Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719202457
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8719202457.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Krasňanom v právnej veci žalobcov

1) B. L., nar. XX.XX.XXXX a 2) V. L., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom L., D. XXX/XX, zast. V. Y. sa
oplatí - Y., E. XX, E. proti žalovanému: E.. so sídlom Y., Y. XX, o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd povoľuje obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXRo/XXX/XXXX.

II. Povoľuje odklad vykonateľnosti právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Poprad z
30.10.2014 sp. zn. XXRo/XXX/XXXX.

III. Žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Platobným rozkazom Okresného súdu Poprad č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX z 30.10.2014 súd zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 11.314,73 eur so 6,49 % ročným úrokom zo sumy 10.873,88
eur od 1.5.2014 do zaplatenia s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.258,90 eur od
1.5.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania 678,50 eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 8.1.2015.

2. Návrhom doručeným súdu 06.05.2019 žalobcovia (v pôvodnom konaní žalovaní 1/ a 2/) žiadali,

aby súd povolil obnovu konania vedeného pod sp. zn. XXRo/XXX/XXXX. Návrh odôvodnili tým, že po
návšteve v V. na ochranu spotrebiteľa A. dňa XX.X.XXXX sa dozvedeli o nových skutočnostiach, o
ktorých nevedeli v čase vydania platobného rozkazu. Keďže suma, ktorú majú zaplatiť podľa platobného
rozkazu, je vysoká a takú čiastku nie sú schopní uhradiť, dopátrali sa k uvedeným združeniam. Na
uvedenom stretnutí bol aj zástupca združenia Y. H. Y.. Majú za to, že je daný dôvod na obnovu konania
podľa § 397 písm. e) CSP, pretože platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. O návrhu na obnovu konania

sa dozvedeli dňa 19.3.2019 a v lehote 3 mesiacov podali návrh na obnovu konania dňa 6.5.2019,
čoho dôkazom je podpísanie plnej moci pre združenie A. a súhlas so spracovaním osobných údajov
od združenia Y. H. Y.. Majú za to, že za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 C.s.p. možno podať
návrh na obnovu konania aj po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázali na dôvody v
uznesení Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/12/2017 z 25.1.2018. Podľa názoru žalobcov súd nemal
platobný rozkaz vydať, nakoľko spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej bol tento vydaný, obsahuje
neprijateľnú podmienku, a to najmä v spôsobe dvojitého úročenia, ktoré si navrhovateľ už v návrhu na

vydanie platobného rozkazu uplatnil. Okresný súd sa týmto nezaoberal. Navrhovateľ si uplatnil ročný
úrok 6,49 %, ako aj 5 % úrok z omeškania. Sú toho názoru, že ak navrhovateľ odstúpil od zmluvy
dňa 1.4.2014, po tomto dátume patrí navrhovateľovi už len zákonný úrok z omeškania. Poukázali narozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach XXCo/XXX/XXXX a 6Co/2/2013, ako aj Okresného
súdu Poprad vo veci XXCsp/XX/XXXX.

3. Žalovaný žiadal žalobu na obnovu konania zamietnuť v celom rozsahu. Namietal najmä nedodržanie
objektívnej lehoty na podanie žaloby, a to 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na ust. §
403 ods. 2 C.s.p.. Je zjavné, že žaloba bola podaná po uplynutí uvedenej lehoty, nakoľko platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2015 a žalobca podal žalobu na súde dňa 6.5.2019. Ďalej
uviedol, že žalobca v celom texte žaloby nepreukázal, že by bol splnený aspoň jeden z dôvodov obnovy

konania v zmysle § 397 písm. c) až e) C.s.p.. V súvislosti s tvrdeniami žalobcov, že sú jednoduchí
ľudia a že nevedeli, ako postupovať, keď prevzali platobný rozkaz, a preto nepodali voči tomuto odpor,
žalovaný poukázal, že obaja žalobcovia sú plne spôsobilí na právne úkony a rovnako spôsobilí aj v čase
podpisu zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.12.2010, ako aj v čase
konania pred súdom vo veci 13Ro/469/2014. Aj preto má žalovaný za to, že nie je možné žalobcovu
nečinnosť v prípade nepodania opravného prostriedku ospravedlniť tým, že po doručení platobného

rozkazu „nevedel, ako postupovať“. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie u exekútora na zákale žiadosti žalobcov týmto poskytol možnosť splatiť dlžnú sumu formou
pravidelných mesačných splátok, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia opätovne podmienky
splácania nedodržali, opätovne bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Žiadosť žalobcovi,
ako aj stanovisko žalovaného predložil žalovaný v prílohe súdu k tomuto podaniu. K tvrdeniam

