Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114232383
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114232383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Boris

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci navrhovateľky (matky): E. C., nar. X.X.XXXX, bytom
X., F. ul. XX, zastúpená: Advokátska kancelária KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova
57, IČO: 47 237 252, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (otcovi): H. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom L., W. č. XX, o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova ul. 88, ako
kolíznym opatrovníkom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. októbra 2016,
č. k. 14C/160/2014 - 133 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov o určení výživného otcovi na
maloletú L., zročnom výživnom, trovách konania štátu a náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 26. 10. 2016, č. k. 14C/160/2014-133 určil, že: I. H. S., nar.
XX.X.XXXX je otcom maloletej L. C., nar. XX.XX.XXXX z matky E. C., nar. X.X.XXXX.

1.2. II. Maloletú L. C. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná ju zastupovať a spravovať jej
majetok a otca H. S. zaviazal prispievať na výživu maloletej L. sumou 60 eur mesačne od 10.11.2014,
ktoré je splatné do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

1.3. III. Ďalej rozhodol, že zročné výživné od 10.11.2014 do 31.10.2016 vo výške 1.340 eur je otec
maloletej H. S. povinný zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky
maloletej.

1.4. IV. Vo výroku označenom pod bodom IV. rozhodol, že styk otca s maloletou L. neupravuje.

1.5. V. Trovy štátu znáša otec maloletej H. S..

1.6. VI. Navrhovateľke súd priznáva plnú náhradu trov konania voči otcovi maloletej H. S..

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľka sa písomne podaným návrhom
doručeným súdu dňa 10.11.2014 domáhala, aby súd určil, že otcom maloletého dieťaťa L. C. je H. S.,
mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného sumou 120 eur
mesačne od narodenia dieťaťa.2.2. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa bývali v spoločnej domácnosti 7 rokov. Počas ich spolužitia
bol v rokoch 2010-2012 vo výkone trestu odňatia slobody za krádež. V čase, keď bol vzatý do väzby,

mal. L. už čakala a bola v piatom mesiaci tehotenstva. Po prepustení z výkonu trestu sa odporca vrátil
do domácnosti, avšak otcovstvo k mal. nebolo uznané. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa som
udržiavala intímny vzťah len s označeným mužom a je si na 100% istá, že on je otcom mal. L.. Na výživu
maloletej mi nijakým spôsobom neprispieva a ani nikdy neprispieval. Mal. L. chodí do materskej školy
od 2.9.2014.

3.1. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené na pojednávaní uviedol, že si vôbec nie je istý tým
otcovstvom, aj z tých 7 rokov, ktoré boli spolu, bol 5 rokov vo väzení. On chcel, aby ho navrhovateľka
dala zapísať do rodného listu ako otca, avšak ona ho zapísať nedala. Potvrdil, že v dobe rozhodnej pre
splodenie dieťaťa mali intímny styk, napriek tomu si nie je istý, či je otcom, preto by chcel, aby sa dali
urobiť testy otcovstva. Z väzenia sa vrátil niekedy v mesiacoch september - október 2012. Navrhovateľke

dal hneď 250 eur, našiel si aj robotu, prispieval jej ako kedy a na Vianoce 2012 jej dal tiež 250 eur. Potom
už odtiaľ odišiel, lebo chcela, aby platil za nájom. Chcel sa stretávať s dcérou, ale ona to podmieňovala
peniazmi.

3.2. Keďže nebol zapísaný riadne ako otec, nemal ani dôvod platiť na mal. L.. Uviedol, že má dlhodobo,

asi 3 roky, problémy s nohou a teraz by mal ísť 24.05.2016 na posudkovú komisiu ohľadom jeho
zdravotného stavu a určenia, či mu bude priznaný invalidný dôchodok. Z výkonu trestu prišiel v roku
2012, potom robil 2 mesiace, nemohol sa zaevidovať ani na úrade práce ako nezamestnaný, lebo
nevedel predložiť potvrdenia od posledných zamestnávateľov. Býva na sociálnej ubytovni v BA alebo
TN kde platí 0,50 centov na noc. Príležitostne robí, aby mal na stravu. Na otázku, akou sumou vie

prispievať na mal. L. uviedol, že môže prispievať minimálnym výživným, najviac sumou 50 eur.

