Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204517
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117204517.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: S. V., W.. X.X.XXXX, F. N. XXX,

zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom Prešov, Hlavná 50, p r o t i žalovanému: E. E., W..
XX.X.XXXX, F. N. X, zastúpený: JUDr. Radim Komka, advokát, so sídlom Prešov, Hlavná 27, o náhradu
škody a prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby v zmysle písomného podania žalobcu zo dňa 25.4.2018 v tomto znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.371,80 Eur s úrokmi z omeškania 5% ročne zo sumy 1.648 Eur
od 31.1.2016 do zaplatenia zo sumy 559 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia
a zo sumy 164,80 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení vyjadrenia zo dňa 25.4.2018 do zaplatenia“.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 906,4 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 824 Eur od 10.3.2017 do zaplatenia a zo sumy 82,46 Eur od 16.2.2019 do zaplatenia v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

Znalecká organizácia Lege Artis s.r.o. m á nárok na náhradu nezaplateného znalečného voči žalobcovi
v rozsahu 61,79% a voči žalovanému v rozsahu 38,21%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou z 22.2.2017 sa domáhal voči žalovanému titulom náhrady škody za ublíženie na
zdraví zaplatenia sumy 2.207 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% zo sumy 1.648 Eur od 31.1.2016
do zaplatenia. Poukázal pritom na právoplatné rozhodnutie o priestupku, ktorým bol žalovaný uznaný

vinným z priestupku proti občianskemu spolužitiu tým, že ho napadol a ublížil mu na zdraví. Žalovaná
suma predstavuje bolestné za 100 bodov podľa znaleckého posudku MUDr. Martina Kováča, čo pri
hodnote 16,48 Eur za 1 bod činí 1648 Eur. Zo znaleckého posudku vyplýva aj poškodenie keramickej
kazety druhého horného rezáka vľavo, ktorý si dal opraviť 16.2.2017 u stomatologičky MUDr. Aleny
Krajňákovej a z jej správy a doložených pokladničných dokladov vyplýva, že za opravu tohto poškodenia
vynaložil 559 Eur. V žalobe uviedol aj to, že bolestné si uplatnil už pri svojom pri svojim výsluchu dňa
29.1.2016 a náhradu za poškodenie zuba až touto žalobou.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení vylúčil svoju zodpovednosť za
zranenie žalobcu, v dôsledku ktorého si uplatnil tento nárok. Poukázal pritom na výpoveď znalca MUDr.
Kováča v prípravnom konaní, v ktorom uviedol, že žalobca vyhľadal lekárske ošetrenie až 2 dni popredpokladanom skutku, čo z medicínskeho hľadiska nie je štandardné, pretože zranenia museli ho tak
obmedzovať a spôsobovať mu takú bolesť, že by lekára mal vyhľadať okamžite alebo na nasledujúci deň
a preto znalec nedokázal určiť, či k uvedeným zraneniam došlo v čase a tak, ako to uvádza poškodený.

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca požíval v inkriminovanom čase alkoholické nápoje, navyše je
chovateľom dvoch koní a v období od 9.2. do 11.2.2015 jazdil na koni po okolí, čo vzbudzuje podozrenie,
že zranenia mu mohol spôsobiť aj kôň. Poukázal tiež na zdôvodnenie rozhodnutia prokurátorky, ktorá
príslušnú trestnú vec (voči žalovanému bolo vznesené obvinenie) postúpila na priestupkové konanie
z dôvodu, že žalovaný sa len bránil pred útokom žalobcu, ktorý aj podľa príslušníka OO PZ Lipany

bol pod značným vplyvom alkoholu a teda aj samotný žalobca má vysokú mieru účasti na konflikte.
Žalovaný napokon spochybnil znalecký posudok MUDr. Kováča, ktorý považoval za neobjektívny a
vysoko nadsadený a navrhol znalecké dokazovanie na objektívne zistenie rozsahu škody.

3. Žalobca v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného uviedol, že jeho tvrdenia sú zavádzajúce a vytrhnuté
z kontextu jednotlivých úkonov trestného konania. Poukázal pritom na inú časť výpovede znalca MUDr.

Kováča, z ktorej vyplynulo, že pri prvom vyšetrení žalobcu dňa 11.2.2015 chirurg nemusel nahmatať
zlomeninu nosových kostí, rtg vyšetrenie dopadlo negatívne, čo je z medicínskeho hľadiska možné a
až CT vyšetrenie z 16.2.2015 objektivizovalo zlomeninu nosových kostí. Toto vyšetrenie bolo nariadené
z dôvodu, že klinické príznaky t.j. opuch a krvné podliatiny svedčili pre nosné zlomeniny. Žalovaný
citoval aj časť prvej výpovede žalovaného zo záznamu o podaní vysvetlenia z 22.2.2015, podľa ktorého

žalovaný chytil oboma rukami žalobcu za vetrovku v oblasti hrude a žiadal ho, aby z krčmy odišiel aj
so svojim psom, následne sa žalobca zahnal na neho rukou a žalovaný reflexívne a v sebaobrane ho
udrel jedenkrát do oblasti líca, na čo žalobca spadol. Žalovaný poukázal aj na výpoveď svedkyne Y. T.
z 13.1.2016, z ktorej vyplynulo, že pes žalobcu bol kľudný a nikoho neohrozoval, pričom žalovaný sa
snažil atakovať žalobcu, slovne ho vyzýval do bitky a chcel vyprovokovať konflikt.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, znaleckým posudkom znaleckej organizácie Lege Artis
s.r.o. a jeho doplnkom, výsluchom znalca MUDr. Martina Kováča, vyšetrovacím spisom OO PZ Lipany
ČVS:ORP-919/LI-PO-2015, spisom Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy Pr
1183/2016/FO, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Prešov odboru všeobecnej vnútornej správy
Pr 2016/1183/Fo zo dňa 24.10.2016 vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným z priestupku proti
občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch za ten skutok, že dňa 9.2.2015 v čase
okolo 19. hodiny v bare „Hradské“ v obci Kamenica jedenkrát udrel rukou do tváre S. V. po tom, čo

