Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211218
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8112211218.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: P. Q., Z.. XX.X.XXXX,

B. A. T. X, X. p r o t i žalovaným: 1/ X.. D.. P. Z. - F., X.., Z.. XX.X.XXXX, I. XX.X.XXXX, bytom A. T. XX,
X., X/ Ľ. Z. - F., Z.. XX.X.XXXX, B. A. T. XX, X., zastúpenej JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom
so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, 3/ G. P. - Q., D.: XXXXXXXX, F.. B. X, X.v, zastúpeného
JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, advokátkou so sídlom Nitrianska 5, Piešťany, v konaní o náhradu škody
rozhodol

r o z h o d o l :

konanie voči žalovanému v 1.rade z a s t a v u j e ,

žalobu voči žalovanej v 2.rade z a m i e t a ,

žalovaný v 3.rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 688,16 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
9.5.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX sa voči žalovaným v 1. až 3.rade spoločne
a nerozdielne domáhala náhrady škody vo výške 4.500 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
XX.X.XXXX do zaplatenia.

Žalobuodôvodnilatým,žedňaXX.X.XXXXžalovanýv3.radenazákladepožiadavkyžalovanýchv1.a2.
rade odstránil omietku z východného obvodového múru domu žalobkyne bez právneho dôvodu. Zároveň

dňa XX.X.XXXX žalovaný v 3.rade na základe požiadavky žalovaných v 1. a 2. rade poškodil základy
domu žalobkyne, ktoré sa nachádzajú na jej pozemku bez jej súhlasu. Súčasne terénnymi úpravami
na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade došlo k poškodeniu jej rodinného domu. V dôsledku konania
žalovaných tak žalobkyni vznikla škoda pre určenie výšky ktorej je nevyhnutné vypracovanie znaleckého
posudku s tým, že predbežne túto určila sumou vo výške 4.500 Eur.

Žalovaní v 1. až 3. rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o omietku z východného

obvodového múru žalobkyne, táto nebola odstránená bez právneho dôvodu, ale so súhlasom žalobkyne
s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade zabezpečia na vlastné náklady jej estetizáciu. Taktiež nemajú vedomosť
o tom, žeby došlo k poškodeniu základov domu žalobkyne s tým, že išlo o základ pôvodného oplotenia
na hranici pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade. Výšku požadovanej náhradypovažovali za neopodstatnenú, keďže z predloženého rozpočtu zo strany žalovaného v 3.rade celkové
náklady za úpravu omietky východného obvodového múru žalobkyne v rozsahu cca 60 m2 predstavovali
sumu 522 Eur, pričom tento je poškodený iba v rozsahu cca 30 m2.

Zároveň za nedôvodnú považovali žalobu uplatňovaného nároku na náhradu škody terénnymi úpravami,
čo nesporne vyplýva z kolaudačného rozhodnutia vydaného primátorom Mesta Prešov zo dňa
XX.X.XXXX T. ani zo strany štátneho stavebného dohľadu neboli zistené žiadne pochybenia žalovaných
v1.a2.radeprirealizáciiterénnychúpravstým,žetietobolivykonanévsúladesostavebnýmpovolením.

Súd dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov konania, svedkov D.. A. U., D.. T.. X. E., D.. T.. V.
E., obsahom vyšetrovacieho spisu Č.: H.-XXXX/JUPO--XXXX, fotografickým materiálom, kolaudačným
rozhodnutím, výkonom štátneho stavebného dohľadu, písanou komunikáciou medzi žalobkyňou a
žalovaným 1. rade, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného L. Q.. Č.. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX,
zapísanom na LV č. XXXX a žalovaní v 1. a 2. rade boli v čase podania žaloby vlastníkmi susediacej
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, kat. územie Prešov.

Žalobkyňa uviedla, že dňa XX.X.XXXX prišiel za ňou žalovaný v 1.rade s prednesom ponuky estetizácie

východnej strany jej rodinného domu. O tom či má uvedenú ponuku prijať konzultovala s D.. U., ktorý
jej povedal, že pokiaľ náklady na jej estetizáciu podľa návrhu žalovaného v 1.rade budú realizované na
jeho náklady, nech k tejto dohode pristúpi.

Na základe uvedeného sa preto so žalovaným v 1.rade ústne dohodla, že pristupuje k jeho návrhu
s tým, že žiada o spísanie písomnej dohody v predmete uvedených stavebných úprav. Poukázala na

nepravdivosť tvrdenia žalovaného v 1.rade, že vypracoval uvedenú písomnú dohodu, ktorú mal predložiť
D.. U., keďže táto jej predložená nebola. Následne zistila, že sa začína stavať lešenie pri východnej
časti jej rodinného domu, proti čomu nenamietala, keďže to považovala iba za prípravu na realizáciu
stavebných prác, ku ktorým dôjde po uzatvorení písomnej dohody. Keďže dňa XX.X.XXXX zistila, že
sa začali vykonávať bez právneho dôvodu zásahy do obvodového múru, kedy bola odstránená nielen

poškodená časť omietky, ale aj časť nepoškodená za použitia zbíjačky, vrátane odstránenia pomocného
základu proti vode, uvedené práce zastavila. Napriek jej záujmu vyriešiť odstránenie vzniknutého
poškodenia zo strany žalovaných mimosúdnou cestou, následne od týchto rokovaní odstúpila z dôvodu
vzniku pochybnosti na jej strane o skutočnom záujme žalovaných toto skutočne odstrániť.

Dňa XX.X.XXXX zistila, že pracovníci žalovaného v 3.rade sa nachádzajú na jej pozemku a odstraňujú
za jeho účasti zosilnený základ okolo jej rodinného domu.

