Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200510
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7116200510.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. Č.
nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov nebohej X. Š. a O. Č. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v D. na O. ul. č. XX zastúpeného
JUDr. Monikou Marjanovič advokátkou so sídlom v Košiciach na Urbánkovej ul. č. 1562/6 na návrh

starých rodičov U. D. nar. XX.X.XXXX a C. D. nar. X.X.XXXX bývajúcich v D. na F. ul. č. X zastúpených
JUDr. Martinou Gombosovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Moldavskej ceste č. 6 v konaní o
zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 10.5.2016 č.k.
21P 5/2016-76 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. W. Č. naposledy určené
rozsudkomOkresnéhosúduKošiceIz27.9.2012č.k.18P103/2012-34z30€mesačnena60€mesačne
od 14.1.2016 do budúcna, ktoré je otec povinný posielať starým rodičom vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 14.1.2016 do 31.5.2016 vo výške 130,59 € povolil
otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 € až do zaplatenia. Rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe návrhu starých rodičov maloletej, ktorí žiadali zvýšenie výživného pre
maloletú z 30 € na 150 € mesačne z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili
pomery na strane maloletej.

3. Zo spisu Okresného súdu Košice I 18P 103/2012 zistil, že naposledy bolo o výživnom pre maloletú

rozhodnuté rozsudkom z 27.9.2012, ktorým bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti
starých rodičov z dôvodu, že jej zomrela matka. Otec bol v tom čase nezamestnaný, bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej 30 € mesačne, styk mal upravený bez obmedzenia. V čase tohto
rozhodnutia mala maloletá 11 rokov, chodila do 6. ročníka základnej školy, bola zdravá, výchovné
problémy s ňou neboli. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného mala maloletá 14 rokov, bola
žiačkou 9. ročníka základnej školy. Má veľmi dobrý prospech, venuje sa záujmom, ktorým sa nevenovala

vo svojich 11 rokoch a má aj zdravotné problémy. Z výpovede starých rodičov konajúci súd zistil, že
maloletá končí základnú školu, podala si prihlášky na dve školy umeleckého zamerania a na dve ďalšie
stredné školy. Je predpoklad, že niektorú z nich bude v budúcnosti navštevovať, pretože a učí dobre.
V puberte s ňou boli určité problémy, neučila sa dobre, zlé známky zatajovala a povedala, že pôjde
bývať k otcovi. Starí rodičia neprotestovali, tak maloletá odišla na 3 dni k otcovi, potom sa vrátila a jej
správanie sa zásadne zmenilo. V školskej jedálni sa nestravuje, starí rodičia varia doma. Obaja sú už

na dôchodku. Návrh na zvýšenie výživného nepodali skôr kvôli tomu, že v minulosti pracovali a tak
dokázali všetky potreby vnučky zabezpečiť aj bez zvýšeného príspevku od otca. Maloletá býva častochorá, potrebuje probiotickú liečbu. Chodí ku kožnej lekárke, kde sa platí za lieky a masti. Kupujú jej
mesačník za 10 €. V decembri 2015 za opravu jej mobilného telefónu zaplatili 90 €. Kúpili jej kostým
za 15 €, na kozmetiku vynaložili 20 €. Na Vianoce dostala CD a fotky za 150 €. V decembri jej kúpili

mikinu za 20 €, šaty za 10 €, za kaderníčku vynaložila 15 €, zaplatili členský poplatok na štvrťrok v
tanečnom krúžku vo výške 67 €, kúpili jej čižmy za 30 €, lieky za 10 €, za doučovanie z matematiky
zaplatili 40 € a za bundu 30 €. Celkové výdavky boli vo výške 372 €. V januári jej nakúpili oblečenie
za 73 €, mesačník, kozmetiku, za lieky, zaplatili za doučovanie, za knihy 20 €, za šošovky 40 €, za
zubárku 15 €. Na doučovanie chodí aj preto, aby urobila monitoring minimálne na 90 % a nemusela robiť

prijímacie pohovory na strednú školu. Stará matka maloletej je na starobnom dôchodku od novembra
2015, poberá dôchodok 330 €. Z výpovede otca maloletej zistil, že je rozvedený, žije sám. Má priateľku,
ktorá u neho nebýva. Pracuje ako predavačka a zarobí približne 500 €. Jeho priateľka deti nemá. Otec
má naďalej dve vyživovacie povinnosti, druhú k X. Č.Q., ktorý pochádza z jeho družobného vzťahu.
Syn má 11 rokov a na jeho výživu prispieva 30 € mesačne. Syn ho navštevuje, a preto mu aj kupuje
veci, ktoré potrebuje. Je pravdou, že je vyučený elektrikár, ale nemá patričné skúšky, ktoré sa musia