sa ten rukou vyhnal na jeho brata U. E., v dôsledku úderu S. V. spadol na zem, pričom podľa znalca z
odboru zdravotníctva utrpel pomliaždenie a krvnú podliatinu v oblasti ľavej očnice s kožnou odreninou
pod ľavou očnicou, ktoré si vyžaduje liečenie v trvaní 5 až 6 dní. Za to mu bola uložená pokuta vo výške
20 Eur. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.12.2016.

6. K prejednaniu vyššie uvedeného priestupku došlo na základe postúpenia vyšetrovacieho spisu OOPZ
Lipany ČVS:ORP-919/LI-PO-2015. Vychádzajúc z výsledkov vyšetrovania bol najprv vydaný rozkaz o
uložení sankcie za priestupok, voči ktorému dal žalovaný odpor a preto správny orgán rozhodoval o
priestupkunapojednávaní.Vodôvodnenírozhodnutiasauvádza,žesprávnyorgánvyhodnotilvýpovede
obvineného a svedkov samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že obvinený

- žalovaný fyzicky napadol žalobcu, ktorého najmenej jeden krát udrel do oblasti tváre a spôsobil mu
drobné zranenie, čo konštatoval aj vo výrokovej časti rozhodnutia. Z dokazovania podľa správneho
orgánu vyplynulo, že S. V. bol v bare na trikrát, nie vždy rešpektoval námietky na prítomnosť psa, mal
nemiestne poznámky a pri treťom vstupe do baru tam išiel s cieľom vyprovokovať konflikt, čo znamená,
že aj on má určitú mieru účasti na ňom. Na druhej strane nemožno konanie obvineného hodnotiť ako

jeho nutnú obranu, pretože na danú situáciu mal reagovať iným spôsobom a nie udrieť žalobcu.

7. Na pojednávaní pred súdom žalobca a žalovaný popisovali priebeh incidentu z 9.2.2015 rôzne.
Žalobca totiž uviedol, že do baru prišiel v ten deň prvýkrát okolo 18:30 - 19:00 hod. bez psa a už vtedy
ho žalovaný bezdôvodne chytil pod krk s tým, že už nemôže počúvať čo on rozpráva (hovoril pritom

o koňoch a psoch). Žalobca potom odišiel domov a keďže mal v bare dlh, vrátil sa späť aj so psom,
s ktorým vošiel do baru bez košíka a vodítka. Keď mu majiteľka oznámila, že pes nemôže byť v bare,
chcel ho chytiť, žalovaný ho vtedy vulgárne vyzýval von, že mu jednu „prisype“, vadil mu totiž jeho pes
a potom si už žalobca na nič nepamätá. Keď sa po údere prebral, videl na zemi kaluž krvi. Potvrdil, žemal vypité - cez 1‰ a že v čase incidentu mal pri sebe aj palicu z vŕby, ale uviedol, že len za účelom
pomôcky pri výcviku psa. Uznal aj to, že mal zapnutý diktafón, čo vysvetlil tým, že chcel mať dôkaz, ak
by sa niečo stalo, aj keď neočakával, že žalovaný ho napadne, ale zároveň mu neveril.

8. Žalovaný pri popise udalosti uviedol, že spolu s kamarátmi a bratmi oslavovali ich narodeniny. Žalobca
sa pritom miešal do ich rozhovoru, hoci ho upozorňovali, že si to neželajú. Nepekne sa vyjadroval na
ich adresu (že sú blbí, hovná) a preto žalovaný ho vyzval, aby im dal pokoj a z baru odišiel. Vôbec sa
ho pritom nedotkol. Žalobca tak aj urobil, do baru sa však vrátil asi po 5 až 10 minútach aj so psom bez

vodítka košíka. Žalovaný so svojho spoločnosťou ho upozorňovali, že pes nemá čo v podniku robiť a
až potom, keď mu to povedala aj vedúca, žalobca z baru odišiel. Asi po hodine sa však znovu vrátil,
opäť so psom bez vodíka a košíka a pritom sa domáhal miesta - stoličky, ktorá už bola obsadená bratom
žalovaného, ale ten mu ju napriek tomu uvoľnil. Opäť sa viacerí hostia (vrátane žalovaného) vyjadrili,
že pes im vadí, na čo žalobca ho udrel do hrudníka tak, že spadol medzi stoly. Keď sa zdvihol, žalobca
sa vyháňal pravou rukou smerom k nemu a bratovi, v ľavej ruke držal palicu a vtedy žalovaný ho udrel

ľavou päsťou pod oko. Žalobca si čupol na zem, z miesta pod okom mu tiekla krv a kvapkala na zem,
veľa jej však nebolo.