žalobcom, že zmluva o úvere vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, súd sa týmto posúdením z pohľadu
ochrany spotrebiteľa nezaoberal, žalovaný uvádza, že žalovaní mali pri podpise zmluvy možnosť si ju
riadne prečítať, boli im známe podmienky splácania poskytnutého medziúveru, čo nakoniec potvrdili aj
svojím podpisom. Rovnako nenamietali kontraktačný proces smerujúci k uzavretiu zmluvy. Teda boli
si vedomí podstatných náležitosti zmluvy. Poukazovanie na neprijateľnosť zmluvných podmienok zo

strany žalobcov je podľa názoru žalovaného len vyjadrením ich subjektívneho názoru bez akéhokoľvek
reálneho podloženia dôkazmi. Rozhodnutie súdov, na ktoré poukazujú, sú vybraté a kombinované bez
akýchkoľvek skutkových okolností daného konania a bez súvislosti, a preto tvrdenia žalobcov je nutné
považovať iba za účelové. Žalobcovia neosvedčili dôvodnosť svojho nároku a nepreukázali, že by
akákoľvek zmluvná podmienka spôsobovala hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k podaniu žalovaného žiadali obnovu konania povoliť, poukazovali opätovne
na neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými je dvojité úročenie, ktoré si uplatnil navrhovateľ priamo v
návrhu na vydanie platobného rozkazu. Preto najmenej v tomto rozsahu je predchádzajúce rozhodnutie

nezákonné a môže im obnova konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Opätovne poukázali
na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská. Žalovaný vo svojej duplike
poukázal na predchádzajúce vyjadrenia, trval na účelných tvrdeniach žalobcov bez ich preukázania, ako
aj na to, že žalobcovia z rôznych rozhodnutí súdov vyberajú a kombinujú rôzne časti bez akýchkoľvek
širších súvislostí a má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

5. Pojednávania vo veci sa zúčastnila žalobkyňa v 2./ rade, spl. zást. žalobkyne, nezúčastnil sa žalobca
v 1./ rade a žalovaný, preto súd vec prejednal v zmysle § 180 C.s.p. v ich neprítomnosti.

6. Na pojednávaní spl. zást. žalobcov zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že majú za to, že žaloba

na obnovu konania bola podaná včas, a to v subjektívnej 3-mesačneje lehote, ktorá začala plynúť
19.3.2019, kde sa žalobcovia stretli so združením Y. a bolo im poukázané na dvojité úročenie podľa
zmluvy o úvere, čo znamená porušenie smernice Európskej komisie, a preto má za to, že zákon
umožňuje podať návrh na obnovu konania, čo sa týka objektívnej lehoty aj po trojročnej dobe, ak bola
porušená Smernica Európskej komisie.

7. Žalobkyňa v 2./ rade trvala na podanej žalobe. Doplnila, že písomnosti zo súdu, ktorú dostala,
nerozumela, inak by bola podala návrh skôr a až po prvom rokovaní u združenia A., kde bol prítomný
aj spl. zást. žalobcov, jej bola ponúknutá pomoc právnej pomoci, ktorú využila a tento návrh podala. Čo
sa týka samotného platobného rozkazu, uviedla, že tento splácala šekom a v zamestnaní jej bola suma

sťahovaná z účtu a ďalej, že sumu 156,- eur jej zamestnávateľ O. D. sťahuje doteraz. Má za to, že
vydaný platobný rozkaz je pre ňu neprijateľný, nakoľko suma 11.000,- eur je pre ňu neprimerane vysoká
a nemá ju z čoho zaplatiť. Tak uhrádza len čiastkové platby.8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s obsahom spisom tunajšieho súdu vo
veci XXRo/XXX/XXXX, vyjadrením žalovaného a združenia Y. H. na pojednávaní a ostatnými dôkazmi,
ktoré tvoria súčasť spisu, na základe ktorých súd zistil skutkový stav: v konaní sp. zn. XXRo/XXX/

XXXX vedenom na Okresnom súde Poprad sa spoločnosť E. H. domáhala voči žalovaným 1/ a 2/
(teraz žalobcom) zaplatenia sumy 11.314,73 eur spolu s 6,49 %-ným ročným úrokom za úver zo sumy
10.873,88 eur od 1.5.2014 do zaplatenia a 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.258,90
eur od 1.5.2014 do zaplatenia titulom nesplatenej úverovej zmluvy, keď žalovaní 1/ a2/ porušili zmluvne
dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 1.4.2014 žalobca

odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných v 1./ a 2./ rade, aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok
úveru. Žalovaní peňažné prostriedky nevrátili. Súd vo veci dňa 30.10.2014 vydal platobný rozkaz, ktorý
nadobudol právoplatnosť 8.1.2015. Na základe úverovej zmluvy bol žalobcom poskytnutý úver vo výške
11.000,- eur vo forme mimoriadneho medziúveru. Žalobcovia 1/ a 2/ do pridelenia cieľovej sumy splácať
úroky mimoriadneho medziúveru 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 59,50 eur
a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške

20,90eur.Popridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporenísa žalobcovia1/a2/zaviazalisplácať
stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 80,40
eur. Dňa 19.3.2019 udelili žalobcovia 1/ a 2/ súhlas so spracovaním osobných údajov občianskemu
združeniu Y. H. každý zo žalobcov vo forme osobitného súhlasu a zároveň plnomocenstvo združeniu na
ochranu práv spotrebiteľov A. na zastupovanie v exekučnom konaní žalobcov i v mimosúdnom konaní

s E. vo veci zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o mimoriadnom medziúvere zo dňa 6.12.2010.

9. Podľa § 397 písm. e) Civilného sporového poriadku, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba
na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie
alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.

10. Podľa § 398 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti
právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol
právoplatnosť.

11. Podľa § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote
troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy,
alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

12. Podľa § 403 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr
v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Podľa § 404 Civilného sporového poriadku, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti

rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo

c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e) .

14. Podľa § 414 Civilného sporového poriadku, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne
rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

15. Súd dospel k záveru, že žaloba na povolenie obnovy konania je dôvodná. Žalobcovia podali návrh
včas, keď o dôvode obnovy konania sa dozvedeli od združenia BZ. a zároveň od združenia na ochranu
právspotrebiteľovA.,atodňa19.3.2019,návrh(žaloba)bolpodaný6.5.2019.Žalobanaobnovukonania
bola podaná v subjektívnej lehote 3 mesiacov, keď súd mal preukázané jednak podpísaním súhlasov

so spracovaním osobných údajov, ako aj plnomocenstiev žalobcami vo vzťahu k obom združeniam
na ochranu spotrebiteľov a jednak výpoveďou splnom. zástupcu združenia BZ. na pojednávaní pred
súdom, že došlo k stretnutiu so žalobcami a k rokovaniu, pričom žalobcom bol vysvetlený možný postup
podania mimoriadneho opravného prostriedku voči právoplatnému rozhodnutiu súdu. Zároveň je zrejmé,že žaloba na obnovu konania nebola podaná v trojročnej objektívnej lehote v zmysle § 403 C.s.p., ale
po uplynutí tejto lehoty, čo je však prípustné v prípade, ak rozhodnutie vydané súdom je v rozpore s
rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany

záväzné, čo je aj daný prípad, a to v zmysle § 404 Civilného sporového poriadku. Tu žalobca správne
poukázal na uznesenie Súdneho dvora, ktorý judikoval napríklad vo veci C-76/10 E./Korčkovská, že
záväzok štátu postarať sa o to, aby nekalé podmienky spotrebiteľa nezaväzovali vyjadrený v čl. 6
Smernice Rady 93/13/EHS, treba považovať za kogentné ustanovenie.

16. Súd prvej inštancie je názoru, že je daný dôvod pre obnovu konania vyplývajúci z § 397 písm. e)
Civilného sporového poriadku. Súd má za to, že nie všetky rozsudky Súdneho dvora alebo súdu prvého
stupňa sú preložené do slovenského jazyka a takéto cudzojazyčné rozsudky nemôžu byť podkladom na
začatie plynutia trojmesačnej lehoty na podanie prípadného návrhu na obnovu konania. Povinnosťou
všetkých súdov pri aplikácii spotrebiteľských predpisov je vytvárať a vylúčiť z bežného života ľudí
všetky neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života. Je povinnosťou súdu postarať sa, aby

spotrebiteľom neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali, najmä ak občan sa ťažko orientuje nielen
v zmluvách a v neprijateľných zmluvných podmienkach, ale aj v existujúcej judikatúre Súdneho dvora.
Samotná skutočnosť objavenia pochybností o kvalite spotrebiteľskej zmluvy vyvoláva pochybnosť, či
nejde o neprijateľné zmluvné podmienky a priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že dochádza zo
strany dodávateľa k porušeniu spotrebiteľských práv cez neprijateľné zmluvné podmienky a nepodanie

odporu proti platobnému rozkazu je vzorovým príkladom konania spotrebiteľa, ktorý nedokáže posúdiť
nekalé praktiky v zmluvách a neprijateľné zmluvné podmienky, preto súd má za to, že existovali zákonné
podmienky v čase podania návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. e)
C.s.p. a odkazuje aj na početné rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobných prípadoch (KS v Prešove
zn. 9Co/12/2017). Nečinnosť spotrebiteľa nemôže byť považovaná za konkludentný súhlas, ale je len

prejavom jeho rezignácie a neinformovanosti ako spotrebiteľa a súd má za to, že bola dostatočným
spôsobompreukázanádôvodnosťavčasnosťpodanejobnovykonania.SúdpoukazujenauznesenieKS
Prešov sp. zn. 3Co/60/2016, rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 z 26.10.2006, C-240/98
zo dňa 27.6.2000, C-473/00 z 21.11.2002, rozsudok Súdneho dvora C-14/83 z 10.4.1984, rozhodnutie
NS SR 5MCdo/20/2009.

