Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200192
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7012200192.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr.

Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu: KOVOZBER, s.r.o., Radlinského
č. 28, Spišská Nová Ves, IČO 31 633 404, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom a
daňovým poradcom, Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9812301/5053/12/Kor zo dňa 27.1.2012, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves, č. 9812301/5053/12/Kor
zo dňa 27.1.2012 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi trovy konania v sume 1065,12 Eur, na účet právneho
zástupcu JUDr. Eugena Kostovčíka, advokáta so sídlom na Gelnickej č. 33 v Košiciach, do 3dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 9812301/5053/12/Kor zo dňa 27.1.2012 žalovaný podľa § 63
ods. 6 zák.č. 511/1992Zb. v znení nesk. predpisov, § 165 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.,z. o správe daní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov, nepriznal žalobcovi úrok za oneskorené
vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt žiadosťou zo dňa 30.12.2011 žiadal priznať úrok za
oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007. Za
uvedené zdaňovacie obdobie bol daňovému subjektu priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom
priznaní, rozhodnutie bolo vydané po ukončení daňovej kontroly dňa 10.3.2008 pod č. 732/230/8874/08/
Bôž. Citoval ust. § 79 ods. 1, 2 zák.č. 222/2004 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2008, ďalej len „zákon
o DPH“. Zaujal právne stanovisko, že vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle § 79 ods. 2 zákona o
DPH v znení účinnom do 31.12.2008 sa nepovažuje za prípad, keď nebola dodržaná lehota na vrátenie

nadmerného odpočtu a preto správca dane nie je povinný v zmysle § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení nesk. predpisov,
v nadväznosti na ust. § 165 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní /daňový poriadok/ a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov zaplatiť daňovému subjektu úrok za oneskorené
vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2007.

V zákonnej lehote podal žalobca žalobu na súd. Žalobný dôvod spočíval v argumentácii, že smernica

Rady 2006/112/ES riešila otázku okamihu, kedy vzniká daňovému subjektu v prípade vrátenia
nadmerného odpočtu na základe daňového priznania k DPH platiteľovi dane nárok na úroky od správcu
dane - rozsudok Súdneho dvora EÚ C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD zo dňa 12.5.2011 /návrh na
začatie konania o prejudiciálnej otázke podľa čl. 183 cit. smernice/.Žalovaný vo výroku uvádza, že podľa § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., § 165 ods. 2 zák.č. 563/2009
Z.z. nepriznáva žalobcovi úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie júl 2007, s poukazom na § 79 ods. 1, 2 zák. o DPH, účinnom do 31.12.2008.
Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 7.3.2008 a nadmerný odpočet bol vrátený
v lehote 10 dní od skončenia kontroly. Vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH
účinnom do 31.12.2008 sa nepovažuje za prípad, keď nebola dodržaná lehota na vrátenie nadmerného
odpočtu a preto správca dane nebol povinný podľa § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., § 165 ods. 2

zák.č. 563/2009 Z.z..

Napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ust. čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 86
zákona o DPH ktorým sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené
v prílohe č. 6 a so smernicou Rady 2006/112/ES.

Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne nestanovuje povinnosť platiť úrok správcom dane
platiteľovi v prípade vrátenia nadmerného odpočtu na základe daňového priznania k DPH. Z uvedeného
dôvodu žalobca v žiadosti nežiadal o zaplatenie úroku podľa § 63 ods. 6 zákona o správe daní, v
nadväznosti na ust. § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. Žalovaný vo výroku uviedol § 63 ods. 6 zákona
o s práve daní, preto nepriznanie úroku z tohto titulu nemá právne opodstatnenie.

Žalobca ďalej v dôvodoch žaloby poukázal aj na priamu a nepriamu aplikáciu smernice ES.

Podľa čl. 183 smernice 2006/112/ES, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/138/ES, ak za dané
zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štátny môžu rozdiel

buď preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia. Členské
štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška nadmerného odpočtu predstavuje
zanedbateľnú sumu, citujúc bod 2 výroku rozsudku C-107/10 Súdneho dvora EÚ.

Uviedol ďalej, že v súvislosti s vyššie citovaným rozsudkom SD EÚ je potrebné sa zaoberať s otázkou,

aká časť predmetného rozsudku v konaní o predbežnej otázke je záväzná. Súdny dvor nerozhoduje
spor, ale podáva odpoveď na jednu, či viac právnych otázok. Vnímať text zvýraznený tučne na konci
rozhodnutia Súdu v konaní o predbežných otázkach ako výrok /dispositif/ a zvyšok rozhodnutia ako
odôvodnenie /motifs/ vychádza z nepochopenia štruktúry argumentácie Súdneho dvora.

Podľa názoru žalobcu, v zmysle predmetného rozsudku vyplýva nasledovné :

- na výkon práva na kontrolu a vrátenie preplatku DPH sa vzťahuje princíp proporcionality, zásady
ekvivalencie a efektivity a ochrany legitímnej dôvery,

- právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť.
Toto právo sa predovšetkým uplatňuje na celkovú výšku daní, ktoré zaťažujú plnenia uskutočnené na
vstupe,

- je bezpredmetné, ak postup správnych orgánov je podľa vnútroštátnych predpisov správny alebo nie,

ale objektívne je časový rozdiel medzi tým, kedy bol nadmerný odpočet fakticky vrátený a kedy vrátený
malbyť.AkpodľajudikatúrySúdnehodvoraEÚvprípadeoprávnenýchkontrolnýchprocedúrjenakoniec
vyrubený nadmerný odpočet rovnakým ako ho platiteľ priznal, potom platiteľ dane má nárok na úrok z
omeškania zo zadržiavanej čiastky a je právne nepodstatné, ak správca dane postupoval aj nezákonne
podľa vnútroštátnych právnych noriem, aj keď lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v

zásade predĺžená na vykonanie daňovej kontroly, pretože platiteľ dane nemôže dočasne disponovať s
finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, nesie ekonomické znevýhodnenie, ktoré
by malo byť kompenzované úhradou úroku, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality .

- je v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ak všeobecná lehota na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty, po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá sa má vrátiť,
sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za následok, že
nárok na uvedené úroky vzniká až odo dňa skončenia tejto kontroly.-žalovanýsavôbecnezaoberalzávermi,ktorévyplývajúzrozsudkuSúdnehodvoraEÚvoveciC-107/10
Enel Maritza Iztok 3 AD zo dňa 12.5.2011.

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žaloba zo dňa 7.6.2012 uviedol právnu argumentáciu totožnú, ktorá
bola obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Dodal, že vnútroštátna právna úprava použitá
v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania na súde, t.j. zákon č. 511/1992 Zb., v
nadväznosti na prechodné ustanovenia Daňového poriadku, pozná len § 35b ods. 6 - sankčný úrok
za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky a § 63 ods. 6 - úrok z oneskoreného vrátenia

nadmerného odpočtu, iné ustanovenia /majúc pravdepodobne na mysli úrok z omeškania za včas
nevrátený nadmerný odpočet DPH, pozn. súdu/ zákon nepozná.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách ust. § 247 a nasl. O.s.p. a dospel k
záveru, že že žalobcom uvádzané dôvody v žalobe boli opodstatnené, a preto bolo potrebné rozhodnutie
žalované zrušiť, s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z nasledovných dôvodov :

Žalobca doručil Daňovému úradu v Spišskej Novej vsi dňa 30.12.2011 žiadosť o priznanie úroku
správcomdanezvrátenýchnadmernýchodpočtovDPHzamesiacaprílajúl2007.Vsúvislostisnárokom
na úrok z vrátených nadmerných odpočtov daňový subjekt poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD zo dňa 12.5.2011, s uvedením bodov 26. - 29., 32. - 33., 51.,

53., 55. - 6., ďalej čl. 183 smernice 2006/112, zmenenej a doplnenej smernicou 2006/138.

Žalobca v žalobe vytýkal správnemu orgánu najmä to, že v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal s
námietkou v zmysle záveru Súdneho dvora EÚ vyššie citovanom, od ktorého okamihu vzniká platiteľovi
dane nárok na úrok z omeškania, ktorá sa má od správcu dane vrátiť. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe

vyplýva, že správca dane je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ povinný vrátiť daňovému subjektu
nielen nadmerný odpočet, ale súčasne mu i uhradiť úrok, a to od doby, kedy nadmerný odpočet mal
byť vrátený. Opačný postup je podľa Súdneho dvora EÚ v priamom rozpore s princípom proporcionality
a neutrality DPH.

Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani ustanovenie § 79 ods. 4 zákona o DPH, ktorý upravuje vrátenie
nadmerného odpočtu po začatí kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že žalovaný uviedol platnú právnu argumentáciu
s odkazom na ust. § 79 ods. 1, 2 zákona o DPH a § 63 ods. 6 zákona o správe daní, nadväzne na

ust. § 165 ods. 2 daňového poriadku, avšak, nevysporiadal sa v odôvodnení s podstatnou námietkou
žalobcu, ktorá sa vzťahovala na smernicu 2006/112 ES, čl. 183 a ako je v konkrétnom prípade žalobcu
aplikovateľná alebo nie, v súlade s § 86 zákona o DPH, podľa ktorého, týmto zákonom /o DPH/ sa
preberajú právne záväzné akty Európskej únie v prílohe č. 6.

Súčasťou právneho základu po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad práva spoločenstva
podľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Súdnym dvorom EÚ v konaní o prejudiciálnej
otázke. V takom prípade je výklad práva spoločenstva v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ záväzným
prameňom práva a súčasťou právneho základu rozhodovania vo veci samej.

Na základe uznesenia Súdneho dvora EÚ č. C-120/15 zo dňa 21.10.2015 bolo v prejudiciálnom konaní
rozhodnuté, že článok 183 prvý odsek Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej
úprave, ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného
odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly.

V ďalšom konaní preto bude potrebné postupovať podľa bodu 30 uvedeného uznesenia SD s tým,
že prvým dňom omeškania s vrátením nadmerného odpočtu by sa mal považovať deň, kedy vznikla
povinnosť daňovému úradu vrátiť nadmerný odpočet po podaní daňového priznania. V prípade výpočtu
úrokov vzhľadom na absenciu hmotného práva, v zásade sa uplatní úrok ako pri podobnom nároku, v

zmysle bodu 30 tohto uznesenia /napr. ako pri vrátení preplatku, iný spôsob totiž neexistuje/.

Podľa ust. § 250r O.s.p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom
prejednaní viazaný právnym názorom súdu, resp. v tomto prípade vysloveným názorom SD EÚ.Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na

ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa ust. § 250r ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., ktoré spočívali v sume
1065,12 Eur, priznané podľa ust. § 11 ods.4, § 14 ods.1 písm.a/, c/, d/, § 16 ods.3 a § 18 ods.3 vyhl.č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: 3x 127,16 Eur,
3x 7,63 Eur, 1x 130,16 Eur + 7,81 Eur (vyjadrenie k odvolaniu), 1x 134 Eur + 8,04 Eur (návrh na podanie
prejudiciálnej otázky), 1x 139,83 Eur + 8,39 Eur (účasť na pojednávaní 9.12.2015) + 20 % DPH zo sumy

832,60 Eur, t.j. 166,52 Eur a súdny poplatok: 66,- Eur, celkom 1065,12 Eur.

Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.