9. Súd mal k dispozícii už spomínaný vyšetrovací spis, ktorý bol vedený voči žalovanému ako
obvinenému pre prečin ublíženia na zdraví a výtržníctva. V ňom sú prvotné záznamy o oznámení alebo

podaní vysvetlenia. V oznámení zo dňa 9.2.2015 žalobca uviedol, že žalovaný ho dvakrát udrel päsťou
do tváre. Žalovaný dňa 22.2.2015 na polícii vypovedal, že žalobca poslednýkrát sa vrátil do krčmy aj so
psom, ktorého nemal záujem odviesť preč, hoci ho k tomu vyzvala aj barmanka, preto žalovaný chytil
žalobcu za vetrovku v oblasti hrude a žiadal ho, aby aj so psom odišiel. Žalobca sa potom na neho zahnal
rukou a preto žalovaný v sebaobrane ho raz udrel po líci, na čo žalobca spadol. Až potom si všimol, že

žalobca mal v zadnom vrecku nohavíc palicu z vŕby. Tento záznam je aj podpísaný žalovaným. Totožné
sú záznamy o podaní vysvetlenia Y. E., U. E. E. T. H.. V zázname z XX.X.XXXX o podaní vysvetlenia Y.
T., ktorá je majiteľkou pohostinstva sa uvádza, že išla pre manžela, aby zjednal nápravu, keďže žalobca
ignoroval jej výzvu, že pes nemôže byť v jej zariadení a keď sa vrátila, že žalobca už ležal na zemi a
bratia E. mu pomáhali vstať.

10. Po vznesení obvinenia bol žalovaný vypočutý XX.X.XXXX a pri popise napadnutia už vypovedal
inak, pretože uviedol, že žalobca sa zahnal päsťou, ktorú mal pri hlave jeho brata Vladimíra a ľavou
rukou pritom siahal po palici v zadnom vrecku nohavíc a na to žalovaný ho udrel päsťou.

11. Spomínaná výpoveď žalovaného ako obvineného sa však nezhoduje ani s jeho výpoveďou, ktorú
učinil XX.X.XXXX a v ktorej uviedol výslovne na otázku vypočúvajúceho, že kedy zaregistroval drevenú
palicu u žalobcu, že to bolo až potom, keď žalobca ležal na zemi a že si všimol, že má v zadnom vrecku
nohavíc túto palicu.

12. Vo vyšetrovacom spise sa nachádza aj výpoveď svedkyne Y. T. z XX.X.XXXX. Vypovedala o tom,
že žalobca sa dostal do slovnej výmeny názorov so žalovaným a jeho spoločnosťou a vtedy žalovaný
vyzýval žalobcu na „férovku“, na čo žalobca nereagoval. Neskôr sa vrátil do baru aj so psom, na jej
výzvu však potom aj so psom odišiel. Okolo 19.hodiny sa však znovu vrátil aj so psom, ona bola vo
vedľajšej miestnosti a išla pre manžela a keď sa vrátila, žalobca už ležal zranený pod stolom a bolo tam

značné množstvo krvi.

13. Svedok T. H. bol vypočutý XX.X.XXXX. Uviedol, že do baru prišiel aj so svojimi priateľmi bratmi E.,
U. a Y. E.. Priebeh udalosti bezprostredne pred incidentom popísal ako žalovaný, ale len do momentu
druhého návratu žalobcu aj so psom, keďže uviedol, že žalovaný chytil žalobcu za bundu a žiadal ho,

aby odišiel. Žalobca zdvihol ruku, na čo žalovaný ho udrel päsťou do tváre, následkom čoho spadol
žalobca na zem. Krvácal z nosa a pod okom mal monokel.

14. Podobne vypovedal aj ďalší svedok incidentu I. V. XX.X.XXXX, ktorý do baru prišiel s E. E. H..
Uviedol, že potom, čo žalobca agresívne zodvihol ruku, žalovaný ho udrel päsťou, v dôsledku čoho

žalobca spadol na zem a krvácal z oblasti nosa a úst. Na žiadnu palicu u žalobcu si nepamätal.

15. Tak ako žalovaný vypovedal aj svedok Y. E. (jeho brat), hoci ten žiadnu palicu nespomínal. Ďalší
svedok U. E. popisoval incident zhodne so žalovaným, ale ohľadom palice uviedol, že potom čo žalobcaspadol na zem po údere žalovaného všimol si, že za pásom mal palicu. Uviedol aj to, že krvácal „niekde
okolo nosa“.

16. Svedok I. V. pri výsluchu dňa 13.1.2016 uviedol, že žalobca po údere krvácal od pery, od nosa.

17. Pri neskorších výpovediach svedkov z XX.X.XXXX U. E. Y. E. už odznelo, že žalobca pri tom, ako
sa zahnal pravou rukou, ľavou vyťahoval zo zadného vrecka palicu.

18. Žalobca vo svojej výpovedi z XX.X.XXXX uviedol aj to, že po príchode domov X.X.XXXX pociťoval
silné bolesti v oblasti hlavy, ramien a drieku. Telefonicky podal na polícii trestné oznámenie. Na
nasledujúci deň vzhľadom na zdravotný stav nebol schopný vyhľadať lekárske ošetrenie, to absolvoval
až XX.X.XXXX, konkrétne išlo o ošetrenie na chirurgii, neurológii, stomatológii a otorinolaryngológii.

19. V rámci vyšetrovania bol zhotovený znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva MUDr.

MartinomKováčompodč.284/2015dňa4.9.2015.Vznaleckomposudkusanachádzajúlekárskesprávy
z jednotlivých vyšetrení žalobcu. Prvá je z 11.2.2015 na chirurgickej ambulancii vypracovaná MUDr.
Milanom Vargom. V nej sú uvedené nasledovné diagnózy: T. T. E. C., N. A., Y., Q. W. Q., T. L. E. E. C.
F. A. I. Z. M., K. T. T. Y. E. T. I.: G. Q., T.Ž. H. I. E. T.. Objektívne bol zistený Q. I. Ľ.Q. I. L. I., I. Q. T., T.
Z. U. I. N.. Rtg negatívny. Doporučené bolo neurologické a stomatologické vyšetrenie.

