Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200758
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7012200758.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov

senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: TOKAJ MUŠKÁT SK s.r.o., so
sídlom Veľká Bara 45, IČO: 36 603 074, zastúpeného JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom, Štúrova
20, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Rozvojová č. 2, Košice, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 9818301/1/393840/2012 zo dňa 7.3.2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 9818301/1/393840/2012
zo dňa 7.3.2012 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi do rúk advokáta JUDr. Ľuboša Petrovského, Štúrova 20,
Košice, trovy konania v sume 66,- Eur (súdny poplatok) v lehote do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 7.3.2012 žalovaný podľa § 29 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti žalobcu
ako platiteľa dane z pridanej hodnoty zo dňa 7.2.2012 o odpustenie zmeškania lehoty na podanie
odvolania voči rozhodnutiu č. 738/230/19788/11/PekZ zo dňa 5.8.2011 z dôvodu, že žiadateľ nedodržal
30 dňovú lehotu stanovenú zákonom na podanie žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty v zákonom

určenej 30 dňovej lehote a neurobil aj zmeškaný úkon a nepredložil existenciu dôležitých dôvodov na
predĺženie tejto zmeškanej lehoty.

Včas podanou žalobou zo dňa 10.5.2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.5.2012
sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie. Uviedol, že proti rozhodnutiu č. 738/230/19788/11/PekZ zo dňa 5.8.2011 podal odvolanie
prostredníctvom občianskeho združenia Daňová reforma a spoločenský rozvoj. Žalobca podaním

označeným ako Výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu doručeným Daňovému
úradu Kráľovský Chlmec 25.11.2011 vyjadril svoj zámer podať odvolanie proti dodatočnému platobnému
výmeru prostredníctvom inštitútu odpustenia zmeškania lehoty. Ako dôležitý dôvod uviedol žalobca
nezákonný postup daňového úradu pri posudzovaní všeobecnej plnej moci udelenej konateľom žalobcu
p. V. M. W.. F. A.T. a substitučného plnomocenstva, ktorým F. A. udelila plnomocenstvo občianskemu
združeniu Daňová reforma a spoločenský rozvoj. V tomto podaní žalobca navrhol za čas odpadnutia
dôvodov zmeškania lehoty považovať deň doručenia odpovede daňového úradu na výzvu žalobcovi,

t.j. aby žalobcovi v zmysle ustanovenia § 13b ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. vyplynula od tohto dňa 30-
dňová lehota na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty spolu s odvolaním voči uvedenému
rozhodnutiu. Daňový úrad v odpovedi na túto výzvu vyhodnotil výzvu žalobcu s prihliadnutím na zámer
vyjadrený v tejto výzve ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Pretože podľa posúdenia daňovéhoúradu malo podanie vyhodnotené ako žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty nedostatky, daňový úrad
vyzval žalobcu v zmysle § 20 ods.9 zákona č. 511/1992 Zb. na to, aby do 15 dní odo dňa doručenia
výzvy doplnil svoju žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty o uvedenie dôležitých dôvodov, a aby v tejto

lehote urobil aj zmeškaný úkon, t.j. podal odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru. Na túto
výzvu daňového úradu žalobca reagoval vyjadrením, v ktorom trval na to, že dôležité dôvody uviedol
v už svojom pôvodnom podaní. Súčasne v podaní upovedomil daňový úrad aj o tom, že rovnakej
žiadosti, t.j. žiadosti obsahujúcej totožný skutkový a právny stav iného daňového subjektu (išlo konkrétne
o daňový subjekt PRESTÍŽ, s.r.o., Malá Tŕňa 153), po doplnení žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty

o zmeškaný úkon bolo už vyhovené.

Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 13b zákona č. 511/1992 Zb. neustanovuje ako povinnú
náležitosť rozhodnutia o odpustenie zmeškanej lehoty odôvodnenie, ale na druhej strane predmetné
rozhodnutie nedáva žalobcovi žiadnu odpoveď na to, prečo a z akých dôvodov neboli jeho žiadosti
totožnej so žiadosťou iného subjektu vyhovené. Žalobca si je vedomý skutočnosti, že na odpustenie

zmeškanej lehoty neexistuje právny nárok a daňový úrad je oprávnený žiadosti o odpustenie zmeškania
lehoty nevyhovieť, ale vzniknutá situácia, t.j. že pri úplne totožnom skutkovom a právnom stave
žiadosti jedného subjektu vyhovené bolo a druhému subjektu vyhovené nebolo, a to bez akéhokoľvek
zdôvodnenia, nedala žalobcovi žiadnu možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré jeho návrhu nebolo
vyhovené a má to za následok aj nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Správny orgán je oprávnený

uplatniť správnu úvahu, táto však neznamená ľubovôľu pri jeho rozhodovaní. Vylúčeniu svojvôle pri
rozhodovaní správneho orgánu v tomto prípade napomáha aj odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dovoľuje
účastníkom konania posúdiť, ako daňové orgány v ich veci vyložili a aplikovali príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravovali pri svojom rozhodovaní o veci samej. Žalobca mal za to, že
základné zásady daňového konania a základné princípy právneho štátu dovoľujú postupovať daňovému

úradu len tým spôsobom, že žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty vyhovie rovnako ako tomu
bolo prípade daňového subjektu PRESTÍŽ, s.r.o., alebo tejto žiadosti nevyhovie, ale takéto rozhodnutie
náležite odôvodní, aby mal žalobca možnosť oboznámiť sa s tým, prečo jeho žiadosti nebolo vyhovené.
Tým, že tak daňový úrad neučinil, preukázateľne sa dopustil porušenia práva žalobcu na inú právnu
ochranu v zmysle článku 46 ods.1 Ústavy SR ako aj článku 12 ods.1 Ústavy SR. Napokon poukázal na

zásadu vyjadrenú v § 3 ods.8 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok, podľa ktorého správca dane
dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Táto
zásada by sa mala aplikovať napriek skutočnosti, že išlo o daňové konanie začaté pred účinnosťou
zákona 563/2009 Z.z. V tomto smere poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 243/05 zo dňa
09.11.2006, ako aj č.II. ÚS 10/1999.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2016 navrhol žalobu zamietnuť.

Dňa 22.6.2012 bolo na Daňový úrad Bratislava I doručené Občianskym združením DAŇOVÁ REFORMA
a SPOLOČENSKÝ ROZVOJ splnomocnenie evidované pod č. 149127/2011 a dňa 4.7.2011 na Daňový

úrad Kráľovský Chlmec jeho fotokópia evidovaná pod č. 17166/2011. V prvej vete tohto splnomocnenia
sa uvádza, cit.“ V. M., trvale bytom V. C. XXX, XXXXX, ústne do zápisnice č. 697/320/14031/2011
zo dňa 14.6.2011 ako štatutárny zástupca subjektov: ........ splnomocnil na všetky úkony “, čo je
však v rozpore s dátumom kedy splnomocnenie bolo podpísané. V splnomocnení udelenom a
podpísanom 6.6.2011 sa konštatuje, že V. M., ústne do zápisnice č. 697/320/14031/2011 zo dňa

14.6.2011 splnomocnil na zastupovanie spoločnosti, ktoré sú uvedené v predmetnom splnomocnení. Z
porovnania dátumov uvedených v splnomocnení jednoznačne vyplýva, že splnomocnenie podpísané
6.6.2012 bolo antidatované, resp. zmätočné.

