Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/129/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715201069
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1715201069.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská
distribučná, a.s., so sídlom v Bratislave, Čulenova č. 6, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN, TORMA
& PARTNERS s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vodná č. 3, IČO: 36 730 564 proti žalovaným: 1. V. K., bytom
v W., M. cesta č. XXXX/X, 2. V. M., bytom v A., W. č. XX, 3. V. M., bytom v W., B. č. XX, v konaní o

zaplatenie 4.242,97 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku
zo dňa 11.01.2017, č.k. 9C/15/2015-87, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 11.01.2017, č. k. 9C/15/2015-87,
v n a p a d n u t e j č a s t i, t.j. v časti ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti trov prvoinštančného
konania voči žalovaným v 2. a 3.rade z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovanej zastavil, vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žalovaní v 1. až v 3.rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom žaloby je zaplatenie
4.242,97 € s príslušenstvom, ktoré si uplatňuje žalobca z titulu neoprávneného odberu elektrickej
energie na odbernom mieste H. A. č. XX, okres X. za nezaplatené faktúry za dodávku elektriny. V

priebehu prvoinštančného konania žalobca navrhol pristúpenie ďalších strán sporu, a to žalovanú v 2.
a žalovaného v 3.rade.
3. Vec právne posúdil podľa § 488 až ust. § 491 OZ, ako aj s poukazom na ust. § 46 ods. 1, 2 a 4
zák. č. 251/2012 Z.z., zároveň poukázal na ust. § 420 ods. 1 OZ. Na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v súvislosti s neoprávneným odberom ku ktorému
dochádzalo v období od d 01.08.2010 do 06.05.2013. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní

nebolozostranyžalobcudostatočnepreukázané,žezavzniknutúškodusúvcelomrozsahuzodpovední
žalovaná v 2. a žalovaný v 3.rade. Uviedol, že v konaní bolo zistené, že žalovaní v 2. a 3.rade sa
zdržiavali v nehnuteľnosti maximálne do februára 2012, čo vyplynulo z nájomnej zmluvy. Následne
kontrola odberného miesta bola vykonaná dňa 06.05.2013 a bolo zistené, že meradlo nie je odpojené,
zaznamenáva odber energie. V tom čase, však v nehnuteľnosti nikto nebýval a žalovaná v 1.rade,
ktorá bola do 15.05.2013 vlastníčkou nehnuteľnosti, odber elektrickej energie odhlásila dňa 31.07.2010.

keď táto skutočnosť vyplýva z výstupu z evidencie odberateľov k odbernému miestu. Napriek tejto
skutočnosti žalobca naďalej elektrinu na odberné miesto dodával. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť odberné miesto proti neoprávnenému odberu. Dôvodom
zamietnutia žaloby proti žalovaným v 2. a 3.rade je že, žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že
za vzniknutú škodu sú v celom rozsahu žalovaní v 2. a 3.rade, okrem toho žalobca zanedbaním svojej
povinnosti vykonávať činnosť dodávateľa s odbornou starostlivosťou nezabezpečil odberné miesto proti

neoprávnenému odberu, čím spolu zavinil vznik škody. Za základe späťvzatia žaloby súd prvej inštanciekonanie proti žalovanej v 1.rade zastavil. Zároveň uviedol, že o trovách rozhodol v zmysle zásady
úspešnosti konania, keď žalovaní v 1. až v 3.rade si právo na náhradu trov konania neuplatnili.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku zmenil tak, že žalovaní v 2. a 3.rade
sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 4.242,97 €, vrátane úroku z omeškania zo
žalovanej sumy od 12.06.2013 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil voči žalovanému v 2. a 3.rade nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100 %. Žalobca v odvolaní uviedol, že napáda
druhý výrok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu voči žalovanej v 2. a 3.rade zamietol z dôvodu,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na priebeh prvoinštančného konania na vykonanie dôkazu na
katastrálny odbor z dôvodu preukázania ako menili vlastníci nehnuteľnosti v čase od 01.07.2012 do
mája 2013, keď bol neoprávnený odber ukončený. Žalobca poukázal na rozpor v tvrdeniach žalovanej