Súčasne uviedla, že terénne úpravy na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade v priebehu roku 2010 boli
realizované v rozpore so stavebným povolením, čím dochádza k poškodeniu základov jej rodinného

domu zvýšeným podmáčaním, vrátane vlhnutia muriva a statického narušenia východnej strany jej
rodinného domu.

Žalovaný v 1.rade vo svojej výpovedi uviedol, že rodinný dom vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade
nachádzajúci sa v susedstve s rodinným domom žalobkyne rekonštruovali asi po dobu 3 rokov s tým,

že terénne úpravy mienili realizovať až v závere výstavby, teda v r. 2010.

Tieto boli realizované na základe stavebného povolenia podľa projektu vypracovaného záhradnou
architektkou a aj na základe konzultácie so samotnou žalobkyňou.

Keďže východná stena rodinného domu žalobkyne sa nachádza v susedstve s pozemkom, na ktorom
majú postavený rodinný dom a táto bola značne poškodená, obávali sa, že padajúca omietka môže
poškodiť nielen ich pozemok, ale aj zdravie alebo život osôb, ktoré by sa na ich pozemku nachádzali.
Z uvedeného dôvodu preto navrhli žalobkyni, že na ich náklady pristúpia k estetizácii východnej stenyjej rodinného domu. Požiadala ich o vystavenie písomného potvrdenia, že tieto práce budú realizované
na ich náklady. Vypracoval 2 verzie s tým, že jedna ostala jeho manželke a druhá bola odovzdaná D..
U., nakoľko žalobkyňu nevedel dlhší čas zastihnúť a následne firma, ktorá realizovala u nich stavebné

úpravy, začala opravovať omietku.

Nakoľko žalobkyňa stavebné úpravy na východnej časti domu zastavila a žiadala odstrániť vzniknuté
poškodenie na omietke a základoch jej domu, túto opakovane kontaktoval, čo nesporne preukazuje
predložená písomná komunikácia za účelom sprístupnenia jej nehnuteľnosti na odstránenie vzniknutej

škody, čo však kategoricky odmietla. Keďže žalobkyňa im neumožnila realizovať stavebné úpravy na
východnej časti jej rodinného domu, pričom neustále dochádzalo k opadávaniu omietky, pristúpili k
výstavbe oplotenia.

Žalovaný v 3.rade uviedol, že na základe dohody so žalovaným v 1.rade pristúpili k výstavbe lešenia
a stavebným úpravám na východnej časti domu žalobkyne s tým, že po osekaní starej omietky mal
realizovať úpravu nerovnosti, na to dať cementovú omietku so sieťkou a štukovú omietku s farbou. Podľa
jeho názoru žalobkyni škoda vzniknúť nemohla, lebo keby ich technologické práce neprerušila, bola by
omietka ukončená. Žalobkyňa mala vedomosť o započatí stavebných úprav, keďže bola prítomná pri

výstavbe lešenia, pričom nasledujúci deň sa započalo s odstraňovaním starej omietky, ktorá bola v 70
% zvetralá a v zostávajúcej časti realizovali jej odstránenie zasekávaním.

Pokiaľ ide o samotný základ domu, pozemok žalovaných, ako aj pozemok žalobkyne bol spustnutý,
nachádzalo sa tam množstvo kriakov, stromov, ktorých korene narúšali tvrdený rozšírený základ domu

žalobkyne a keď došlo k ich klčovaniu, tento sa uvoľnil. Nešlo podľa jeho názoru o žiaden rozšírený
základ domu, ale iba o škrupinu betónu, ktorá sa sama rozpadla potom, ako došlo k odstráneniu koreňov
stromov a kríkov. Zamestnanci žalovaného vo svojich podaniach vo vyšetrovacom spise uviedli, že dňa
XX.X.XXXX na pokyn žalovaného v 3.rade začali stavať lešenie k rodinnému domu žalobkyne za účelom
opravy východnej steny susedného domu. Stenu začali osekávať najskôr ručne a na miestach kde to

šlo ťažšie, použili ľahkú zbíjačku. So zbíjačkou následne odstránili prasknutý betón, ktorý chránil základ
domu z dôvodu, že ho chceli vymeniť za súvislú, neporušenú novú betónovú vrstvu.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX žalovaní v 1. a 3. rade svoje výpovede z pojednávania
konaného dňa X.X.XXXX opravili s tým, že podľa tvrdenia žalovaného v 1.rade sa tento síce so

žalovaným v 3.rade rozprával, že bude realizovať opravu fasády domu žalobkyne s tým, že má jej
predbežný ústny súhlas, ale žalobkyňa realizáciu uvedených stavebných prác podmieňuje písomným
vyjadrením. Pracovníci žalovaného v 3.rade v tom čase mali realizovať iba stavebné práce na jeho
pozemku, pričom nemali súhlas na vykonávanie stavebných prác na fasáde žalobkyne. O tom, že začali
tieto práce realizovať zistil až po návrate z pracovnej cesty.

Žalovaný v 3.rade túto skutočnosť potvrdil s tým, že v rozhodnom čase realizovali dokončovacie
stavebnéúpravynarodinnomdomežalovanýchv1.a2.rade,pričomchcelzačaťsrealizáciouterénnych
úprav na ich pozemku a nakoľko mal v tom čase k dispozícií lešenie, začal realizovať stavebné úpravy
na rodinnom dome žalobkyne.