vykonávať každé 2 alebo 5 rokov podľa rozsahu činností a za takúto skúšku sa v minulosti platilo 300
€ na 2 roky a peniaze na to nemá. Uvažoval nad tým, že by si požičal peniaze na skúšky, ale keďže
asi 15 rokov nepracoval ako elektrikár, má obavu, či by ich vôbec urobil. Pokrok v tejto profesii je taký
veľký, že už niektorým údajom, ktoré v minulosti dostal ani nerozumel. Myslí si, že by mu to trvalo
dlho, kým by tieto vedomosti nadobudol. Pokiaľ vie, tak elektrikári nezarobia viac ako 550 €. Keby aj

toľko zarobil, nebol by schopný platiť výživné 150 € mesačne. Pracuje len ako brigádnik, pretože bez
osvedčenia nemôže vykonávať žiadne elektrikárske práce. Robí manuálne rôzne stavbárske úpravy,
naposledykopalkamarátovijamunažumpu.Akobrigádniksidokážezarobiťcca60€.Vapríli2016jazdil
pre kamaráta na aute a zarobil približne 130 €. Za nájomné a inkasné poplatky platí 200 €. Uhrádzanie
svojich pravidelných mesačných výdavkov zvláda len s pomocou rodiny. Je dlhodobo evidovaný na

úrade práce a pravidelne musí preukazovať, akého pohovoru sa zúčastnil. Naposledy sa uchádzal o
prácu v špeditérskej firme, ale aj vo firme, ktorá potrebovala technika do umývačky áut, zatiaľ však
prijatý nebol. Takisto má záujem pracovať ako správca budov, odpísali mu, že ho vedú v evidencii
a že sa mu ozvú, avšak doposiaľ sa mu nikto neozval. Viaceré firmy mu oznámili, že mu ďakujú za
záujem pracovať v ich spoločnosti a že po preštudovaní materiálov ho budú kontaktovať. Predložil 7

takýchto potvrdení za mesiac apríl. Nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ale nechce si ísť hľadať prácu
aj mimo východného Slovenska, pretože so synom sa snaží budovať dobrý vzťah, pretože dieťa po
rozchode s jeho matkou psychicky trpelo. Má pocit, že sa to zlepšilo, syn ho veľmi často navštevuje. So
svojou bývalou partnerkou ho striedavo vychovávajú. Na výživu dieťaťa platí matke 30 €, keď je syn u
neho, finančne mu neprispieva. Synovi sa snaží zabezpečiť veci do školy a oblečenie. Niekedy to kúpia

maloletému jeho rodičia. Rovnako mal dobrý vzťah aj s maloletou, až kým nezačalo konanie o náhradnú
osobnú starostlivosť. Dcéra aj potom prišla k nemu, bola u neho dva týždne a na nič sa nesťažovala. Je
mu ľúto, že sa ich vzťahy tak zhoršili po smrti matky maloletej. Nechápe, prečo si starí rodičia neželajú,
aby ho maloletá navštevovala. Vlastní osobné motorové vozidlo Škodu Felíciu, momentálne je auto
nepojazdné. Nefajčí, za mobilný telefón platí 30 € mesačne. Má 2-izbový byt, ktorý vznikol zlúčením

dvoch 1-izbových bytov, ale úrad práce posúdil jeho majetkovú situáciu tak, že je vlastníkom dvoch
bytov, aj keď za tento byt platí len jedno nájomné a jedny inkasné poplatky za plyn a vodu. Na to, aby
bol tento byt zapísaný v katastri nehnuteľností ako 1-izbový by potreboval uhradiť vysokú sumu, a preto
to doteraz neurobil. Má psa amerického stafordšírskeho teriéra, stará sa o neho sám, niekedy je na
záhrade u rodičov, na kŕmenie veľa nevynakladá, takisto za odčervovanie sa veľa neplatí a pes proti

kliešťom očkovaný nebýva. Potvrdil, že v minulom roku nadobudol chatu v katastrálnom území na D. za
13.000 €, ktoré boli zaplatené v hotovosti. Túto nehnuteľnosť mu kúpil jeho otec, preto aby vyrovnal to,
čo dal jeho sestre. Jej dal nejakú sumu peňazí a jemu kúpil chatu.

