Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/292/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213219848
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1213219848.13

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: H.. Y. Y., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XX, W., zastúpený
advokátkou JUDr. Adrienou Vysudilovou, AK so sídlom Paulínska ul. č. 15/A, Trnava, proti žalovanému:
Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21,
Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpeného JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 10.715,23 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 02.07.2013 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 10 715,23 € s príslušenstvom, a to v

prospech žalobkyne v 1. rade k rukám žalobcu v 2. rade a na náhradu trov konania.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 05.11.2015, č.k. 58C/292/2014-86 súd konanie voči žalobkyni v 1.
rade zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania v časti v ktorej bolo konanie zastavené.

Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 21.11.2016 zobral žalobu v
celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd v súlade s § 257 C.s.p. nepriznal
protistrane náhradu trov konania, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 28.11.2016 a doplnenom dňa 29.11.2016 uviedol, že na jeho
strane bol problém zistiť akú má B. Z.Á. - vodička motorového vozidla ktoré spôsobilo haváriu poisťovňu.

Túto skutočnosť v čase dopravnej nehody nebolo možné zistiť, a preto boli oslovené poisťovne Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Generali aj Groupama. Žalobca mal vozidlo v nájme od leasingovej
spoločnosti a toto vozidlo bolo poistené v poisťovni Generali Slovensko, ktorá žalobcovi z interného
zdroja oznámila, že v čase nehody bolo vozidlo odsúdenej poistené v poisťovni Groupama. Žalobca
následne kontaktoval žalovaného, avšak táto korešpondencia zostala bez akejkoľvek odozvy. Po podaní
žaloby došlo k osobnému stretnutiu s právnym zástupcom žalovaného, pričom táto vec bola prejednaná

aj telefonicky a žalobca chcel vedieť či prípade k plneniu, nakoľko vedel že úspešne vymáhateľný
nárok z poistného plnenia má len B. Z. a nárok žalobcu bol už po lehotách. Túto informáciu však
žalobca dostal až pred pojednávacou miestnosťou dňa 21.11.2016. Pokiaľ by od podania žaloby do
21.11.2016 žalovaný komunikoval so žalobcom, žalobca by nebol nútený obracať sa na súd a náklady
za právne zastúpenie by neboli vznikli. Rovnako v tejto súvislosti žalobca poukázal na jeho osobné
pomery,atožemáXXrokovajestarobnýdôchodca,ktorýkonanímodsúdenejutrpelstratu,nakoľkocelé

plnenie za vozidlo bolo zaslané vlastníkovi, a to leasingovej spoločnosti. Žalobca má za to, že v rámcidobrých mravov by bolo nemorálne ešte zaviazať žalobcu k náhrade trov poisťovne ktorá zapríčinila
vznik sporového konania.

Žalovaný sa na výzvu súdu vyjadril k podaniu žalobcu podaním doručeným súdu dňa 02.02.2017 kde
uviedol, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, že poistený u nej nevie identifikovať subjekt, s
ktorýmuzatvorilpovinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorového
vozidla. B. Z. mala byť v zmysle tvrdení X.. U. B. jej klientkou a pri prevzatí právneho zastúpenia vo
veciach náhrady škody a poskytnutí poistného plnenia uplatňovanej v poisťovni je bežnou praxou, že

právny zástupca si vyžiada od svojho klienta zmluvu od ktorej si poškodený odvodzuje svoj nárok na
náhradu škody a poistné plnenie. To, že klient svojmu právnemu zástupcovi takúto zmluvu za účelom
identifikácie subjektu s ktorým mal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla nepredložil, nemôže byť na ťarchu žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný uviedol,
že v čase podania predmetného vyjadrenia je verejne dostupný register, z ktorého je možné získať
po zadaní EČV motorového vozila a dátumu vzniku poistnej udalosti informácie o poisťovateľovi

(www.skp.sk), pričom túto informáciu mohol žalobca získať aj oficiálnou cestou od Slovenskej kancelárie
poisťovateľov, ktorá vedie register poistenia zodpovednosti. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, na základe
čoho žalobca dospel k presvedčeniu, že žalovaný nevznesie v konaní námietku premlčania keď mu
toto právo patrí, pričom žalovaný od začiatku popieral nárok žalobcov. Pred podaním žaloby a dokonca
ani v priebehu konania žalovaný nedisponoval všetkými dokumentmi z ktorých by s určitosťou vedel

posúdiť, či je nárok žalobcu/žalobcov premlčaný alebo nie. K aplikácii § 257 C.s.p. žalovaný uviedol, že
veriteľ síce po kvalifikovanom časovom odstupe môže uplatniť svoje subjektívne právo na súde, avšak s
vedomím a rizikom, že v dôsledku kvalifikovaného správania sa protistrany môže byť procesná ochrana
jeho subjektívneho práva zamietnutá. Musí teda rátať s tým, že v konaní môže byť neúspešný, s čím
je spojená povinnosť náhrady trov konania podľa pomeru úspechu. O tomto by mal právny zástupca

