Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 34Cb/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112202911
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Brídziková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1112202911.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: Roland Kiss

- Paradise, s miestom podnikania 925 01 Matúškovo 650, IČO: 33 892 938, právne zastúpený: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, 821 04 Bratislava, IČO: 31 321
828, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613
843, o zaplatenie 12.280,93 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.280,93 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 345,38 EUR od 12.03.2009 do zaplatenia;

9,50 % ročne zo sumy 1.012,13 EUR od 12.03.2009 do zaplatenia;
9,25 % ročne zo sumy 1.381,22 EUR od 24.04.2009 do zaplatenia;
9,25 % ročne zo sumy 439,98 EUR od 24.04.2009 do zaplatenia;
9,00 % ročne zo sumy 465,51 EUR od 15.05.2009 do zaplatenia;
9,00 % ročne zo sumy 1.413,02 EUR od 15.05.2009 do zaplatenia;
9,00 % ročne zo sumy 1.477,16 EUR od 08.07.2009 do zaplatenia;
9,00 % ročne zo sumy 450,46 EUR od 08.07.2009 do zaplatenia;

9,00 % ročne zo sumy 385,68 EUR od 08.07.2009 do zaplatenia;
9,00 % ročne zo sumy 1.260,77 EUR od 08.07.2009 do zaplatenia;
9,00 % ročne zo sumy 424,56 EUR od 08.09.2009 do zaplatenia;
9,00 % ročne zo sumy 1.425,01 EUR od 08.09.2009 do zaplatenia;
9,00 % ročne zo sumy 1.375,49 EUR od 08.09.2009 do zaplatenia;
9,00 % ročne zo sumy 424,56 EUR od 09.10.2009 do zaplatenia
a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.01.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.280,93 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vyhlásil tender na zabezpečenie stravovacích služieb na
Obchodný dom Košice s tým, že predpokladané zahájenie poskytovania služieb bolo určené odo dňa
01.01.2009. Tendrové podmienky boli upravené v dokumente "Podmínky k zajištení stravovacích služeb

na OD Tesco Košice", ktoré obsahovali určenie miesta poskytovania služieb, požadovaný sortiment
jedál, predpokladaný počet porcií denne a ďalšie špecifikované požiadavky žalovaného, predovšetkým
všakšpecifikáciunákladov,ktorébudúhradenézostranyvíťaznéhododávateľa.Dopredmetnéhotendra
sa medzi inými prihlásil aj žalobca, ktorému žalovaný oznámil, že sa stal víťazom tendra a následneprostredníctvom poverenej osoby, pani Petri Šimonovej v pozícii Revenue expenses Buyer, e-mailom
zo dňa 22.01.2009 zaslal návrh Zmluvy o zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania a
vyzval žalobcu, aby priloženú zmluvu podpísal a urýchlene zaslal do vlastných rúk pani X.. Žalobca

priloženú zmluvu o zabezpečení služieb stravovania podpísal a zaslal na požadovanú adresu, čím zo
strany žalobcu došlo k akceptácii návrhu žalovaného a k uzavretiu zmluvy. Žalobca uviedol, že začal
poskytovať žalovanému služby na základe víťazstva v tendri už od 01.01.2009, tak ako to predpokladalo
aj znenie článku IX bod 14 Zmluvy a tendrové podmienky. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný napriek
mnohým urgenciám žalobcovi zmluvu podpísanú za žalovaného nezaslal. Žalobca však už na základe

tejto zmluvy žalovanému svoje služby poskytoval. P. M. kontaktovala v mene žalovaného žalobcu e-
mailom zo dňa 25.08.2009, v ktorom uviedla "...Smlouvu Vám zašleme co nejdříve. P. O. měl delší
dobu dovolenou - čekalo sa na jeho podpis...". Žalobca ďalej uviedol, že z článku V. návrhu zmluvy
priloženého k e-mailu zo dňa 22.01.2009, ktorý upravoval špecifikáciu úhrady nákladov vyplývalo, že
dodávateľ/žalobca bude v rámci zmluvnej súčinnosti pri realizácii predmetu zmluvy podľa čl. I zmluvy a
kalkulácie služieb podľa čl. III zmluvy znášať najmä náklady uvedené v čl. V bod 1 písm. a) až l) zmluvy.

Žalobca tiež poukázal na to, že predmetné znenie čl. V zmluvy korešpondovalo v oblasti nákladov, ktoré
bude znášať dodávateľ so znením tendrových podmienok. E-mailom zo dňa 28.08.2009 zaslala pani
X. žalobcovi nový návrh zmluvy o zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania, ktorý oproti
pôvodnému návrhu zmluvy zo dňa 22.01.2009 obsahoval dve zásadné zmeny. Prvou zmenou bola
zmena systému objednávania služieb podľa čl. II bod B, kde v pôvodnom návrhu sa uvádzal "Systém

objednávkový" a v novom návrhu sa uvádzal "Systém: kombinovaný objednávkový + bezobjednávkový".
Druhou zásadnou zmenou bola zmena znenia čl. V bod 1 písm. h), kde v pôvodnom návrhu sa
uvádzalo, že dodávateľ bude znášať "telefónne poplatky stravovacej prevádzky, ktoré mesačne vyúčtuje
Zákazník" a v novom návrhu sa uvádzalo, že dodávateľ bude znášať "telefónne poplatky a poplatky
za spotrebované energie stravovacej prevádzky, ktoré mesačne vyúčtuje Zákazník". Žalobca uviedol,

že o skutočnosti, že bol žalovanému doručený za žalobcu podpísaný pôvodný návrh zmluvy svedčí e-
mail pani Šimonovej zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uvádza "Y. den, koukala jsem se na smlouvu a
je totožná se smlouvou X. zaslanou s podpisem. O. tedy jaké podmínky se X. konkrétne nelíbí". K.
uviedol, že tento e-mail bol reakciou na výhrady žalobcu, ktoré adresoval žalovanému e-mailom zo dňa
31.08.2009. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v období od 23.02.2009 do 16.12.2009 vystavoval

žalobcovi faktúry za vodné a stočné, teplú vodu a elektrickú energiu spotrebované v Obchodnom dome
Košice. Žalobca časť týchto faktúr omylom uhradil prostredníctvom faktoringovej spoločnosti, nakoľko
zúčtovanie vzájomných záväzkov a pohľadávok žalobcu a žalovaného prebiehalo cez spoločnosť Bibby
Factoring Slovakia, a.s.. Žalobca mal za to, že žalovaný predmetné faktúry vystavoval v rozpore s
pôvodnými tendrovými podmienkami, na základe ktorých žalobca vyhotovil svoju ponuku a následne

začal poskytovať služby žalovanému. V zmysle uvedených podmienok nebol žalobca povinný znášať
náklady za spotrebované energie. Žalobca sa odo dňa 28.08.2009, potom ako mu bol doručený nový
návrhzmluvy,opätovnedomáhal,abymužalovanýzaslalpodpísanýpôvodnýnávrhzmluvyareklamoval
oprávnenosť vystavených faktúr za spotrebované energie. Medzi žalobcom a žalovaným následne
prebiehala rozsiahla e-mailová komunikácia ohľadom vrátenia už uhradených platieb za spotrebované

energie,avšakžalovanýkpožiadavkámžalobcuzaujalnegatívnestanoviskoauhradenéplatbyodmietol
vrátiť. E-mailom zo dňa 29.10.2009 pani XX.XXX,XXžalobcovi oznámila, že čo sa týka energií, žalovaný
interne pripravuje stornovanie faktúr. K. však žalobcovi vystavil dobropisy len na časť faktúr uvedených
v už spomínanom prehľade faktúr a napriek písomným výzvam žalobcu odmietol žalobcovi vrátiť úhrady
realizované žalobcom v celkovej výške 12.280,93 EUR. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to,

že napriek skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k podpísaniu pôvodného znenia návrhu
zmluvy o zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania, došlo medzi žalobcom a žalovaným
k uzavretiu zmluvy v znení priloženom v e-maily zo dňa 22.01.2009, ktoré bolo vyhotovené v súlade
s tendrovými podmienkami a ponukou žalobcu, a to momentom akceptácie/podpisu návrhu zmluvy
zo strany žalobcu a jeho doručenia žalovanému. Snahu žalovaného zmeniť podmienky spolupráce po

ôsmych mesiacoch od začatia poskytovania služieb na základe zmluvy zo strany žalobcu spôsobom,
ktorý bol v rozpore s tendrovými podmienkami, žalobca neakceptoval, pretože nemožno pripustiť, že by
medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu dohody, ktorá by zmenila pôvodné podmienky spolupráce.
Žalobca mal za to, že skutočnosti, že žalovaný vystavoval faktúry za spotrebovanú energiu neoprávnene
nasvedčuje aj následné správanie žalovaného, ktorý časť vystavených faktúr dobropisoval. Žalobca sa

voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka, z dôvodu, že žalovaný vystavoval žalobcovi faktúry za spotrebované energie bez právneho
dôvodu. Keďže žalobca časť takto vystavených faktúr omylom prostredníctvom zúčtovacieho strediska
uhradil, došlo momentom ich úhrady k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.3.Žalovanýsakžalobevyjadrilvpodanídoručenomsúdudňa31.10.2012.Žalovanýuviedol,žesamotné
podmienky k poskytovaniu stravovacích služieb pre OD Tesco Košice nepredstavujú zmluvný dokument.