4. Kolízna opatrovníčka uviedla, že vzhľadom k zvýšeným nárokom dieťaťa vyplývajúcim z jeho veku a

školských povinností je namieste, aby bolo výživné zvýšené a suma, ktorú požadujú starí rodičia, nie je
nadnesená. Otec nepreukázal, že by sa aktívne zaujímal o zabezpečenie si práce. To, že nosí nejaké
pečiatky na úrad práce, ešte nevypovedá o tom, že skutočne má záujem sa niekde zamestnať. Rodinu
evidujú dlhodobo, pretože maloletá v nízkom veku prišla o matku. K otcovi si vzťah nevytvorila, pretože
sa porovnáva so svojím nevlastným bratom. Má takú predstavu, že brat je otcov miláčik a ako dieťa na

neho žiarlila. Ona bola od otca vždy len napomínaná, otec jej nikdy nič nedal.

5. Právna zástupkyňa starých rodičov poukázala na to, že otec je dlhodobo nezamestnaný od roku 2012,
aj keď je pôvodným povolaním vyštudovaný elektrikár. Súd by mal prihliadnuť na to, že je dobrovoľnenezamestnaný a potencionalita jeho príjmov je viac než vysoká. Otec sa o dieťa ničím nezaujíma, nedá
jej darček ani len na Vianoce, narodeniny alebo meniny. O svojho psa sa stará vzornejšie ako o svoju
dcéru. Namietala, že nie je pravdou, že otec obýva 2-izbový byt, ale obýva byt, ktorý sa spojil z dvoch

bytov 1,5-izbového a 2-izbového. Navrhla, aby súd pri určení výživného bral do úvahy životnú úroveň
otca, ako aj potencionalitu jeho príjmov, pričom v internetových ponukách zistila, že odmena za prácu
elektrikára je od 3,50 € na hodinu do 8,50 € na hodinu, to znamená priemerná mesačná mzda je okolo
1.000 až 1.200 €.

6. Konajúci súd vypočul svedkov, rodičov otca maloletej, pričom pán O. Č. uviedol, že svoju vnučku u jej
starých rodičov nenavštevuje, nie sú v kontakte. Svojho syna občas navštívi. Vie, že v súčasnosti nikde
nepracuje, ale má občasné brigády, robí napríklad šoféra alebo nejaké drobnosti týkajúce sa elektriky.
Občas na jeho živobytie prispieva raz alebo dvakrát do mesiaca. Naposledy si syn od neho požičal
80 € na nájomné. Uviedol, že je starobný dôchodca s dôchodkom 430 €. Zdravotný stav jeho syna je
podľa neho dobrý. Má ukončenú strednú odbornú školu, je vyučený elektrikár. Otcova matka pani W.

Č. uviedla, že jej vzťah k vnučke bol veľmi dobrý až do času, kým jej matka nezomrela. Nevie, prečo
sa už nenavštevujú. Po smrti matky maloletej k nim W. prestala chodiť, bola u nich možno raz alebo
dvakrát, keď bola u svojho otca, ale potom ich prestala navštevovať. Je jej ľúto, že sa nemôže so svojou
vnučkou stretávať. Nepamätá sa presne, aké sú ich pravidelné mesačné výdavky na zabezpečovanie
stravy, oblečenia a podobne. Za inkaso platia okolo 130 €, ale vystačia si so svojimi dôchodkami, občas

môžu pomôcť aj svojmu synovi. Naposledy mu prispeli asi 100 €, keď potreboval peniaze na nájom.
Sama poberá starobný dôchodok vo výške 360 €.

7. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 78, § 77, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, § 62 Zákona o rodine a konštatoval, že pri určovaní výšky výživného vychádzal a prihliadal na

bytové, zárobkové a majetkové pomery otca maloletej. Jeho preukazovaný príjem je minimálny, keďže
pozostáva len z príjmov z brigádnickej činnosti, a preto nebolo možné ho ustáliť. Nebolo preukázané,
že by sa otec o prácu v závislom pracovnom pomere nezaujímal, naopak, predložil súdu potvrdenia z
viacerých firiem, kde prejavil záujem o prácu, avšak od všetkých dostal zamietavú odpoveď. Pri určení
výšky výživného prihliadal aj k jeho ďalšej vyživovacej povinnosti. Na základe vykonaného dokazovania,

zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k citovaným ustanoveniam zákona nezvýšil výživné pre
maloletú v takom rozsahu, ako to požadovali starí rodičia a ktorá by postačovala na všetky oprávnené
potreby maloletej. Otec si však musí uvedomiť, že nástupom na strednú školu sa potreby maloletej
opakovane zvýšia, čo bude oprávňovať starých rodičov, aby znovu požiadali o zvýšenie výživného. Otec
bude musieť znásobiť svoje úsilie o nájdenie si lepšie platenej práce, v krajnom prípade aj mimo svojho

bydliska. Dlžné výživné určil za obdobie od 14.1.2016 do 31.5.2016 ako násobok čiastky, o ktorú bolo
výživné zvýšené za 5 mesiacov a 17 dní a povolil ho otcovi uhrádzať v 20 € mesačných splátkach spolu
s bežným výživným až do zaplatenia podľa § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm.a/ O.s.p..

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia z dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a ich návrhu
na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovel. Poukázali na to, že v priebehu konania prezentovali
majetkové pomery otca maloletej, ktorý je podľa výpisu z katastra nehnuteľností výlučným vlastníkom
bytu č. XX vo vchode č. XX na 2. poschodí obytného domu so súpisným č. XXXX na parcele č. XX

LV č. XXXXX pre okres D. U., F. D. - S. A., katastrálne územie P., ďalej byt č. XX vo vchode č. XX na
2. poschodí obytného domu so súpisným č. XXXX na parcele č. XX zapísaný na LV č. XXXXX, okres
D. U., F. D. - S. A., katastrálne územie P., ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 28.2.2012,
ďalej záhrady s parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 372 m2 a zastavané plochy a nádvoria s
parcelným číslom XXXX/XXX o výmere 27 m2 zapísané na LV č. XXXX pre okres D. U., obec D. -

S. A., katastrálne územie P., ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 18.6.2015 a rozostavanej
záhradnej chatky ležiacej na parcele č. XXXX/XXX zapísané na LV č. XXXX pre okres D. U., obec
D. - S. A., katastrálne územie P., ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 18.6.2015. V prvých
dvoch vyššie uvedených nehnuteľnostiach má trvalý pobyt a užíva ich na účely bývania (spojil dva
byty do jedného), ďalšie nehnuteľnosti ako záhradnú chatku vrátane záhrady nadobudol ako výlučný

vlastník na základe kúpnej zmluvy z 18.6.2015, ktoré boli uhradené v hotovosti. Z výpovede otca na
pojednávaní vyplýva, že finančné záležitosti v rodine riešila jeho matka. Táto následne uviedla, že synovi
nikdy neposkytli väčšiu sumu peňazí. Následne po predložení listu vlastníctva k záhradnej chatke a
záhrade otec uviedol, že 12.000 € v hotovosti mu mal údajne vyplatiť jeho otec bez vedomia matky, ato preto, aby vyrovnal to, čo dali jeho sestre. Vzhľadom na to, že nejde o nehnuteľnosti, ktoré by pre
otca znamenali zabezpečenie základnej životnej potreby - bývania, nie sú zaťažené žiadnymi právami
tretích osôb, môže ich kedykoľvek scudziť, údajne ich ani neužíva. Zároveň vyjadrila pochybnosti o

pravdivostitvrdeníotca,žemufinančnéprostriedkynakúpuchatymalposkytnúťotec,ktorýbezvedomia
svojej manželky ako dôchodca disponoval so sumou nielen 12.000 €, ale ďalších 12.000 €, ktoré mal
dať jeho sestre. Vyjadrili názor, že pokiaľ by otec uvedené nehnuteľnosti predal, mohol by maloletej
poskytnúť nielen výživné primerané jej veku, ale vytvoriť si i prípadnú finančnú rezervu na podporu dcéry
v jej ďalšom štúdiu. Naopak svojho 11-ročného syna, ako sám uviedol, podporuje nielen výživným 30 €