Vzhľadom na vykonané šetrenie správca dane urobil všetky kroky k tomu, aby správca dane mal

jednoznačne preukázané kto bude za daňový subjekt, spoločnosť TOKAJ MUŠKÁT SK s.r.o. konať.
Tieto kroky boli plne v súlade nielen s ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, ale aj v súlade s ústavnými právami, ktorých sa žalobca v celom svojom žalobnom návrhu
dovoláva. Žalovaný považuje za potrebné upozorniť na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňový subjekt sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého

si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom.
Štatutárny zástupca túto skutočnosť okrem iného potvrdil výslovne - podpisom, zároveň aj akceptoval
splniť uloženú povinnosť doplniť tento svoj úkon a doručiť správcovi dane v lehote 15 dní od podpisu
zápisnice predmetnú písomnú generálnu plnú moc. Túto zákonnú povinnosť však žalobca nesplnil vlehote určenej v zápisnici zo dňa 14.6.2011. Udelená generálna plná moc zo dňa 01.06.2012, podľa
tvrdení splnomocneného zástupcu žalobcu údajne riadne úradne overená, nebola správcovi dane v
zmysle uloženej povinnosti doručená vôbec.

Žalovaný listom č. 738/100/17940/2011/SmoR zo dňa 14.7.2011 oznámil Občianskemu združeniu
DAŇOVÁ REFORMA a SPOLOČENSKÝ ROZVOJ, aj spoločnosti TOKAJ MUŠKÁT SK s.r.o., že jeho
splnomocnenie na daňové konanie neakceptuje.

Dňa 25.3.2011 bol na Daňový úrad Kráľovský Chlmec doručený list žalobcu zo dňa 21.3.2011 (list
evidovaný na DÚ pod ev.č. 2011/6253), v ktorom uviedol, že v zmysle § 49 ods. 3 písm. a) zákona č.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, lehotu na podanie daňového priznania k
dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
predlžuje do 30.6.2011. Daňový úrad Kráľovský Chlmec na predmetné oznámenie reagoval listom č.
738/230/8316/11/Ric zo dňa 19.4.2011, v ktorom bolo daňovému subjektu oznámené, vzhľadom na

skutočnosť,žeoznámeniezaspoločnosťTOKAJMUŠKÁTSKs.r.o.bolopodanéneoprávnenouosobou,
osobou, ktorá nemá splnomocnenie na zastupovanie daňového subjektu v daňovom konaní, že nie je
možné na toto oznámenie prihliadať.

Kontrolou svojej evidencie žalovaný, Daňový úrad Kráľovský Chlmec zistil, že daňový subjekt TOKAJ

MUŠKÁT SK s.r.o. ku dňu 14.6.2011 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2010, čím porušil ustanovenie . § 41 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného žalovaný Výzvou č. 738/230/15401/11/Ric zo dňa
14.6.2011 vyzval daňový subjekt v zmysle § 38 ods. 1 a § 42 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie

roka 2010 v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola doručená daňovému subjektu dňa
28.6.2011, na základe čoho daňový subjekt mal daňové priznanie podať do 13.7.2011. Daňovému úradu
Kráľovský Chlmec bola dňa 20.7.2011 doručená odpoveď daňového subjektu, podaná Občianskym
združením DAŇOVÁ REFORMA a SPOLOČENSKÝ ROZVOJ, v ktorom oznamuje, že daňové priznanie
bude podané v lehote do 30.9.2011 tak ako bolo oznámené daňovému úradu listom zo dňa 21.3.2011 /

žalovaný dáva do pozornosti, že v tomto liste daňový subjekt oznámil, že daňové priznanie podá do
30.6.2011/. Na predmetné podanie žalovaný reagoval listom č. 738/230/19372/11/PekZ zo dňa 2.8.2011.

Dňa 31.8.2011 bolo na Daňový úrad Bratislava I doručené odvolanie proti rozhodnutiu č.
738/230/19788/11/PekZ zo dňa 5.8.2011, ktoré podalo Občianske združenie DAŇOVÁ REFORMA

a SPOLOČENSKÝ ROZVOJ. Na Daňový úrad Kráľovský Chlmec bolo "odvolanie doručené dňa
8.9.2011 (evidované na DÚ pod ev.č. 2011/22427V Občianske združenie podalo odvolanie na základe
plnomocenstva zo dňa 6.6.2011. Správca dane však substitučné plnomocenstvo vyhodnotil ako
zmätočné vzhľadom na absenciu generálnej plnej moci z 1.6.2011. Žalovaný dodáva, že plnomocenstvo
sa javí zmätočným aj na základe podozrenia z antidatovania tohto plnomocenstva, na ktoré bolo