Svedok D.. A. U. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri ústnej dohode medzi žalovanými v
1. a 2. rade a žalobkyňou v predmete estetizácie východnej časti jej rodinného domu na ich náklady,
ku ktorému pristúpila po konzultácii s ním. K realizácii stavených úprav malo dôjsť až po uzatvorení
písomnej dohody, obsahom ktorej mal byť rozsah stavebných úprav s uvedením, že náklady budú v

plnom rozsahu znášať žalovaní v 1. a 2. rade.

Prekvapilo ho akým spôsobom žalovaný v 3.rade pristúpil k odstráneniu starej omietky na východnej
strane rodinného domu u žalobkyne spôsobom ktorým došlo k takému poškodeniu muriva, že došlo
k zmene jeho fyzikálnych, ako aj statických vlastností. Pokiaľ ide o horizontálnu betónovú plochu k

vertikálnej stene rodinného domu žalobkyne, nevedel uviesť či išlo o okapový chodník, ale mohla spĺňať
ochrannú funkciu, nakoľko išlo o kvalitný betón, ktorý držal v jeho časti aj po deštrukcii realizovanej
žalovaným v 3.rade.Podľa vyjadrenia svedka D.. T.. X. E. stavebný úrad v prípade realizovaných terénnych úprav na

pozemku žalovaných v 1. a 2.rade nemal pristúpiť k vydaniu dodatočného povolenia stavby za stavu,
kedy bola vypracovaná ich projektová dokumentácia bez hydrotechnických výpočtov so zohľadnením
vážnych zásahov do terénu prípadnými zmenami konfigurácie, zachytávania dažďových vôd pri silných
lejakoch, resp. pri vypúšťaní vody z bazéna.

Podľa jeho názoru vykonanými terénnymi úpravami obitím fasády domu žalobkyne, ako aj rozbitím
ochrannej betónovej konštrukcie zabezpečujúcej ochranu základov došlo k zmene základových
pomeroch domu žalobkyne narušením obvodového plášťa, k vlhnutiu muriva, ako aj k poškodeniu
deliaceho múru.

Podľa jeho názoru ani skutočnosť vrastania buriny, tráv alebo samotných trhlín okapového chodníka

nemali vplyv na narušenie základov domu, nakoľko tento stav tam už bol niekoľko desaťročí.

Svedok D.. T.. V. E. uviedol, že vyjadrenie k projektovej dokumentácie žalovaných v 1. a 2. rade
vykonaných terénnych úprav vypracovávala jeho kolegyňa s tým, že sa tam nenachádzali kóty
pôvodného terénu. Pri vykonávaní štátneho stavebného dohľadu sa skúma iba splnenie legislatívnych

podmienok na vydanie stavebného povolenia tým či terénne úpravy boli vykonané v súlade so
stavebným povolením a projektovou dokumentáciou. Pokiaľ však ide o samotnú kvalitu projektovej
dokumentácie v predmete terénnych úprav, za túto zodpovedá samotný projektant a iba znalec by
vedel zodpovedať otázku či po odbornej stránke boli dodržané všetky technické normy. On osobne sa
zúčastňoval štátneho stavebného dohľadu, ako aj kolaudačného konania len vo vzťahu k rodinnému

domu, ale nie vo vzťahu k terénnym úpravám.

Dňa XX.X.XXXX (Č.. E.. X) B. Mestom Prešov vydané rozhodnutie pre stavebníkov žalovaného v 1.
a žalovanú v 2.rade na dodatočné povolenie stavby, resp. zrealizovaných zmien počas výstavby na
rodinnom dome žalovaných v 1. a 2. rade, kde medzi osobitnými podmienkami pod bodom 1 až 16

mal stavebník zabezpečiť, aby vypúšťanie vody z bazéna bolo zapustené do zbernej akumulačnej
vsakovacej šachty s tým, že terénne úpravy nebudú vysvahované do parciel vo vlastníctve žalobkyne,
pričom úroveň upraveného terénu bude maximálne v miere priblížená k pôvodnému terénu. Zároveň
mal zachovať pôvodnú úroveň terénu pozemku vo väzbe k jestvujúcemu rodinnému domu vo vlastníctve
žalobkyne; výškové usporiadanie terénnych úprav na pozemku v dôsledku riešenia prístupu ku garáži

umiestnenej pod terasou rodinného domu riešiť tak, aby spádovanie bolo do dvora, nie k susednej
nehnuteľnosti žalobkyne; v situácii a v rezoch stavby doplniť výškové kóty pôvodného a upraveného
terénu a podľa bodu 16 v realizácii stavebných prác na predmetnej stavbe bude možné pokračovať až
po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

Súčasťou uvedeného rozhodnutia bolo aj vyjadrenie žalobkyne zo dňa XX.X.XXXX s tým, že s
navrhovanými terénnymi úpravami súhlasí, pokiaľ bude realizované vysvahovanie od jej parciel a
odvodnenie do parciel žalovaných v 1. a 2. rade.

Dňa XX.XX.XXXX (Č..E.. XX) Mesto Prešov ako stavebný úrad vypracovalo vyjadrenie k výkonu

štátneho stavebného dohľadu na základe žiadosti žalobkyne, v ktorom sa konštatuje,

že stavebníci (žalovaní v 1. a 2. rade) realizujú terénne úpravy podľa overenej dokumentácie a v súlade
s vydaným rozhodnutím a to aj v časti osobitných podmienok 11 - 15 rozhodnutia pod č. B.-F. I. L.

