Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116213855
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7116213855.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého P. O., nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice dieťaťa rodičov: Ing. Z. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na S. ul. č. XX v S. zastúpenej
JUDr. Karin Juhásovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Húskovej ul. č. 19 v Košiciach
a V. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na K.Q.. J.. K. č. XX v S. zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach, v konaní o zvýšenie
výživného a úpravu styku otca s maloletým, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu

Košice I z 3.9.2018, č. k. 18P/91/2016 -249 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa
9.12.2019 č.k. 18P/91/2016-367 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch o zvýšení
výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloletého P. zo sumy 50
€ na 100 € mesačne za obdobie od 1.8.2016 do 31.10.2016 a na sumu 80 € mesačne od 1.9.2018
do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Upravil styk otca
s maloletým P. každý párny víkend od soboty od 9:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny, počas

Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9:00 hodiny do Veľkonočného
pondelka do 18:00 hodiny, počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9:00 hodiny do
26.12. do 18:00 hodiny a každý nepárny rok od 29.12. od 9:00 hodiny do 2.1. do 18:00 hodiny, počas
letných prázdnin každý rok v čase od 7.8. od 9:00 hodiny do 21.8. do 18:00 hodiny. V čase takto
upraveného styku si otec maloletého prevezme pred bytom matky a na tom istom mieste po ukončení
styku ho matke odovzdá. Matku zaviazal maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho
otcovi v čase začatia styku pred svojím bytom a po ukončení styku pred svojím bytom maloletého

prevziať. Dlžné výživné za obdobie od 1.8.2016 do 31.10.2016 v sume 145 € je otec povinný zaplatiť
v mesačných splátkach po 20 € mesačne spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom september
2018 do zaplatenia matke pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.DopĺňacímrozsudkomOkresnéhosúduKošiceIdňa9.12.2019č.k.18P/91/2013-367doplnilrozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 3.9.2018, č. k. 18P/91/2016-249 o predposledný výrok: „Týmto sa m e

n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 13.8.2015, č.k. 18P/48/2015-27.“

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia.4. Matka svoje odvolanie odôvodnila na základe ust. § 365 ods. 1, písm. f) a h) zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok a napadla výrok o výške výživného zo strany otca maloletého, ako aj výrok
o výške dlžného výživného, ktoré otcovi maloletého vzniklo za obdobie od 1.8.2016 do 31.10.2016 a

žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zvýši výživné od otca zo sumy
50 € mesačne na sumu 100 € mesačne za obdobie od 1.8.2016 do budúcna a dlžné výživné, ktoré
otcovi vzniklo za obdobie od 1.8.2016 do 31.7.2017 v sume 1.345 € žiadala otca zaplatiť matke do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Matka má za to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy návrh otca, ktorým
navrhol zvýšiť zo sumy 50 € na sumu 80 € mesačne od 1.8.2016 do 1.8.2017 a ani neodôvodnil, prečo sa

týmto návrhom nezaoberal. Matka zastáva názor, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zárobku, keď dobrovoľne uzatvoril so zamestnávateľom Dodatok č.1 k pracovnej zmluve, v ktorom
sa dohodol na mesačnej mzde v sume 410 € brutto s prihliadnutím na to, že sa mu nijako nezmenila
pracovná pozícia na ktorej poberal mzdu v sume 860 € brutto. Vyjadrila pochybnosti o reálnom príjme
otca a domnieva sa, že otcov zamestnávateľ na základe dohody s otcom manipuluje s výškou jeho mzdy,
aby za neho platil čo najnižšie odvody čoho dôkazom je, že zamestnávateľ zvýšil otcovi príjem za tri

mesiace na sumu 860 €, aby otcovi schválili hypotéku. Nazdáva sa, že ak by bola pravda, že otec má
príjem 410 €, bolo by nelogické aby žiadal hypotéku v sume 35 000 € so splátkou 120 €. Namietala, že
súd určil otcovi veľmi nízku potencionalitu príjmu vzhľadom na trh práce, keďže mesačný príjem kuchára
v Košickom kraji sa pohybuje od 800 € do 900 €. Na základe vyššie uvedeného zastáva názor, že výška
dlžného výživného zo strany otca by mala byť vyššia ako vypočítal súd prvej inštancie.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec, ktorým žiadal aby
odvolací súd návrh na zvýšenie výživného zamietol a v prípade, ak by súd rozhodol o zvýšení výživného
maloletého P. navrhoval nižšiu sumu ako je 80 €. Má za to, že hoci od poslednej úpravy uplynula doba
troch rokov a pomery na strane syna sa zmenili, podobne sa zmenili pomery aj na jeho strane, pribudli

mudvevyživovaciepovinnostikdcéreK.asynoviV.,akoajmanželke,ktorájenarodičovskejdovolenke,
pričom jeho príjem zostal nezmenený. Súd určil potencionalitu jeho príjmu v sume 600 € a podľa jeho
názoru nevykonal dokazovanie pri určovaní tejto sumy a zdôraznil, že má iba základné vzdelanie a nie
odborné, ktoré je predpokladom pre lepšie platenú pozíciu.