Z návrhu zmluvy, o ktorú sa žalobca opiera a podpis ktorej považuje nielen za akceptáciu oferty, ale
za samotné uzavretie zmluvy jednoznačne vyplýva, že z kalkulácie služieb podľa čl. III zmluvy žalobca
znáša najmä náklady uvedené v čl. V bod 1 písm. a) až l). Žalovaný zdôraznil, že z gramatického výkladu
pojmu"najmä"vyplýva,žeidelenoexemplifikatívnyvýpočet aniejetedavylúčené,žesapočetpoložiek,
za ktoré sa bude fakturovať, zmení. Žalovaný poukázal na to, že žalobca poskytoval žalovanému služby

v oblasti závodného stravovania v OD Tesco Košice od roku 2003 a otázka úhrad za spotrebovanú
elektrickú energiu bola dodatkami riešená rôzne. Žalovaný uviedol, že žalobca priestory kuchyne aj
jedálne riadne užíval. Počas trvania zmluvného vzťahu svoje platby uhrádzal v súlade so zmluvou a jej
dodatkami. Žalovanému nie sú známe nijaké skutočnosti, ktoré by zakladali bezdôvodné obohatenia na
strane žalovaného. V zmysle uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca sa k veci samej vyjadril tiež v podaní doručenom súdu na pojednávaní dňa 04.08.2015.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 582 Občianskeho zákonníka a uviedol, že výpoveď spôsobuje zánik
záväzkového vzťahu. Účinnosť výpovede nastáva až uplynutím výpovednej lehoty, pokiaľ zo zákona
alebo z obsahu zmluvy nevyplýva, že účinnosť výpovede nastáva doručením oznámenia o výpovedi.
Možnosť výpovede Zmluvy o zabezpečení stravovania zamestnancov z 15.08.2003 uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným upravoval čl. XIII bod 13.1 s tým, že zmluvné strany sú oprávnené vypovedať túto
zmluvu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, pri podstatnom porušení podmienok s jednomesačnou
výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Z uvedeného dôvodu žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že Dodatok č. 1 (ktorý mal byť
správne očíslovaný ako Dodatok č. 3) nadobudol platnosť dňa 01.01.2009, nakoľko pôvodná Zmluva

o zabezpečení stravovania zamestnancov zo dňa 15.08.2003 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.12.2008 zanikla, vrátane všetkých jej dodatkov. Žalobca poukázal
na to, že o tom, že žalovaný vedel o danej výpovedi a akceptoval ju, svedčí okrem skutočnosti, že
žalovaný vyhlásil tender na zabezpečenie stravovacích služieb na Obchodný dom Košice (s dátumom
poskytovania služieb od 01.01.2009) aj e-mailová správa zo dňa 22.01.2009, v ktorej zamestnankyňa

žalovaného P. X., okrem iného, žiadala žalobcu o podpis priloženej zmluvy na Obchodný dom Košice a
jej čo najrýchlejšie zaslanie a tiež uviedla, že vzhľadom k tomu, že predchádzajúca zmluva na Obchodný
domKošicebolaukončenávýpoveďou,jepotrebnéuzavrieťzmluvunovú.Žalovanýtiežprostredníctvom
e-mailovej správy zo dňa 29.10.2009 adresovanej žalobcovi okrem iného potvrdil, že čo sa týka
energií, interne pripravujú stornovanie faktúr. Žalobca mal za to, že žaloba je dôvodná, nakoľko podľa

tendra vyhláseného žalovaným a následného návrhu zmluvy, ktorú žalobca akceptoval, ako aj podľa
obchodných zvyklostí medzi zmluvnými stranami a dobropisovania faktúr vystavených žalovaným za
spotrebované energie v období od septembra do novembra 2009, žalovaný nebol oprávnený fakturovať
žalobcovi náklady na spotrebované energie.

5. Žalovaný sa k veci vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 21.09.2015. Žalovaný mal za to, že
z listinných dôkazov vyplýva, že strany uzavreli Zmluvu o zabezpečení stravovania zamestnancov
(stravníkov) Obchodného domu Tesco Košice podľa § 269 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola
podpísaná dňa 15.08.2003. V bode 14.3 zmluvy bolo uvedené, že zmluvu možno meniť a dopĺňať
len formou písomných dodatkov podpísaných zodpovednými zástupcami oboch zmluvných strán. Dňa

31.05.2005 strany uzavreli a podpísali Dodatok č. 1 k zmluve, ktorý upravil bod 10.4 zmluvy tak, že
"prevádzkovateľ sa zaväzuje uhrádzať všetky energie, najmä: elektrickú energiu, vodu, teplo a to na
základe meračov, ktoré sú samostatne určené pre závodnú kuchyňu". Dňa 27.02.2009 strany uzavreli
a podpísali Dodatok č. 2 k zmluve, ktorý upravil bod 10.4 zmluvy tak, že "prevádzkovateľ sa zaväzuje
uhrádzať všetky energie, najmä: elektrickú energiu, vodu, teplo a to na základe meračov, ktoré sú

samostatne určené pre závodnú kuchyňu. Mesačná fakturácia za elektrickú energiu bude od 1. apríla
2006 znížená vždy o čiastku 12.0000,- Sk ako kompenzácia riešenia stravnej jednotky". Dňa 29.10.2008
zaslal žalobca výpoveď zo zmluvy zo dňa 15.08.2003, pričom dvojmesačná výpovedná lehota začala
plynúť dňa 01.11.2008 a mala uplynúť dňa 31.12.2008. Počas plynutia tejto výpovednej lehoty však
strany dňa 18.12.2008 (resp. 29.12.2008) uzavreli a podpísali tretí Dodatok k zmluve (chybou v písaní

nesprávne označený ako Dodatok č. 1), v ktorom si dohodli zmenu ceny poskytovanej služby. Zároveň
v bode 2.1 tohto dodatku bolo uvedené, že dodatok mení a dopĺňa zmluvu len v rozsahu stanovenom
v bode 1 dodatku a ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú nezmenené. V bode 2.2 tohto dodatku
bolo uvedené, že nadobúda platnosť a účinnosť od 01.01.2009. Z uvedených úkonov zmluvných stránbolo podľa žalovaného zrejmé, že strany prejavili vôľu počas plynutia výpovednej lehoty upraviť si
vzájomné práva a povinnosti v zmysle zmluvy zo dňa 15.08.2003, o čom podľa žalovaného svedčí
to, že platnosť a účinnosť zmluvných práv a povinností dohodli od 01.01.2009. Žalovaný mal za to,

že následná komunikácia ohľadom potreby uzatvárania novej zmluvy bola bezpredmetná, a preto
po ustálení právneho stavu veci k uzavretiu a podpisu novej zmluvy ani nedošlo, nakoľko by bola
nadbytočná, keďže strany sa dohodli Dodatkom zo dňa 18.12.2008 (resp. 29.12.2008) na podmienkach
spolupráce od 01.01.2009. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v Obchodnom dome Košice
poskytoval stravu aj iným stravníkom a navyše jedlo pre reštauráciu, ktorú mal žalobca v prenájme,

žalobca varil v kuchyni, kde boli energie, ktoré sú predmetom tohto sporu spotrebované. Žalovaný
považoval za logické, že nemá a nemal záujem financovať podnikanie žalobcu v podobe úhrady energií
spotrebovaných pre iné osoby, ako len stravníkov žalovaného. Vo vzťahu k trom dobropisom žalovaný
uviedol, že tieto boli vystavené chybou ľudského faktora, avšak žalovaný si tieto dobropisy od žalobcu
nebude vymáhať z dôvodu premlčania. Žalobca tiež poukázal na exemplifikatívny výpočet nákladov v
podobe slova "najmä" v žalobcom predloženej zmluve o zabezpečení služieb stravovania.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.06.2015, na deň 04.08.2015 a na deň 22.09.2015

7. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2015 žalobca Roland Kiss uviedol, že so žalovaným
spolupracoval od roku 2003 a nakoľko už podmienky na vzájomnú spoluprácu boli pre neho nevýhodné,

v októbri v roku 2008 dal žalovanému výpoveď zo Zmluvy o zabezpečení stravovania zamestnancov
Obchodného domu Tesco Košice, t.j. ku koncu roku 2008 s ním ukončil spoluprácu. Žalovaný z tohto
dôvodu vypísal tender na zabezpečenie stravovacích služieb pre obchodný dom Tesco Košice s tým, že
predpokladaný začiatok poskytovania stravovacích služieb mal byť od 01.01.2009. Žalobca predmetný
tender vyhral a z tohto dôvodu podpísal návrh žalovaného na uzatvorenie Zmluvy o zabezpečení služieb

v oblasti závodného stravovania a dňa 21.01.2009 ho podpísaný zaslal na podpis žalovanému, avšak
žalovaným podpísaná zmluva sa mu nevrátila. Žalobca žalovanému však napriek tomu poskytoval
služby, a to aj vzhľadom na ich dlhoročnú spoluprácu. Žalobca uviedol, že v predloženej zmluve
na základe nových tendrových podmienok nemal zakotvenú povinnosť platiť žalovanému za energie.
Žalobca uviedol, že keďže spolupracoval s faktoringovou spoločnosťou, fungovalo to tak, že žalobca

vystavil faktúru za odber stravy žalovanému, z ktorej si žalovaný odpočítal sumu za spotrebované
energie a rozdiel tejto sumy následne zaslal na účet faktoringovej spoločnosti, ktorá mu najneskôr do 7
dní uhradila 50 - 60 % z tejto sumy ako rozdielu. Zvyšnú časť sumy mu faktoringová spoločnosť uhradila
po zúčtovaní po 60 dňoch. Žalobca ďalej uviedol, že dôkazom toho, že bola uzatvorená nová Zmluva
od 01.01.2009, je Dodatok 1 zo dňa 18.12.2008. Žalobca ďalej podotkol, že žalovaný mu zaslal dňa