20. V ten istý deň XX.X.XXXX žalobca absolvoval vyšetrenie na stomatologickej ambulancii MUDr.
Daniely Balintovej. V jej lekárskej správe sa uvádza, že v ľavo hore na pere prítomný hematóm, opuch
bez tržných rán. Na zuboch 12-22 prítomný fazetovaný kovokeramický mostík, mostík pevný, zub 22
poškodená keramická fazeta, bez známok fraktúry a bez opuchu.

21.Ďalšiasprávajez17.2.2015zORLambulancie.Vnejsakonštatuje,žežalobcasadostavil16.2.2015
na CT vyšetrenie tvárovej časti hlavy so záverom - zlomenina nosových kostí a jemná fissura lan
papyracea vľavo.

22. Znalec následne uviedol, že po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobcu zistil u neho
nasledovné úrazové zmeny - pomliaždenie a krvná podliatina v oblasti ľavej očnice s kožnou odreninou
pod ľavou očnicou, štrbinovitá zlomenina čuchovej kosti (papyrusovitej platničky) vľavo s vytvorením
komunikácie medzi zaočnicovým priestorom a čuchovou dutinou, zlomenina nosových kostí bez posunu
úlomkov, pomliaždenie a krvná podliatina hornej pery vľavo s poškodením keramickej kazety 2. horného

rezáka vľavo, pomliaždenie pleca a ramena obojstranne, pomliaždenie driekovej a krížovej oblasti.
Znalecuvedenézraneniavyhodnotiltak,žebolispôsobenétupýmipredmetmi,ktorépôsobiliveľkousilou
a prudkosťou, s najväčšou pravdepodobnosťou pri jednom údere do oblasti tváre päsťou s následným
pádom na zem. Dĺžka liečenia trvala 38 - 40 dní. Znalec napokon vyčíslil aj bodové ohodnotenie
bolestného 100 bodmi.

23. Pri svojom výsluchu dňa 19.2.2016 v rámci vyšetrovania znalec uviedol, že aj keď žalobca navštívil
lekára až 2 dní po predpokladanom skutku, mohlo dôjsť k nemu dva dni predtým, aj keď je to
neštandardné, zlomenina nosových kostí musela poškodeného obmedzovať a spôsobovať mu bolesť
takého rozsahu, že mal vyhľadať lekárske ošetrenie buď okamžite alebo na druhý deň. Znalec tiež

pripustil, že Rtg vyšetrenie môže byť negatívne a až CT vyšetrenie odhalí zlomeninu nosových kostí
a to z dôvodu malého rozsahu zlomenín. Vzhľadom na časový úsek dvoch dní po predpokladanom
vzniku poranení nie je možné jednoznačne určiť kedy k zraneniam žalobcu došlo. Znalec uviedol aj
to, že chirurg pri palpačnom vyšetrení žalobcu dňa 11.2.2015 nemusel nahmatať spomínané zmeny.
Zlomenina nosových kostí sa musela prejaviť opuchom sliznice, bolestivosťou, sťaženým dýchaním cez

nos, krvácaním z nosa. V prípade, ak bol poškodený pod vplyvom alkoholu, nemusel by bolesť pociťovať
a z toho dôvodu by vyhľadal lekárske ošetrenie až po odznení tlmiaceho účinku etylalkoholu a to by
malo byť druhý deň po vzniku poranenia a nie až o dva dní. Znalec napokon uviedol aj to, že k poraneniu
žalobcu mohlo dôjsť aj pri opakovaných pádoch v predpokladanom stave opilosti bez zavinenia druhou
osobou alebo pri páde z koňa.

24. Pri ďalšom výsluchu dňa 11.4.2016 znalec MUDr. Kováč uviedol, že vychádzajúc z lekárskej správy
zo 17.2.2015 podľa popisovanej nažltlej farby hematómu pod ľavou očnicou možno ustáliť, že išlo o
staršie poranenie, ktoré mohlo vzniknúť približne pred 7 dňami. Dodal aj to, že vzhľadom na negatívnyRtg nález nos žalobcu nemusel nikto vyšetrovať, ak by lekár ho palpačne vyšetril, bol by žalobca uviedol
jeho bolestivosť.
25. Vypočutý bol ako svedok aj MUDr. Milan Varga, ktorý si však vzhľadom na odstup na odstup času

na vyšetrenie žalobcu nepamätal.

26. Z úradného záznamu OOPZ Lipany z 31.3.2016 vyplýva, že oznámenie žalobcu bolo prijaté 9.2.2015
o 20.30 hod. a konštatuje sa, že po príchode hliadky bol oznamovateľ značne pod vplyvom alkoholu.

27. Uznesením 3Pv422/2015/7707-29 z 4.5.2016 prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prešove
postúpila vec Okresnému úradu odboru všeobecnej vnútornej správy v Prešove na prejednanie
priestupku. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že nepochybne obvinený fyzicky napadol
poškodeného a spôsobil mu zranenia v zmysle znaleckého posudku, ale mimo zlomeniny nosových
kostí a čuchovej kosti, ktoré boli diagnostikované až neskôr a aj znalec vyslovil pochybnosti k dobe
ich vzniku. Z lekárskej správy vyplýva, že ošetrujúcu lekár dôsledne vyšetril poškodeného (konštatoval

aj uštipnutie hmyzom), ale nevyplýva z nej, že by sa poškodený sťažoval na bolesti nosa. Spolu so
skutočnosťou, že poškodený nevyhľadal lekárske ošetrenie hneď na druhý deň svedčia o tom, že
poškodený musel tieto zlomeniny utrpieť v inom čase a iným spôsobom. V rozhodnutí sa tiež konštatuje
aj miera účasti samotného poškodeného na konflikte - poškodený bol v bare 3 krát nerešpektoval
námietky na prítomnosť svojho psa, mal nemiestne poznámky a pri treťom vstupe tam išiel s cieľom

vyprovokovať konflikt, keď už pred vstupom si zapol nahrávacie zariadenie.