6. Otec podal k odvolaniu matky vyjadrenie, v ktorom uviedol, že navrhoval zvýšenie výživného
od 1.8.2016 do 31.7.2017, avšak od 30.1.2017 mu pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére K. a
po vyhodnotení situácie zastáva názor, že vyššie výživné hradiť nemôže. Uviedol, že kvôli svojmu
dosiahnutému základnému vzdelaniu, bez odborného vzdelania v odbore kuchár, nie je schopný
dosiahnuť vyšší príjem. Zamestnávateľ mu ponúkol pozíciu na zastupovanie šéfkuchára, vtedy mal

vyšší príjem, v tom čase museli s manželkou riešiť bytovú otázku a zobrali si hypotekárny úver. Poprel,
že by zatajoval príjmy a uviedol, že výživné vo výške 100 € v nijakom prípade hradiť nemôže, keďže na
vozenie syna k sebe domov a naspäť k matke vynaloží navyše 35 € a popri svojom príjme, hypotéke
a troch maloletých deťoch považuje odvolanie matky za neodôvodnené. Uviedol, že nie je akciovým
kuchárom v agentúre GES, teda nemá príjem z akcií, ktoré sa konajú v agentúre a hoci sa pokúšal nájsť

si prácu v blízkosti svojho bydliska, keďže ho cestovanie do práce stojí mesačne 150 € nebol úspešný,
keďže k dispozícii boli len nestabilné práce na dohodu.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že podľa jej názoru sa na strane syna zmenili pomery
natoľko, že súd správne vyhodnotil potrebu zvýšenia výživného od povinného rodiča. Argumentovala

tým, že suma 80 € by jej umožnila pokryť výdavky na syna len vo veľmi obmedzenej miere a vylučuje,
že by suma 50 € postačovala na výživné pre syna. Uviedla, že na sume 50 € sa s otcom maloletého
dohodli ešte v čase, keď spolu žili v spoločnej domácnosti. Namietala tvrdenie otca, že súd určil jeho
potencionálny príjem 600 € nesprávne, pretože má len základné vzdelanie a z tohto dôvodu nízky príjem.
Tieto vyjadrenia považuje za účelové. Vyslovila názor, že otec sa vzdal výhodnejšieho zárobku bez

dôležitého dôvodu a nesnaží sa nájsť si lepšie platené miesto, pričom prvoradou povinnosťou otca je
riadne vyživovať svoje dieťa. V súvislosti so mzdou otca uviedla, že jeho príjmy sú nedôveryhodné,
keďže nekorešpondujú s minimálnou mzdou na Slovensku a výdavky otca na pohonné hmoty 200 €
mesačne, splátku hypotekárneho úveru 120 € a výživné na syna 50 € dávajú v súčte vyššiu sumu ako
otcom uvádzaný príjem.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky potvrdil, že uzatvorili rodičovskú dohodu o výške výživného
v čase, keď ešte žili v spoločnej domácnosti, ale obaja si boli vedomí, že on odíde. Matka návrh na
zvýšenie výživného podala po desiatich mesiacoch od právoplatnosti poslednej úpravy bez toho, abydošlo k zmene pomerov a relevantne nepreukázala výdavky na výživu syna. Má vedomosť o tom, že
matka predala svoj byt ktorý doposiaľ prenajímala. Zotrváva na svojich tvrdeniach, že v pomere k svojmu
ukončenému základnému vzdelaniu má primeraný príjem.

9. Matka vo svojom podaní uviedla, že otec nemá odborné vzdelanie kuchára, kritériom a ukazovateľom
mzdy sú aj roky praxe a skúseností. Argumentovala, že otec nijako nepreukázal, že sa pokúšal
nájsť si prácu v mieste svojho bydliska a otec nehovorí pravdu o svojom príjme s poukazom na to,
že mal možnosť zastupovať šéfkuchára s príjmom 860 € brutto a potom sa nelogicky dohodol so

zamestnávateľom na mesačnej mzde vo výške 410 € brutto. Zastáva názor, že je v možnostiach a
schopnostiach otca vyživovať ich maloletého syna sumou, ktorá aspoň čiastočne pokryje jeho výdavky.

10. Matka v poslednom vyjadrení doručenom súdu uviedla, že novou okolnosťou odôvodňujúcou
podanie návrhu bolo to, že po odchode otca zo spoločnej domácnosti zostala so synom sama a všetky
výdavky musela hradiť sama, pričom výživné od otca postačuje na pokrytie jeho potrieb. Výdavky v

súvislosti so synom uviedla v návrhu a zopakovala na pojednávaní a strana otca ich nerozporovala.