XX.X.XXXX pod bodom 11 sa uvádza, že z predložených listinných dôkazov nesporne bolo preukázané,
že vypúšťanie vody z bazéna budú stavebníci riešiť prostredníctvom VVS a.s. do verejnej kanalizácie.
Pod bodom 12 bolo prešetrené, že sklon rozostavanej pláne je spádovaný od domu X. Q. smerom k
rodinnému domu žalovaných v 1. a 2. rade, čím je eliminované zlievanie sa zrážkových vôd aj počas
výstavby z plochy tejto časti dvora k rodinnému domu X. Q..

Pod bodom 13 uvádza, že celý dvor stavebníkov je projekčne riešený vo vzťahu k susedným
nehnuteľnostiam ako dve plochy a to: prvá - ako zatrávnená, naklonená rovina, ktorá bude vyspádovaná
od rodinného domu X. Q.; - druhá plocha je riešená ako spevnené plochy s povrchom zozámkovej dlažby, kde všetky zrážkové vody z týchto spevnených plôch sú zachytávané a odvádzané
prostredníctvom odvodňovacích mriežkovaných žľabov do drenáže a následne do vsakovacej jamy.

Z uvedeného dôvodu má stavebný úrad za to, že pokiaľ stavebníci dokončia stavbu, vrátanie terénnych
úprav v zmysle odsúhlasenej projektovej dokumentácie, dôjde k maximálnej eliminácii poškodzovania
susedného domu z titulu podmáčania zrážkovými vodami zlým vyspádovaním pozemku a zachytávaním
a odvádzaním zrážkových vôd zo spevnených plôch.

Pod bodom 14 uvádza, že vjazd do garáže a k nemu prislúchajúca spevnená plocha je zabezpečená
proti pretekaniu zrážkových vôd zvýšenými obrubníkmi a odvodňovacími žľabmi s vyústením do drenáže
a vsakovacej jamy. Teda takéto riešenie bude dostatočne eliminovať pretekanie vôd zo spevnených
plôch k susednému domu X. Q..

Pod bodom 15 stavebný úrad uviedol, že dňa X.X.XXXX projektant stavby D.. F. B. doplnil údaje do

projektovej dokumentácie o kóty, z ktorých je zrejmé, že spádové pomery konečného stavu stavby
preukazujú, že sklony terénu budú od domu X. Q..

Znalec D.. L. Z. v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že východná stena rodinného domu
žalobkyne je zhotovená z dutinových škvár betónových tvárnic kombinovaných s tehlovým murivom.

Omietkazvýchodnejstranyjevápennocementová,včastisevernejjepoškodenámechanickypriotĺkaní
muriva, pričom došlo v časti cca na ploche 2 až 3 m2, aj k otvoreniu dutín škvaro-betónových tvárnic.
Ďalšie poškodenie fasády sa nachádza v okolí tehlového komínového telesa zabudovaného do steny
rodinného domu žalobkyne, na ktorom je odpadnutá omietka fasády. Celková fasáda rodinného domu
žalobkynejevoveľmizlomtechnickomstave,zosevernejčastirodinnéhodomujesilnezvetraláomietka,

čiastočne opadajúca. Príčinou je vznik kondenzácie styku škvaro-betónovej tvárnice a omietky, ako aj
zrážkových vôd, pričom vzniknutá voda, ktorá sa neodparí, v zimnom období zamŕza, pričom vznikajú
ľadové kryštáliky, čo má za následok opadanie omietky.

Znalec náklady na uvedenie do pôvodného stavu omietky východného obvodového múru rodinného

domu žalobkyne ku dňu vypracovania znaleckého posudku vyčíslil podľa položkovitého rozpočtu
spracovaného P. H. vo výške 640,78 Eur, vrátane DPH a bezprostredne po poškodení t. j. po XX.X.XXXX
vo výške 632,45 Eur, vrátane DPH.

Náklady na uvedenie ochranného betónového múrika do stavu pred XX.X.XXXX boli vyčíslené podľa
rozpočtu vypracovaného P. H. vo výške 283,88 Eur, vrátane DPH.

V zmysle záverov znaleckého posudku terénne úpravy na pozemku žalovaných v 1. a 2.rade boli
realizované v súlade s dodatočným stavebným povolením, rozhodnutím o dodatočnom povolení a

kolaudačným rozhodnutím za dodržania osobitných podmienok.

K bodu 11. osobitných podmienok znalec uviedol, že technológia bazéna, jeho filtrácia a odpad filtrácie,
odpadná hadica je zaústená do zvislej časti dažďového zvodu, ktoré sa nachádzajú v juhozápadnom
rohu rodinného domu žalovaných. Pri ohliadke bol urobený čerpací pokus, kedy bola púšťaná do

odpadnej hadici filtrácie bazéna a táto prechádzala hadicou v dažďovom zvode a vychádzala v
kanalizačnej revíznej šachte severne od rodinného domu na parcele žalovaných, ktorá je napojená na
verejnú kanalizáciu.

K bodu 12. osobitných podmienok uviedol, že terénne úpravy pri rodinnom dome žalobkyne sú

vysvahované k rodinnému domu žalovaného, pričom zistený sklon 1,04 m je dostatočným spádom na
odtok dažďovej vody z terénu na parcele vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, nachádzajúcich sa
medzi rodinným domom žalobkyne a spevnenou plochou terasy na parcele vo vlastníctve žalovaných
v 1. a 2.rade. Čo sa týka maximálneho priblíženia upraveného terénu k pôvodnému terénu, túto
časť podmienky nie je možné meraním ani porovnaním zistiť, nakoľko nebolo stavebníkom, ani

zhotoviteľom terénnych úprav vyhotovené výškopisné zameranie pred ich realizáciou. Z predloženej
fotodokumentácie nie je možné posúdiť spád terénu a porovnať tento spád s výškopisným zameraním
urobeným autorizovaným geodetom.K podmienke 13. osobitných podmienok, zachovanie pôvodnej úrovne terénu pozemku vo väzbe k
jestvujúcemu rodinnému domu žalobkyne z dôvodu ochrany objektu pred zamákaním zrážkových
vôd nebolo možné odkontrolovať, nakoľko pôvodnú úroveň terénu nie je možné určiť z dôvodu

neexistujúceho výškopisu pôvodného stavu pred realizáciou terénnych úprav.