poukázané v predchádzajúcej časti vyjadrenia. Správca dane Oznámením č. 738/230/22950/11/PekZ
zo dňa 19.9.2011 oznámil daňovému subjektu v zmysle § 47 ods. 6 v nadväznosti na ods. 5 písm.
c) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, že odvolanie zamieta, pretože bolo podané
nepríslušnou osobou.

F. A. dňa 9.11.2011 udelila do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 738/320/27410/2011/Tom generálne
plnomocenstvo všeobecného charakteru pre Q.. V. X. na všetky právne úkony pred daňovými orgánmi
podľa § 9 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Splnomocnená zástupkyňa doručila na
Daňový úrad Kráľovský Chlmec dňa 25.11.2011 Výzvu na odstránenie prekážky v postupe daňového
úradu (zaevid. na DÚ pod č. 2011/29392). Splnomocnená zástupkyňa žalobcu v tomto podaní namietala

nezákonnosť postupu správcu dane týkajúcu sa neakceptovania predložených splnomocnení, ku ktorým
sa žalovaný vyjadrí ešte v ďalšej časti tohto vyjadrenia. V ďalšej časti tohto podania zástupkyňa žalobcu
žiadala o umožnenie podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty so stanovením dňa odpadnutia
dôvodov zmeškanej lehoty, kedy by žalobcovi začala plynúť nová lehota na podanie odvolania
voči rozhodnutiu o pokute č. 738/230/19788/11/PekZ zo dňa 5.8.2011. Podanie obsahovalo aj iné

skutočnosti,ktorévšakmaliupozorňujúciahroziacicharaktervočisprávcovidaneajehozamestnancom.

Daňový úrad Kráľovský Chlmec na výzvu na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu reagoval
listom č. 738/230/34120/11/Ric zo dňa 21.12.2011. V oznámení žalovaný uviedol, že z obsahu podaniavyplýva, že daňový subjekt žiada o možnosť podať podnet, ktorý zákon č.511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov nepozná. Ide o podnet na odstránenie prekážky v postupe daňového úradu.
Správca dane však zároveň uviedol že podľa § 13b zákona č. 511/1992 Zb. je možné podať žiadosť o

odpustenie zmeškanej lehoty, avšak správca dane posúdi závažnosť a dôvody, pre ktoré žiadateľ žiada
o odpustenie zmeškanej lehoty a po ich preskúmaní vo veci rozhodne. Podľa žalovaného tento postup
bol plne v súlade so zákonom.

Dňa 9.2.2012 bolo na Daňový úrad Košice, kontaktné miesto Kráľovský Chlmec doručené podanie

od splnomocnenej zástupkyne daňového subjektu Zmeškaný úkon na vyjadrenie k oznámeniu zo
dňa 21.12.2012 (zaevidovaný pod ev.č. 2012/1327), v ktorom žiada o odpustenie zmeškanej lehoty
na podanie odvolania proti rozhodnutiu o uložení pokuty č. 738/230/19788/PekZ zo dňa 5.8.2011.
Súčasne so žiadosťou bolo doručené aj odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu. Daňový úrad Košice,
kontaktné miesto Kráľovský Chlmec odvolaniu žalobcu rozhodnutím č. 9818301/1/393840/2012 zo dňa
7.3.2012 podľa § 29 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a žiadosti daňového subjektu nevyhovel
z dôvodu, že žiadateľ nedodržal tridsať dňovú lehotu stanovenú zákonom na podanie žiadosti o
odpustenie zmeškanej lehoty, zároveň neurobil v tejto zákonnej lehote zmeškaný úkon a nepredložil
existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie zmeškanej lehoty.