klienta informovať a klient by mal zvážiť, či podať žalobu na súd s týmto rizikom. Príčinou vzniku
sporového konania je primárne protiprávne konanie poisteného u žalovanej. Žalobca však procesne
zavinil zastavenie konania, nakoľko vzal žalobu späť bez náležitého odôvodnenia. Žalobcovi žiadna
relevantná skutočnosť nebránila podať žalobu na súd riadne a včas, a to proti B. Z. ako aj proti
žalovanému.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od
01.07.2016, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením
konanie vo veci zastavil a súhlas žalovaného so späťvzatím nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže žalobca vzal
žalobu späť bez uvedenia dôvodu, procesne zavinil, že konanie bolo zastavené, a preto súd priznal
žalovanému právo na náhradu trov konania.
Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zobral do úvahy aj prípadnú možnosť aplikácie

ustanovenia § 257 C.s.p., v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to s ohľadom na návrh žalobcu ktorý žiadal, aby súd žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Aplikácia tohto ustanovenia C.s.p. pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce splnené všetky

predpoklady pre priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.p., súd však dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Citované
ustanovenie neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu, ale na riešenie
situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva

alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov konania, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil.

Súd sa v danom prípade dôsledne zaoberal tvrdeniami, ktoré žalobca považoval za dôvodné vo vzťahu
k aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p., pričom dospel k záveru, že toto ustanovenie, ktoré by viedlo k
nepriznaniu nároku žalovaného na náhradu trov konania nie je možné aplikovať. Súd pri rozhodovaní o
dôvodnosti aplikácie tohto výnimočného ustanovenia vychádzal predovšetkým zo skutočnosti uvedenej

žalobcom v rámci jeho podania zo dňa 25.11.2016, a to že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu
došlo podľa jeho tvrdení z dôvodu oneskorenej informácie žalovaného o jeho úmysle vzniesť v konaní
námietku premlčania. V predmetom podaní žalobca sám konštatuje jeho vedomosť o premlčaní nároku
žalobcu vo vzťahu k žalovanému, avšak až do 21.11.2016 podľa jeho tvrdení nedisponoval informáciou
od žalovaného, či bude žalovaný v konaní vznášať námietku premlčania. S ohľadom na uvedené

skutočnosti mal súd za to, že pokiaľ sa žalobca domnieval že je jeho nárok premlčaný, musel rátať pri
uplatňovaní si svojho nároku s rizikom, že v dôsledku kvalifikovaného správania sa protistrany môže
byť procesná ochrana jeho subjektívneho práva zamietnutá. Na základe uvedeného mal súd za to,
že u žalobcu nie sú dané dôvody osobitného zreteľa pre ktoré by súd žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Záver súdu o absencií okolností a dôvodov osobitného zreteľa pre aplikáciu

ustanovenia § 257 C. s.p. nebol spôsobilý ovplyvniť ani fakt, že pokiaľ by žalovaný komunikoval so
žalobcom od doby keď bol prvýkrát žalobcom oslovený, t.j. ešte pred podaním žaloby a rovnako po
podaní žaloby až do dňa 21.11.2016, náklady na právne zastúpenie by nevznikli. Sám žalovaný v tejto
súvislosti uviedol, že nedisponoval všetkými dokumentmi z ktorých by s určitosťou vedel posúdiť, či je
nárok žalobcu premlčaný alebo nie, a teda nevznesenie námietky premlčania hneď pri prvom úkone

žalovaného, resp. do dňa podania späťvzatia s ohľadom na tieto okolnosti nemožno dávať žalovanému
na ťarchu. V tomto smere sa súd stotožnil aj s tvrdením žalovaného, ktorý poukázal na to, že svoj
predbežný názor k otázke premlčania prejavil ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej, a teda
nemožno konštatovať, že by žalovaný uplatnil svoje právo vzniesť námietku premlčania v neprimeranej
dobe. Rovnako súd podotýka, že pri posudzovaní dôvodov osobitného zreteľa súd prihliada aj na

okolnosti ktoré viedli stranu k uplatneniu nároku na súde a jej postoj v konaní, pričom súdu sa na
podklade žalobcom uvedených skutočnosti nejavilo ako spravodlivé nepriznať žalovanému náhradu
trov konania, pokiaľ sa žalobca už pri podaní žaloby na súd domnieval že jeho je nárok premlčaný.
Takéto konanie žalobcu bolo teda pochopiteľne spojené s rizikom, že v prípade ak si žalovaný v konaní
námietku premlčania uplatní, žalobca bude niesť procesnú zodpovednosť v podobe nároku žalovaného

na náhradu trov konania.

Žalobca v súvislosti s jeho návrhom, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zvážil
aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. poukázal aj na sociálny aspekt, a to že je 65 ročným starobným
dôchodcom, pričom konaním odsúdenej utrpel stratu keďže celé plnenie za vozidlo bolo zaslané

vlastníkovi vozidla, ktorým je leasingová spoločnosť. V nadväznosti na žalobcom tvrdené skutočnosti
súd uvádza, že žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že priznaním nároku na náhradu trov
žalovanému sa žalobca dostane do takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácie, ktorá predstavuje
dôvod osobitného zreteľa. Súd rovnako nepovažoval za dôvod osobitného zreteľa alebo výnimočnú
okolnosť ani to, že žalobca je 65 ročný dôchodca. Súd nepopiera, že v dôsledku škodovej udalosti mohli

vzniknúť žalobcovi náklady, avšak tieto okolnosti súd nepovažoval za odôvodňujúce pre aplikáciu § 257
C.s.p., ktoré prestavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.).

O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).