v 2.a žalovaného v 3.rade ,keď žalovaná 2. tvrdila, že sa v nehnuteľnosti zdržiavala od 01.07.2012
a žalovaný v. 3.rade o dva mesiace neskôr, naopak žalovaný v 3.rade uviedol, že v nehnuteľnosti sa
zdržiaval iba do roku 2011, pričom nevedel uviesť presný dátum a žalovaná v 2.rade bývala v dome
ešte asi o mesiac až dva dlhšie. V priebehu prvoinštančného konania bolo preukázané, že spoločnosť
Reality nehnuteľnosť nadobudla v rámci dobrovoľnej dražby a v čase kúpi nehnuteľnosti spoločnosťou

Reality bola nehnuteľnosť neobývaná. Podľa žalobcu žaloba voči žalovaným je dôvodná, pretože po
opustení nehnuteľnosti žalovanými v 2. a 3.rade sa minimálne až do 06.05.2013, t.j. do dňa zistenia
neoprávneného odberu nikto v nehnuteľnosti nezdržiaval, odber elektriny nebol žiadny, resp. minimálny.
5. Podľa žalobcu súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie postavil na tom, že v konaní nebolo
preukázané, že by za vzniknutú škodu boli zodpovední žalovaní v celom rozsahu, a na tom, že

žalobca si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť odberné miesto proti neoprávnenému odberu. Žalobca
uviedol, že zo samotných tvrdení žalovaných vyplýva, že sa žalovaný v 3.rade zdržiaval v nehnuteľnosti
do februára 2012, ako to vyplýva z nájomnej zmluvy, ktorú sám predložil súdu. V konaní ďalej bolo
preukázané, že žalovaná v 2.rade sa v nehnuteľnosti zdržiavala dlhšie ako žalovaný v 3.rade, keď sama
uviedla, že od 01.07.2012 býva na adrese Petofiho č. 54, Bratislava. Dôvod pre ktorý súd žalobu voči

žalovaným zamietol bol ten, že žalovaní sa nezdržiavali po celý čas v nehnuteľnosti, t.j. od 01.08.2010
do 06.05.2013. Po opustení nehnuteľnosti žalovanými, nehnuteľnosti nikto neužíval a nikto sa v nej
nezdržiaval. Nehnuteľnosť bola kúpená spoločnosťou Reality až po skončení neoprávneného odberu
a aj samotná spoločnosť Reality potvrdila, že v čase kúpy v máji 2013 nehnuteľnosť bola neobývaná.
Je možno preto predpokladať, že spotrebovanú elektrinu počas neopravného odberu spotrebovali

v celom rozsahu práve žalovaní. Je irelevantné, že istú čas neoprávneného odberu sa žalovaní v
nehnuteľnosti nezdržiavali. Neexistuje iný subjekt, ktorý by bol za neoprávnený odber zodpovedný
namiesto žalovaných. Žalobca uviedol, že ak súd ma za to, že žalovaní nie sú zodpovední za celú výšku
škody, mal žalovaných zaviazať zaplatiť aspoň časť škody. Zo zamietavého výroku rozsudku vyplýva,
že súd konštatoval, že žalovaní neboli zodpovední ani za obdobie, počas ktorého sa bez najmenších

pochýb v nehnuteľnosti zdržiavali. Podľa žalobcu mal súd vyhovieť žalobe aspoň z časti a nie ju celú
zamietnuť. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 12.09.2011, sp. zn. 5Cdo 110/2011
v zmysle ktorého podstatou solidárnej zodpovednosti je, že každý škodca zodpovedá za ostatných a
všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať
sa náhrady škody na ktoromkoľvek zo škodcov, pretože funkciou pasívnej solidarity je uľahčenie pozície

poškodeného.
6. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca si nesplnili svoju povinnosť zabezpečiť odberné miesto
proti neoprávnenému odberu žalobca uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu SR nevyplýva pre
žalobcu uvedená povinnosť zabezpečovať odberné miesta proti neoprávnenému odberu. Samotné
odpojenie neoprávneného odberu si vyžaduje určité technické znalosti a nemôžu ho vykonávať napr.