Nedodržanie 30-dňovej lehoty na podanie žiadosti a vykonanie zmeškaného úkonu žalovaný
odôvodňuje aj tým, že žalobca preukázateľne mal vedomosť o zmeškaní lehoty už v čase doručenia
svojho podania správcovi dane dňa 25.11.2011 (Výzva na odstránenie prekážky v postupe daňového
úradu). V nadväznosti na uvedené zo strany žalobcu nebola dodržaná ani zákonná lehota na vykonanie
zmeškaného úkonu, ktorý urobil žalobca až dňa 9.2.2012 (doručenie odvolania proti rozhodnutiu o

uložení pokuty).

Jenesporné,žežalobcanesplnildvezákonnépredpokladypreodpusteniezmeškanejlehoty.Nazáklade
uvedenéhoužnebolonevyhnutné,abyžalovanýzdôvodňovalčinastalidôležitédôvody,prektorédošlok
zmeškaniulehoty.Žalovanýajnapriektomuuvádza,žezávažnýmdôvodom,prektorýdošlokzmeškaniu

lehotyvdaňovomkonaníjemožnépovažovaťprávnuskutočnosť,ktoráječasovoohraničenájejvznikom
a zánikom, ale nie tvrdenie účastníka konania o nerešpektovaní procesných ustanovení správnym
orgánom pri vydaní rozhodnutia, proti ktorému účastník konania zmeškal lehotu na podanie odvolania.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný vyhodnotil stav po stránke skutkovej a právnej a žiadosť žalobcu

o odpustenie zmeškania lehoty zamietol. Na odpustenie zmeškania lehoty nemá daňový subjekt právny
nárok. Správca dane svojim rozhodnutím neodňal daňovému subjektu možnosť konať tým, že nevyhovel
jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, keď neuznal ním tvrdený dôvod za relevantný. Žalovaný
je toho názoru, že skutočným dôvodom zmeškania lehoty na podanie odvolania zo strany žalobcu bol
nesprávnym a nevhodným spôsobom stanovený jeho predchádzajúci postup, nezvládnutie procesnej

stránky postupu, nedôsledné uskutočňovanie úkonov, pričom splnomocnená zástupkyňa, ktorá začala
konať v mene žalobcu odo dňa 09.11.2011, mala síce záujem o nápravu postupov a pochybení, ku
ktorým zo strany žalobcu došlo počas predchádzajúceho konania, avšak vzhľadom na plynutie času,
na účel zákona, a aj na právnu teóriu, tento postup už v tomto čase, teda v čase nástupu tejto
splnomocnenej zástupkyne, nebolo možné zvrátiť a stav, ktorý bol zapríčinený z vyššie uvedených

dôvodov zrekonštruovať.

Žalobca v čase pred nástupom splnomocnenej zástupkyne do konania, t.j. v čase do 25.11.2011
nekonal, resp. konal spôsobom, ktorým sa dopustil závažných procesných nedostatkov. Správca dane
ako žalovaný, nie je v zmysle platných právnych predpisov oprávnený na to, aby takéto nedostatky

akceptoval, nakoľko by sa takýmto benevolentným konaním sám dopúšťal porušenia zákona a teda
protiprávneho postupu.

Žalovaný odmieta tvrdenia uvedené splnomocneným zástupcom žalobcu na viacerých miestach žaloby,
t.j. že správca dane postupoval nezákonne a v rozpore ustanovením § 20 ods. 9 zákona č. 511/1992

Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé
na prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote
odstránil.“Žalovaný na tomto mieste vyjadrenia dáva do pozornosti skutočnosť, že citované ustanovenie zákona
pojednáva o pojme “podanie“. Podanie daňového subjektu v zmysle § 20 ods. 1 je podnetom na
začatie konania, t.j. podanie alebo doplnenie podania na seba viažu právny dôsledok, ktorým je začatie

daňového konania. Na druhej strane však úkon, na základe ktorého, či už daňový subjekt alebo jeho
zákonný zástupca alebo opatrovník, sa dajú zastupovať, a ktorý môžu vykonať či už písomnou alebo
ústnou formou do zápisnice, nemôže byť v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. kvalifikované ako podanie.
Tento úkon alebo prejav vôle, totiž nezakladá právnu skutočnosť alebo ako bolo uvedené právny
dôsledok, čiže na základe jeho doručenia, nezačína daňové konanie ani iné konanie správcu dane.