K podmienke 14. osobitných podmienok uviedol, že výškopisné usporiadanie terénnych úprav
spevnených plôch je riešené vyspádovaním týchto plôch do najnižšieho miesta, t.j. na spevnenú plochu
z betónovej zámkovej dlažby, v jej najjužnejšom okraji, kde sa nachádza odvodňovací rošt, ktorý

je zaústený kanalizačným potrubím do vsakovacej jamy nachádzajúce sa na pozemku žalovaných.
Odôvodnenie trávnatých plôch medzi rodinným domom žalobkyne a rodinným domom žalovaných je
riešené spádovaním týchto plôch od rodinného domu žalobkyne a priečnym spádovaním pozemku parc.
č. XXXX.

K podmienke 15. osobitných podmienok uviedol, že nakoľko nebol predložený projekt terénnych úprav,

nemohol posúdiť či táto podmienka bola splnená.

Zároveňkonštatoval,žepoškodeniezákladovdomužalobkynezvýšenýmpodmáčaním,vrátanevlhnutia
muriva východnej strany domu, nie je v súčasnosti spôsobené terénnymi úpravami realizovanými na
pozemku žalovaných v 1. a 2. rade susediacim s pozemkom žalobkyne. V minulosti keď terénne

úpravy neboli urobené, mohlo dochádzať k podmáčaniu základového muriva rodinného domu žalobkyne
zrážkovými vodami.

V súčasnosti nemôže dochádzať k poškodzovaniu muriva východnej steny rodinného domu žalobkyne
nesprávnym riešením odvodu dažďových vôd zo spevnených plôch a strechy domu žalovaných v 1. a 2.
rade a vypúšťaním vody z bazéna, nakoľko tieto sú vypúšťané do mestskej kanalizácie, juhovýchodný
dažďový zvod rodinného domu žalovaných plus vypúšťanie bazéna je do mestskej kanalizácie cez
kanalizačnú šachtu, spevnené plochy na parcele č. 4988/1 sú vypúšťané cez odvodňovací žľab do

vsakovacej jamy nachádzajúcich sa na parcele č. 4986.

Z dôvodu neexistencie fotodokumentácie okapového múrika a jeho stavebného technického stavu,
čiže funkčnosti, nie je možné s určitosťou odpovedať či v prípade odstránenia tohto okapného múrika
žalovaným v 3.rade mohlo dôjsť k poškodeniu základov domu žalobkyne zvýšeným podmáčaním,

vrátene vlhnutia muriva.

V čase ohliadky nebola viditeľná hydroizolácia medzi stenou rodinného domu a oporným múrom. Z toho
dôvodumožnoibapredpokladať,žeodstránenímopornéhomúrikamohloamôžedochádzaťprihnanom
daždi k dopadu dažďa na vodorovnú časť múrika susediaceho s východnou stenou, pričom dochádza

k rozstreku zrážkových vôd na stenu. Zrážkové vody na stene v dôsledku chýbajúcej hydroizolácie
prenikajú do zvetralého muriva, čím dochádza k vlhnutiu tohto muriva v oblasti základovej špáry. Keďže
z predloženej fotodokumentácie nie je možné určiť stavebno-technický stav stavebných konštrukcií
- ochranného múrika pre vegetáciu vyrastajúcu pred oporným múrom, nie je možné určiť rozsah
poškodenia rodinného domu žalobkyne terénnymi úpravami, ako aj odstránením okapného múrika.

Dňa XX.X.XXXX zomrel žalovaných v 1.rade dedičské konanie, po ktorom uznesením Okresného
súdu v Prešove zo dňa 7.X.XXXX X. Q.. I.. XX L. XXXX/XXXX, L. XXX/XXXX bolo zastavené s
dátumomprávoplatnostiXX.X.XXXXstým,ženepatrnýmajetokpozostávajúcizpeňažnýchprostriedkov
a cenných papierov nadobudla žalovaná v 2. rade ako usporiadateľka pohrebu na krytie pohrebných

nákladov vo výške cca 3.353,98 Eur.

Nehnuteľnosti pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade podľa výpisu z LV č. XXX sú na
základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V. XXXX/XXXX, toho času vo vlastníctve dcéry
žalovaných v 1. a 2.rade.

Podľa § § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 107 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.
Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod,
o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine

nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.

Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní

pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo
alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci
nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak
právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.
Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z

dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

V priebehu konania dňa XX.X.XXXX zomrel žalovaný v 1.rade, pričom dedičské konanie po nebohom
žalovanom v 1.rade bolo uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa X.X.XXXX pod sp. zn.
XX L. XXXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX zastavené z dôvodu, že nebol

zistený žiaden cennejší hnuteľný majetok, ako aj nehnuteľnosti, preto nepatrný majetok pozostávajúci z
peňažných prostriedkov nadobudla žalovaná v 2.rade ako usporiadateľka pohrebu.