mesačne, ale aj nákupom vecí do školy a ošatenia, teda robí výrazné rozdiely v plnení si vyživovacej
povinnosti k tomu ktorému dieťaťu. Domnievajú sa tiež, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
aj skutočnosť týkajúcu sa reálnych príjmov otca, pretože podľa ich názoru otec nepreukázal, že má
záujem sa zamestnať. Potvrdenia, ktoré v konaní predložil, považujú za predstieranú a účelovú „snahu“.
Pokiaľ by otec skutočne dlhodobo hľadal prácu, bol by schopný takéto potvrdenia predložiť za niekoľko
mesiacov spätne, nielen za jediný mesiac apríl. Rovnako nepredložil ani žiadne potvrdenie o tom, že

by sa snažil nejakým spôsobom zvýšiť si kvalifikáciu. Na základe uvedeného prejavili názor, že otec je
dobrovoľne nezamestnaný, nakoľko má oveľa vyššie príjmy, ako ich reálne prezentuje a poznamenali,
že je nanajvýš nedôstojné, aby sa človek v produktívnom veku, ktorému nebráni žiadne zdravotné
obmedzenie pracovať, nechal dlhodobo vyživovať svojimi rodičmi starobnými dôchodcami. Vzhľadom
na to, že otec zatajuje svoje skutočné príjmy, majú za to, že súd pri určení výšky jeho priemerného

mesačného príjmu mal vychádzať zo zákonnej fikcie uvedenej v § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vzhľadom
na objektívne zistený príjem považuje zvýšené výživné za primerané, pričom takto určené výživné
predstavuje 100% navýšenie pôvodného výživného. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, a to vlastníctvo

bytov č. 33 a č. 34, je aj samotnej maloletej dobre známe, že sa jedná o spojenie bytov do jednej
bytovej jednotky, v ktorej býva. Spojenie bytov po právnej stránke nebolo zrealizované z dôvodu
administratívnej náročnosti a s tým spojených finančných nákladov. Pokiaľ ide o záhradu a rozostavanú
chatku, tieto nadobudol od svojho otca, ktorý vyplatil kúpnu cenu 12.000 €. Nakoľko sa jedná o dar od
jeho otca, prisľúbil mu, že predmetné nehnuteľnosti nescudzí a spoločne sa budú o tieto nehnuteľnosti

starať. Touto investíciou ho chcel otec zabezpečiť. Vzhľadom k obavám jeho otca o možný predaj
nehnuteľností ho už požiadal, aby previedol nehnuteľnosti na jeho osobu, a to už pred termínom
pojednávania 10.5.2016, nakoľko predpokladal, že nadobudnutie tejto nehnuteľnosti budú navrhovatelia
spochybňovať. V dôsledku toho 7.4.2016 bola medzi nimi uzavretá darovacia zmluva ohľadne týchto
nehnuteľností. Ďalej uviedol, že nemá príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,

a preto nie je možné v jeho prípade aplikovať ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Svojho maloletého
syna v striedavej starostlivosti nemá, syn ho navštevuje počas víkendov a prázdnin a výnimočne počas
pracovného týždňa. Zdôraznil, že podanie návrhu na zvýšenie výživného na sumu 150 € mesačne je
účelové v čase, kedy voči navrhovateľovi v 1. rade a začalo viesť exekučné konanie, a preto má za to,
že nie je možné, aby sa z výživného na maloletú pokrývali náklady exekučného konania starého otca.

K vyjadreniu pripojil darovaciu zmluvu zo 7.4.2016.

10. Navrhovatelia k vyjadreniu otca maloletej poukázali na tvrdenia otca maloletej v jeho výpovedi na
pojednávaní ohľadne chaty a záhrady, v ktorej sám uviedol, že o túto nehnuteľnosť sa nezaujíma, nijako
ju nevyužíva, nadobudol ju kúpnou zmluvou od tretej osoby do výlučného vlastníctva a nemá k nej

zriadené žiadne vecné bremeno jeho otec a nie je ani jej spoluvlastníkom. Považujú tvrdenia otca,
že malo dôjsť k darovaniu nehnuteľností za účelové, pretože ak by takáto darovacia zmluva skutočne
existovala, bol by otec schopný predložiť ju na pojednávaní, čo však neurobil, pričom do dnešného
dňa je výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti, keďže nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Dôvody, pre ktoré daroval nehnuteľnosti svojmu otcovi sú zjavne účelové

