Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244710
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111244710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov

JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobkyne: D. Y., T. X, Bratislava,
zastúpenej FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika,
za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody
1.463,40 eura s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. č.k.
15C/201/2011-334, zo dňa 3.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 1.463,40 eura s prísl., predstavujúcej náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“ alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými
papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník s CP“). Ďalej súd prvej inštancie zamietol
návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods.1 písm. d), § 9 ods. 1, 2
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zák. č.
514/2003 Z.z.), § 127 ods. 2, § 128 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách,
keď z obsahu žaloby mal za zrejmé, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha náhrady škody titulom
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. V odôvodnení uviedol,
že žalobkyňa bola členkou družstva, jej členstvo v družstve zaniklo dňa 20.1.2011, túto skutočnosť mal

preukázanú z obsahu potvrdenia o zániku jej členstva v PDSI zo dňa 17.3.2011. V zmysle predmetného
potvrdenia družstvo žalobkyni potvrdilo vznik nároku na vyplatenie vyrovnávacieho podielu 1.463,40
eura, ktorého splatnosť družstvo určilo do 20.7.2011. Uviedol, že na základe schváleného Prospektu
investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/SPI z 21.3.2002, právoplatným 28.3.2002, bolo
družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície
bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné
rozhodnutie. Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 2.6.2008 mal preukázané založenie zmluvného vzťahu

medzi družstvom a obchodníkom s CP. Predmetná zmluva bola obchodníkom s CP vypovedaná
listom z 30.3.2010 s účinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone družstvo listom z 15.4.2010 požiadalo
NBS o preskúmanie postupu obchodníka s CP. V tomto čase družstvo však nepodalo žalobu voči
obchodníkovi s CP o náhradu škody, ale žiadalo NBS o riešenie situácie. Na základe zistenéhoskutkového stavu do 1.6.2010 - NBS ako aj jej právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade
so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, postupovali správne vo
vzťahu k družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z obsahu

správ nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií družstva; ani po rokovaní so
štatutáromdružstvaakoajsostatnýmištatutármidcérskychspoločnostídružstva.Obsahprerokovaných
skutkových okolností o činnosti družstva mal súd prvej inštancie preukázaný zo zápisu z prerokovania
problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.8.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS list
s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom

pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev
vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi
spoločnosťami CI HOLDING, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru družstva
narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej
strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými
vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia

družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentmi by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI
HOLDING, a.s. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené
najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo
prísťkichohrozeniu,resp.narušeniudôveryhodnostidružstiev,akbynebolonaďalejzostranyichčlenov
možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie

pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany
členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči
jednotlivým družstvám. Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo o preskúmanie
postupu obchodníka s CP potom, čo mu vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných
dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu žalovanej mal súd prvej inštancie

preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u obchodníka s CP dohľad na mieste.
NBS v tomto období vyzvala družstvo listom z 20.4.2010, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku
Prospektu investície tak, aby družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov,
keďže NBS zistila, že podstatná časť Prospektu investície sa stala neaktuálna. Z obsahu listinných
dôkazov mal súd prvej inštancie ďalej preukázané, že družstvo predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť

o schválenie dodatkov k Prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21 ods.
1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 z 10.5.2010 na čas,
kedy družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom
predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím
OPK-5664/1-5/2010 z 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov k Prospektu investície

zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS č. GUV-1744/2010 z 8.12.2010,
právoplatným 16.12.2010. NBS súbežne začala voči družstvu konanie o uložení sankcie podľa § 144
ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, za porušenie ustanovenia
§ 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods.1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., rozhodnutím ODT-10890-4/2010 z 30.5.2011,

právoplatným 18.7.2011. Týmto rozhodnutím NBS družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak
nezakázala vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči družstvu ako podnikateľskému
subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov o činnosti družstva ako aj obchodníka s
CP podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania
trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa

odboru boja proti korupcii č. k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté
trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa §
221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

3. Súd prvej inštancie vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle § 9

zák. č. 514/2003 Z.z., keď uviedol, že žalobkyňa bola povinná preukázať zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom NBS pri výkone dohľadu nad družstvom, ktorého bola členkou. Mal za to, že zákonné
podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu musia byť splnené kumulatívne, bez ohľadu
na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Bol názoru,