17. Zároveň je potrebné poukázať na rozhodnutia Krajského súdu Prešov vo veciach 19Co/336/2015 z
23.6.2016, ako aj rozhodnutie vo veci 6Co2/2013 z 19.11.2013, kde odvolací súd opakovane vyslovil, že
„niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté popri úrokoch z omeškania.
Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je

odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v
neprospechslabšejzmluvnejstrany.Odvolacísúdsapretostotožňujesnázoromsúduprvéhostupňa,že
žalobcovi nepatrí nárok na dohodnutý úrok zo zmluvy po zosplatnení úveru“. Preto je možné prisvedčiť
názoru žalobcov, že s poukazom na početnú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, nové
rozhodnutie vo veci môže privodiť žalobcom priaznivejšie rozhodnutie, nakoľko v prejednávanej veci a

vydanom pôvodnom rozhodnutí sa jedná o dvojité úročenie, a teda dvojitú sankciu v podobe úrokov
zmluvných a úrokov z omeškania uložených žalobcom odo dňa 1.5.2014 až do zaplatenia.

18. Pokiaľ úverová zmluva, na plnenie ktorej boli žalobcovia 1/ a 2/ zaviazaní platobným rozkazom,
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s rozhodnutiami

Súdneho dvora Európskej únie, ide o dôvod na obnovu konania.

19. V konaní žalobcovia prostriedkami procesného útoku (dôkaz o dátume konzultácie žalobkyne so
združením, úverovou zmluvou) preukázali dôvodnosť obnovy konania.

20. Je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26.10.2006 vo veci C - 168/05
Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, podľa ktorého Smernica Rady 3/13/EHS
z 05.04.13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia,
posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva

obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského
konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.21. Súd poukazuje i na uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 3Co/60/2016 z 23.06.2016,
podľa ktorého cieľom povolenia obnovy konania po tom, čo spotrebiteľ predloží skutočnosti a dôkazy,
o ktorých bez svojej viny nevedel v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, je snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí neprimeraných podmienok, ktoré
zhoršujú kvalitu života a tak napĺňať cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS postarať sa, aby spotrebiteľov
neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali". Priemerný spotrebiteľ nemá vedomosť o tom, že
zo strany dodávateľa dochádza k systémovému porušovaniu spotrebiteľského práva prostredníctvom
neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená skutočnosť je priemernému spotrebiteľovi zrejmá až z

kontaktu so združeniami na ochranu spotrebiteľov a od iných informovaných subjektov. Podľa rozsudkov
Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti
Land Nordrhein-Westfalen bod 16 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harzproti Deutsche Tradax
GmbH bod 16, podľa 3 odseku článku 189: „smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému
je určená, a to vzhľadom na „výsledok", ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód
ponecháva vnútroštátnym orgánom. Hoci toto ustanovenie ponecháva členským štátom možnosť voľby

spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie, že smernica je implementovaná, táto sloboda nemá vplyv
na povinnosť všetkých členských štátov, ktorým je smernica určená, prijať, v rámci ich vnútroštátnych
právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že smernica je plne účinná v súlade s
cieľom ktorý sleduje". Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine von
Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.4.1984

Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26 „avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo
smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky
primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je
záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva,
že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne

s cieľom implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/2007), je vnútroštátny súd povinný
vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa
tretieho odseku článku 189". To, že spotrebiteľ nepodal odpor proti platobnému rozkazu, je klasickým
príkladom konania spotrebiteľa, keď priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné
podmienky, ani nekalé obchodné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného

nároku a nedokáže využiť procesné inštitúty na svoju obranu (porovnaj bod 61 rozsudku Súdneho dvora
EUC-429/05).Nečinnosťspotrebiteľanemôžebyťvtakomprípadepovažovanázakonkludentnýsúhlas,
ale je prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o neprijateľnosti zmluvných
podmienok, ktoré, napriek ich absolútnej neplatnosti, žalobca uplatňuje.

22. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

23. Zároveň súd na návrh rozhodol aj o odklade vykonateľnosti právoplatného rozkazu, lebo je to
potrebné do času právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania.

24. O trovách konania súd rozhodol tak, že tieto úspešným žalobcom nepriznal, nakoľko si trovy konania
nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.