s cieľom ochrany jeho majetku pred plnením svojich zákonných povinností vyživovať maloletú dcéru.
Rovnako nepravdivé sú tvrdenia otca maloletej, že nemá svojho syna v striedavej starostlivosti, keď sám
na pojednávaní uviedol, že sa o neho stará pravidelne v týždenných intervaloch. Okrem toho na otázku
súdu, prečo si nehľadá prácu mimo svojho bydliska argumentoval, že by tým utrpel jeho maloletý syn,
s ktorým má dobrý vzťah a podieľa sa s jeho matkou na jeho výchove. Uviedli, že neexistuje žiadna

objektívna súvislosti s vyživovacou povinnosťou otca na maloletú a s exekučným konaním vedeným
proti navrhovateľovi. Naďalej na svojom odvolaní proti rozsudku trvajú.11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľov uviedol, že medzi ním a otcom bola uzavretá darovacia
zmluva ohľadne nehnuteľností 7.4.2016, o čom svedčí aj notársky overený podpis zo 7.4.2016. Uviedol,
že nadobudol od svojho otca finančné prostriedky vo výške 12.000 €, za ktoré nadobudol uvedené

nehnuteľnosti. Nakoľko sa jedná o dar, otcovi prisľúbil, že predmetné nehnuteľnosti nescudzí a spoločne
sa budú o ne starať. Jeho otec má dve vnúčatá a núteným predajom nehnuteľností by sa mala zvýhodniť
vnučka oproti vnukovi, pričom vnučka sa so starými rodičmi nestýka na rozdiel od ich vnuka, ktorý s
nimi udržiava pravidelný styk. Ďalej uviedol, že pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický
výpočet, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí

vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k
existenčným problémom povinného rodiča. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto
ho v napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) vo veciach, v ktorých konanie možno začať

aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva,
o osvojiteľnosti, o osvojení, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach
obchodných spoločností a družstiev (§ 200e), súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie
skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

14. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

15. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

16. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

17. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 32 CMP účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na
rozhodnutie. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.

19. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

20. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.22. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

23. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132
O.s.p. platného do 30.6.2016 ako aj ust. § 191 ods. 1 CSP účinného od 1.7.2016 vyplýva, že súd je
povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za
nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa
niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo

vyššie uvedených ustanoveniach totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber,
ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové
závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu
konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym
okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu

veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o
rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o
skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne
posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona

alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový
stav)aakohoprípadnevyložilavýkladotom,akémajúúčastnícinazákladezistenéhoskutkovéhostavu
podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto
nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR.
Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu
v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba

nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

24. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo aj napriek

tomu, že to malo vzťah k prejednávanej veci v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich
skutočnostiach (skutkových zisteniach) nezrozumiteľné. V odôvodnení konštatoval, že pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery otca maloletej ako
aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť rešpektujúc prvoradú zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojho rodiča. Uzavrel, že príjem otca maloletej je minimálny a keďže pozostáva len

z príjmu z brigádnickej činnosti nebolo možné ho ustáliť. Tiež konštatoval, že nebolo preukázané,
že by sa otec o prácu v pracovnom pomere nezaujímal. Vzhľadom na uvedené nezvýšil výživné pre
maloletú v požadovanom rozsahu tak, aby postačovalo na všetky oprávnené potreby maloletej. Z
uvedených záverov však nie je možné zistiť na aké konkrétne bytové, zárobkové a majetkové pomery
otca súd prihliadal, keďže ich žiadnym spôsobom neustálil, pričom sa vôbec nezaoberal tvrdeniami

navrhovateľov o lepších príjmových a majetkových pomeroch otca, ako ich sám prezentuje, jednak
vo vzťahu k nadštandardnosti bývania otca maloletej, vlastníctva ďalších nehnuteľností, a to chaty a
záhrady, chovu psa a potencionalite príjmov otca, ktorý od roku 2012 nie je zamestnaný a má údajne
príjem len z brigádnickej činnosti, pričom zdravotný stav ho neobmedzuje vo vykonávaní akejkoľvek
činnosti. Súd prvej inštancie takto nevenoval pozornosť majetkovým pomerom otca vyplývajúcim z

