Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, February 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/176/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205357
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7713205357.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov
senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného:
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, IČO: 30 807 484, Nám. osloboditeľov
81, Michalovce proti povinnému: I. Y. Z., V.: XXXXXXXX, B. XXXX/XX, I. vedenej pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava o vymoženie 337,98 eura a trov

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 25.3.2019, č.
k. 11Er/181/2013-39, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 25.3.2019, č. k.
11Er/181/2013-39 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi JUDr. Zore
Ferdinandypriznaltrovyexekúcievovýške44,33eura,naktorýchúhraduzaviazaloprávnenéhovlehote
15 dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie proti povinnému na základe rozhodnutia č. 700-3610121513-GC04/13 zo dňa 19.2.2013
vydaného oprávneným. Dňa 22.11.2018 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h, § 58 ods. 1
Exekučného poriadku a z predloženého spisového materiálu mal preukázané, že povinný nedisponuje
žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je

ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Uviedol, že počas 5 rokov výkonu exekúcie sa
nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú uvedenú dobu nemal ani nenadobudol
žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné
príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých
predajom by výťažok presahoval náklady dražby. Taktiež povinný nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku.
Vzhľadom na to, že bolo zistené, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, súd v zmysle § 57 ods.

1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil. Súdnemu exekútorovi
priznal v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
(ďalej len „vyhláška“) a § 196 a nasl. Exekučného poriadku trovy exekúcie vo výške 44,33 eura. Na ich
náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený.3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

4. Oprávnený mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že eviduje u povinného úhrady pohľadávok na poistnom aj penále
v roku 2015, 2016, 2017 a 2018. Povinný každoročne podáva daňové priznanie, na základe ktorého
mu vyplýva odvodová povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Z týchto dôvodov oprávnený nesúhlasil so
zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a s rozhodnutím o trovách

exekúcie.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu

pre zastavenie exekúcie.

9. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, sp. zn. 11Er/181/2013 zistil, že predmetné
exekučné konanie sa začalo dňa 21.3.2013, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie č. 700-3610121513-GC04/13 vydané oprávneným dňa

19.2.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.3.2013. Súd prvej inštancie vydal
súdnemu exekútorovi dňa 10.4.2013 poverenie na výkon exekúcie.

10. Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 22.11.2018 podnet na zastavenie exekúcie v súlade
s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu

pohľadávky ani trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že jediným majetkom povinného je 25-ročné
vozidlo, ktorého náklady na predaj by prevýšili výťažok z dražby.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným

exekučnýmtitulom,pretojekjehovyužitiupotrebnépristupovaťsnáležitouopatrnosťou.Jepritomvecou
súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť
a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre
nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom
vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

13. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,
ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.
Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.14. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácií
a šetrení vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že pohľadávka
oprávneného je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, nakoľko povinný nedisponuje žiadnym

reálne postihnuteľným hnuteľným ani nehnuteľným majetkom, a to aj vzhľadom na celkový počet
exekučných konaní vedených proti povinnému. Taktiež z odpovedí na dožiadania bánk neboli zistené
účty povinného v bankách. Povinný je vlastníkom viac ako dvadsaťpäťročného motorového vozidla,
ktorého však náklady predaja by nepochybne prevýšili výťažok z dražby tohto motorového vozidla.
Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o

zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

15. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd

nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom
prvej inštancie alebo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a výrok o
zastavení exekúcie potvrdil. Výrok uznesenia, ktorým súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p..

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p..

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).