28.08.2009 e-mailom návrh zmluvy avšak s dátumom od 01.01.2009, v ktorej boli zahrnuté platby za
energie, ktoré by mal platiť žalobca žalovanému. Žalobca však takúto zmluvu nepodpísal a e-mailom
odpovedal žalovanému, že vyhral tender, kde neboli zahrnuté energie, ktoré by mal platiť a tieto energie
neboli zakotvené ani v novej zmluve od 01.01.2009. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vystavil
žalobcovi tri dobropisy v celkovej sume 7.166,89 EUR, na základe ktorých boli odrátané platby za

energie, ktoré boli žalovanému žalobcom uhradené faktoringovou spoločnosťou. Žalobca tiež poukázal
na e-mailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 29.10.2009, v ktorej mu bolo oznámené P. X. -
zamestnankyňou žalovaného, že prebieha rokovanie o uzatvorení Zmluvy o zabezpečení služieb v
oblasti závodného stravovania. Žalobca uviedol, že žalovaný mu zaslal dňa 28.08.2009 návrh novej
zmluvy, ktorú však nepodpísal, nakoľko v nej bola zahrnutá povinnosť žalobcu platiť žalovanému aj za

energie, na rozdiel od podmienok stanovených v tendri. Žalobca uviedol, že v súčasnosti prevádzkuje
v Obchodnom dome Tesco v Nitre asi 2 mesiace závodnú jedáleň a reštauráciu a keďže poskytuje
stravovacie služby okrem žalovanému aj iným spoločnostiam, žalovanému platí za energie. V ostatných
prevádzkach Tesca v Bratislave, v Obchodnom dome Žilina a v logistickom parku Beckov žalobca
žalovanému za energie neplatil. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovaným spolupracoval do decembra

2012. Žalobca trval na tom, že pôvodná zmluva bola ukončená na konci roka 2008, a preto sa prihlásil
do výberového konania, ktoré aj vyhral a bol toho názoru, že aj keď nebola písomná zmluva uzatvorená,
platí návrh zmluvy, ktorý bol vypracovaný žalovaným a z tohto dôvodu má nárok na to, aby neplatil
žalovanému energie. Žalobca potvrdil, že bol podpísaný Dodatok k Zmluve, avšak bol mu poslaný nový
návrh zmluvy žalovaným, a to v januári 2009, čo potvrdzuje aj e-mail zamestnankyne žalovaného, ktorá

urguje vrátenie podpísanej zmluvy žalobcom a ďalej uviedol, že táto zamestnankyňa v októbri 2009
potvrdila aj stornovanie faktúr.8. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2015 žalovaný uviedol, že bola platná a účinná zmluva zo
dňa 15.08.2003 o zabezpečení stravovania zamestnancov Tesco Košice, čoho dôkazom je k tejto
zmluve uzatvorený Dodatok č. 1, č. 2 a č. 3. Žalovaný uviedol, že Dodatok č. 3 (chybne označený

ako č. 1) nadobudol platnosť od 01.01.2009 a v predmetnom Dodatku sa zmluvné strany dohodli, že
prevádzkovateľ bude uhrádzať všetky energie. Žalovaný mal teda za to, že v platnosti bola stále pôvodná
zmluva v znení dodatkov, a preto bol žalobca povinný žalovanému platiť všetky energie.

9. Na pojednávaní konanom dňa 22.09.2015 žalobca poukázal na to, že v stravovacom zariadení

prevádzkovanom žalobcom v Obchodnom dome Tesco Košice sa síce stravovalo ďalších 5 stravníkov,
išlo však o nájomníkov nebytových priestorov v Tescu, ktorí sa stravovali za rovnakú cenu ako stravníci
žalovaného a so súhlasom žalovaného. Ďalej uviedol, že v období, za ktoré žalobca žiada vydať
bezdôvodné obohatenie už reštauráciu a kaviareň v obchodnom dome neprevádzkoval žalobca a
následne bol vyhlásený tender. Žalobca ďalej poukázal na § 46 Občianskeho zákonníka ako aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/109/1999 s tým, že pri uzatváraní

zmluvy, ak jedna strana zašle druhej strane písomný návrh zmluvy, neznamená to bez ďalšieho, že tým
podmienila jej platnosť písomnou formou. V danom prípade, aj keď zmluva nebola podpísaná, platilo
dojednanie, ktoré bolo uvedené v návrhu zmluvy, nakoľko sa plnilo. Žalobca tiež uviedol, že pôvodná
zmluva bola riadne vypovedaná a ukončená jej platnosť, v prípade ak by to tak nebolo, tak by žalovaný
nevypisoval nový tender na uzatvorenie zmluvy.

10. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 22.09.2015 opätovne poukázal na to, že je pravdou, že
pôvodná zmluva bola vypovedaná, avšak počas výpovednej lehoty sa obe strany dohodli a podpísali
dodatok k tejto zmluve, kde sa dohodli na cene, tzn. že sa už nepokračovalo v tendri a pôvodná zmluva
zostala v platnosti. Žalovaný zdôraznil, že nový dodatok nadobudol účinnosť od 01.01.2009 a vyjadroval

vôľu oboch strán.

11. Rozsudkom č.k. 34Cb/35/2012 - 151 zo dňa 06.10.2015 súd žalobu zamietol a uložil žalobcovi
zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 1.772,48 EUR. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca
v zákonnej lehote odvolanie.

12. Uznesením č.k. 4Cob/324/2015 - 172 zo dňa 07.09.2017 Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/35/2012 - 151 zo dňa 06.10.2015 a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia okrem iného mal za to, že
došlo k účinnému doručeniu výpovede zo zmluvy zo dňa 15.08.2003. Odvolací súd uviedol, že "...Je

nepochybné, že k zániku zmluvy došlo uplynutím výpovednej lehoty, pričom uzavretie Dodatku č. 3
zo dňa 29.12.2008 nie je dohodou o vzniku nového záväzku, resp. nepredstavuje úkon smerujúci
k zvráteniu účinkov výpovede danej žalobcom. Preto nemožno uzavrieť, že účastníci plnili svoje
povinnosti podľa pôvodnej zmluvy....Tá prestala dňom 01.01.2009 právne existovať, nakoľko nastali
účinky výpovede". Odvolací súd ďalej uviedol, že dospel k záveru, že "...došlo k uzavretiu zmluvy s

obsahom uvedeným v návrhu zmluvy zaslaným žalovaným e-mailom dňa 22.01.2009, a to doručením
akceptácie oferty žalovanému, pričom táto skutočnosť je preukázaná e-mailom adresovaným žalobcovi
dňa 02.09.2009". Vo vzťahu k povinnosti žalobcu platiť žalovanému náklady na energie odvolací
súd uviedol, že ... "na to, aby žalobcovi vznikol záväzok platiť náklady za spotrebované energie, by
musela byť táto povinnosť v zmluve explicitne uvedená. Demonštratívny výpočet nákladov navodzuje

pocit ich rozšíriteľnosti, no záväzok platiť za spotrebované energie nevznikol, pretože nebol v zmluve
určito a jasne uvedený a túto neurčitosť nie je možné v žiadnom prípade prelomiť demonštratívnym
výpočtom". Úlohou súdu prvej inštancie bude ustáliť rozsah bezdôvodného obohatenia žalovaného
v zmysle predložených dôkazov majúcich preukázať jeho výšku, ktoré súd prvej inštancie vzhľadom
na nesprávne posúdenie veci nevzal do úvahy. Vzhľadom na to bude potrebné dôkazy posudzovať z

hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výšky.

13. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.10.2019 a na deň 31.01.2020, na ktorých
spor prejednal za účasti žalobcu a právnych zástupcov strán sporu. Žalovaný sa ďalej k veci vyjadril
písomným podaním doručeným súdu dňa 28.10.2019 a žalobca sa k veci vyjadril podaním doručeným

súdu dňa 06.11.2019.

14. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia je upravený
v Občianskom zákonníku, a to v rámci ustanovení § 451 až § 459, pričom vyslovene je upravenéaj premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v § 107 Občianskeho zákonníka.
Obchodný zákonník však inštitút bezdôvodného obohatenia výslovne vôbec neupravuje, a to ani
čiastkovo, t. j. v uvedenom právnom predpise nie je uvedená ani dĺžka premlčacej doby nároku na

vydanie bezdôvodného obohatenia, či deň, od ktorého premlčacia doba plynie. Žalovaný poukázal na
to, že v dostupnej literatúre ako aj v súdnych rozhodnutiach z posledného obdobia, až na výnimky, platí
všeobecná zásada, že východisková úprava premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v
obchodnoprávnych vzťahoch je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, a to napriek tomu, že tento právny
predpis inštitút bezdôvodného obohatenia neupravuje. Pri výlučnej aplikácii tohto právneho predpisu

sa však podľa názoru žalovaného do tohto času v podstate opomína, že posudzovanie premlčania je
nevyhnutné rozdeliť na dve zásadné otázky, a to deň od kedy premlčacia doba plynie a dĺžku premlčacej
doby. Keďže Obchodný zákonník obsahuje samostatnú úpravu týchto dvoch čiastkových otázok, je
podľa názoru žalovaného nevyhnutné aj oddelene k riešeniu uvedených otázok pristupovať. Žalovaný
poukázal na ustanovenie § 391 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri právach vymáhateľných
na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon

neustanovuje niečo iné. Podľa žalovaného je teda zrejmé, že v zmysle uvedeného ustanovenia plynie
premlčacia doba vydania bezdôvodného obohatenia v rámci obchodnoprávnych vzťahov odo dňa, kedy
bezdôvodné obohatenie vzniklo. Práve od uvedeného momentu je totiž možné domáhať sa súdnou
cestou majetkového prospechu, o ktorý sa ten-ktorý subjekt neoprávnene obohatil. Žalovaný uviedol, že
za danej situácie je zrejmé, že sa pri riešení otázky, od kedy plynie premlčacia doba, nepoužije § 107

ods. 1 Občianskeho zákonníka v tej časti, ktorá hovorí o plynutí premlčacej doby až odo dňa, kedy sa
oprávnený jednak dozvie, že prišlo k obohateniu a zároveň, kto sa na jeho úkor obohatil. Na základe
uvedeného žalovaný mal za to, že v zmysle § 391 Obchodného zákonníka začne premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch plynúť odo dňa, kedy môžeme právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde, čo znamená, že odo dňa, kedy bezdôvodné

obohatenievzniklo.Žalovanýtiežpoukázalnato,žemomentzačatiaplynutiapremlčacejdobyuvedenýv
§391Obchodnéhozákonníkaauvedenýv§394ods.1a2Obchodnéhozákonníkajezhodný.Vzhľadom
na uvedené mal žalovaný za to, že je možné zovšeobecniť, že v zmysle Obchodného zákonníka plynie
premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch odo dňa, kedy
bezdôvodnéobohatenievzniklo.Žalovanýďalejpoukázalnaustanovenie§397Obchodnéhozákonníka,

v zmysle ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Žalovaný zdôraznil, že s ohľadom na skutočnosť, že zákonodarca v danom ustanovení nepoužil slová
"tento zákon" ako napríklad v ustanovení § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale len "zákon" je možné
(a teda nevyhnutné) v prípade, ak Obchodný zákonník neupravuje premlčaciu dobu pre jednotlivé právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, aplikovať na tieto účely § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré

ustanovenie priamo splnomocňuje riešiť obdobné otázky podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal
teda za to, že podľa Obchodného zákonníka je možné (potrebné) riešiť len otázku, od ktorého dňa
plynie premlčacia doba, resp. v zmysle § 391 Obchodného zákonníka tento právny predpis nepripúšťa
pre stanovenie dňa, od ktorého premlčacia doba plynie, aplikáciu iného právneho predpisu. To však už
neplatí pre určenie dĺžky premlčacej doby, nakoľko v zmysle § 397 Obchodného zákonníka v súlade s §

1 ods. 2 Obchodného zákonníka je podľa názoru žalovaného prípustný odkaz aj na iný právny predpis,
ktorým je v tomto prípade Občiansky zákonník, ako právny predpis obsahujúci priamo ustanovenia
o bezdôvodnom obohatení. Žalovaný dospel k záveru, že aplikáciou § 391 Obchodného zákonníka,
ktorý hovorí o tom, kedy začína premlčacia doba plynúť (odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na
súde), a ktorý v tejto otázke neumožňuje použitie Občianskeho zákonníka (na rozdiel od samotnej

dĺžky premlčacej doby, na ktorú Občiansky zákonník aplikovať možné je), dostaneme nasledovné
znenie vyššie uvedeného ustanovenia pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v
obchodnoprávnych vzťahoch: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Žalovaný mal za to, že súčasná súdna
prax aplikujúca výlučne Obchodný zákonník, platnej právnej úprave nezodpovedá a najmä negarantuje

spravodlivé riešenie právnych vzťahov pre každý jeden prípad. Žalovaný mal za to, že pokiaľ by
bolo skutočne úmyslom zákonodarcu nepripustiť aplikáciu Občianskeho zákonníka pri posudzovaní
premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch, žalovaný
nevidel zmysel, prečo by zaradil do § 394 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka osobitné ustanovenia
týkajúce sa začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch odstúpenia od zmluvy, resp. neplatného

právneho úkonu, nakoľko tieto ustanovenia v podstate vyjadrujú to isté, čo všeobecné ustanovenie §
391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 394 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka tak
majú reálne opodstatnenie ako špeciálna úprava pre obchodnoprávne vzťahy len za situácie, pokiaľ
by sa primárne aplikovalo ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené malžalovaný za to, že nárok žalobcu je premlčaný s prihliadnutím na dvojročnú premlčaciu dobu. Žalovaný
ďalej poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave v rámci svojho zrušujúceho uznesenia ustálil, že "V
danom prípade na to, aby žalobcovi vznikol záväzok platiť náklady za spotrebované energie, by musela

byť táto povinnosť v zmluve explicitne uvedená." Žalovaný uviedol, že s citovaným právnym názorom
sa možno stotožniť, avšak len pre vznik zmluvného záväzku uhradiť sporné spotrebované energie.
Žalovaný zdôraznil, že bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov a je teda
samostatným zaväzovacím dôvodom. Zmluvné strany si v rámci zmluvy neupravili povinnosť žalobcu
uhrádzať spotrebované energie, avšak tak isto si neupravili, že tieto spotrebované energie ostávajú na

ťarchu žalovaného, a teda že tieto znáša žalovaný sám. Keďže predmetné energie boli spotrebované
práve žalobcom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, došlo podľa názoru žalovaného na strane
žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, keďže dodávky a predaj týchto energií možno považovať za
majetkový prospech, ktorý žalobca získal bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to, že obohatenie spočíva
v dodávkach a predaji energií špecifikovaných v rámci jednotlivých faktúr, na ktoré žalobca nemal
právny nárok a naturálna reštitúcia nie je dobre možná, v zmysle § 458 Občianskeho zákonníka

patrila žalovanému peňažná náhrada za dodávku a odber týchto spotrebovaných energií. Na základe
uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

15. Žalobca v reakcii uviedol, že podľa názoru žalobcu, premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia medzi stranami sporu sa v tomto prípade spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.
ÚS 92/06-39 zo dňa 22.03.2007 a sp. zn. IV. ÚS 214/04. Žalobca ďalej uviedol, že pri práve na
vydanie bezdôvodného obohatenia Obchodný zákonník začiatok premlčacej doby výslovne neupravuje,
čo znamená len to, že tieto nároky treba posudzovať podľa komplexnej právnej úpravy všeobecných
ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní (§ 391 až 397 Obchodného zákonníka). Právna úprava

premlčania pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je komplexne upravená v Obchodnom
zákonníku a všetky otázky s ňou súvisiace treba riešiť podľa týchto ustanovení, preto aplikácia
ustanovení o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka je neprípustná (§
3 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo/86/2005 zo dňa 06.10.2005. Žalobca uviedol, že právna úprava premlčania v

Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu, v ustanovení § 387 je upravený predmet premlčania,
v ustanoveniach § 388 až § 390 účinky premlčania, v ustanoveniach § 391 až § 401 začiatok a
trvanie premlčacej doby, v ustanoveniach § 402 až § 407 spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby
a v § 408 všeobecné obmedzenie premlčacej doby. Skutočnosť, že Obchodný zákonník výslovne
neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby a jej dĺžku, pokiaľ ide o právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia, neznamená nevyhnutnosť aplikácie právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale len to,
že tieto otázky treba riešiť podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní.
Keďže Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom, čo sa
vzťahuje aj na všeobecné ustanovenie Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie vo vzťahu
k ustanoveniu § 107 Občianskeho zákonníka, platí, že pri riešení otázky premlčania práva na

vydanie bezdôvodného obohatenia sa v obchodných vzťahoch použije predovšetkým právna úprava
obsiahnutá v Obchodnom zákonníku. Rozhodujúcim kritériom pre riešenie otázky, ktorý právny predpis
treba použiť pri posudzovaní premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je podstata
spoločenského vzťahu, v ktorom účastník vystupoval. Žalobca poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Obo/191/2003 zo dňa 01.03.2005. Žalobca sa ďalej nestotožnil

s právnym názorom žalovaného, že spotrebovanie energií žalobcom pri výkone jeho podnikateľskej
činnosti možno považovať za majetkový prospech, ktorý žalobca získal bez právneho dôvodu a za ktorý
žalovanému patrí peňažná náhrada za dodávku a odber spotrebovaných energií. Žalobca uviedol, že
so žalovaným uzavreli v januári 2009 zmluvu o zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania,
na základe ktorej žalobca ako dodávateľ zabezpečoval pre žalovaného ako zákazníka služby v oblasti

závodného stravovania spočívajúce v zabezpečovaní obedov a predaja doplnkového sortimentu, ako aj
nadštandardných gastronomických akcií na adrese OD Košice, Hlavná 111, 034 24 Košice. V období, za
ktoré žalobca žiada od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie, boli žalobca a žalovaný v zmluvnom
vzťahu, na základe ktorého žalobca v priestoroch žalovaného pripravoval a predával jedlá (nevyhnutne
spotrebúvajúc energie, bez záväzku platiť náklady s tým spojené), teda žalobca spotreboval energie

na základe platnej a účinnej zmluvy, nie bez právneho dôvodu, ako tvrdí žalovaný. Žalobca zároveň
poukázal na ustanovenie § 391 ods. 2 a 3 CSP a na bod 25 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, v
ktoromuviedolžeúlohousúduprvejinštanciebudeustáliťrozsahbezdôvodnéhoobohateniažalovanéhov zmysle predložených dôkazov, majúcich preukázať jeho výšku, ktoré súd prvej inštancie vzhľadom na
nesprávne posúdenie veci nevzal do úvahy.

16. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie listinnými
dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: Podmienkami k zabezpečeniu stravovacích služieb
na OD TESCO Košice, Zmluvou o zabezpečení stravovania zamestnancov OD Tesco Košice zo dňa
15.08.2003, dvomi verziami návrhov zmluvy o zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania zo
dňa18.12.2009,tabuľkouzúčtovanýchadobropisovanýchplatieb,dodávateľskýmifaktúramisprílohami

- č. 810042988, 810042979, 810042470, 810042469, 810039662, 810039661, 810039109, 810039111,
810037063, 810037084, 810035130, 810032790, 810032792, 810035128, platobnými avízami - zo
dňa 15.05.2009, zo dňa 08.06.2009, zo dňa 08.09.2009, zo dňa 09.10.2009, účtovným dokladom -
"knihou analytickej evidencie zúženej" - prehľadom účtov od 11.03.2009 do 11.03.2009 a od 23.04.2009
do 23.04.2009, výzvou žalobcu o zaplatenie sumy vo výške 12.280,92 EUR adresovanej žalovanému
zo dňa 07.04.2010, Zmluvou o zabezpečení stravovania zamestnancov OD Tesco Košice zo dňa

15.08.2003 - č.CP/093/03/AK, Dodatkom č.1 zo dňa 31.05.2005 uzatvoreným k Zmluve o zabezpečení
stravovania zamestnancov OD Tesco Košice zo dňa 15.08.2003 - č.CP/093/03/AK, Dodatkom č.2 zo
dňa 27.02.2006 uzatvoreným k Zmluve o zabezpečení stravovania zamestnancov OD Tesco Košice
zo dňa 15.08.2003 - č.CP/093/03/AK, Dodatkom č.1 zo dňa 29.12.2008 s účinnosťou od 01.01.2009
uzatvoreným k Zmluve o zabezpečení stravovania zamestnancov OD Tesco Košice zo dňa 15.08.2003 -

č.CP/093/03/AK, Factoringovou zmluvou uzatvorenou medzi obchodnou spoločnosťou Bibby Factoring
Slovakia, a.s. ako postupníkom a žalobcom ako postupcom, výpoveďou zo Zmluvy o zabezpečení
stravovania zamestnancov OD Tesco Košice zo dňa 15.08.2003 - zo dňa 29.10.2008, poštovým
podacím hárkom zo dňa 18.12.2008, e-mailovou komunikáciou, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
založenými do súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Zo Zmluvy o zabezpečení stravovania zamestnancov OD Tesco Košice zo dňa 15.08.2003 -
č.CP/093/03/AK vyplynulo, že bola uzatvorená medzi žalobcom ako prevádzkovateľom a žalovaným
ako objednávateľom s predmetom plnenia - zabezpečenie stravovania zamestnancov (stravníkov) OD
TESCO Košice.

18. Z Dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2005 vyplynulo, že bol uzatvorený k Zmluve o zabezpečení stravovania
zamestnancov OD Tesco Košice zo dňa 15.08.2003 - č.CP/093/03/AK, ktorým bol zmenený bod 10.4
zmluvy tak, že prevádzkovateľ sa zaväzuje uhrádzať všetky energie, najmä: elektrickú energiu, vodu,
teplo a to na základe meračov, ktoré sú samostatne určené pre závodnú kuchyňu.

19. Z Dodatku č. 2, zo dňa 27.02.2006 vyplynulo, že bol uzatvorený k Zmluve o zabezpečení stravovania
zamestnancov OD Tesco Košice zo dňa 15.08.2003 - č.CP/093/03/AK, ktorým bol zmenený bod 10.4
zmluvy tak, že prevádzkovateľ sa zaväzuje uhrádzať všetky energie, najmä: elektrickú energiu, vodu,
teplo a to na základe meračov, ktoré sú samostatne určené pre závodnú kuchyňu. Mesačná fakturácia

za elektrickú energiu bude od 1. apríla 2006 znížená vždy o čiastku 12 000 Sk ako kompenzácia riešenia
stravnej jednotky.

20. Z Dodatku č. 1 zo dňa 29.12.2008 vyplynulo, že tento bol uzatvorený k Zmluve o zabezpečení
stravovania zamestnancov OD Tesco Košice zo dňa 15.08.2003 - č.CP/093/03/AK, ako v poradí tretí, že

nadobudol platnosť a účinnosť od 01.01.2009, pričom v zmysle bodu 1. uvedeného dodatku sa zmluvné
strany dohodli na zmene ceny za služby. V článku VI. v bode 6.1. a v jeho bode 2. - 2.1. je dojednané,
že "Dodatok č.1 mení a dopĺňa zmluvu len v rozsahu stanovenom v bode 1 Dodatku č.1, pričom ostatné
ustanovenia zmluvy zostávajú nezmenené."

21. Z listu žalobcu zo dňa 29.10.2008 - "Výpoveď Zmluvy o poskytovaní služieb stravovania a nájmu
nebytových priestorov" vyplynulo, že Súd zistil že výpoveď dal žalobca žalovanému s tým, že výpovedná
lehota je dva mesiace a začne plynúť od 01.11.2008 a skončí k 31.12.2008.

22. Z e-mailovej komunikácie odosielateľa zamestnankyne žalovaného - Petry X. zo dňa 22.01.2009

vyplynulo, že bola adresovaná žalobcovi prostredníctvom jeho zamestnankyne C. O. a na vedomie
P. U., U. M., P. M. (zamestnancom žalovaného), ktorej obsahom bola požiadavka žalovaného, aby
žalobca podpísal zmluvu o zabezpečení stravovania zamestnancov OD Tesco Košice s tým, aby ju
čo najrýchlejšie zaslal žalovanému do vlastných rúk, nakoľko predchádzajúca zmluva bola ukončenávýpoveďou a je potrebné uzatvoriť novú zmluvu a že "dátum jej uzatvorenia je ponechaný rovnako, ako
to bolo pôvodne v Dodatku."

23. Z e-mailovej komunikácie žalobcu zo dňa 31.08.2009 vyplynulo, že bola adresovaná žalovanému -
jeho zamestnankyni P. X. a že jej obsahom bola žiadosť žalobcu o prešetrenie zmluvy o zabezpečení
služieb v oblasti závodného stravovania pre OD Košice, nakoľko žalovaným zaslaná zmluva nesúhlasí
so zmluvou z januára 2009 a tendrovými podmienkami, na základe ktorých žalobca vypracoval ponuku.

24. Z e-mailovej komunikácie odosielateľa zamestnankyne žalovaného - P. X. zo dňa 02.09.2009
vyplynulo, že bola adresovaná žalobcovi a jej obsahom bolo vyjadrenie menovanej, "že sa jedná o
totožnú zmluvu Vami zaslanú s podpisom".

25. Z prvej verzie návrhu zmluvy o zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania pre OD Košice
zo dňa 18.12.2009 - (zaslanej žalovaným žalobcovi dňa 22.01.2009) vyplynulo, že v článku V. bod 1.

písm. h), je uvedené: "Dodávateľ bude v rámci zmluvnej súčinnosti pri realizácii predmetu zmluvy podľa
článku I. a kalkulácie služieb podľa článku III. zmluvy znášať nižšie uvedené náklady: h) telefónne
poplatky stravovacej prevádzky, ktoré mesačne vyúčtuje zákazník" a v článku IX. bod 14. je uvedené,
že táto zmluva vstupuje do platnosti dňom jej podpisu obomi zmluvnými stranami s tým, že poskytovanie
služieb podľa tejto zmluvy začína dňom 01.01.2009, ak nie je určené inak.

26. Z druhej verzie návrhu zmluvy o zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania pre OD Košice
zo dňa 18.12.2009 - (zaslanej e-mailom žalovaným žalobcovi dňa 28.08.2009) vyplynulo, že v článku
V. bod 1. písm. h), je uvedené: ""Dodávateľ bude v rámci zmluvnej súčinnosti pri realizácii predmetu
zmluvy podľa článku I. a kalkulácie služieb podľa článku III. zmluvy znášať nižšie uvedené náklady: h)

telefónne poplatky a poplatky za spotrebované energie stravovacej prevádzky, ktoré mesačne vyúčtuje
zákazník" a v článku IX. bod 14. je uvedené, že táto zmluva vstupuje do platnosti dňom jej podpisu
obomi zmluvnými stranami s tým, že poskytovanie služieb podľa tejto zmluvy začína dňom 01.01.2009,
ak nie je určené inak.

27. Z Factoringovej zmluvy - Rámcová zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok vyplynulo, že táto
bola uzatvorená dňa 10.03.2008 medzi žalobcom v právnom postavení postupcu a spoločnosťou Bibby
FactoringSlovakia,a.s.ajejpredmetomaúčelomvzmyslečl.1boloupraviťvzájomnéprávaapovinnosti
strán pri realizácii faktoringu (t. j. odkupovania pohľadávok za menovitú hodnotu, najmä pre účely
poskytnutia finančných prostriedkov klientovi pred lehotou splatnosti pohľadávky vrátane súvisiacich

finančných služieb) podľa ust. § 524 a násl. Občianskeho zákonníka, a spôsob a podmienky jeho
vykonávania.

28. Z tabuľky zúčtovaných a dobropisovaných platieb vyplynul súpis žalovaným fakturovaných platieb,
ich splatnosť a výška, výška v ktorej boli uhradené alebo dobropisované a deň ich zúčtovania

faktoringovou spoločnosťou.