4. Kolízny opatrovník uviedol, že testami DNA bolo preukázané, že H. S. je otcom mal. L. a je v záujme
mal. dieťaťa, aby prispieval na jej výživu a keďže jeho príjmy neboli zistené, ponecháva výšku výživného
na rozhodnutie súdu.

5.1. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to z rodného listu maloletej L. C. vyplýva, že jej matkou
je navrhovateľka a otec nie je uvedený.

5.2. Zo znaleckého posudku č. X/XX zo dňa 28.1.2016 znalca K.. V. F. G.. vyplýva, že biologické

otcovstvo H. S. k mal. L. C. nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W: 100%,
čiže jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané.

5.3. Z potvrdenia ÚPSVaR Nitra vyplýva, že navrhovateľka poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur.
Podľa rozhodnutia ÚPSVaR Nitra zo dňa 5.5.2015 navrhovateľke bol zvýšený preddavok na pomoc v

hmotnej núdzi na sumu 206,40 eur mesačne od 1.4.2015.

6.1. Navrhovateľka mala uzatvorené Dohody o vykonaní práce so zamestnávateľom X. spol. s.r.o., v
ktorej bola určená odmena za vykonanú prácu 2,184 eur/hod., ďalej predložila potvrdenie o úhrade
nájomného vo výške 360 eur mesačne. Tiež predložila potvrdenie o tom, že mal. L. navštevuje materskú

školu od 1.9.2014.

6.2. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 13.9.2016 vyplýva, že o invalidnom dôchodku menovaného
H. S. doposiaľ nerozhodovali. Zo správy ÚPSVaR Bratislava vyplýva, že menovaný nie je vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie.

7. Zistený skutkový stav posúdil prvoinštančný súd podľa ustanovení § 94 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5,
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) a podľa § ust. § 110 Civilného mimosporového poriadku
(„CMP“).

8. Z vykonaného dokazovania, a to znaleckého posudku č. X/XXXX znalca K.. V. F. mal súd za
preukázané, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené H. S. je otcom maloletej L. C.. Pretože v zmysle
§ 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv apovinností a o výžive maloletého, súd sa ďalej zaoberal tým, komu bude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti a s otázkou určenia výživného na maloletú.

9. Obaja účastníci súhlasili, aby mal. L. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka
výživného na maloletú, navrhovateľka žiadala v návrhu určiť výživné vo výške 120 eur mesačne, svoj
návrh v závere upravila na sumu 90 eur a otec maloletej navrhoval sumu 50 eur.

10.1. Porovnávajúc príjmy a výdavky na oboch stranách zistil, že navrhovateľka poberá prídavky na

dieťa v sume 23,52 eura mesačne a preddavok na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 206,40 eura
mesačne od 1.4.2015, pričom uviedla, že pracuje na dohodu o vykonaní práce, kde by mala mať príjem
60 eur mesačne, avšak táto suma jej je odpočítaná zo sociálnej dávky, takže jej príjem stále zostáva
vo výške 206,40 eura. Býva v podnájme, kde platí nájomné vo výške 360 eur, ktoré jej pomáha hradiť
plnoletý syn X., ktorý pracuje. Výdavky na dieťa predstavujú najmä poplatok za škôlku cca v sume 7
eur, poplatok za lieky, strava, oblečenie.

10.2. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
podľa jeho vyjadrenia pracuje príležitostne brigádne a býva na ubytovni, kde si platí sumu 0,50 eur na
noc. Na pojednávaní uvádzal, že si podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, toto jeho tvrdenie
však preukázané nebolo, nakoľko Sociálna poisťovňa súdu oznámila, že sa doposiaľ takouto žiadosťou

nezaoberali. Obaja účastníci majú vyživovaciu povinnosť len voči mal. L.
11. Takto zistenými príjmovými a majetkovými pomermi účastníkov súd dospel k záveru, že dôvodné
výživné na mal. L. zo strany otca je vo výške 60 eur s prihliadnutím aj na odôvodnené potreby maloletej,
ktorá má v súčasnosti len 6 rokov a navštevuje materskú školu. Tým potom súd ponecháva priestor na
prípadné neskoršie zvýšenie výživného, keď narastú náklady na maloletú. Otec maloletej nepreukázal