28. Sťažnosť žalobcu voči danému uzneseniu prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove zamietol ako
nedôvodnú uznesením 1Kpt 446/2016/7700 z 3.6.2016.

29. V tomto súdnom spore na návrh žalovaného bol vypracovaný znalecký posudok znaleckou
organizáciou LEGE ARTIS s.r.o. pod č. 1/2018. V ňom znalci dospeli k záveru, že pri prvotnom
vyšetrení žalobcu mohla byť prehliadnutá zlomenina nosových kostí a tá nemusela byť zjavná ani pri Rtg
snímkach. Vzhľadom na opuch, bolestivosť v okolí ľavého oka a hornej pery, nemusel ani poškodený
vnímať bolesť nosa, nakoľko zlomenina orbity (očnice) bola bolestivejšia. Podľa znalcov nedá sa vylúčiť,

že časť poranení vznikla pádom na tupý predmet alebo na zem. Vzhľadom však na zlomeninu očnice aj
nosných kostí je vysoko očakávateľné, že obe poranenia vznikli súbežne úderom päsťou. Pokiaľ ide o
pomliaždenieobochbráchiíadriekovejoblasti,tiemohlibyťspôsobenénáslednýmpádompoškodeného
na zem. V súvislosti s poškodením keramickej fazety zuba zdôraznili, že v zmysle prílohy je to stále
hodnotené 0 bodmi, a že z lekárskej dokumentácie nevyplýva či k tomuto uvoľneniu došlo v dôsledku

úrazových zmien alebo opotrebovania protetickej náhrady zubov.

30. V znaleckom posudku bolo vyčíslené bolestné žalobcu na 105 (po pripomienke žalobcu s opravou
na 110 bodov). Rozdiel oproti znaleckému posudku MUDr. Kováča spočíval len v tom, že osobitne bolo
ohodnotené položkou 113a pomliaždenie pleca a ramena vpravo - 10 bodmi a osobitne pomliaždenie

pleca a ramena vľavo, taktiež 10 bodmi, zatiaľ čo MUDr. Kováč uviedol len obojstranné pomliaždenie
pleca a ramena a to obodoval 10 bodmi.

31. Aj keď obe strany mali pripomienky k tomuto znaleckému posudku, znalecká organizácia ich
považovala za neopodstatnené a v celom rozsahu zotrvala na svojom posudku.

32. Na základe spomínaného znaleckého posudku LEGE ARTIS s.r.o. žalobca rozšíril písomným
podaním doručeným súdu 26.4.2018 nárok o bolestné za 10 bodov, teda domáhal sa úhrnne zaplatenia
2.371,80 Eur, s 5% úrokom z omeškania zo sumy 1.648 Eur od 31.1.2016 do zaplatenia a zo sumy
559 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a zo sumy 164,80 Eur odo dňa nasledujúceho po

doručení vyjadrenia zo dňa 25.4.2018 až do zaplatenia. Súd túto zmenu žaloby pripustil na pojednávaní.

33. Na návrh žalovaného bol na pojednávaní vypočutý znalec MUDr. Martin Kováč, ktorý v celom
rozsahu zotrval na svojom znaleckom posudku spracovanom vo vyšetrovacom spise. Po ozrejmení
zo strany súdu ohľadom výpovedí svedkov vo vyšetrovacom spise o tom, že po údere žalobcu zo

strany žalovaného ostalo po ňom značné množstvo krvi a že žalobca krvácal z oblasti nosa uviedol,
že krvácanie z nosa je typickým príznakom zlomeniny nosovej kosti. Vzhľadom na to, že čuchová
kosť sa nachádza v oblasti nosovej kosti, dá sa predpokladať, že ak došlo k zlomenine nosovej kosti
zlomená bola aj čuchová kosť. Orbita, ktorá sa spomína v znaleckom posudku LEGE ARTIS s.r.o. ječasťou čuchovej kosti. Uviedol preto, že najpravdepodobnejšou príčinou zranení žalobcu, pokiaľ ide o
spomínanú zlomeninu nosovej a čuchovej kosti bol úder spôsobený inou osobou. Za logický záver z
medicínskeho hľadiska považoval aj to, že v dôsledku spomínaného úrazu vzhľadom na to, že došlo k

pádu žalobcu na zem, došlo aj k poraneniu driekovej a krížovej oblasti. Je to zrejmé aj zo skutočnosti, že
žalobca už pri prvom svojom vyšetrení 11.2.2015 sa sťažoval aj na bolesti v driekovej a krížovej oblasti.

34. Znalec vysvetlil aj dôvod zaslania žalobcu na CT vyšetrenie po negatívnom rtg náleze, išlo totiž o
klinický stav žalobcu, ktorý sa sťažoval na bolesti hlavy, navyše zistený bol hematóm pod ľavým okom,

odrenina a opuch nad ľavou perou. V súvislosti s ohodnotením bolestného za pomliaždenie pleca a
ramenaznalecuviedol,žeaplikovalpoložku114,ktorúpovažovalzanajbližšieporovnateľnúsozranením
žalobcu, ktoré však nebolo možné kvalifikovať položkou 113a, ktorá predstavuje pomliaždenie ťažšieho
stupňa. Pri danej položke je uvedené bodové rozpätie 5 až 10 bodov, išlo o obojstranné pomliaždenie
pleca a ramena, ktoré obodoval 5 bodmi na každej strane, takže úhrnne pri tejto diagnóze určil 10
bodov. Ohľadom zisteného poškodenia keramickej fazety jedného zuba poukázal na to, že v správe

stomatológa sa konštatovalo, že v tom čase bol mostík pevný, žalobca mal možnosť hneď pri prvotných
vyšetreniach bezprostredne po úraze si opraviť poškodenú keramickú fazetu, ktorá sa len obrúsi a priloží
na mostík. Preto nie je možné vychádzať z príčinnej súvislosti výmeny mostíka po dvoch rokoch so
zranením žalobcu, ktoré bolo riešené v posudku.

35. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

36. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

37. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

38. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť

spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

39. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

40. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

41. Predpokladmi vzniku zodpovednostného vzťahu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je teda
protiprávny úkon (právny delikt), škoda, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie. Protiprávny úkon

predstavuje faktické správanie (konanie alebo opomenutie), ktorým sa porušuje právna povinnosť. V
danom prípade protiprávnym konaním žalovaného bolo úmyselné poškodenie zdravia žalobcu.

42. Odškodňovanie bolestného je upravené v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

43. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením
alebo odstraňovaním jeho následkov.

44.Podľa§3ods.1citovanéhozákonanáhradazabolesťsaposkytujejednorázovo;musíbyťprimeraná

zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

45. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8 ). Sadzby
bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti .46. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách
podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti
najlepšie porovnať.

47. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma

sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

48. Podľa 9 ods. 1 citovaného zákona posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v
príloheč.1vI.aIII.časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.

49. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03594-OL-2014 zo dňa
14.5.2014 výška náhrady za bolesť na rok 2014 za 1 bod je 16,48 Eur.

50. V danom prípade je nepochybné, že žalobca utrpel zranenia, ktoré boli popísané v znaleckom

posudku MUDr. Kováča a znaleckej organizácie LEGE ARTIS s.r.o. Sporným bolo to, či tieto zranenia sú
v príčinnej súvislosti s jeho fyzickým napadnutím žalovaným. To, že žalovaný udrel žalobcu päsťou do
tváre je nesporným faktom, ktorý potvrdil sám žalovaný a ktorý je navyše preukázaný aj právoplatným
rozhodnutím o priestupku, ktorým je súd v tomto konaní viazaný s poukazom na § 193 CSP. V tejto
súvislosti však je potrebné zdôrazniť, že viazaný je len rozhodnutím o vine, teda o spáchaní priestupku

a nie ustálením následkov, teda rozsahom zranení.

51. Prvé tri už spomínané predpoklady zodpovednosti za škodu vrátane príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti škodcu a vznikom škody je povinný preukázať poškodený, teda žalobca.
Predmetom sporu sa stalo posúdenie príčinnej súvislosti medzi úderom päsťou zo strany žalovaného a

spomínanými zraneniami žalobcu. Námietky žalovaného spočívali v tom, že žalobca vyhľadal lekárske
ošetrenieažodvadniažeprijehoprvomošetrenínachirurgiižiadnezlomeninyzistenéneboli,nepotvrdil
ich ani vtedy vyhotovený rtg snímok a konštatované boli až pri neskoršom CT vyšetrení. Tieto výhrady
žalovaného však boli vyvrátené oboma znaleckými posudkami a tiež výpoveďou znalca MUDr. Kováča.
MUDr. Kováč už v posudku uviedol, že ani pri palpačnom vyšetrení lekárom vzhľadom na to, že ide

o drobné zlomeniny, nemusí ich lekár zistiť. Ani bolesť v oblasti nosa nemusel žalobca vnímať, keďže
zlomenina orbity (očnice) je bolestivejšia (znalecký posudok LEGE ARTIS). Pritom súd pripomína, že
z prvej lekárskej správy je nesporné, že žalobca sa sťažoval na bolesti hlavy a teda nemusel vedieť
lokalizovať presne miesto bolesti, keďže očnica aj nos sú súčasťou hlavy. Oba znalecké posudky sú
zhodné aj v tom, že ani Rtg spomínané zlomeniny nemusel zistiť, ale až podrobnejšie CT vyšetrenie. Ani

skutočnosť, že žalobca nešiel na lekárske vyšetrenie hneď nasledujúci deň po zranení, ale až o dva dni,
nemôže byť vyhodnotená v neprospech žalobcu. Ten totiž logicky vysvetlil to tým, že mal opuchnuté oko,
bál sa preto viesť motorové vozidlo. Navyše je nesporné, že v čase zranenia bol značne pod vplyvom
alkoholu, čo nepochybne malo aj nasledujúci deň nie pozitívny vplyv na to, ako sa cítil a ovplyvnilo to
aj jeho správanie. Pre zistenie príčinnej súvislosti medzi zraneniami žalobcu vrátane zlomenín čuchovej

a nosovej kosti bolo dôležité (okrem znaleckých posudkov) aj to, že svedkyňa T. vo svojej výpovedi v
rámci vyšetrovania uviedla, že po zranení žalobcu zostalo na podlahe značné množstvo krvi. U žalobcu
však žiadna tržná rana zistená nebola, napríklad aj na pere konštatuje stomatológ len opuch bez tržnej
rany. Muselo teda u neho dôjsť k zraneniu nosa a to opäť potvrdili niektorí svedkovia tohto incidentu,
keď vypovedali v rámci vyšetrovania o tom, že žalobca krvácal z nosa alebo oblasti nosa (svedok V.V.,

Y. E., H.). Keďže žalobca krvácal z nosa značne, vedie to k záveru, že žalovaný mu úderom spôsobil
spomínané zlomeniny, čo napokon vo svojej výpovedi potvrdil aj znalec MUDr. Kováč. Napokon aj
fotografia žalobcu ním zhotovená krátko po útoku svedčí o nie malichernom zranení a tiež o vyššej
intenzite úderu.