Keďže predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody, pričom v zmysle ust. § 470
Občianskeho zákonníka za poručiteľove dlhy zodpovedá dedič do výšky nadobudnutého dedičstva, súd

vzhľadom na zastavenie dedičského konania voči nebohému žalovanému v 1.rade vlastniaceho ku dňu
svojej smrti iba majetok nepatrnej hodnoty, predmetné konanie v zmysle ust. § 107 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Keďže nebohý poručiteľ - žalovaný v 1.rade ku dňu svojej smrti nevlastnil žiadne nehnuteľnosti ani
cennejší hnuteľný majetok, nie je daná zodpovednosť prípadných dedičov žalovaného v 1. rade za jeho
dlhy v zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona

nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech,
môžesúdrozhodnúť,žeprávonanáhraduškodymožnouspokojiťzvecí,ktorézmajetkovéhoprospechu
nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu

rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí
uvedenými vecami nakladať.

Žalobkyňa sa predmetnou žalobou sa domáhala voči žalovaným v 1. až 3.rade náhrady škody, ktorá jej
mala byť spôsobená poškodením omietky z východného obvodového múru rodinného domu žalobkyne

dňa XX.X.XXXX, poškodením základov domu dňa XX.X.XXXX a terénnymi úpravami realizovanými
na pozemku vlastnícky patriacom žalovaným v 1. a 2. rade realizovanými v rozpore s dodatočným
povolením stavby.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti; existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Pod porušením právnej povinnosti treba rozumieť existenciu takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo
opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny iba vtedy,
ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných

právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych
úkonov, prípadne z porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca zmenšením majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu

Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že
medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.

Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré
majú objektívny charakter, zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah

škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento
predpoklad sa však vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre
hrubú nedbanlivosť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa so žalovaným v 1. rade v T.
J..XXXX uzatvorila predbežnú ústnu dohodu, že na náklady žalovaných v 1. a 2.rade bude vykonaná
estetizácia východného obvodového múru jej rodinného domu, ktorých vykonanie však podmienila
uzatvorením písomnej zmluvy.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu, ako aj výpovedí žalovaných v 1. a v 3.rade na pojednávaní
konanom dňa XX.XX.XXXX nesporne vyplynulo, že zamestnanci žalovaného v 3.rade na jeho pokyn

dňa XX.X.XXXX začali stávať lešenie k rodinnému domu žalobkyne za účelom opravy východnej steny
susedného domu. Stenu začali najskôr osekávať ručne, neskôr použili ľahkú zbíjačku, s ktorou odstránili
aj prasknutý betón chrániaci základ domu z dôvodu, že chceli ho vymeniť za neporušenú novú betónovú
vrstvu.

Žalovaný v 1.rade uviedol, že žalovanému v 3. rade nedal pokyn na realizáciu stavebných prác na
východnej strane rodinného domu žalobkyne a už vôbec nie na odstránenie rozšíreného základu
domu. Žalovaný v 3.rade so svojimi zamestnancami, bez jeho vedomia a z vlastnej iniciatívy pristúpilk postaveniu lešenia k domu žalobkyne a k započatiu stavebných prác osekávaním zvetranej časti
omietky.

Žalovanému v 3.rade síce oznámil, že na základe predbežného ústneho súhlasu budú realizovať
stavebné práce na východnej strane domu žalobkyne, ale až na základe písomného vyjadrenia.

Vyjadrenie žalovaného v 1.rade bolo preukázané aj vyjadrením žalovaného v 3. rade na pojednávaní
konanom dňa XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že so stavebnými prácami na rodinnom dome žalobkyne

začal z vlastnej iniciatívy z dôvodu zabránenia vzniku prestojov pri realizácii stavebných prác.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti, preto mal súd za jednoznačne preukázané, že za poškodenie
omietky na východnej strane rodinného domu žalobkyne, ako aj ochranného múrika zodpovedá výlučne
žalovaný v 3.rade, ktorý pristúpil k realizácii stavebných prác na dome žalobkyne, bez existencie
akéhokoľvek právneho úkonu oprávňujúceho ho na ich vykonanie.

Vzhľadom na realizáciu stavebných prác na rodinnom dome žalobkyne žalovaným v 3.rade bez súhlasu
avedomiažalovanýchv1.a2.radezdôvodunepreukázaniaporušeniaichakéjkoľvekprávnejpovinnosti
ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, na
ich strane nie je resp. na strane žalovaného v 1.rade nebola daná zodpovednosť za vzniknutú škodu na

dome žalobkyne poškodením omietky a rozšíreného základu rodinného domu.

Podľa rozpočtových nákladov žalovaného v 3.rade (č.l. 61) celkové náklady na opravu východného
obvodového múru rodinného domu žalobkyne v rozsahu 60 m2 by predstavovali 522 Eur pozostávajúce
z podhodenia pod omietku vonkajším štukom, samotnej omietky, ako aj montáže lešenia.

Ing. L. Z. v znaleckom posudku č. XX/XXXX vyčíslil náklady na uvedenie do pôvodného stavu omietky z
východného obvodového múru ku dňu vypracovania znaleckého posudku vo výške 640,78 Eur, vrátane
DPH a ku dňu bezprostredne po poškodení vo výške 632,45 Eur.

S poukazom na postoj žalobkyne, ktorá neumožnila žalovaným v 1. až 3. rade odstránenie vzniknutého
poškodenia a to napriek opakovaným výzvam, v snahe o mimosúdne vyriešenie sporu, súd pri určení
výšky nákladov na uvedenie východnej strany rodinného domu do pôvodného stavu vychádzal z
rozpočtových nákladov bezprostredne po vzniku škody podľa záverov ZP, ako aj rozpočtových nákladov
vyčíslených žalovaným v 3.rade.