súdu svoj príjem, čo však nemožno pripisovať na ťarchu dieťaťa, keďže vyživovacia povinnosť rodiča
voči svojmu dieťaťu je prvoradá a má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami, preto je povinnosťou
otca maloletej prispievať na jej výživu v uvedenej výške. Výživné v tejto výške súd určil od 10.11.2014.
Navrhovateľka na pojednávaní žiadala určiť výživné pre mal. L. od podania návrhu, preto súd zaviazal
otca maloletej prispievať na jej výživu od 10.11.2014, ktoré je splatné do 20. dňa v mesiaci vopred k

rukám matky maloletej.

12.Ďalejsúdurčilzročnévýživnéod10.11.2014do31.10.2016,ktoréjevovýške1.340eur(22mesiacov
+ 10 dní x 60 eur) a povolil ho otcovi maloletej H. S. zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s
bežným výživným k rukám matky maloletej.

13. Keďže účastníci nežiadali upraviť styk otca s maloletou L., súd rozhodol, že ho neupravuje.

14.OtcamaloletejH.S.súdzaviazalznášaťtrovyštátu,ktorépredstavujúpoplatokzaznaleckýposudok,
a ktorý súd dal vyhotoviť na návrh otca z dôvodu, že otec maloletej bez vážneho dôvodu spochybňoval,

že je otcom maloletej. Matka maloletej navyše bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

15. O trovách konania rozhodol podľa § 53 CMP, podľa ktorého vo veciach určenia rodičovstva môže
súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech
nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Súd rozhodol, že navrhovateľke priznáva plnú náhradu

trov konania voči otcovi maloletej H. S., majúc za to, že tento sa úmyselne vyhýbal plateniu výživného
na svoju maloletú dcéru, ku ktorej otcovstvo až do podania návrhu nespochybňoval, a preto spôsobil
trovy právneho zastúpenia na strane navrhovateľky.

16. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku o určení

výživného na mal. L. C.. Uviedol, že nie je pravda, že býval s navrhovateľkou 7 rokov v jednej
domácnosti, keďže ona bola častou konzumentkou alkoholických nápojov, zdržiavala sa v spoločnosti
mužov pochybnej povesti a jeho spoločné bývanie bolo obmedzené. V tom čase bol závislý na
omamných látkach a splodenie dcéry L. bolo pre neho prekvapením. Už vtedy mal hepatitídu typu C,
preto bolo od navrhovateľky krajne nezodpovedné mať s drogovo závislým a chorým mužom dieťa. Nie

je pravda, že pracoval načierno, lebo pri užívaní omamných látok to nie je možné. Kradol, za čo aj bol
právoplatne odsúdený; z výkonu trestu nemal kam ísť, a tak privítal, že môže bývať u navrhovateľky. Na
domácnosť a výživu neprispieval, lebo nemal prácu. Navrhovateľka ho z bytu nevyhodila, ale jej časté
používane alkoholu bolo neúnosné, preto domácnosť opustil. Ubytovanie v tom čase nepotreboval, lebobol na liečení, bol hospitalizovaný v nemocnici a na liečení drogovo závislých, je pod dozorom psychiatra
a lekárov na liečbu hepatitídy typu C. Čo sa týka invalidného dôchodku, je to len jeho zbožné želanie.
Uviedol to pod vplyvom omamných látok a aj súhlas s platením výživného 50 eur.

17.1. Mal snahu viackrát sa zamestnať, ale ako vyučený kuchár s hepatitídou typ C to nebolo možné,
všadežiadalizdravotnýpreukazatenmuniktonechcelvystaviť.Krátkodoborobilajvinýchzariadeniach.
PredmesiacomsavrátilzliečeniadrogovozávislýchvP.,nemážiadnefinančnéprostriedkyaubytovanie
v sociálnej poisťovni zaplatila jeho mama. Matka aj stará matka ho v minulosti finančne podporovali.