11. Otec vo svojom podaní uviedol výdavky, ktoré mu vznikli nástupom jeho dcéry K. do Materskej školy
v Q. a pripojil fotokópiu potvrdenia o návšteve školy.

12. Otec v zákonom stanovenej lehote podal z procesnej opatrnosti aj odvolanie proti dopĺňaciemu
rozsudku, keďže tvorí súčasť s pôvodným odvolaním napadnutým rozsudkom. Zároveň trvá na odvolaní
voči rozsudku z 3.9.2018 v celom rozsahu.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP).

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného
a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o

rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé
a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

17. K odvolacím námietkam účastníkov konania odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp.
nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté

v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami
účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

18. Pokiaľ účastníci konania namietajú nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd
poznamenáva, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom
navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučnena súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný
skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným
dôkazom. Na druhej strane je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu

sporných skutočností, a teda týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci
navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. V konaní na súde prvej inštancie však boli preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zvýšení výživného, a to v rovnakom rozsahu
vo vzťahu k zisteniu pomerov otca, ako aj matky.

19. Vzhľadom na to, že predmetom konania je zvýšenie výživného podľa § 78 Zákona o rodine, bolo
povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie na zistenie zmien pomerov, ktoré nastali u oprávneného
dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v ich možnostiach a
schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť a v potrebách dieťaťa, ktoré treba uspokojovať. Pokiaľ
ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú nimi len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda
zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním jeho vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla

rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti detí
odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby detí nevybočujúce z rámca
potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za
všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax ustálila, že

zmenou pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť
sa bez ďalšieho zásadným spôsobom prejaví v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní
ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Súd prvej inštancie teda správne ustálil, že u maloletého
dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom v súvislosti
s jeho vekom a rastom, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol žiakom prvého ročníka

základnej školy, pričom v aktuálnom období je už žiakom piateho ročníka. Pokiaľ ide o pomery otca,
u neho k zásadným zmenám nedošlo, keďže je naďalej zamestnaný s porovnateľným príjmom ako v
čase predchádzajúcej úpravy výživného a v súčasnosti súd vychádzal z jeho príjmu, ktorý preukázal
výplatnými listinami, preto v tejto súvislosti k odvolacím námietkam matky je potrebné poznamenať, že
uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov.

Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením súdu prvej inštancie týkajúcim sa možností a schopností
otca plniť si vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na potencionalitu príjmu otca, t.j. k jeho zjavne
nevyužitým schopnostiam, ktoré ako povinný rodič v súčasnosti má, preto je povinný s využitím svojich
subjektívnych vlastností, najmä pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby
plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu nebolo ohrozené. Odvolací súd poznamenáva, že

otec dobrovoľne uzatvoril dodatok k pracovnej zmluve, na základe ktorého sa znížil jeho čistý mesačný
zárobok, pričom vedel, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému P. a v tom čase už vedel, že
sa mu narodí ďalšie dieťa, preto so zreteľom na žiadanú profesiu otca na trhu práce, je schopný si
zabezpečiť zdroj príjmu, z ktorého je následne schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom.
Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam účastníkov odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona

o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť,
ako aj na ods. 5 citovaného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie troch rokov, počas ktorého
sa odôvodnené potreby maloletého dieťaťa podstatne zvýšili v každom smere a na ich úhrade sa musia
podieľať obidvaja rodičia. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že žiadny účinný zákon Slovenskej

republiky nezakotvuje povinnosť pracovať, nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v
ktorom je osoba vyučená, avšak Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča uživiť svoje dieťa
(§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť argumentácia otca, že zo súčasného príjmu nie
je schopný platiť zvýšené výživné, ktoré považuje za také, ktoré by viedlo k vážnemu ohrozeniu jeho
existencie.

20. Odvolací súd takto dospel k záveru, že doposiaľ určené výživné nereflektuje na zistené podstatné
a trvalé zmeny pomerov u všetkých účastníkov konania, preto konštatuje, že súd prvej inštancie sa
dôsledne riadil zásadami určovania rozsudku, výživného pri zmene pomerov vyplývajúcich z citovanýchzákonných ustanovení a odvolacia argumentácia otca zrejme vyplýva z nesprávnej interpretácie
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pretože prvoinštančný súd nepochybne zohľadnil aj jeho
ďalšiu vyživovaciu povinnosť, správne posúdil kvalifikované zmeny pomerov odôvodňujúce zvýšenie

výživného od podania návrhu diferencovane ako k zmenám pomerov dochádzalo, správne ustálil aj dlh
na výživnom a spôsob jeho zaplatenia, preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).