Správca dane vyzval daňový subjekt - štatutárneho zástupcu žalobcu na doručenie plnomocenstva
(zaznamenané v zápisnici zo dňa 14.6.2011) a aj tým mu okrem iného umožnil realizáciu jeho práv a
možnosť na zákonný postup v tomto konaní. Žalobca stanoveným podmienkam nevyhovel.

Žalovaný je toho názoru, že predmetné ustanovenie § 20 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. nebolo možné v

zmysle uvedených zákonných prekážok, v tomto konaní aplikovať a v dôsledku toho a iných skutočností,
nemohlo dôjsť k nezákonnému postupu správcu dane.

Žalovaný ďalej uvádza, že príslušný správca dane v snahe dodržať a postupovať v zmysle zásad
daňového konania, v tomto prípade, v zmysle ustanovenia § 2 odsek 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov, podľa ktorého správca dane vyhodnocuje dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo, musel a mal postupovať na základe takto zistených skutočností ako dôkazov.
Zároveň bol nútený vyhodnotiť aj skutočnosti týkajúce sa predmetných podaní, ktoré boli podávané
neštandardnýmazmätočnýmspôsobom,obsahovalinejasnostiachyby.Narozdielodžalobcu,žalovaný

v kontexte všetkého uvedeného, nevidí postup správcu dane ako nezákonný a nevidí ani rozpor s
predmetnou zákonnou úpravou a v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením, že by týmto postupom došlo
k porušeniu práv daňového subjektu, na ktoré má právo podľa čl. 46 Ústavy SR alebo podľa iných
prameňov platného práva. Zástupca žalovaného v tomto vyjadrení s opodstatnením obhajuje zákonnosť
postupu správcu dane, ktorý pevne stojí na pilieroch zákonnosti, uvádza, že v tejto veci, nie je možné

aplikovať žalobcom niekoľkokrát spomenutú zásadu „Ius ex iniuria non orfitur“ teda, že z protiprávneho
konania právo nevzniká, pretože zo strany správcu dane k protiprávnemu konaniu nedošlo. Správca
dane sa svojim konaním snažil o ochranu ako práv žalobcu tak aj práv verejného záujmu.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný správne vyhodnotil situáciu, keď žiadosti o odpustenie

zmeškania lehoty zamietol, pretože žalobcom neboli preukázané dôležité dôvody na predĺženie
zmeškanej lehoty. Na odpustenie zmeškania lehoty nemá daňový subjekt právny nárok, je vždy na
zvážení správcu dane posúdenie dôvodov zmeškania lehoty a následné rozhodnutie o žiadosti o
odpustenie zmeškania lehoty.

Žalovaný dopĺňa, že ak by sa v prípade Daňového úradu Trebišov, ktorý vo veci daňového subjektu
PRESTÍŽ s.r.o. dňa 27.12.2011 rozhodol tak, že žiadosti vyhovel a zmeškanú lehotu odpustil, nejednalo
o rozhodnutie vydané podľa ust. § 13b zákona č. 511/92 Zb. v znení neskorších predpisov, voči
ktorému nie je v zmysle § 13b odsek 3 zákona prípustný opravný prostriedok (a nepripúšťa to ani v
súčasnosti účinný zákon č. 563/2009 Z.z. v platnom znení) bolo by na základe stanoviska zaujatého FR

SR Bratislava, Odborom daňovej metodiky ohľadne postupu, potrebné začať konanie o preskúmanie
predmetného rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty mimo odvolacieho konania, v rámci ktorého,
ak by sa nejednalo o typ rozhodnutia, ktoré nie je možné zo strany odvolacieho orgánu preskúmať,
tak by sa predmetné rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo žiadosti o odpustení zmeškanej lehoty, v rámci
daňového konania začatého z úradnej moci, zrušilo ako rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne

záväzným predpisom.