Navrhovateľka E. C. už určite zabudla na požičaných 10 000 Sk na ubytovanie od jeho starej mamy,
ktoré dodnes nevrátila. Navrhovateľke ide výlučne iba o peniaze hlavne pre seba. Bola už v televíznej
relácii H. B. kde pýtala peniaze a v rôznych médiách sa celkovo rada prezentuje. I na verejnosti.

17.2. On si ako chorý človek nemôže nájsť prácu, nohu má ťažko poškodenú, hrozí mu amputácia,
lieči sa, a keďže nemá žiadne prostriedky na výživné maloletej L., žiada súd o prehodnotenie výšky

výživného. Má len samé dlhy a exekúcie v zdravotnej poisťovni a v iných inštitúciách, finančné zlepšenie
jeho situácie je v nedohľadne, preto jeho matka je ochotná popri platení jeho ubytovania a stravy platiť
výživné 20 eur každý mesiac na maloletú L.
18.1. Matka sa písomne vyjadrila k odvolaniu a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť, prípadne aby sa odvolací súd zaoberal možnosťou priznania výživného v pôvodne požadovanej

výške a zároveň aby otca zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadny z argumentov otca
neodôvodňuje jeho požiadavku ohľadne zníženia priznanej sumy výživného, keďže svoju životnú
situáciu si zapríčinil svojím vlastným nezodpovedným konaním a to, že v dôsledku užívania drog si
privodil zdravotné problémy, ktoré sťažujú jeho spoločenské uplatnenie ho nijakým spôsobom nezbavuje
zodpovednosti a povinností, ktoré má voči svojej dcére.

18.2. Ustanovenie § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 listiny garantuje právo rodičov vychovávať
svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Situáciu otca
nie je možné pričítať na ťarchu dieťaťa, pretože priznanie výhody na strane otca pre jeho nezodpovedné
konanie, ktorým si znemožnil zabezpečovanie potrieb materiálnej ako aj nemateriálnej povahy by bolo v

rozpore s dobrými mravmi a zohľadnenie uvedených argumentov otca pri určovaní výšky výživného by
spôsobiloznačnýnepomervzájomnýchvzťahovavkonečnomdôsledkubolovneprospechmal.dieťaťa.
Pokiaľ si otec svojím nezodpovedným správaním sťažil možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletej, je povinný niesť dôsledky svojho konania. V zmysle ustálenej judikatúry dieťa nemôže
byť sankcionované za neuvážené správanie svojho rodiča nepriznaním alebo znížením výživného.

18.3. Keďže otec bez vážneho dôvodu rozporoval skutočnosť, že je otcom maloletej L. a navrhoval
vykonanie znaleckého dokazovania, má matka za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
zaviazal otca maloletej znášať trovy štátu, ktoré predstavujú poplatok za vypracovaný znalecký posudok;
tiež správne postupoval, keď jej ako navrhovateľke priznal voči otcovi nárok na náhradu trov konania,

pretože otec sa úmyselne vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti a žiadnym spôsobom sa nepodieľal
na jej výchove a zabezpečovaní jej potrieb.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, neviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
CMP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario,
keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti

výrokov o určení výživného, zročnom výživnom, trovách konania štátu a náhrade trov konania je vecne
správny, preto ho podľa § § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20.1. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.20.3. Podľa § 395 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) ak §
396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20.4. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 395 ods. 2 CMP).

21.1. Podľa § 94 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) ak nedošlo k určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby

otcovstvo určil súd.

21.2. Podľa § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

21.3. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a
povinnostiach sa má konať (§ 7 ods. 2 CMP).

22.1. Podľa § 105 CMP konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o a/ určenie
materstva, b/ určenie otcovstva, c/ zapretie otcovstva a d/ prípustnosti podania návrhu na zapretie
otcovstva dieťaťom.

22.2. Podľa § 108 ods. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

22.3. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

23.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Ustanovenie § 387 ods. 1 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 393 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na

všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

25.1. Pretože otec maloletej L. nepodal odvolanie v časti výroku rozsudku prvoinštančného súdu o
určení za otca tohto dieťaťa a ani o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke, je v tejto časti
rozsudok právoplatný a nebol predmetnom prieskumu odvolacím súdom.