brigádnici. Navyše nie každé ukončenie konkrétnej zmluvy o dodávke elektriny smeruje automaticky k
neoprávnenému odberu elektriny. Navyše súd prvej inštancie si sám sebe odporuje ak tvrdí, že žalobca
spoluzavinil vznik škody tým, že odberné miesto neodpojil. Ak by aj spoluzavinil vznik škody s čím
žalobca nesúhlasí, musel by existovať aj iný subjekt, ktorý taktiež spolu zavinil vznik škody spolu so
žalobcom. Spoluzavinenie je možné len tam, kde existuje subjekt, ktorý škodu zavinil a ďalší, ktorý ju

spolu zavinil spolu s prvým subjektom.
7. Odvolanie bolo doručené žalovanej v 2. rade dňa 24.04.2017 a žalovanému v 3.rade dňa 13.04.2017.
Žalovaní v 2. a v 3.rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379,
§ 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
10. Právo na spravodlivý proces je naplnené v prvom rade tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov, a po
ich vyhodnotení skutkový stav a následne za použitia príslušných právnych noriem vo veci rozhodne za

predpokladu, že skutkové a právne závery neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, že právne ale skutkové závery nie sú svojvoľné
a neudržateľné. Jedným z princípov, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces je povinnosť
súdu presvedčilo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, keď súd prvej
inštancie spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany
sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazu na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd pri odôvodnení svojho
rozhodnutia musí taktiež dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, t.j. na to aby závery ku ktorým
na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel, boli prijateľné spravodlivé a najmä presvedčivé.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov (strán sporu).
11. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP a právu strán sporu na spravodlivé súdne konanie. Odvolací sú
ma za to, že závery súdu prvej inštancie vychádzajú z nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo odôvodňuje
porušenie práv na spravodlivý súdny proces. Záver súdu prvej inštancie vo vzťahu ku konkrétnym

okolnostiam v danej veci, ktoré vyšli v priebehu prvoinštančného konania najavo je tiež nepresvedčivý,
nepreskúmateľný.
12. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania ( ust. § 379, § 380 CS),
odvolací súd v prejednávanej veci neposudzoval správnosť výroku súdu prvej inštancie, ktorým bolo
konanie voči žalovanej v 1.rade zastavené.

13. V prejednávanej veci (prejednaný výrok II., t.j. v časti, ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti
trov prvoinštančného konania voči žalovaným v 2. a 3.rade bol vykonaním dokazovaním preukázaný
neoprávnený odber na odbernom mieste H. v období od 01.08.2010 do 06.05.2013 s poukazom na
ust. § 46 ods. 21 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z. a to neoprávneným odberom elektriny bez uzatvorenej
zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy , alebo pripojení do distribučnej sústavy. Táto skutočnosť

nebola medzi sporovými stranami sporná. Relevantným pre právne posúdenie skutkového stavu okrem
iného bolo i ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu a teda
s tým spojené ustálenie subjektov zodpovedných za vznik škody, resp. naplnenie všetkých potrebných
predpokladov pre vznik škody. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní
zo strany žalobcu nebolo preukázané, že za vznik škody v celom rozsahu sú zodpovední žalovaní

v 2. a 3.rade, nakoľko dokazovaním bolo zistené, že práve títo žalovaní sa zdržiavali v predmetnej
nehnuteľnosti maximálne do februára 2012. Pokiaľ sa týka žalovanej v 1.rade, ktorá bola do 15.05.2012
vlastníčkou nehnuteľnosti, táto odber elektrickej energie odhlásila dňa 31.07.2010, ako to vyplýva z
výstupu evidencie odberateľov k odbernému miestu, a žalobca napriek tejto skutočnosti ďalej elektrinu
na odberné miesto dodával, a podľa súdu prvej inštancie si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť odberné

miesto proti neoprávnenému odberu. Dôvodom zamietnutia žaloby v časti proti žalovaným v 2. a 3.rade
bolo neunesenie dôkazného bremena, že za vzniknutú škodu sú títo zodpovední v celom rozsahu,
pričom vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nezabezpečil odberné miesto proti neoprávnenému odberu
mal spoluzaviniť vznik škody.
14. Odvolací súd súhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadne neunesenia dôkazného bremena