52. Súd teda vychádzal zo záveru, že žalovaný spôsobil žalobcovi zranenia, ktoré boli konštatované
v oboch znaleckých posudkoch, za ktoré mu prináleží bolestné. Súd pritom vychádzal z bodového
ohodnotenia podľa znaleckého posudku LEGE ARTIS, ktorým osobitne bolo ohodnotené pomliaždenie
pleca a ramena vpravo a vľavo, nakoľko ide o samostatné zranenia. Súd teda nepovažuje za správneohodnotenie tohto zranenia znalcom MUDr. Kováčom, ktorý ako vysvetlil na pojednávaní, vychádzal
nie z položky 113a, ale z položky 114 označenej ako povrchovej rany chirurgicky ošetrenej, keďže súd
považuje za porovnateľnejšiu s diagnózou žalobcu položku 113a a nie je položku 114, vzhľadom na to,

že k žiadnej rane a navyše chirurgicky ošetrenej na ramene a pleci žalobcu nedošlo.

53. Za 110 bodov podľa znaleckého posudku LEGE ARTIS bolestného vychádzajúc z hodnoty 16,49
Eur za jeden bod, tak náhrada bolestného činí 1.812,8 Eur.

54. Za problematickú však súd považuje náhradu škody predstavujúcu náklady na zhotovenie nového
keramického mostíka. K tomu totiž došlo až 2 roky po úraze. Je síce pravdou, že z lekárskej správy
stomatológa, ktorý tento úkon realizoval 16.2.2017 vyplýva, že pacient je po úraze druhého horného
rezáka a že korunka bola zlomená a preto bolo nutné zhotoviť nový keramický mostík, ale ide o iného
stomatológa, ako bol pri prvom ošetrení žalobcu po úraze, ktorý konštatoval len poškodenie korunky
zuba bez fraktúry. Pokiaľ teda o dva roky došlo k zlomeniu korunky, nie je možné vysloviť záver o

priamej príčinnej súvislosti s napadnutím žalovaného. To napokon vo svojej výpovedi uviedol aj znalec
MUDr. Kováč. Príčinná súvislosť by totiž musela byť preukázaná jednoznačne, len jej pravdepodobnosť
nepostačuje (R21/92). Žalobca si pritom uplatňuje náhradu nákladov za zhotovenie a osadenie nového
keramického mostíka, čo bolo zrejme nutné kvôli zlomenej korunke jedného zo zubov, ktorý je jej
súčasťou. K zlomeniu tejto korunky však nepochybne nedošlo po napadnutí žalovaným. Žalobca

sa podrobil ošetreniu u stomatológa 11.2.2015, ktorý však nekonštatoval nutnú výmenu mostíka. Z
predložených listinných dôkazov nie je známy rozsah poškodenia zuba č. 22, ale zároveň sa konštatuje
endodontické ošetrenie tohto zuba. Súd preto nepovažuje za hodnoverný dôkaz na preukázanie tejto
príčinnej súvislosti potvrdenie vystavené po 2 rokoch od úrazu iným stomatológom, v ktorom sa len
uvádza, že pacient je po úraze zuba, ale nepreukazuje, že k zlomeniu mostíka došlo v príčinnej súvislosti

práve s týmto úrazom. V tomto prípade je významná aj časová súvislosť a tá nie je daná, keďže výmena
mostíka bola realizovaná až po dvoch rokoch.

55. Aktuálny sporový poriadok zakotvuje dôsledné uplatnenie princípu formálnej pravdy, kladie zvýšený
dôraz na procesnú aktivitu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej

presun takmer bezvýnimočne na procesné strany. Len celkom výnimočne súd môže vykonať dôkazy,
ktoré procesné strany nenavrhli (§ 185 ods. 3 CSP), čo však nie je tento prípad.

56. Civilný sporový poriadok v článku 8 alebo v § 132 CSP zakotvuje spomínanú dôkaznú povinnosť
strán v sporovom poriadku t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana má teda jednak

povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobne vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia
a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že
z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v neprospech.

57. V danom prípade pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadom preukázanie
príčinnej súvislosti uplatnenej škody 559 Eur za výmenu mostíka s útokom žalovaného súd žalobu v
tejto časti zamietol.

58. Následne sa súd zaoberal aj spoluzavinením žalobcu na vzniknutej škode. V zmysle § 415
Občianskeho zákonníka totiž sa má každý správať tak, aby ku škode nedošlo. Správanie žalobcu však
tomutonenasvedčovalo.Bolonesporné,ževčaseincidentubolžalobcaznačnepodvplyvomalkoholu.V
inkriminovanýdeňbolvbaretrikrátaprovokovalžalovanéhoajehospoločnosť,čiužzapájanímsadoich
rozhovoru, hoci mu dávali najavo, že si to neželajú alebo nevhodnými výrazmi na ich adresu. Druhýkrát

prišiel do baru so psom bez vodítka a košíka, voči čomu tak majiteľka zariadenia ako aj spoločnosť
žalovaného mali výhrady a došlo aj k slovnej roztržke. Napriek tomu žalobcu sa do baru vrátil znovu aj so
psom, opäť bez vodítka a košíka so zjavným zámerom vyprovokovať konflikt, čomu nasvedčuje aj to, že
mal zapnuté nahrávacie zariadenie. Do baru navyše prišiel aj s palicou a jeho vysvetlenie ohľadom nej
súd nepovažoval za dostatočné. Vstup žalobcu do baru aj s palicou za okolností, keď žalobca očakával