vlastníctva nehnuteľností, uspokojil sa len s jeho tvrdeniami o spôsobe nadobudnutia majetku bez
ich verifikácie. Pokiaľ ide o vlastníctvo bytov je potrebné poukázať na skutočnosť, že byt č. 33 otec
nadobudol na základe kúpnej zmluvy z roku 2003, ďalší byt č. 34 nadobudol na základe kúpnej
zmluvy v roku 2012, ktoré ako tvrdí, zlúčil do jednej bytovej jednotky, čo si nepochybne vyžiadalofinančné investície, ktoré zjavne museli spadať do obdobia jeho nezamestnanosti a to aj s poukazom na
vnútorné usporiadanie tohto bytu vyplývajúce z nákresu zhotoveného maloletou (č.l. 55 spisu). Otázne
preto ostáva, z akých finančných prostriedkov otec financoval zlúčenie týchto bytov s poukazom na

ním prezentovaný nedostatok finančných prostriedkov. Otec ďalej nadobudol do výlučného vlastníctva
záhradu s chatkou v roku 2015, ktorej financovanie bolo údajne zabezpečené jeho otcom, ktorá
skutočnosť však hodnoverným spôsobom doposiaľ preukázaná nebola, nakoľko z výsluchu svedkov,
rodičov otca, táto skutočnosť nevyplynula. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že pokiaľ by rodičia
otca dosvedčili, že kúpu týchto nehnuteľností financovali, je potrebné hodnoverným spôsobom zistiť,

resp. overiť pravdivosť takejto svedeckej výpovede, napr. výpisom z banky o uvedenej transakcii,
prípadne o tom, že rodičia otca vôbec takouto sumou disponovali. Až následne je potom možné hodnotiť
ďalší právny úkon otca, ktorým tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou previedol na svojho otca z
pohľadu, či nešlo o účelové zbavovanie sa majetku. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je totiž
povinnosťou súdu vždy prihliadnuť na celkové majetkové pomery ako aj jeho potencionálne možnosti,
schopnosti a majetkové pomery, keďže princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.

Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba
vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1) a pre
určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je smerodajné koľko rodič svojou prácou zarobí alebo či vôbec
pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho životnej úrovne, ktorá je daná nielen jeho
majetkovými pomermi, ale aj finančnými nárokmi na zabezpečenie a uspokojenie jeho potrieb.

25. Potencionálny príjem takto nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti,
pracovné skúsenosti a podobne. Bez preukázania objektívnej nemožnosti zabezpečovať si adekvátny
zdroj príjmov nie je možné hodnotiť možnosti a schopnosti povinného rodiča ako neumožňujúce mu plniť

si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v primeranom rozsahu. Pri posudzovaní potencionálnych príjmov a
pomerov povinného musí súd postupovať prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v
konaní preukážu.

26. Na strane druhej pokiaľ ide o uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa súd prvej

inštancie opomenul skutočnosť, že maloleté dieťa ako jednostranne osirelé má nárok na sirotský
dôchodok a vzhľadom na to, že je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti má tiež nárok na
opakovaný príspevok určený na podporu uspokojovania jeho potrieb (úhradu nákladov na výživu,
výchovu, vzdelávanie a bývanie) vo výške 138,13 €, resp. vo výške rozdielu medzi touto sumou a
priznaným sirotským dôchodkom v zmysle § 5 zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu

náhradnej starostlivosti o dieťa v platnom znení. Rovnako má nárok na rodinné prídavky. Tieto
skutočnosti v konečnom dôsledku nespomenuli ani samotní navrhovatelia, ktorí majú tiež nárok na
opakovaný príspevok podľa § 6 citovaného zákona vo výške 175,62 € mesačne, ktorý je určený na
podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa. Súd prvej inštancie takto ani nemohol urobiť správne
závery o skutkovom (skutočnom) stave, keď nevykonal dokazovanie v súlade s § 120 ods. 2 O.s.p.,

teda podľa platnej právnej úpravy v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorému korešponduje §
36 CMP účinného od 1.7.2016.

27. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie,
ktorým postupom znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva, teda relevantne

argumentovať v odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a zároveň
nevykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, nemohol vec ani správne právne
posúdiť, musel súd rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko rozsah dokazovania, ktorý
je potrebné vo veci vykonať, nie je účelné doplniť odvolacím súdom a rovnako napraviť nedostatky

spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

28. V ďalšom konaní teda bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť dôvody zmätočnosti a
nepreskúmateľnosti rozsudku, zistiť dôsledne skutočný stav v naznačenom smere, prípadne v širšom
rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným (§ 35 CMP), zistený skutočný stav veci posúdiť podľa príslušných

ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy
jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v
súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne
preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).