Z dôvodu nepreukázania existencie teploizolačnej omietky na východnej strane obvodového múru
rodinného domu žalobkyne bezprostredne pred poškodením, súd vychádzal z rozpočtových nákladov
žalovaného v 3.rade pod bodom 1/ podhodenie pod omietku na murivo vonkajším štukom - 29 m2 x
jednotková cena 0,87 Eur vo výške 25,20 Eur; pod bodom 2/ z prehľadu rozpočtových nákladov k stavu

pred 13.4.2010 (č. l. 221) omietka vonkajšia - vápenná hladká zložka 1 až 2 - 29 m2 x 9,30 Eur vo výške
269,70 Eur a z nákladov na presun hmôt do výšky do 25 m - 1,644 k x 22 Eur vo výške 36,17 Eur a z
nákladov na lešenie v zmysle rozpočtových nákladov žalovaného v 3.rade ako subjektu zodpovedného
za školu v rozsahu 23,4 m2 (č. l. 221) x 1,58 Eur (č. l. 61) vo výške 36,97 Eur v celkovej výške 368,07
Eur, vrátane 20 % DPH vo výške 73,61 Eur, čo predstavuje sumu 441,68 Eur.

Predloženým znaleckým posudkom boli rozpočtové náklady na uvedenie betónového múrika
nachádzajúceho sa pri východnej strane rodinného domu žalobkyne vyčíslené na sumu 236,57 Eur,
vrátane izolácie proti vode a vlhkosti. Zo záverov znaleckého posudku nesporne vyplýva, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno stavebno-technického stavu a teda funkčnosti, resp. nefunkčnosti

ochranného múrika nachádzajúceho sa na východnej strane obvodového múru jej rodinného domu
bez viditeľnej hydroizolácie, preto súd pri určení nákladov na jeho uvedenie do pôvodného stavu síce
vychádzal zo záverov znaleckého posudku na č. l. 227, avšak po odpočítaní nákladov na izolácie protivode a vlhkosti, t.j. vo výške 236,57 Eur mínus náklady na izolácie proti vode vlhkosti vo výške 31,17 Eur,
čo predstavuje sumu 205,40 Eur, vrátane 20 % DPH vo výške 41,08 Eur, v celkovej výške 246,48 Eur.

Žalobkyňa sa predmetnou žalobu ďalej voči žalovaným v 1. až 3. rade domáhala náhrady škody, ktorá jej
mala vzniknúť terénnymi úpravami realizovanými na pozemku pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 1.
a 2. rade v rozpore s vydaným dodatočným stavebným povolením, čím došlo k zvýšenému podmáčaniu
a poškodeniu základov je rodinného domu.

Nakoľko žalovaný v 3.rade v zmysle rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zo dňa XX.X.XXXX
X. Č.. B.-F. nemal postavenie stavebníka vo vzťahu k realizovaným terénnym úpravám na pozemku
žalovaných v 1 a 2.rade, pričom žalobkyňa neuviedla, ani nepreukázala porušenia akej právnej
povinnosti v súvislosti s ich realizáciou sa mal žalovaný v 3.rade dopustiť, preto žalobu v uvedenej časti
voči nemu súd zamietol.

Podľa tvrdenia žalobkyne žalovaní v 1. a 2. rade realizovali terénne úpravy na pozemku pôvodne v
ich vlastníctve v rozpore s osobitnými podmienkami dodatočného povolenia stavby rozhodnutím Mesta
Prešov zo dňa XX.X.XXXX X. I.. B.- F., konkrétne pod bodom 11 až 15 osobitných podmienok, v dôsledku
čoho dochádza k zvýšenému podmáčaniu a poškodeniu základov jej domu.

Žalovaní v 1. a 2. rade ako stavebníci mali zabezpečiť, aby vypúšťanie vody z bazéna nebolo zaústené
do zbernej akumulačnej vsakovacej šachty; terénne úpravy nebudú vysvahované do susedných parciel
č. XXXX, XXXX/X (vo vlastníctve žalobkyne) a budú odvodnené smerom do parciel stavebníka,

pričom úroveň upraveného terénu bude v maximálnej miere priblížená k pôvodnému terénu; stavebník
je povinný zachovať pôvodnú úroveň terénu pozemku vo väzbe k jestvujúcemu rodinnému domu
žalobkyne; výškové usporiadanie terénnych úprav na pozemku v dôsledku riešenia prístupu ku garáži
pod terasou rodinného domu riešiť, tak aby spádovanie bolo do dvora, nie k susednej nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobkyne a situáciu v rezoch stavby doplniť výškové kóty pôvodného a upraveného terénu.

Mesto Prešov ako stavebný úrad v rámci výkonu štátneho stavebného dohľadu podaním zo dňa
XX.XX.XXXX konštatoval, že stavebníci (žalovaní v 1. a 2. rade) realizujú terénne úpravy podľa overenej
dokumentácie a v súlade s vydaným rozhodnutím a to pod bodom 11 až 15 osobitných podmienok.