25.2. Odvolací súd v dôsledku podania odvolania otca preskúmal v odvolacom konaní rozsudok súdu
prvej inštancie v časti výroku o určení výživného, výroku o zročnom výživnom a trov konania štátu
a trov účastníkov konania a konštatuje, že odvolanie otca nie je dôvodné, keďže súd prvej inštancie
na základe správne zisteného skutkového stavu dospel k správnym právnym záverom, keď u otca

vychádzal zo zistenia, že ako nezamestnaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a
pracuje iba príležitostne ako brigádnik, pričom svoj príjem nepreukázal, čo však nemožno pripisovať na
ťarchu dieťaťa, ktoré v čase rozhodovania súdu malo šesť rokov a navštevovalo materskú školu.

26. Pri určení výšky výživného otcovi na maloletú v sume 60 eur mesačne súd prvej inštancie zohľadnil

výdavky matky maloletej na pokrytie jej odôvodnených potrieb, zohľadnil prídavky na dieťa, ktoré v roku
2017 poberala matka v sume 23,52 eura (v roku 2018 predstavujú 23,68 eura - poznámka odvolacieho
súdu), ktorými je krytá časť výchovy a výživy maloletej a prihliadol na to, že matka poberá príspevok v
hmotnej núdzi v sume 206,40 eura mesačne.27. Zákon pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť
konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane

povinného sa preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom
potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez
dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v
prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie.

28. Odvolací súd je toho názoru, že dokazovanie Okresného súdu v Nitre bolo starostlivo orientované
na to, aby boli zistené skutočnosti rozhodné pre stanovenie výživného a pri rozhodovaní o výške
výživného posúdil komplexne všetky mu dostupné skutočnosti v pomeroch účastníkov, preto sa stotožnil
sa so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného za vecne
správne, keď poukázal aj na to, že v zmysle § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

29.Výškatohtoživotnéhominimajestanovenázákonomč.601/2003Z.z.,oživotnomminime,aaktuálne

dosahuje 91,06 eura mesačne. Z uvedeného vyplýva, že keby v danom prípade povinný otec nemal
vôbec nijaký príjem, musel by ste na dieťa platiť aspoň 27,32 eura mesačne do 30.6.2018 a od 1.7.2018
je to 28,08 eura.

30.1. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného správne vychádzal aj z ust. § 75 ods. 1 veta druhá

ZoR, teda že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30.2. Pokiaľ sa otec maloletej dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne nepodmienečne

odsúdený a daný na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ak svojím nezriadeným
spôsobom života (užívaním drog) si poškodil zdravie do tej miery, že ho to limituje v snahe nájsť si
primerané zamestnanie, treba vychádzať z toho, že sa zbavil svojím úmyselným konaním objektívnej
možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu a táto skutočnosť nemôže
ísť na ťarchu výživou odkázaného dieťaťa, preto treba u povinného otca vychádzať z potenciality jeho

zárobku a nemožno mu stanoviť ani minimálne výživné v zmysel § 62 ods. 3 ZoR. Súd prvej inštancie
zohľadnil tieto pomery na strane povinného otca a rozhodol správne, keď vychádzajúc aj z vyjadrenia
otca o jeho ochote platiť výživné na maloletú v sume 50 eur mesačne určil vzhľadom na okolnosti
tohto prípadu výživné otcovi na maloletú v sume 60 eur mesačne od podania návrhu matky na určenie
otcovstva.Správnetiežrozhodolozročnomzaostalomvýživnom,ktoréotcovivzhľadomkjehopomerom

povolil zaplatiť v 30 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným; rozhodnutie súdu prvej
inštancie je správne aj v časti náhrady trov konania štátu aj náhrady trov konania účastníkov, preto
odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

32.2. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak
nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

32.3. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32.4. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

32.5. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania , ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.33. V predmetnej veci v odvolacom konaní, predmetom odvolacieho konania bolo určenie výživného,
teda vec starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 písm. c/ CMP), pričom v konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku, v dôsledku verejného záujmu nie je možné uplatňovať sankčnú funkciu

trov konania, ktorá by sa mala pomeriavať podľa zásady úspechu v konaní, a keďže neboli splnené
podmienky na aplikáciu ustanovenia § 53 alebo § 55 CMP, odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).