol spoliehať na to, že by mu na preukázanie neoprávneného odberu
plynu musel byť dokázaný zásah do číselníka meradla, zakotvil zákonodarca do zákona o energetike
aj skutkovú podstatu neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike, v zmysle ktorej už samotný zásah do zabezpečovacích prvkov sa považuje za neoprávnený

odber. Nevyhnutným sprievodným znakom porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nie
je poškodenie plynomeru/mechanizmu počítadla plynomera. Na účely tohto konania tak nie je potrebné
preukazovať poškodenie plynomeru, poškodenie mechanizmu počítadla ani nie je nutné posudzovať
metrologické vlastnosti meradla.19.2. K tvrdeniu právneho zástupcu žalovanej (uvedenému na strane 18, štvrtý odsek) uviedol, že je
nutné vychádzať z právnej úpravy, ktorá bola platná a účinná v čase overenia dotknutého plynomeru,

t.j. v roku 2002. Znenie § 9 ods. 4 vyhlášky ÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej
kontrole platnej a účinnej v roku overenia, t.j. v roku 2002 neobsahovalo ustanovenie o vydaní dokladu,
v ktorom má byť uvedený presný dátum overenia. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

20. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadrila v zhode s obsahom jej odvolania,

pričompoukázalanaskutočnosť,žeprostriedkomvedomostižalobcuoškodemalbyťznaleckýposudok,
avšak do konania nebol predložený znalecký posudok, ale len protokol. Išlo o skúmanie metrologickej
funkčnosti meradla, nie o skúmanie poškodenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii.

21. Žalobca v duplike poukázal na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR týkajúce sa aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu pod sp.zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018. Z rozhodnutia poukázal na

odôvodnenie a odpovede na relevantné otázky, podľa ktorých pri neoprávnenom odbere je aktívne
vecne legitimovaným subjekt distribúcie a tiež, že nemožno vychádzať pri posudzovaní škody zo stavu
meradla pri neoprávnenom odbere, pretože išlo o neplatné meradlo. Taktiež nemožno považovať za
údaj o spotrebe predchádzajúce obdobie spotreby. Odkazom na podzákonný predpis (v odôvodnení
rozhodnutia NS SR) poukazoval na odpoveď týkajúcu sa výpočtu škody. Na preukázanie toho, že

značka bola poškodená postačuje vyjadrenie Slovenskej legálnej metrológie, n.o. Žalobca preukázal,
že originálna značka na meradle bola poškodená. Zopakoval názor, podľa ktorého premlčacia doba
začala plynúť odo dňa, kedy sa dozvedel od odborne spôsobilej osoby poručenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii.

22. Napokon sa vyjadrila žalovaná, ktorá spochybnila použiteľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Obdo/32/2018 a odkázala aj na svoje skoršie vyjadrenia a odvolanie.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3
za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie alebo

zrušenie, bolo potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť a rozhodnúť o trovách konania
pod vplyvom uvedenej zmeny.

24. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. CSP došlo v súlade s § 473 CSP
k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava

princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava
sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými
výnimkami z tohto základného pravidla.

25.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

25.3. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

26. Odvolací súd konštatuje, že podstata potreby zmeny napadnutého rozsudku spočíva v nesprávnom
posúdení otázky vznesenej námietky premlčania. Hoci nesprávne posúdenie premlčania je dôvodompre zmenu rozsudku (skôr ako odvolací súd poukáže na premlčanie), v krátkosti odvolací súd vyhodnotí
relevantné otázky tohto sporu.

27. Podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z., účinný v čase neoprávneného odberu,
neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo
namontovanéprevádzkovateľomsiete,alebonaktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenej
manipulácii. Je treba povedať, že v tomto prípade bolo možné identifikovať stav neoprávneného odberu,
za ktorý zodpovedala žalovaná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že overovacia

značka (plomba) bola na meradle žalovanej poškodená a v dôsledku toho zákon „navodil“ stav
neoprávneného odberu v dôsledku neplatného meradla. Neplatnosť meradla vyplýva zo zákona o
metrológii (§ 19 zák. č. 142/2000 Z. z.). Aj keby meradlo bolo spôsobilé zaznamenávať reálny
(kalibrovaný) priebeh toku plynu, zo zákona sa uvedené meradlo stalo nepoužiteľným na meranie
dodávky plynu a nastal stav neoprávneného odberu.

28. Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z., účinného v čase neoprávneného odberu, odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

29.1. Vyriešenie otázky neoprávneného odberu súvisí s identifikáciou subjektu, ktorý bol poškodený
a ktorý je aktívne vecne legitimovaným domáhať sa v súdnom konaní nároku na náhradu škody.
Odvolací súd sa v tejto otázke plne stotožnil so závermi prvoinštančného súdu. Poškodeným v prípade
neoprávneného odberu (neplatnosť meradla-porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii)

je subjekt distribúcie, pretože neoprávnený odber sa netýka dodávky plynu zmluvným dodávateľom.
Zákon takto zodpovednostnú konštrukciu upravuje. Neoprávnený odber v sebe zahŕňa viaceré skutkové
podstaty, pri ktorých naplnení zákon situáciu označuje ako neoprávnený odber s tým, že v prípade
poškodenia zabezpečenia proti neodbornej manipulácii poškodeným subjektom je subjekt distribúcie
(pokiaľ napr. nejde o neoprávnený, najmä faktický, odber zo zásobníkov). Poškodeným nebol dodávateľ

plynu. Dodávateľ by mohol byť poškodeným napr. za situácie porušenia zmluvných dojednaní, ktoré
súvisia s odberom podľa zmluvných podmienok, a ktorý odber, čo do množstva, presahuje maximálne
prípustný odber na odbernom mieste. Ide teda napr. o neoprávnený odber v rozpore so zmluvou podľa
§ 59 ods. 1 písm. f/ alebo g/ zák. č. 656/2004 Z. z.

29.2. Taktiež bolo nutné povedať, že predpoklady zodpovednosti za škodu vo všeobecnosti (vznik
škody, protiprávne konanie /udalosť/ a príčinná súvislosť) môžu byť pri jednotlivých zodpovednostných
konštrukciách zákonom modifikované. Takto potom možno hovoriť o objektívnej alebo subjektívnej
zodpovednosti za škodu a zákon môže modifikovať aj inú zložku zodpovednostnej konštrukcie.

30. V tomto prípade súd prvej inštancie správne vychádzal pri určení zodpovednosti z objektívnej
zodpovednosti. Objektívna zodpovednosť (ktorý charakter bol vyslovený aj rozhodnutí NS SR zo
dňa 3Obdo 51/2017) spočívala v stave neoprávneného odberu bez ohľadu na zavinenie poškodenia
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meradla. Výška škody bola žalobcom uplatnená v súlade
s vyhláškou č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu. Zákon v spojení s uvedenou vyhláškou v čase neoprávneného odberu stanovil výšku
škody a táto bola známa počas celého obdobia neoprávneného odberu. Zistenie zodpovednostného
subjektu a samotný vznik škody bol zistený žalobcom najneskôr dňa 17.05.2012, čo súvisí s otázkou
začiatku plynutia premlčacej doby.

31.1. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

31.2. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

32. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnouaplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

33. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne a z uvedeného
skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd. Podstatnými skutkovými zisteniami boli okolnosti dňa
17.05.2012 (resp. predtým dňa 14.05.2012), kedy bol pracovník žalobcu na odbernom mieste žalovanej,
pričom zistil podozrenie, že na danom odbernom mieste dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom

bola porušená overovacia značka - plomba úradného overenia, ktorou sa zabezpečuje meradlo proti
neoprávnenejmanipuláciitzv.podozrenienaneoprávnenýodberzemnéhoplynu.Meradloboloodoslané
na skúmanie nezávislej inštitúcii - Slovenská legálna metrológia, n.o.. Slovenská legálna metrológia,
n.o. vo svojom Protokole zo skúšky meradla č. 0415/312.05/15 zo dňa 22.10.2012 dospela k záveru,
že overovacia značka 02 / M42 - na počítadle je porušená, stav meradla je mechanicky nepoškodený,
pričom stav počítadla pred skúškou bol 14.028,965 m3. Žalovaná vzniesla námietku premlčania. Z

uvedených skutkových záverov však súd prvej inštancie neurobil správny právny záver o premlčaní.

34. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamžik, kedy
poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a
nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre

neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v
súdnom konaní preukázať (rozsudok NS SR zo dňa 28. 02. 2011, sp. zn. 4 Cdo 152/2010 ).

35. V zásade možno súhlasiť s názorom, že protokol o skúške meradla produkovaný v konaní je
spôsobilým dôkazným prostriedkom na preukázanie poškodenia značky na meradle na účely súdneho

konania. Inak povedané ide o spôsobilý prostriedok na preukázanie tvrdenia o poškodení značky a
preukázanie objektívneho stavu neoprávneného odberu. Nemožno ale považovať a odvodzovať stav
vedomosti poškodeného o škode (o neoprávnenom odbere) až od momentu, kedy sa o výsledku činnosti
odborníka spočívajúceho v obsahu protokolu poškodený dozvedel.

36. Mieru vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá priblížilo aj odôvodnenie
rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.04.2006, sp. zn. 25 Cdo 359/2005, podľa ktorého „subjektivní
vědomost poškozeného o osobě odpovědné za škodu, s níž zákon v ustanovení § 106 odst. 1 obč. zák.
spojuje počátek běhu promlčecí lhůty, ostatně nepředpokládá nezpochybnitelnou jistotu v určení osoby
odpovědné za vznik škody. Najisto lze odpovědnost určité osoby postavit až na základě dokazování v

soudním řízení, které je teprve podáním žaloby, tedy uplatněním nároku u soudu, zahájeno. Zákon proto
vychází z předpokladu, že po osobě, která ví o vzniku škody, lze požadovat, aby nárok u soudu uplatnila,
jakmile má k dispozici takové informace o okolnostech vzniku škody, v jejichž světle se jeví odpovědnost
určité konkrétní osoby dostatečně pravděpodobnou.“.

37. V čase demontáže meradla na odbernom mieste žalovanej dňa 17.05.2012 musel mať žalobca
(konajúci prostredníctvom svojho pracovníka) vedomosť o stave neoprávneného odberu, pretože vedel,
že škoda vznikla a tiež vedel kto za ňu zodpovedá (teda žalovaná). Nemožno stotožniť vedomosť
poškodeného s momentom „získania“ dôkazného prostriedku (v tomto prípade dňa 25.10.2012 bol
doručený protokol zo skúšky), ktorý jeho nárok preukazuje v prípadnom súdnom konaní. Odhliadnuc

od skutočnosti, že takto by mohol sám plynutie subjektívnej premlčacej doby oddialiť ,je podstatné,
že na žalobcu ako podnikateľa je treba nazerať ako na profesionála a záver o potrebe demontovať
meradlo z dôvodu podozrenia na neoprávnený odber je nutné hodnotiť ako nadobudnutie vedomosti o
neoprávnenom odbere a vzniknutej škode. Vzniknutá škoda mohla byť minimálne v základných rysoch
známa, pretože aj za situácie, že nebol známy stav na odbernom mieste (používanie spotrebičov) zákon

a vyhláška umožňovala stanoviť výšku škody aj bez takých údajov.

38. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania a
uplynutí subjektívnej 2 ročnej doby premlčania nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi uplynula pred
podaním žaloby, ktorú podal dňa 05.06.2014, nemožno priznať v súdnom konaní žalobcom uplatnené

právo.

39.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdpostupompodľa§388CSPnapadnutýrozsudokzmenilažalobu
zamietol. Zároveň v zmysle § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keďžezmenil napadnutý rozsudok, a pretože žalovaná bola vo veci úspešná (§ 255 ods. 1 CSP), priznal jej
náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
40.1. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40.2. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

40.3.Podľa§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvkonaní.

40.4. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40.5. Pretože žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd jej priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).