Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 12, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417204153
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417204153.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobcu: E. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. XXX, zastúpený JUDr. Jana Fabiniová, advokátka, Pribinova 22, 920
01 Hlohovec, proti žalovanému: K. A. - MD - I., miesto podnikania: A. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený
Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária, Vysoká 20, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 4.441,- eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2017 domáhal zaviazať žalovaného na

zaplatenie sumy 4.441 eur s úrokmi s omeškania 5 % ročne odo dňa 14.09.2017 do zaplatenia a na
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia titulom nesplatenej pôžičky zo dňa 12.09.2016.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.10.2017 právna zástupkyňa žalobcu súdu na základe
výzvy oznámila, že oznamuje identifikačné údaje žalovaného: K. A. -MD - I., IČO: XX XXX XXX, D. -
A., A. XXXX/XX.

3. Platobným rozkazom zo dňa 14.11.2017, č.k. 9C/19/2017-24 súd žalobe vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Dôvodil tým, že predmetná zmluva o pôžičke bola
podpísaná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok počas obednej prestávky, kedy nemal čas
riadne sa oboznámiť s obsahom zmluvy. Aj keď zmluva bola podpísaná, k jej naplneniu nikdy nedošlo,
žalobca mu žiadne peniaze neodovzdal. Súčasne namietal výšku úroku, ktorú považuje za neprimeranú.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o pôžičke zo dňa 12.09.2016,
listom žalovaného zo dňa 13.12.2017, listom žalobcu zo dňa 14.12.2017, ako aj ostatným obsahom
spisu, výsluchom svedka X.. arch. S. F. a zistil tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2016 súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému pôžičku v sume 3.441 eur a žalovaný sa
zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť do 13.09.2016. Žalovaný svoj záväzok ani len čiastočne doposiaľ

nesplnil.

7. Z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne listom žalovaného zo dňa
13.12.2017 súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznamuje, že ho vyzýva k dohode o predmete sporu s tým,že má vôľu zaplatiť mu sumu 2.500 eur spolu s trovami konania a trovami právneho zastúpenia. Zároveň
žalobcovi oznamuje, že tento návrh zmieru nie je možné považovať za uznanie dlhu alebo existenciu
akéhokoľvek oprávneného nároku žalobcu voči nemu. Ide o prejav jeho dobrej vôle v záujme zmierlivého

vyriešenia predmetu sporu.

8.Listomzodňa14.12.2017žalobcažalovanémuoznámil,žesnávrhomžalovanéhonazaplateniesumy
2.500 eur žalobca nesúhlasí. K mimosúdnej dohode môže dôjsť len za predpokladu, že mu žalovaný
zaplatí sumu 3.441 eur, trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

9. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení zo dňa 01.02.2018 uviedla, že nie je pravdou, že by
predmetná zmluva bola uzavretá v tiesni a za nevýhodných podmienok. Naopak, bola podpísaná v
priateľskejatmosfére. BolprítomnýajX..arch.S.F..Žalobcauzavrelsožalovanýmzmluvuopôžičkeako
následok nevyplatených pohľadávok, ktoré mal žalovaný voči žalobcovi. Po vzájomnej dohode spísali
zmluvu o pôžičke, čo malo predstavovať potvrdenie žalovaného o dlžnej sume. Žalovaný s dohodnutou

zmluvnou pokutou 1000 eur súhlasil. Žalovaný mal dostatok času oboznámiť sa so zmluvou a jej
všetkými článkami.

10. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca žaluje nesprávnu osobu. V zmluve o pôžičke je
uvedená iná osoba, ako žalovaný. Ďalej uviedol, že žalobca vo vyjadrení uviedol, že k uzavretiu zmluvy

o pôžičke došlo ako následok nevyplatených pohľadávok, ktoré mal žalovaný voči žalobcovi. Takýto
procesný útok nemôže byť úspešný, nakoľko by išlo o pokus o nováciu skorších pohľadávok, takýto
právny úkon je neplatný podľa § 37 OZ. Zo zmluvy o pôžičke nie je minimálne jasné, aké predchádzajúce
pohľadávkyavakejvýškesamalžalobcapokúsiťsožalovanýmusporiadať.Jejednoznačné,žesporové
strany uzavreli zmluvu o pôžičke, pričom zo strany žalobcu nedošlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky, čo