29. Faktúrou č. 810042988 splatnou dňa 24.08.2009 žalovaný fakturoval žalobcovi za spotrebovanú
teplú vodu a vodné a stočné v kuchyni za obdobie 07/2009 sumu 424,56 EUR.

30. Faktúrou č. 810042979 splatnou dňa 24.08.2009 žalovaný žalobcovi fakturoval za v kuchyni
spotrebovanú elektrickú energiu za obdobie 07/2009 sumu 1.375,49 EUR.

31. Faktúrou č. 810042470 splatnou dňa 13.08.2009 žalovaný fakturoval žalobcovi za spotrebovanú
teplú vodu, vodné a stočné v kuchyni za obdobie 06/2009 sumu vo výške 424,56 EUR.

32. Faktúrou č. 810042469 splatnou dňa 13.08.2009 žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú
elektrickú energiu v kuchyni za obdobie 06/2009 sumu vo výške 1.425,01 EUR.

33. Faktúrou č. 810039662 splatnou dňa 25.06.2009 žalovaný fakturoval žalobcovi za spotrebovanú

teplú vodu, vodné a stočné v kuchyni za obdobie 05/2009 sumu vo výške 385,68 EUR.

34. Faktúrou č. 810039661 splatnou dňa 25.06.2009 žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú
elektrickú energiu v kuchyni za obdobie 05/2009 sumu 1.260,77 EUR.35. Faktúrou č. 810039109 splatnou dňa 15.06.2009 žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú
teplú vodu a vodné a stočné za obdobie 04/2009 sumu vo výške 450,46 EUR.

36. Faktúrou č. 810039111 splatnou dňa 15.06.2009 mal súd preukázané, že žalovaný žalobcovi
fakturoval za spotrebovanú elektrickú energiu za obdobie 04/2009 sumu vo výške 1.477,16 EUR.

37. Faktúrou č. 810037063 mal súd preukázané, že žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú

elektrickú energiu za 03/2009 sumu vo výške 1.413,02 EUR.

38. Faktúrou č. 810037084 splatnou dňa 13.05.2009 žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú
teplú vodu, vodné a stočné v kuchyni za obdobie 03/2009 sumu vo výške 465,51 EUR.

39. Faktúrou č. 810035130 splatnou dňa 10.04.2009 žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú

teplú vodu, vodné a stočné v kuchyni za obdobie 02/2009 sumu vo výške 439,98 EUR.

40. Faktúrou č. 810032790 splatnou dňa 09.03.2009 žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú
teplú vodu a vodné a stočné v kuchyni za obdobie 01/2009 sumu vo výške 345,38 EUR.

41. Faktúrou č. 810032792 splatnou dňa 09.03.2009 žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú
elektrickú energiu v kuchyni za obdobie 01/2009 sumu vo výške 1.012,13 EUR.

42. Faktúrou č. 810035128 splatnou dňa 10.04.2009 mal súd preukázané, že žalovaný žalobcovi
fakturoval za spotrebovanú elektrickú energiu v kuchyni za obdobie 02/2009 sumu 1.381,22 EUR.

43. Z platobných avíz spoločnosti Bibby Factoring Slovakia, a.s. adresovaných žalobcovi zo dňa
15.05.2009, zo dňa 08.06.2009, zo dňa 08.09.2009 a zo dňa 09.10.2009 vyplynul rozpis zúčtovaných
platieb medzi žalobcom a žalovaným.

44. Súd zároveň konštatuje, že strany sporu na pojednávaní konanom dňa 31.01.2020 po poučení podľa
§ 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ("CSP") zhodne
vyhlásili, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

45. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

("Obchodný zákonník") tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako
aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním

46. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

47. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

48. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

49. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

50. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa
odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení

osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu,
ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.51. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

52. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

53. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
("Občiansky zákonník") prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

54. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom,

keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie
dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

55. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie

návrhu.

56. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

57. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

58. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

59. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

60. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

61. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

62. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

63. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

64. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

65. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

66. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.67. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

68. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

69. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach súd
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.

70. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.08.2003 uzavretá Zmluva

o zabezpečení stravovania zamestnancov (stravníkov) Obchodného domu Tesco Košice, ktorú bolo
v zmysle čl. XIV bod 14.3 možno meniť a dopĺňať len formou písomných dodatkov, podpísaných
zodpovednými zástupcami oboch zmluvných strán. Dňa 31.05.2005 bol žalobcom a žalovaným
podpísaný Dodatok č. 1 k zmluve o zabezpečení stravovania zamestnancov (stravníkov) Obchodného
domu Tesco Košice zo dňa 15.08.2003, dňa 27.02.2006 bol žalobcom a žalovaným podpísaný Dodatok

č.2kzmluveozabezpečenístravovaniazamestnancov(stravníkov)ObchodnéhodomuTescoKošicezo
dňa 15.08.2003 a dňa 18.12.2008 (resp. 29.12.2008) bol žalobcom a žalovaným podpísaný tretí dodatok
k zmluve o zabezpečení stravovania zamestnancov (stravníkov) Obchodného domu Tesco Košice zo
dňa 15.08.2003, chybou v písaní označený ako Dodatok č. 1. Zároveň nebolo medzi stranami sporným,
že žalovaný vyhlásil tender na zabezpečenie stravovacích služieb na Obchodný dom Tesco Košice s

predpokladaným termínom zahájenia poskytovania služieb od 01.01.2009. V konaní tiež nebolo sporné,
že žalobca listom zo dňa 29.10.2008 vypovedal Zmluvu o zabezpečení stravovania zamestnancov
(stravníkov) zo dňa 15.08.2003 v znení jej príslušných dodatkov s tým, že 2-mesačná výpovedná lehota
začne plynúť od 01.01.2008 a skončí dňa 31.12.2008.

71. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Svoj
nárok odôvodňoval žalobca tým, že na základe úspechu v tendri bola medzi žalobcom a žalovaným
v januári 2009 uzavretá nová zmluva o poskytovaní služieb stravovania, na základe ktorej žalobca
poskytoval žalovanému služby stravovania v Obchodnom dome Tesco Košice, pričom v zmysle
uvedenej zmluvy nebol medzi stranami dohodnutý záväzok žalobcu platiť úhrady za spotrebované

energie. Žalovaný však žalobcovi vystavoval faktúry za spotrebované energie, a to bez právneho
dôvodu. Keďže žalobca mal omylom časť takto vystavených faktúr uhradiť, momentom ich úhrady
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. K tomu žalovaný v rámci svojej procesnej
obrany v spore namietal, že žiadna zmluva medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej malo
byť poskytovanie služieb stravovania v Obchodnom dome Tesco Košice žalobcom, nebola v januári

2009 uzavretá, nakoľko žalovaný takúto zmluvu nepodpísal. Žalovaný namietal, že medzi stranami
bola stále platná a účinná pôvodná Zmluva o zabezpečení stravovania zamestnancov (stravníkov)
Obchodného domu Tesco Košice zo dňa 15.08.2003, a to na základe stranami podpísaného tretieho
Dodatku k uvedenej pôvodnej zmluve, v rámci ktorej bol dojednaný aj záväzok žalobcu platiť úhrady za
spotrebované energie.

72. Vo vzťahu k uvedeným námietkam súd po vykonanom dokazovaní a s poukazom na § 391 ods.
2 CSP dospel k záveru, že uvedená procesná obrana žalovaného nebola v konaní preukázaná. Z
listinných dôkazov ako aj vyjadrení strán sporu mal súd preukázané, že pôvodná Zmluva o zabezpečení
stravovania zo dňa 15.08.2003 v znení jej Dodatkov bola zo strany žalobcu vypovedaná, keď sám

žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.09.2015 potvrdil, že výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.11.2008
a mala uplynúť dňa 31.12.2008 a doručenie výpovede potvrdil aj na pojednávaní dňa 04.08.2015. V
zmysle uvedeného tak bolo v konaní preukázané, že došlo k účinnému doručeniu výpovede. Dôjdením
prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia jednostranného
právneho úkonu a od tohto momentu je tento právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho

jednostranne odvolať. Okamihom doručenia výpovede žalobcu z pôvodnej zmluvy o poskytovaní služieb
stravovania tak začala plynúť v zmluve dojednaná 2-mesačná výpovedná lehota a jej uplynutím došlo k
zániku pôvodnej zmluvy. Uzavretie tretieho Dodatku k tejto zmluve pritom nepredstavuje úkon smerujúci
k zvráteniu účinkov výpovede danej žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že strany sporu si nemohli plniťsvojepovinnostipodľapôvodnejzmluvy,keďžetátoprestaladňom01.01.2009právneexistovať,nakoľko
nastali účinky výpovede. Súd na základe vyjadrení strán sporu nepovažoval za sporné, že žalovaný
zaslal e-mailom zo dňa 22.01.2009 žalobcovi návrh novej zmluvy o poskytovaní služieb stravovania,

ktorá neobsahovala povinnosť žalobcu ako poskytovateľa znášať náklady za spotrebované energie,
a že tento návrh bol žalobcom podpísaný a zaslaný späť žalovanému. Uvedené vyplynulo tiež z e-
mailu zamestnankyne žalovaného zo dňa 02.09.2009. Žalovaný ani v konaní nesporoval, že uvedená
prvá verzia návrhu novej zmluvy bola žalobcom akceptovaná a podpísaná. Na základe uvedeného,
s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dospel súd k záveru, že Zmluva o

zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá v
okamihu, kedy žalobcom prijatý, a teda podpísaný návrh predložený žalovaným žalobcovi e-mailom zo
dňa 22.01.2009, bol doručený žalovanému ako navrhovateľovi. Medzi žalobcom a žalovaným tak došlo
k uzavretiu Zmluvy o zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania s obsahom uvedeným v
návrhu zmluvy zaslaným žalobcovi žalovaným e-mailom zo dňa 22.01.2009. V konaní nebolo sporné,
že návrh zmluvy, ktorý bol žalovaným žalobcovi zaslaný e-mailom zo dňa 22.01.2009 neobsahoval

výslovnú povinnosť žalobcu ako prevádzkovateľa platiť úhrady za spotrebované energie. Žalovaný sa v
tejto súvislosti odvolával na použitý výraz v čl. V ods. 1 písm. h) zmluvy, a to výraz "najmä", ktorý mal
indikovať, že návrh zmluvy obsahoval len exemplifikatívny výpočet nákladov, ktoré mal žalobca znášať,
a že tieto bolo možné rozšíriť. Súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožnil, nakoľko na to,
aby záväzok bolo možné považovať za platný, musí byť tento dojednaný určito a zrozumiteľne a teda,

aby žalobcovi vznikol záväzok platiť náklady za spotrebované energie, musela by byť táto povinnosť v
uzavretej zmluve výslovne uvedená. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že záväzok žalobcu
platiť za spotrebované energie v zmysle zmluvy nevznikol, nakoľko nebol v zmluve výslovne a určito
uvedený, pričom túto neurčitosť nie je možné prelomiť demonštratívnym výpočtom.

73. Žalovaný v konaní ďalej v rámci svoje procesnej obrany namietal, že nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Žalobca námietku premlčania zdôvodňoval tým, že aj keď
premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v predmetnom obchodnoprávnom vzťahu plynie
v zmysle § 391 Obchodného zákonníka odo dňa, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, dĺžku premlčacej
doby je potrebné určiť podľa právnej úpravy premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

stanovenejvObčianskomzákonníku.Žalovanýtiežnamietal,ževrámciuzavretejZmluvyozabezpečení
služieb v oblasti závodného stravovania si zmluvné strany neupravili ani to, že spotrebované energie
ostávajú na ťarchu žalovaného, a teda, že tieto znáša žalovaný sám. Žalovaný mal teda za to, že keďže
sporné energie boli spotrebované práve žalobcom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, došlo na
strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, keďže dodávky a predaj týchto energií možno považovať

za majetkový prospech, ktorý žalobca získal bez právneho dôvodu, za ktorý žalovanému patrí peňažná
náhrada v zmysle § 458 Občianskeho zákonníka.

74. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom v právnom postavení dodávateľa a žalovaným v právnom
postavenízákazníkabolauzavretáZmluvaozabezpečeníslužiebvoblastizávodnéhostravovaniapodľa

§ 269 Obchodného zákonníka s obsahom určeným v návrhu zmluvy doručenom žalobcovi žalovaným
e-mailom zo dňa 22.01.2009. Kogentné ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka stanovuje kritéria
pre určenie, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pôsobnosť
Obchodného zákonníka vymedzená v odseku 1 je daná jednak charakterom subjektov, ktorí do
záväzkového vzťahu vstupujú, musí ísť o podnikateľov na oboch stranách, a súčasne právna úprava

žiada ich súvis s podnikateľskou činnosťou. Z informatívneho výpisu z obchodného registra pre
žalovaného ako aj z výpisu zo živnostenského registra pre žalobcu mal súd preukázané, že žalobca ako
fyzická osoba podnikateľ a žalovaný ako akciová spoločnosť uvedenú zmluvu uzavreli ako podnikatelia,
pričom je zrejmé, že vzťah založený zmluvou sa týka ich podnikateľskej činnosti. Uvedená skutočnosť
ani nebola medzi stranami sporná. Ako konštatuje Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn.

IV. ÚS 70/2018 z 20. júna 2018 "v Obchodnom zákonníku existujú tzv. komplexné úpravy právnych
inštitútov obsiahnuté v celom rozsahu v Obchodnom zákonníku, keď aplikácia Občianskeho zákonníka
je v týchto prípadoch vylúčená, a to buď preto, že v ňom úprava takejto otázky chýba, alebo preto,
že odchýlna úprava v Obchodnom zákonníku je komplexnou a vychádza z odlišných princípov ako
občianskoprávna úprava a je v súlade s logikou veci a jej spravodlivým usporiadaním použiť v tomto

prípade na vzťahy obchodnej povahy úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. Komplexná úprava
určitého inštitútu v Obchodnom zákonníku v Obchodnom zákonníku je potom nezávislá od úpravy
totožného inštitútu v Občianskom zákonníku a ustanovenia § 391 až § 397 Obchodného zákonníka majú
v pomere k § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis a nie naopak". Súd sa vzhľadom nauvedené stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pri určení okamihu, od ktorého plynie premlčacia
doba je potrebné aplikovať osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu obsiahnutú v § 391 Obchodného
zákonníka, pretože v danom prípade premlčacia doba plynie od okamihu, keď došlo k plneniu a

nejde teda o okamih, keď sa oprávnený o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Uvedené tvrdenie v
zásade nesporoval ani žalobca. Spornou otázkou medzi stranami bolo posúdenie dĺžky premlčacej doby,
nakoľko žalovaný v konaní namietal, že táto sa má riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a
to s poukazom na znenie ustanovenia § 397 v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd
konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že právne vzťahy zmluvných strán vzniknuté na základe Zmluvy

o zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania podliehajú obchodnoprávnej úprave, tak aj
otázka dĺžky premlčacej doby sa bude spravovať ucelenou právnou úpravou premlčania v Obchodnom
zákonníku. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 70/2018 z 20. júna 2018
"pojem "otázka" použitý v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné vykladať ako inštitút, v tomto
prípade inštitút premlčania, a úpravu tohto inštitútu v Obchodnom zákonníku je potrebné považovať za
ucelenú a od Občianskeho zákonníka nezávislú úpravu". Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že

na určenie dĺžky premlčacej doby vydania bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch
možno aplikovať ustanovenia o premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v Občianskom
zákonníku. Občiansky zákonník upravuje otázku dĺžky premlčacej doby pre občianskoprávne vzťahy a
žiadne z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje dĺžku premlčacej doby nestanovuje, že sa
vzťahuje aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch.

Úprava inštitútu premlčania v Obchodnom zákonníku je úpravou komplexnou a vo vzťahu k úprave
inštitútu premlčania v Občianskom zákonníku je tiež úpravou špeciálnou, a preto má aj pri posudzovaní
dĺžky premlčacej doby v obchodnoprávnych vzťahoch prednosť pred občianskoprávnou úpravou.
PosudzovaniebezdôvodnéhoobohateniasatedabudespravovaťúpravouvObčianskomzákonníku,ale
premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia sa bude riadiť pravidlami vyplývajúcimi z komplexnej

úpravy inštitútu premlčania v Obchodnom zákonníku. V zmysle uvedeného dospel súd k záveru, že
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v predmetnej právnej veci sa v zmysle § 391 ods. 1 v
spojení s § 397 Obchodného zákonníka premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe plynúcej od momentu,
kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, teda okamihom zaplatenia úhrady za energie zo strany žalobcu.
Medzistranaminebolosporné,žezúčtovanievzájomnýchzáväzkovapohľadávokžalobcuažalovaného

prebiehalo cez faktoringovú spoločnosť Bibby Factoring Slovakia, a.s., a to tak, že žalobca žalovanému
vystavil faktúru za odber stravy, žalovaný si z tejto faktúry odrátal sumu za spotrebované energie a
rozdiel tejto sumy žalovaný zaslal na účet faktoringovej spoločnosti. Z uvedeného je podľa názoru
súdu zrejmé, že okamih vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z dôvodu úhrady
platieb za spotrebované energie žalobcom bez právneho titulu je určený okamihom zúčtovania týchto

platieb faktoringovou spoločnosťou a vyplýva zo žalobcom predložených platobných avíz faktoringovej
spoločnosti adresovaných žalobcovi o úhrade časti faktúr vystavených žalovaným ako aj z tabuľky
zúčtovaných a dobropisovaných platieb žalobcu (č.l. 30). Najskorším dňom vzniku bezdôvodného
obohatenia je tak deň 11.03.2009, od ktorého začína plynúť štvorročná premlčacia doba stanovená §
397 Obchodného zákonníka. Žalobca podal žalobu na súd dňa 30.01.2012, a teda v zmysle uvedeného

mal súd za to, že námietka premlčania žalobou uplatneného nároku vznesená žalovaným nie je dôvodná
a žaloba bola podaná včas.