že žalobkyňa nepreukázala, že by NBS vo vzťahu k PDSI nesprávne úradne postupovala. Práve
naopak, v konaní mal za preukázané, že NBS až od účinnosti zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách, t.j. od 1.6.2010, bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,
či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nevykonávala aani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v
rozpore s ustanoveniami zák. č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zák. č. 566/2001 Z.z. o

cenných papieroch a investičných službách a zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Na
uvedenom základe súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala jednu z
troch podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody a to nesprávny úradný postup NBS; preto sa v
konaní ďalej nezaoberal správnosťou vyčíslenej výšky škody. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom o cenných papieroch

regulovaná len čiastočne v ustanovení § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách. Alternatívne investičné možnosti začala v rámci Európskej únie regulovať
až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8.6.2011 o správcoch alternatívnych
investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení ES č.
1060/2009 a EÚ č. 1095/2010, smernice EÚ 2011/61/EÚ, ktorú podľa jej článku 66 ods.1 mali
členské štáty EÚ vrátane Slovenskej republiky prevziať do svojich právnych poriadkov do 22.7.2013.

Skonštatoval, že prevzatie smernice sa má vykonať na základe vládneho návrhu novely zák. č. 203/2011
Z.z. o kolektívnom investovaní a zák. č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách. Súd
prvej inštancie žalobu zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne
uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi,
ktorý mu je povinný plniť. Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody uplatnila v konkurznom konaní

vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 voči úpadcovi - PDSI, ktorého bola členom,
čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti
pohľadávky poškodeného, ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa,
keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok žalobkyne na základe
právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka žalobkyne bola síce správcom

konkurznej podstaty popretá (čo však neznamená, že počas incidenčného konania pohľadávku žalobcu
neuzná),žalobkyňasiuplatnilapohľadávkuincidenčnoužalobou.Keďževšaksúddoposiaľotejtožalobe
nerozhodol a konkurz nie je ukončený, nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá žalobkyni vznikla a
žaloby na začatie konania o zaplatenie škody súd prvej inštancie považoval za predčasne podané.
Žalobu zamietol aj z dôvodu, že žalobkyňa ako bývalá členka družstva, ktorá sa stane v dôsledku

nevyplatených finančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje nároky na náhradu škody
môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok
vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie družstva podľa
ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti uviedol, že Obchodný zákonník v § 251
ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene

družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči
družstvu za ním spôsobenú škodu, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet
uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej
komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak
je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a

tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva
voči členom predstavenstva družstva, ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú
zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v danej veci právne relevantným prípadný nesprávny úradný

postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému
subjektu, ktorým je družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do
úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobkyni vznikla škoda.
Žalobkyňa poukázala, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu NBS nad
činnosťou obchodníka s CP s tým, že PDSI poskytovalo finančné prostriedky potom, ako ich získalo

od nej, obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Konštatoval, že medzi družstvom a
obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní
plniť z uzavretej zmluvy. Z uvedeného vyvodil záver, že ak družstvo zistilo, že obchodník s CP si svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok,
na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok; len v prípade, ak by sa PDSI svojej pohľadávky

nedomohlo voči obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúceho zo zmluvy, bolo by (teoreticky) možné
dospieť k záveru, že družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom
NBS, spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s CP. Mal za to, že v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom -obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane družstva, čo však mal za subjekt odlišný od
žalobkyne. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie prípadný nesprávny úradný postup
NBS vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s CP za právne irelevantný a preto sa ním ani nezaoberal;

tento svoj záver odôvodnil tým, že na strane žalobkyne nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej
súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad
obchodníkom s CP. V konaní mal ďalej za preukázané, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom -
družstvom nezanedbala, keď PDSI bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad
nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami

§ 125 až 128 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. V súlade s tým Úrad
pre finančný trh schválil družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods.
4 v spojení s § 125 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách), t.j.
či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť
údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány PDSI. Žalovaná tiež preukázala, že nebolo
v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení (alebo správe) portfólia. Prospekt investície mal podľa

zákona obsahovať len zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná náležitosť podľa § 128 ods.
1 písm. a) bodu 10 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách). Uviedol, že
NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva, pretože v takom prípade by došlo
k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či

vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Mal za zrejmé, že Slovenská
republika ako štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti PDSI a jeho majetkovoprávnych
vzťahov, v ktorých má autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy družstva sa spravovali v danom
čase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Žalobkyňa ako členka družstva (podnikateľského
subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden

vplyv, ale práve naopak, prostredníctvom členskej schôdze, ktorá je najvyšším orgánom družstva,
členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. A keďže žalobkyňa nepreukázala, že
realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak, aby aktívne zasahovala do činnosti družstva
za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov družstva,

súd prvej inštancie s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobu zamietol.

5. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie ďalej zamietol návrh žalobkyne na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konštatujúc,
že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o žalobkyňou položených otázkach nie je nevyhnutné pre meritórne

rozhodnutie veci. Návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietol aj z dôvodu, že nie je súdom, proti
rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal z dôvodu, že si náhradu
trov konania neuplatnila, nakoľko jej trovy konania nevznikli.