Správca dane počas celého predmetného konania postupoval spôsobom, ktorý žalobcovi umožňoval
reálne uplatnenie jeho práv, ako daňového subjektu. Žiadne práva jemu priznané neodnímal, a
postupoval tak ako to umožňoval príslušný právny predpis, t.j. zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších

predpisov, konkrétne v ustanoveniach § 73 a nasledujúce, a odo dňa účinnosti zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odo dňa
1.1.2012, podľa ustanovení § 88 a nasl. citovaného zákona. Tieto vymenované ustanovenia upravovali
a upravujú postup správcu dane, kedy sa na základe exekučných titulov, ktorými môžu byť právoplatné avykonateľné rozhodnutia s uloženým plnením alebo vykonateľné výkazy daňových nedoplatkov, začína
realizácia priameho štátneho donútenia na vynútenie plnenia povinností vyplývajúcich z príslušných
rozhodnutísprávcudane.Hranicepôsobeniaštátnejmocipredstavujúajzásadyuplatňovanévdaňovom

exekučnom konaní, ktoré sú v podstate vymedzením práv a povinností správcu dane, a preto aj tento
postup správcu dane je legitímny a neexistujú žiadne právne dôvody spochybňovať ho.

Žalovaný v zmysle uvedeného, vylučuje podozrenia zástupcu žalobcu, že správca dane, ktorý následne
postupoval v takomto daňovom exekučnom konaní, sledoval zámer ekonomickej likvidácie daňových

subjektov prepojených na V. M. a vníma ho ako účelové zavádzanie z jeho strany.

Napadnutým rozhodnutím nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty z dôvodu
nepreukázania existencie dôležitých dôvodov na odpustenie zmeškanej lehoty. Poukázal na skutočnosť,
že daňový subjekt na odpustenie zmeškanej lehoty nemá právny nárok a je vždy na zvážení správcu
dane ako posúdi dôvody zmeškanej lehoty a následne ako rozhodne o žiadosti. K námietke odlišného

spôsobu rozhodnutia o žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty oproti rozhodovaniu o žiadosti o
odpustenie zmeškania lehoty v prípade daňového subjektu PRESTÍŽ, s.r.o. žalovaný uviedol, že postup
správcu pri rozhodovaní o odpustení zmeškania lehoty podanej daňovým subjektom PRESTÍŽ, s.r.o.
nebol dôkladný a nebol ani správny.

Súdvkonanípodľa§247anasl.O.s.p.popreskúmanížalobounapadnutéhorozhodnutia aoboznámení
sa s administratívnym spisom žalovaného jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 13b ods.1 až 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ak uplynula pôvodná
lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca dane z dôležitých

dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď
odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už
predĺženej lehoty nemožno odpustiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného
dňa pôvodnej lehoty 1 rok. Proti rozhodnutiu o žiadosti odpustenia zmeškania lehoty nie je prípustný
opravný prostriedok.

Podľa § 30 ods.1,3 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo
priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom
doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje
odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých
sa rozhodovalo.

Podľa § 165 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) daňové konania začaté a
právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V zmysle ustanovenia § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. odôvodnenie má byť obligatórnou náležitosťou
rozhodnutia iba v prípadoch, ak to výslovne ustanovuje zákon č. 511/1992 Zb. Ustanovenie §
13b nestanovuje, aby rozhodnutie správcu dane o žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty muselo
obligatórne obsahovať ja odôvodnenie. K takémuto právnemu záveru by súd mohol dospieť iba v

prípade, ak by aplikoval výlučne iba jazykový výklad citovaných zákonných ustanovení. Išlo by o
mechanický jazykový výklad, ktorý nezohľadňuje účel zákona a ktorý by bol v rozpore s článkom 152
ods.4 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. K prednosti ústavne
súladného výkladu pred inými výkladovými metódami sa už viackrát vyslovil Ústavný súd SR vo svojich

nálezoch. Ústavný súd SR k výkladu práva v náleze sp.zn. III.ÚS 341/07 uviedol:

„Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého

nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu.Pri výklade aplikácie ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich
doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo

závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného
výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods.4 Ústavy
SR). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju
interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho
napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného
ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred
doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods.2 Ústavy SR totiž neznamená

výlučné a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných
ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods.2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov
textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.