Zo záverov prešetrenia podmienky 11. osobitných podmienok vyplýva, že voda z bazéna sa bude
vypúšťať do vsakovacej šachty určenej na zachytávanie zrážkových vôd zo spevnených plôch a 1 plochy
strechy; pod bodom 12 sa konštatuje, že sklon rozostavanej pláne je spádovaný od domu žalobkyne
smerom k rodinnému domu žalovaných v 1. a 2. rade, čím je eliminované zlievanie sa zrážkových vôd aj
počasvýstavbyzplochytejtočastidvorakrodinnémudomužalobkynestým,žepodokončeníterénnych

úprav, bude úroveň terénu pri domu žalobkyne výškovo na úrovni výšky pôvodného terénu; pod bodom
13 konštatuje, že dvor stavebníkov je projekčne riešený vo vzťahu k susedným nehnuteľnostiam ako
2 plochy a to prvá - ako zatrávnená, naklonená rovina, ktorá bude vyspádovaná od rodinného domu
žalobkyne a druhá je riešená ako spevnená plocha s povrchom zo zámkovej dlažby, kde zrážkové vody
sú odvádzané prostredníctvom odvodňovacích mriežkovaných žľabov; pod bodom 14 sa konštatuje, že

vjazd do garáže a k nemu prislúchajúca spevnená plocha je zabezpečená proti pretekaniu zrážkových
vôd zvýšenými obrubníkmi a odvodňovacími žľabmi s vyústením do drenáže a vsakovacej jamy a pod
bodom 15 sa konštatuje, že dňa X.X.XXXX projektant stavby D.. F. B. doplnil údaje výškových kót
pôvodného a upraveného terénu do projektovej dokumentácie.

Zároveň zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že terénne úpravy realizované na
pozemku pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2.rade susediacim s pozemkom žalobkyne,
nespôsobujú zvýšené podmáčanie, vrátane vlhnutia muriva východnej strany domu, nakoľko tieto
boli realizované v súlade so stavebným povolením, rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby a
kolaudačným rozhodnutím za dodržania osobitných podmienok rozhodnutia zo dňa XX.X.XXXX pod

bodom 11 až 15 napriek tomu, že nemohol z dôvodu neexistujúceho výškopisu pôvodného stavu pred
realizáciou terénnych úprav odkontrolovať zachovanie pôvodnej úrovne terénu pozemku vo väzbe k
jestvujúcemu rodinnému domu vo vlastníctve žalobkyne z dôvodu ochrany objektu pred zamákaním
zrážkových vôd.V závere konštatoval, že nemôže dochádzať k poškodzovaniu muriva východnej steny rodinného domu
žalobkyne nesprávnym riešením odvodu dažďových vôd zo spevnených

plôch a strechy domu pôvodne vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a vypúšťaním vody z
bazéna, nakoľko tieto sú vypúšťané do mestskej kanalizácie cez kanalizačnú šachtu a zrážkové
vody zo spevnených plôch na parcele č. 4988/1 sú vypúšťané cez odvodňovací žľab do vsakovacej
jamy nachádzajúci sa na parcele č. 4986. Zároveň terénne úpravy pri rodinnom dome žalobkyne sú
vysvahované smerom k rodinnému domu pôvodne vo vlastníctve žalovaných k parcele č. XXXX/X od
rodinného domu žalobkyne. Zároveň je realizované vyspádovanie od cesty k parcele č. XXXX, pričom

rozdiel vyše úrovní severnej a južnej fasády rodinného domu žalobkyne je 1,04 m, čo predstavuje
dostatočnýspádnaodtokdažďovejvodyzterénunaparceleč.XXXXZ.achádzajúcejsamedzirodinným
domom žalobkyne a spevnenou plochou terasy na parcele č. XXXX/3.

Okrem iného zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že k podmáčaniu základového

muriva domu žalobkyne zrážkovými vodami mohlo dochádzať len v minulosti pred realizovaním
terénnych úprav.

Na základe uvedených skutočností je teda možné konštatovať, že žalovaní v 1. a 2. rade realizovali
terénne úpravy v súlade rozhodnutiami stavebného úradu (stavebným povolením, rozhodnutím o

dodatočnom povolení stavby a kolaudačným rozhodnutím) za dodržania osobitných podmienok
rozhodnutia zo dňa XX.X.XXXX Č.. B.-F., preto z dôvodu nepreukázania konania žalovaných v 1. a
2. rade v rozpore s objektívnym právom, ktorým malo dôjsť k tvrdenému poškodeniu rodinného domu
žalobkyne, nie sú splnené základné predpoklady ich zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420
Občianskeho zákonníka, preto súd žalobu v uvedenej časti zamietol.

Tvrdenie svedka D.. T.. X. E., že realizované terénne úpravy mali za následok zmenu základových
pomerov domu žalobkyne, je podľa názoru súdu iba laickým a nie odborným vyjadrením, keďže
nebolo verifikované relevantnými odbornými meraniami a technickými výpočtami po fyzickej obhliadke
realizovaných terénnych úprav na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade.

V danom prípade súd zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného
znaleckého posudku z dôvodu hospodárnosti konania a s poukazom na výsledky ďalšieho dokazovania,
predovšetkým závery stavebného úradu pri výkone štátneho stavebného dohľadu s konštatovaním, že
žalovaní v 1. a 2. rade ako stavebníci pri realizácii terénnych úprav postupovali v súlade s projektovou

dokumentáciou a podmienkami uvedenými v rozhodnutiach stavebného úradu.

Nakoľko so žalobkyňou predloženej fotodokumentácie nebolo možné zistiť stavebno-technický stav
ochranného múrika umiestneného pri východnom obvodovom múre jej rodinného domu za účelom
určenia jeho ochrannej funkcie (jeho funkčnosti, resp. nefunkčnosti) v čase pred jeho poškodením, t.j.

pred XX.X.XXXX, z uvedeného dôvodu v zmysle záverov znaleckého posudku nebolo možné zistiť či
jeho odstránením mohlo dochádzať k rozstrekom zrážkových vôd napr. pri hnanom daždi k vlhnutiu
základového muriva, preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou žalobu zamietol aj v
uvedenej časti.

O trovách konania a trovách štátu bude v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnuté v lehote 30 dní

od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.