6. Proti zamietajúcej časti rozsudku, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne vo veci samej,
podala odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť, žalovanej uložiť povinnosť
zaplatiť žalobkyni náhradu škody 1.463,40 eura s príslušenstvom, alternatívne žiadala rozsudok v
napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. V odvolaní namietala, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súdu prvej inštancie vytkla neúplné

zistenie skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie
nezohľadnil, že NBS nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp
právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať

právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými
právnymi predpismi, t.j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzala
z garancie NBS ako orgánu dohľadu, spoliehala sa, že nedôjde ku škode na jej úkor; uviedla, že nemohla
predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho
obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom

investícií nedefinoval. Postup NBS bol preto z jej pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa
na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že
vykonáva dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa
§ 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, ale nie dohľad nadjeho celkovou činnosťou posúdila ako úplne irelevantný, ak nemohla o takto zúženom dohľade orgánu
dohľadu vedieť. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu,

ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Za obzvlášť
nepochopiteľný považovala záver, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí
bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom
stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola "bdelá" s tým, že jej nepatrili ani
zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými by mohla

zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci subjekt k
dodržiavaniu zákona. Vychádzala zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a
podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1
predmetného zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007) družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany

NBS napriek tomu, že v priebehu celého konania žalovaná tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu
(Prospektinvestícií,vydanývtedajšímÚradomprefinančnýtrhanáslednepravidelnekontrolovanýNBS)
a obchodníkovi s CP. Mala za to, že povinný zákonný dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný
tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení

na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou
obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných
subjektov, teda aj žalobkyne. Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing. S. T., Csc. preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené

portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová
spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné
prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s
obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou
stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek,

a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a.s., CI REALITY, s.r.o., a GLOBAL production,
s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s. a
vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. C. Č.,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Poukázala tiež na to, že NBS naďalej akceptovala
stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING,

akciová spoločnosť a obchodníkom s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi s CP (v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov
a v rámci nich aj výslovne pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch), ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila
svoje kompetencie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a

neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať
činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo
udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka s CP). Mala za zrejmé, že následné
podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do
nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do PDSI, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným

prístupomksvojimkompetenciámzapríčinilaajto,žeužnemohlarozpoznaťrizikosvojejinvestície,resp.
že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila.
Poukázala ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na
činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných
papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala porušovanie právnych predpisov minimálne od

roku 2008 do roku 2011.

7. Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,

nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle
NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva PDSI za účelom prerokovania
nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovoprepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú
nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už k 31.12.2006. Na

uvedenom základe mala za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s §
128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách od 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011
(zákazom činnosti). Mala tiež za to, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť
podať veriteľovi, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu na náhradu škody proti štátu

a nerobí takúto žalobu predčasnou, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či
aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v
konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na
konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012,
sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej
podstaty o stave daného konkurzu. Z vedeného vyvodila, že žiadna platná právna norma neumožňuje

vysloviť záver o predčasnostipodania žaloba a to anivtedy, ak doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie
od subjektu, ktorý jediný je (podľa názoru žalovanej a súdu prvej inštancie) povinný jej dané plnenie
vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo
podanieobčianskoprávnej,čiinejžalobyonáhraduškody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizácii

fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon
v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to
podľa žalobkyne znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna
zodpovednosť, je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedla, že z
písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že v

konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z
neukončených súdnych sporov proti NBS, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe
a iným subjektom a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jej možnosť svoju pohľadávku z konkurzu
uspokojiť. Záverom v odvolaní poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M Cdo/11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej

inštancie vyplýva, že ním vyžiadané listinné dôkazy, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne
vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne
posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne

správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii
všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené žalobkyňou alebo
ňou. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj

právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože
na súde prvej inštancie už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických
veciach. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo
a právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázala vznik škody.

K námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že zo zápisnice z pojednávania jasne
vyplýva skutočnosť, že súd prvej inštancie oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval, o aké doklady išlo a oboznámil ich
obsah.

9. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Co/605/2014-371, 3Co/612/2014 zo dňa 27.11.2014,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil; žalovanej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2 Cdo 151/2015 zo dňa 14.12.2015,
uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo výroku, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec

mu v zrušených častiach vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že nedoručením vyjadrenia žalovanej k
odvolaniu žalobkyne odvolateľke došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a zároveň k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom; vychádzajúc z
uvedeného zohľadnil, že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne bolo formulované ako právna askutková argumentácia a žalobkyni mala byť preto daná možnosť sa s týmto podaním oboznámiť. Keďže
porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom nerešpektujúcim princíp rovnosti
zbraníbolodôsledkomnesprávnehopostupusúdovvodvolacomkonaní,bolažalobkyniodňatámožnosť

konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.

10. Súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne odvolateľke - žalobkyni
(prevzaté dňa 14.11.2016). Odvolací súd žalobkyni v súlade s § 374 ods. 1 C.s.p. dal možnosť vyjadriť
sa k nemu v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy a následne viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), opätovne preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal
odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.5.2017 (§ 378 ods. 1, § 219
ods. 3 C.s.p.).

11. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny

a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

12. V zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu

na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný
postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu
pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu

poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom
prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do
úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.),
teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,
že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť

dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo
dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle §
125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na
základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a

investičných službách (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zák. č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby
od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
(§ 128 ods. 1 písm. h) cit. zákona) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a

tedaanidružstvu,žiadnepovinnostivoblastirozloženiarizík,narozdielodinýchdohliadanýchsubjektov,
napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI
nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad
finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej
úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až 130 zák. č.

566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. Je potrebné poukázať i na to, že žalobkyňa
si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zák. č. 566/2001 Z.z.vypustené novelou vykonanou zák. č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho žalobkyňa
vedománebola,nemožnotopričítaťnaťarchužalovanejvzmyslezásady,podľaktorejneznalosťzákona
neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu NBS

nad činnosťou družstva nemala vedomosť. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o
povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti portfólia družstva, nakoľko zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných
papieroch a investičných službách neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v
tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je nepochybné, že ak má
byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie

svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno
prehliadnuť,žeštátjepovinnýstriktnedodržiavaťprávovjehoideálnej(škodunepôsobiacej)interpretácii
vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti
za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí
vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré

jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom
s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných
papierovainýchfinančnýchnástrojovainýchoperáciísúvisiacichsriadenímportfóliadružstva,čovpraxi
znamenalo, že obchodník s CP obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená,
že riziko nieslo samotné PDSI, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na

nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zák.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách). V danom prípade išlo o služby, ktoré
družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených
operácií nie je zaručená. Žalobkyňa si ako členka družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo
portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť

(čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až
do rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP
povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej
banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako
regulovanú NBS. Činnosť PDSI, ktorého bola žalobkyňa v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky

investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma
nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j. riziko v zmysle
neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať
primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť družstva voči
žalobkyni.

14. Odvolací súd ďalej v názorovej zhode so súdom prvej inštancie poznamenáva, že ani prípadný
nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho
konania pre úspech žalobkyne v konaní právne významný, pretože na strane žalobkyne nemohlo dôjsť
k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným

postupomNBS(pridohľadenadobchodníkomsCP)anipodľazák.č.566/2001Z.z.ocennýchpapieroch
a investičných službách a ani podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže
žalobkyňa v rozhodnom období nebola (a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom
s CP. Zisťovanie naplnenia nesprávneho úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad
obchodníkom s CP preto nebolo dôležité. Napriek uvedenému sa však s námietkou žalobkyne, o

nedostatočných opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka s CP pri činnosti voči PDSI, nie je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k
obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým
uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008,
č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne

rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie
na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa sa
nemôževkonanídomáhaťnáhradyškodytitulomnesprávnehoúradnéhopostupuspočívajúcomvtakom
pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia
sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné

považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo
strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených
záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.15. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003
Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala žalobkyňa, jeho interpretácia
je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom
spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli
v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie
R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade

prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako
predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe
právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so
závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého
otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku
ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia

veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schváleníkonečnejsprávy,akznejbudezrejmé,žedosiahnutývýťažokspeňaženiakonkurznejpodstaty
nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení
veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva
záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania.

Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu
za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží
v konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než
pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu

majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto
stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci
konkurznéhokonanianedostanenič)avzhľadomnatonemožnoustáliťanivýškuškody.Pretojesprávny
záver súdu prvej inštancie i v tom, že žaloba bola podaná predčasne.

16. K námietke žalobkyne, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvej inštancie, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na

pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba,
následné podania žalobkyne a vyjadrenie sa žalovanej boli vzájomne účastníkom súdom prvej inštancie
doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo zápisnice z pojednávania
nariadeného na deň 3.7.2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie v zmysle § 119 ods. 5
O.s.p. oboznámil účastníkov konania s doposiaľ vykonaným dokazovaním a s obsahom spisu. Uvedené

znamená, že žalobkyňou vytýkané procesné pochybenie súdu prvej inštancie o riadnom nevykonaní
dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129
ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a §

453 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok
na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).