potvrdil aj samotný žalobca. Žalovanému nemôže byť na ťarchu pokus o urovnanie v tom zmysle, že
iniciácia takejto dohody by mala potvrdzovať nárok žalobcu na žalovanú sumu. Je legitímnym právom
žalobcu pokúsiť sa eliminovať prípadné následky, potencionálne dlhotrvajúceho súdneho sporu, aj keď
by mal tento v konečnom dôsledku dopadnúť v prospech žalovaného. Zhrnul, že fyzická osoba K. A.
si chcel od žalobcu požičať finančné prostriedky. K reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov zo

strany žalobcu tejto osobe, alebo žalovanému nedošlo. Žalobu žalovaný považuje za nedôvodnú a žiada
ju zamietnuť v celom rozsahu.

11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaná suma predstavuje nevysporiadané
záväzky medzi stranami sporu a žalolovalo sa to titulom zmluvy o pôžičke. Nejednalo sa však o klasickú

pôžičku, čiže na jej základe reálne nedošlo k odovzdaniu peňazí. Zmluvu o pôžičke však žalovaný
podpísal a fakticky uznal záväzok v zmluve uvedený.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu 11.09.2018 uviedol, že so žalovaným sa zoznámil
na jednom projekte v D., kde ako blízka rodina jeho zákazníka a na jeho odporúčanie urobil pre nich pár

stavebnýchúprav.Pokrátkomčasevšakzačalivznikaťproblémy.Malodžalovanéhoneustáletelefonáty,
že chýba nejaký nevyhnutný materiál, ktorý potrebujú. Bežal, hoci i cez víkend vložiť žalovanému na
účet peniaze. Natoľko mu veril, bohužiaľ. Zistil, že žalovaný nezaplatil faktúry v tisícoch eur. Zistilo sa, že
prišlo k podvodu, klamstvám. So žalovaným si dohodol deň, kedy celú záležitosť museli riešiť. Žalovaný
sa v predmetnej zmluve o pôžičke zaviazal žalovanú sumu mu vrátiť, vrátane dohodnutej pokuty 1.000

eur. Žalovaný mu však nič nezaplatil, telefón nezdvíhal. Čo ale môže čakať od človeka, ktorý klame
všetkým dookola, priateľom, rodine, známym, nehanbí sa veci ťahať až do takéhoto štádia.

13. Svedok X.. arch. S. F. vypovedal, že so žalobcom spolupracoval. Má vedomosť o tom, že žalovanú
sumu poskytol žalobca žalovanému, aby sa mohlo pokračovať v stavbe. Tie peniaze, suma 3.441

eur proste zmizla, preto žalobca žalovaného zažaloval. Samotné odovzdanie a prevzatie predmetnej
sumy nevidel, avšak vie, že tieto peniaze žalobca žalovanému poskytol na stavbu. Vie, že žalovaný si
predmetnú zmluvu o pôžičke preštudoval a mienil požičané peniaze žalobcovi vrátiť. Keď sa ho pýtal,
kedy tieto peniaze vráti, vyjadril sa, že ich žalobcovi vráti, len, že mu do toho niečo prišlo. Žalobca
posielal žalovanému na účet pre potreby výstavby stavby. Nemôže však povedať, že sa jednalo práve

o peniaze, ktoré sú predmetom sporu. Žalobca mu povedal, že žalovanému na stavbu poslal žalovanú
sumu. Predmetnú sumu žalobca žalovanému poslal pred uzavretím zmluvy o pôžičke.14. Právny zástupca žalovaného poukazoval na nedostatok pasívnej legitimácie žalobcu v konaní. Súd
sa nestotožňuje s tvrdením právneho zástupcu žalovaného.
15. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom

konaní rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z
účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu
žaloby meritórnym rozhodnutím. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na

základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

16. V danej veci zo žaloby vyplýva, že žalobca označil seba i žalovaného ako fyzickú osobu - menom,
priezviskom a bydliskom (seba aj dátumom narodenia). Z obsahu žaloby a pripojených listinných
dôkazov je zrejmé aj to, že predmetom konania je peňažný nárok vyplývajúci z podnikania žalovaného

ako fyzickej osoby. Niet teda pochýb, že žalobca a žalovaný označený v žalobe menom , priezviskom
a bydliskom mali spôsobilosť na právne úkony, avšak bolo treba posúdiť aj to, či takéto označenie
vzhľadom na to, že išlo o žalovaného ako fyzickú osobu - podnikateľa, mohlo spôsobiť nedostatok jeho
pasívnej legitimácie v konaní, ako to namietal žalovaný.