75.Ďalšourelevantnounámietkoužalovanéhovkonaníbolanámietkavznikubezdôvodnéhoobohatenia
na strane žalobcu tým, že spotreboval sporné energie pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, pričom

dodávky a predaj týchto energií možno považovať za majetkový prospech na strane žalobcu. Žalovaný
mal za to, že obohatenie žalobcu spočíva v dodávkach a predaji energií špecifikovaných v rámci
jednotlivých faktúr, na ktoré žalobca nemal právny nárok a v zmysle § 458 Občianskeho zákonníka
žalovanému patrí peňažná náhrada za dodávku a odber týchto spotrebovaných energií. V zmysle čl.
V Zmluvy o zabezpečení služieb v oblasti závodného stravovania bolo medzi zmluvnými stranami

dojednané, aké náklady bude dodávateľ, teda žalobca, v rámci zmluvnej súčinnosti znášať. V danej
zmluve, ako už bolo konštatované, nebola explicitne uvedená povinnosť žalobcu platiť náklady za
spotrebované energie. Súd sa v danom prípade stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v období, za
ktoré si žalobca od žalovaného uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, boli teda žalobca
a žalovaný v zmluvnom vzťahu, na základe ktorého žalobca v priestoroch žalovaného pripravoval

a podával jedlá, pričom nevyhnutne spotrebúval energie, bez záväzku platiť náklady s tým spojené,
žalovaný teda v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotreboval sporné energie na základe existujúcej
(platnej a účinnej) zmluvy, nie bez právneho dôvodu. Žalobca tieto energie spotreboval v rámci výkonu
svojej činnosti v priestoroch žalovaného v zmysle existujúcej zmluvy, pričom strany si v zmluve nedohodlipovinnosť žalobcu uhrádzať žalovanému aj tieto náklady. Keďže však žalobca, aj bez existencie
právneho titulu, časť týchto žalovaným fakturovaných nákladov za spotrebované energie zaplatil, plnil
tak voči žalovanému bez právneho dôvodu, a preto mal súd za to, že žalobcovi vznikol voči žalovanému

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade majetkového prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu, ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, a teda plnilo
sa, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. V predmetnom
konaní však súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zmluva z januára 2009 bola medzi
žalobcom a žalovaným uzavretá a na základe podmienok v nej dojednaných si strany poskytovali

plnenia. Na jednej strane existoval záväzok žalobcu poskytovať žalovanému, v priestoroch žalovaného
v Obchodnom dome Tesco Košice služby v oblasti závodného stravovania a na základe objednávky
nadštandardné gastronomické akcie, na druhej strane existoval záväzok žalovaného, platiť žalobcovi
za tieto služby dohodnutú odmenu. Na základe uvedeného súd považoval za preukázané, že žalobca
poskytoval stravovacie služby, pri ktorých došlo aj k spotrebovaniu fakturovaných energií, na základe
uzavretej zmluvy, a nie bez právneho dôvodu, preto sa spotrebovaním týchto energií žalobca na úkor

žalovaného bezdôvodne neobohatil. Keďže zo zmluvy nevyplynula dohoda zmluvných strán o tom, že
žalobca je povinný platiť žalovanému vzniknuté náklady na služby spotrebované energie v súvislosti
so zmluvným plnením, pričom žalobca časť týchto nákladov žalovanému uhradil, je zrejmé, že tak
robil bez existencie zmluvy (právneho dôvodu), a preto mu voči žalovanému vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže zo strany žalobcu išlo o plnenie, na ktoré od začiatku nebol právny

dôvod.

76. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu bolo povinnosťou prvoinštančného súdu ustáliť
rozsah bezdôvodného obohatenia žalovaného v zmysle predložených listinných dôkazov, majúcich
preukazovať jeho výšku a tieto dôkazy posudzovať z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho

výšky. Z faktúry č. 810042988 mal súd preukázané, že žalovaný fakturoval žalobcovi za spotrebovanú
teplú vodu a vodné a stočné za 07/2009 sumu 424,56 EUR. Z faktúry č. 810042979 mal súd preukázané,
že žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú elektrickú energiu za 07/2009 sumu 1.375,49 EUR.
Z faktúry č. 810042470 mal súd preukázané, že žalovaný fakturoval žalobcovi za spotrebovanú teplú
vodu, vodné a stočné za 06/2009 sumu vo výške 424,56 EUR. Z faktúry č. 810042469 mal súd

preukázané, že žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú elektrickú energiu za 06/2009 sumu vo
výške 1.425,01 EUR. Z faktúry č. 810039662 mal súd preukázané, že žalovaný fakturoval žalobcovi
za spotrebovanú teplú vodu, vodné a stočné za 05/2009 sumu vo výške 385,68 EUR. Z faktúry č.
810039661 mal súd preukázané, že žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú elektrickú energiu
za 05/2009 sumu 1.260,77 EUR. Z faktúry č. 810039109 mal súd preukázané, že žalovaný žalobcovi

fakturoval za spotrebovanú teplú vodu a vodné a stočné za 04/2009 sumu vo výške 450,46 EUR. Z
faktúry č. 810039111 mal súd preukázané, že žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú elektrickú
energiu za 04/2009 sumu vo výške 1.477,16 EUR. Z faktúry č. 810037063 mal súd preukázané, že
žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú elektrickú energiu za 03/2009 sumu vo výške 1.413,02
EUR. Z faktúry č. 810037084 mal súd preukázané, že žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú

teplú vodu, vodné a stočné za 03/2009 sumu vo výške 465,51 EUR. Z faktúry č. 810035130 mal súd
preukázané, že žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú teplú vodu, vodné a stočné za 02/2009
sumu vo výške 439,98 EUR. Z faktúry č. 810032790 mal súd preukázané, že žalovaný žalobcovi
fakturoval za spotrebovanú teplú vodu a vodné a stočné za 01/2009 sumu vo výške 345,38 EUR. Z
faktúry č. 810032792 mal súd preukázané, že žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú elektrickú

energiu za 01/2009 sumu vo výške 1.012,13 EUR. Z faktúry č. 810035128 mal súd preukázané, že
žalovaný žalobcovi fakturoval za spotrebovanú elektrickú energiu za 02/2009 sumu 1.381,22 EUR. Na
základe uvedených listinných dôkazov mal teda súd preukázané, že žalovaný za trvania zmluvného
vzťahu, v rámci ktorého nebola explicitne dojednaná povinnosť žalobcu uhrádzať žalovanému náklady
spojené so spotrebovaním energií pri poskytovaní služieb stravovania v priestoroch žalovaného v

Obchodnom dome Tesco Košice, žalobcovi náklady za takto spotrebované energie fakturoval, a to v
celkovej výške 12.280,93 EUR. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že žalobca žalovanému tieto
faktúry uhradil, pričom zúčtovanie vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán prebiehalo cez
faktoringovú spoločnosť. Úhradu uvedených faktúr tak mal súd preukázanú aj na základe predložených
platobných avíz faktoringovej spoločnosti, ako aj z tabuľky zúčtovaných a dobropisovaných platieb

žalobcužalovanému.Vzmysleustanovenia§458Občianskehozákonníkasamusívydaťvšetko,čobolo
nadobudnuté bezdôvodným obohatením. Na základe uvedeného mal súd po vykonanom dokazovaní
preukázané, že žalovaný nadobudol od žalobcu úhrady nákladov za spotrebované energie za obdobie
od januára do júla 2009 v ním fakturovanom rozsahu (výške), pričom na ich zaplatenie žalobcomneexistoval právny dôvod. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal existenciu predpokladov
vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to získanie bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného, a to plnením žalobcu bez existencie právneho dôvodu (zmluvného ustanovenia)

na takéto plnenie zo strany žalobcu, ako aj existenciu majetkovej ujmy na strane žalobcu spočívajúcu
v žalobcom uhradených nákladoch za spotrebované energie. Žalovaný tak na úkor žalobcu získal
majetkový prospech plnením žalobcu bez právneho dôvodu, teda úhradou nákladov za spotrebované
energie, bez existencie zmluvnej povinnosti žalobcu tieto platiť, a to v listinnými dôkazmi preukázanej
(a stranami nesporovanej) sume 12.280,93 EUR. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nárok

žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy vo výške 12.280,93 EUR titulom nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia od žalovaného je dôvodný a preukázaný.

77. Keďže si žalovaný nesplnil svoju povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce
v uhradených platbách získaných plnením žalobcu bez právneho dôvodu, dostal sa do omeškania so
splnením tejto povinnosti. Keďže bezdôvodné obohatenie žalovaného v danom prípade spočívalo v

získaní majetkového prospechu z peňažného plnenia žalobcu, povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného spočíva v platobnej povinnosti. Ide teda o dlh peňažný, s ktorého riadnym
a včasným nesplnením sa spája nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane žalovaného s
právom žalobcu ako veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Z tabuľky zúčtovaných a
dobropisovaných platieb žalobcu žalovanému mal súd preukázané, kedy došlo k zúčtovaniu vzájomných

pohľadávok a záväzkov žalobcu a žalovaného, a teda mal preukázané, ktorý deň možno považovať
za deň úhrady každej jednotlivej faktúry vystavenej žalovaným žalobcovi za spotrebované energie za
obdobie od januára do júla 2009, a teda za deň, kedy na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Dňom nasledujúcim po vzniku bezdôvodného obohatenia sa tak žalovaný dostal do
omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi. Na základe uvedeného dospel súd k

záveru, že žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a odo dňa vzniku
omeškania, preto súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania tak ako bol uplatnený v žalobnom
návrhu.

78. Sumarizujúc uvedené, po vykonanom dokazovaní, dospel súd k záveru, že žalobca v konaní

preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku v celom rozsahu a žalovaný neuniesol v konaní
dôkazné bremeno svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie
žalobou uplatnenej istiny vo výške 12.280,93 EUR spolu s uplatneným príslušenstvom v celom rozsahu.

79. Podľa § 255 ods. CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

81. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

82. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu žalobou uplatneného nároku. Žalobca
bol zároveň v celom rozsahu úspešný aj v odvolacom konaní, keď odvolací súd na základe dôvodného
odvolania žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca mal v rámci celého konania
úplný úspech vo veci a teda má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, a to prvoinštančného

ako aj odvolacieho, v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).