konflikt, nasvedčuje zjavnej provokácii zo strany žalobcu. Nepochybne však spomínanú palicu žalobca
nestihol použiť, pretože súd neuveril výpovedi žalovaného, jeho bratov a priateľov z vyšetrovania, ktorí
až v neskorších výpovediach tvrdili, že pri konflikte žalobca vyberal palicu zo zadného vrecka. Súd
týmto výpovediam neuveril, pretože dôveryhodnejšie boli ich prvé výpovede, v ktorých sa vôbec o palicinezmieňovali a predovšetkým bola dôležitá samotného žalovaného, ktorý spontánne vypovedal o tom,
že až po páde žalobcu na zem po jeho údere si všimol, že mal za chrbtom palicu. Dokonca na výslovnú
otázku vypočúvajúceho kedy túto palicu prvýkrát zaregistroval, či už v čase fyzického napadnutia alebo

až keď žalobca ležal na zemi odpovedal, že až keď ležal na zemi. Súd zároveň zohľadnil aj to, čo
vypovedali zhodne všetci svedkovia incidentu a to už pri prvých výsluchoch, že prvý sa zahnal rukou pri
konflikte smerom na žalovaného a jeho brata sám žalobca a na to žalovaný reagoval úderom. To všetko
sú okolnosti svedčiace o výraznej miere účasti žalobcu na incidente, ktorý súd vyhodnotil až na 50%. Pre
úplnosť súd dodáva, že neuveril výpovedi žalovaného o tom, že prvý ho fyzicky napadol žalobca tým,

že ho sotil medzi stoly, pričom opäť vychádzal z prvotných výpovedí samotného žalovaného a svedkov
incidentu z vyšetrovania, ktorí o tejto okolnosti sa vôbec nezmieňovali.

59. Súd poukazuje tiež na to, že nevychádzal zo záveru, že žalovaný si plnil len tzv. zakročovaciu
povinnosť v zmysle § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako už súd uviedol, nebolo preukázané, že by
žalobca prvý fyzicky napadol žalovaného, ale za preukázané mal to, že prvý sa vyhnal na žalovaného

rukou. Žalovaný sa však nezachoval adekvátne a primerane okolnostiam a na vzniknutú situáciu mal
reagovať iným spôsobom.

60. Súd teda považoval žalobu za dôvodnú len ohľadom sumy 906,4 Eur, čo je 50% zo sumy 1812,8
Eur titulom náhrady bolestného a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

61. Z prisúdenej sumy súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

62. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

63. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

64. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

65. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

66. Výzva veriteľa na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka predstavuje jednostranný právny
úkon veriteľa, ktorý musí byť adresovaný dlžníkovi (žalovanému) a účinný je až doručením žalovanému.

67. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za bolestené podľa znaleckého posudku MUDr. Kováča
vo výške 1.648 Eur pri svojom výsluchu dňa 29.1.2016 v rámci vyšetrovania, na ktorom bol prítomný aj

právny zástupca žalovaného. Ten ho však zastupoval len vo veci obhajoby za prečin ublíženia na zdraví.
V rámci spomínaného výsluchu vtedy žalobca uviedol, že sa pripája k trestnému stíhaniu a v prípade
právoplatného odsúdenia žiada od žalovaného uhradiť uvedenú sumu. Žalovaný však odsúdený nebol,
navyše podľa názoru súdu nepostačuje, ak na spomínanom výsluchu bol prítomný advokát žalovaného,
ktorýhozastupovalvtomčaselenvtrestnejvecianievovecináhradyškody.Žalovanýsapretodostaldo

omeškania so zaplatením dlhu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka až potom, čo mu bola doručená
žaloba, teda od 10.3.2017, keďže žaloba mu bola doručená 9.3.2017. 50% zo sumy 1.648 Eur je 824
Eur, preto z tejto sumy (vzhľadom na 50% spoluzavinenie) súd priznal úroky z omeškania od 10.3.2017
a zo zvyšku prisúdenej sumy až po doručení rozšírenia žaloby právnemu zástupcovi žalovaného t.j.
od 16.2.2019. Súd preto žalobu zamietol aj v časti úrokov z omeškania za predchádzajúce uplatnené

obdobie.

68. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP.
Žalobca bol v spore úspešný len podiele 38,21% a žalovaný v podiele 61,79%, takže podľa zásadypomeru úspechu strán v spore vznikol nárok na náhradu trov konania len žalovanému a to v rozsahu
23,58% (61,79 - 38,21). Zároveň však súd zohľadnil okolnosti tohto prípadu, skutočnosť, že žalovaný
sa dopustil protizákonného konania voči žalobcovi, ktorému mu úmyselne spôsobil ublíženie na zdraví,

súd zohľadnil aj to, že miera posúdenia spoluúčasti žalobcu na vzniknutej škode bola na úvahe súdu a
preto považoval za spravodlivé úspešnejšiemu žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov konania.

69. Súd rozhodol aj o nároku znaleckej organizácie LEFE ARTIS, s.r.o. na náhradu znalečného, keďže
za vypracovaný znalecký posudok nemá uhradené znalečné vo výške 597,35 Eur a za jeho doplnok

vo výške 70,34 Eur. Zaplatená záloha totiž nepostačovala na úhradu znalečného. O danom nároku súd
rozhodol podľa výsledku sporu a zaviazal obe strany podľa podielov ich neúspechu v spore na náhradu
tohto znalečného.

70. O pripustení zmeny žaloby, o ktorej súd rozhodol na pojednávaní s poukazom na § 139, § 140 ods. 1,
§ 142 s použitím § 143 CSP súd rozhodol na pojednávaní. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu

v čase tohto procesného rozhodnutia už nebol prítomný na pojednávaní, je potrebné toto rozhodnutie
doručiť menovanému s poukazom na § 142 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.