17. Je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že žalovaný je v zmluve o pôžičke označený len
menom, priezviskom a bydliskom, bez dátumu narodenia.

18. Právna zástupkyňa žalobcu podaním doručeným súdu 27.10.2017 uviedla, že oznamuje
identifikačné údaje žalovaného: K. A. -MD - I., X.: XX XXX XXX, D. - A., A. XXXX/XX.

19. Podľa § 133 ods. 1 C.s.p. platného v čase podania žaloby fyzická osoba sa označuje menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu, alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným
údajom.

20. Podľa§ 9ods.1Obchodnéhozákonníkaobchodnýmmenomfyzickejosobyjejejmenoapriezvisko.

Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh
podnikania.

21. Zuvedenýchzákonnýchprocesnýchihmotnoprávnychustanovenítrebavyvodiť,žeobchodnémeno
fyzickej osoby - podnikateľa, musí ako podstatné náležitosti obsahovať predovšetkým meno a priezvisko

tejto osoby. I keď z ustanovenia § 133 C.s.p. vyplýva, že ak je účastníkom konania fyzická osoba, ktorá
podniká, že takýto účastník má byť označený aj obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom,
neznamená to však, že pokiaľ takéto označenie nemá, že je nedostatočne identifikovaný, a že to súdu
znemožňuje s ním konať ako so stranou sporu. Pokiaľ teda v danej veci žalobca bol v žalobe označený
tak ako bol, súdu nič nebránilo s takýmto účastníkom ako stranou sporu konať. Pokiaľ žalobca označil

žalovaného ako fyzickú osobu podnikateľa, keď zo zmluvy o pôžičke nevyplýva, či mu bola poskytnutá
ako fyzickej osobe alebo fyzickej osobe -podnikateľovi súdu nič nebránilo s takýmto účastníkom ako
stranou sporu konať. Skutočnosť, že žalovaný v žalobe nebol označený ako fyzická osoba v postavení
podnikateľa neznamená, že sa jedná o dva rôzne subjekty - fyzická osoba ako podnikateľa a fyzická
osoba ako nepodnikateľ. Vzniknutý stav nemá za následok nedostatok vecnej legitimácie, nakoľko sa

jedná o tú istú fyzickú osobu, ktorá za seba koná a zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky
vzniknuté pri podnikaní. Nemožno preto z hľadiska zodpovednosti za dlh rozlišovať medzi fyzickou
osobou ako podnikateľom a fyzickou osobou ako súkromnou osobou. Pokiaľ by bolo preukázané, že
medzi stranami sporu bola uzavretá platná zmluva o pôžičke, žalobca peniaze požičal žalovanému ako
fyzickejosobe-podnikateľovi.Zuvedenéhopotomvyplýva,žeakžalobcadodatočneoznačilžalovaného

tak, ako ho označil, bol by žalovaný subjektom tvrdeného hmotnoprávneho vzťahu z titulu pôžičky, ktorá
je predmetom sporu, žalovaný je preto vecne pasívne legitimovaný v konaní.

22. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej

doby veci rovnakého druhu.

23. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma
a môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou takejto dohodyje okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí
vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, alebo peňazí. Keďže táto zmluva je reálnym
kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Ďalším pojmovým znakom pôžičky je jej dočasnosť. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v §
657 Obč. zák. , ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa ďalej vyplýva,
že v spore o vrátenie požičanej čiastky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným
dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze
riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno na

preukázanie skutočnosti, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy odovzdal
dlžníkovi finančné prostriedky. Povinnosťou dlžníka je zase uniesť bremeno preukázania tvrdenia, že
požičané peniaze veriteľovi podľa dohody vrátil, prípadne, že táto povinnosť zanikla iným spôsobom
alebo ani vôbec neexistovala. Inými slovami, z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre
uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne
alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia

zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu musí vyplynúť i povinnosť dlžníka
vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu
zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu
peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
24. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalobca a K. A. podpísali dňa 12.09.2016 zmluvu o pôžičke

na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť K. A. sumu 3.441 eur a K. A. sa zaviazal uvedenú sumu
mu vrátiť dňa 13.09.2016 (tj. na druhý deň!).

