Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoE/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617211505
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617211505.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v exekučnej veci oprávneného Union
zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Bajkálska č. 29/A Bratislava proti povinnému Z. N. na. X.X.XXXX
bytom N. J. I. o vymoženie 754,03 Eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Andreou
Ondrejkovou so sídlom Vrútocká č. 12 Bratislava pod EX 8980/17 o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.10.2019 č.k. 16Er/764/2017-55 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom

uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 46,48 Eur do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 5.6.2017 vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na výkon exekúcie. Povinný predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 57

ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uviedol, že z obsahu pripojeného spisu súdneho exekútora
EX8981/17 mal preukázané, ž e u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci
osôb povinných, z ktorej vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii, ktorý by postačoval
na úhradu trov exekúcie. Konštatoval, že preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný
majetok (resp. nemá ani postihnuteľný príjem) a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v
rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, nakoľko v doterajšom priebehu výkonu exekúcie nebola

pohľadávka oprávneného ani čiastočne vymožená. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky
na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní
žiaden exekúciou postihnuteľný majetok. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Povinný nevlastní motorové vozidlá,
disponuje bankovými účtami s vysokými blokáciami. Povinný sa dlhodobo nachádza v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody, kde je podľa lustrácie zo sociálnej poisťovne pracovne zaradený. Vzhľadom na

vyšší počet - 33 predchádzajúcich oprávnených a poradie vymáhaných pohľadávok podľa súčinnosti
z ÚVTOS Košice, nie je možný výkon zrážok z odmeny. Povinný má vyživovaciu povinnosť voči trom
deťom. Na základe týchto skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nedisponuje
žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, a tak
sú splnené podmienky predpokladané v § 57ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto predmetnú
exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal
oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,48 Eur.3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že návrh

súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. V odvolaní oprávnený mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci v krátkom časovom
slede potom ako odvolací súd predchádzajúce uznesenie zrušil, a tak nemohol pri opätovnom

rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzať z aktuálnych výsledkov lustrácii. Oprávnený bol názoru,
že pravdepodobne ani súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne.
Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky
oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený poukázal
na skutočnosť, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových
práv (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv), ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Ďalej

namietal nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia súd
prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného ani žiadne šetrenia
vykonané súdny exekútorom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. V rozpore so zásadou
danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie
o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia

nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V prípade zastavenia
exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie predmetnej pohľadávky bude premlčané, čím
na zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade, ak by bola
predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.

Oprávnený ďalej podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Vykonávanie verejného
zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.
Preto oprávnený považoval za dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného
sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

12. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

13. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a mal
za to, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

14. V zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP musí z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a

právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne
a presvedčivé.

15. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami riadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie riadnym spôsobom

odôvodnil. Z jeho odôvodnenia možno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie
riadil. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a
zrozumiteľne v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia jeho
rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V posudzovanom
prípade súd prvej inštancie mal za preukázané z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy

o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty, z ktorých bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že povinný
nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť ani
čiastočne, nakoľko povinný nemá exekučne postihnuteľný majetkom.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

17. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená

a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným
spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v
závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe

zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd
zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda
súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto

dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

18. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení
vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že povinný nedisponuje žiadnym
exekučne postihnuteľným majetkom. Povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla.

Povinný nepoberá dôchodok, úrazové dávky, nemocenské dávky, ani podporu v nezamestnanosti. Má
vyživovaciu povinnosť voči trom deťom, dlhodobo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a
vzhľadom na vyšší počet (33) predchádzajúcich oprávnených a poradie vymáhaných pohľadávok nie
je možný výkon zrážky z jeho pracovnej odmeny. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že
povinný má na účte vysoké blokácie. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej

republiky. Počas výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne. Na základe takto
zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.19. Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že súdny exekútor nezisťoval, či povinný nie je vlastníkom
hnuteľných vecí, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, odvolací
súd poukazuje na to, že z odvolaní oprávneného nevyplýva, že žiadal exekútora o vykonanie exekúcie

týmto spôsobom aj napriek zvýšeniu nákladov exekúcie, ktoré by v prípade negatívneho výsledku
musel znášať, keďže súdny exekútor, ktorého si oprávnený zvolil, má sídlo v Malackách a povinný
býva v Spišskej novej Vsi. Aj keď podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí
exekútor,oprávnenémuničnebráninavrhnúťsúdnemuexekútorovivykonanieexekúciespôsobom,ktorý
vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky považuje za vhodnejší (primerane § 54 ods. 1 Exekučného

poriadku). Konečné rozhodnutie o spôsobe vykonania exekúcie patrí však súdnemu exekútorovi. Zo
zistení súdneho exekútora a tiež exekučného súdu nepochybne vyplýva, že povinný nie je zamestnaný
a nemá ani iný príjem, a preto nie je pravdepodobná ani existencia iných jej patriacich majetkových práv,
prípadne hnuteľného majetku, ktorý by podliehal exekúcii.

20. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)

okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom
prvej inštancie.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok uznesenia o zastavení

exekúcie ako vecne správne potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).