žalobcu (doposiaľ) vo vzťahu ním tvrdením skutočnostiam, ohľadom zodpovednosti žalovaných za vznik
škody z celého obdobia neoprávneného odberu elektrickej energie, pričom však na základe vykonaného
dokazovania bolo zistené, že žalovaný v 3.rade sa zdržiaval v predmetnej nehnuteľnosti do februára
2012 a žalovaná v 2.rade do 01.07.2012 z čoho vyplýva, že obaja žalovaní v 2. a 3.rade s zdržiavali
v predmetnej nehnuteľnosti v istej časti rozhodného obdobia, kedy dochádzalo k neoprávnenému

odberu, t.j. od 01.08.2010 do 06.05.2013. Dôvodná je preto odvolacia námietka žalobcu ohľadom
skutočnosti, že ak súd prvej inštancie vychádzal z premisy , že žalovaní v 2. a 3.rade sa nezdržiavali v
predmetnej nehnuteľnosti počas celého rozhodného obdobia neoprávneného odberu, ale v konaní bolo
preukázané, že sa v nehnuteľnosti zdržiavali istú časť z rozhodného obdobia bolo namieste posúdiťvznik zodpovednosti za škodu žalovaných v 2. a 3. rade za neoprávnený odber elektrickej energie v
období , kedy sa v nehnuteľnosti zdržiavali.
15. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa odvolacou námietkou žalobcu a posúdiť vznik

zodpovednosti žalovaných v 2. a 3.rade za vznik škody, v období, kedy užívali predmetnú nehnuteľnosť.
Nemožno totiž nepreukázanie zodpovednosti žalovaných v 2. a 3.rade za celé rozhodné obdobie
odôvodniť neexistenciu žiadnej zodpovednosti týchto žalovaných za škodu, resp. ani za škodu, ktorú
mohli spôsobiť neoprávneným odberom v časti posudzovaného obdobia. K tvrdeniu súdu prvej inštancie
o nezabezpečení odberného miesta proti neoprávnenému odberu a spoluzavineniu žalobcu, odvolací

súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že takéto zdôvodnenie možno považovať za mätúce,
keď na jednej strane súd prvej inštancie vylučuje zavinenie, resp. zodpovednosť žalovaných v 2. a
3.rade za neoprávnený odber a na strane druhej hovorí o spoluzavinení žalobcu, čím však odvolací súd
nepotvrdzuje, ale ani nevyvracia správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, či je žalobca povinný
zabezpečiť odberné miesto proti neoprávnenému odberu, a relevanciu tejto skutočnosti k preukázaniu
vzniku zodpovednosti žalovaných v 2. a 3.rade za vznik škody, a to najmä s poukazom na nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k tomuto dôvodu, ktorý žalobca
uvádza, a ktorý bude potrebné zo strany súdu prvej inštancie i náležite odôvodniť, s poukázaním na
konkrétne ustanovenia právnych predpisov, resp. uvedenie noriem, v ktorých je súdom prvej inštancie
tvrdená povinnosť žalobcu ustanovená.
15.Odôvodneniarozhodnutiajeprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávanírozhodnutia

z hľadiska možnosti preskúmania rozhodnutia na podklade opravného prostriedku. Vzhľadom na vyššie
uvedenépretožalobcadôvodnenamietal,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomtým,žerozhodnutie
dostatočným spôsobom neodôvodnil, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 b) CSP).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd zrušil rozsudku súdu prvej inštancie v jeho

napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).