25. V danom prípade bolo pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom
a K. A. písomne dňa 12.09.2016 rozhodujúcim zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky

žalovanému. Ako už bolo vyššie uvedené, k zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka
nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky
dlžníkovi.

26. V posudzovanej veci ako vyplýva z vykonaného dokazovania, k odovzdaniu peňazí dlžníkovi

nedošlo, z ktorého dôvodu nemožno predmetnú zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalobcom a K. A. dňa
12.09.2016 za platnú. Žalobca ako veriteľ ani len netvrdil, že na základe uzavretej zmluvy o pôžičke
odovzdal K. A. finančné prostriedky.

27. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukazovala na skutočnosť, že podpisom zmluvy o pôžičke a

listom žalovaného zo dňa 13.12.2017 žalovaný uznal nárok žalobcu do výšky 2.500 eur, súd uvádza,
že žalovaný v liste zo dňa 13.12.2017 uvádza, že má záujem so žalobcom uzavrieť dohodu, ktorými sa
vysporiadajú ich vzájomné sporné nároky uplatnené predmetnou žalobou. V záujme urovnania má vôľu
zaplatiť žalobcovi sumu 2.500 eur. Akcentuje, že tento jeho prejav nie je možné vnímať ako uznanie
dlhu, alebo priznanie existencie akéhokoľvek oprávneného nároku žalobcu voči nemu. V tejto súvislosti

súd uvádza, že predmetom posúdenia v tomto konaní bol nárok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2016.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetná zmluva je neplatná, keď v konaní nebolo
preukázané odovzdanie finančných prostriedkov žalovanému, čo žalobca ani len netvrdil. Zo zmluvy
o pôžičke teda žalovanému žiadny dlh nevznikol. Ani výpoveď svedka X.. arch S. F. nemohla priniesť
žalobcovi očakávanú váhu. V posudzovanej veci bolo podstatné posúdenie nároku žalobcu, ktorý

vyvodzoval zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 12.09.2016, predmetom ktorej bolo údajné poskytnutie
pôžičkyvsume3.441eur.Posudzovanieúkonovžalobcualebožalovanéhoohľadomuvedenejpeňažnej
sumy z iných právnych titulov a na základe iných právnych predpisov ako podľa ustanovení § 657 a
nasl. Občianskeho zákonníka by bolo nad rámec prejednávaného nároku. Nemožno však neuviesť, že
žalobca okrem zmluvy o pôžičke zo dňa 12.09.2016, ktorú nemožno považovať za platnú, svoj nárok na

vráteniesumy3.441eurnepreukázalžiadnymrelevantnýmdôkaznýmprostriedkom(výpisyzúčtuainé).

28. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu i výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

29. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala zohľadniť uznávací prejav žalovaného, urobený listom zo dňa
13.12.2017.30. K tomuto listu súd uvádza, že v niektorých prípadoch zákon nerobí existenciu pohľadávky
podmienkou (predpokladom) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak tomu je aj v prípade
neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nerobí právny úkon uznania dlhu (záväzku) neplatným,

nakoľko v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§558 OZ) spočíva dôkazné bremeno
ohľadom neexistencie dlhu na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda, ak by platilo, že nemožno platne
uznať dlh by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane uplatnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky),
čo by znamenalo, že dôkazné bremeno ohľadom neexistencie dlhu by nikdy neniesol dlžník, naopak,
veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu preukazovať existenciu uznaného dlhu ako

podmienku platnosti uznania dlhu a teda aj ako predpoklad k uplatneniu jeho účinkov. V predmetnej veci
bolo preukázané, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke a teda neexistenciu dlhu z tohto
právneho titulu.

31. Z uvedených dôvodov žalobca nemá nárok ani na zaplatenie sankcie v sume 1.000 eur.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.1
C.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu o zaplatenie 4.441 eur priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

33.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdvsúlades§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozsudku

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.

1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.