K prednosti ústavne súladného výkladu právnych predpisov pred inými metódami výkladu sa Ústavný

súd SR vyjadril aj v ďalších rozhodnutiach:

„Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení
štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych predpisov,
bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou

SR garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú
preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou SR (a tiež
medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd ... „ (napr. II.ÚS 148/06, III. ÚS
346/06, IV.ÚS 209/07)“.

Výklad ustanovenia § 30 ods.3 vo vzťahu k § 13b zákona č. 511/1992 Zb. pri rešpektovaní zásady
ústavne konformného výkladu právnych predpisov musí rešpektovať ústavné právo domáhať sa právnej
ochrany na inom orgáne SR v zmysle článku 46 ods.1 Ústavy SR ako aj princíp právneho štátu
zaručeného článkom 1 Ústavy SR. Jedným z predpokladov uplatnenia ústavného práva na ochranu
na inom orgáne SR ako aj dodržania princípu právnej istoty vyplývajúceho z princípov právneho štátu

je, aby rozhodnutia správnych orgánov boli zdôvodnené, t.j. aby účastník konania mal možnosť sa
oboznámiť s dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu, dôjsť k poznaniu, ako správne orgány dospeli k
svojmu rozhodnutiu z akého skutkového stavu vychádzali pri rozhodovaní a akým spôsobom vykladali
a aplikovali relevantnú právnu úpravu. Neudržateľnosť iba jazykového výkladu ustanovenia § 13b vo
vzťahu k ustanoveniu § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. možno ilustrovať aj na aplikácii ustanovenia

§ 30 ods.3 citovaného zákona pri iných rozhodnutiach upravených v tomto zákone. Odôvodnenie ako
obligatórnu náležitosť rozhodnutia zákon č. 511/1992 Zb. neustanovuje ani pri rozhodnutí o uložení
sankcie za správne delikty podľa § 35, rozhodnutí o sankčnom úroku podľa § 35b, dodatočnom
platobnom výmere podľa § 44 ods.6 písm.b/, rozhodnutí o zriadení záložného práva podľa § 71 a ďalších
rozhodnutiach. Pri týchto typoch rozhodnutí je však právna teória ako aj rozhodovacia prax daňových

úradov nesporná v tom smere, že súčasťou týchto rozhodnutí je vždy aj odôvodnenie.

Absencia odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia má za následok jeho nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia žalovaného nemožno identifikovať dôvod zmeškania lehoty na
podanie odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru, nemožno posúdiť závažnosť tohto dôvodu

a z rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či bola dodržaná lehota 30 dní na podanie žiadosti o odpustenie
zmeškanej lehoty a vykonanie zmeškaného úkonu.

V zmysle ust. § 29 ods.1 z.č. 563/2009 Z.z. žalovaný uvedie uplynutie pôvodnej lehoty (dátum), ďalej
uvedie meno neoprávnených osôb na podanie odvolania a všetky ostatné dôvody, ktoré sú obsahom

vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.5.2016.Pretože rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd ho podľa § 260j
ods.2 písm.d/ O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je v ďalšom konaní
viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.).

Záverom súd poznamenáva, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov
neumožňovala súdu zaoberať sa ďalšími námietkami podanej žaloby.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. priznal náhradu trov konania

vo výške 66,- eur, t.j. vo výške zaplateného súdneho poplatku. Iné trovy konania žalobcu so spisu
nevyplývali a právny zástupca žalobcu trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslil (§ 151
ods.1,2 O.s.p.).

Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.