Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 1, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200114
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200114.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,
so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného spoločnosťou: CLC
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 36 707 856 proti
žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava,
za účasti ďalšieho účastníka: DS DEVELOPMENT, s.r.o., so sídlom Hlavná 21, 929 01 Dunajská Streda,
IČO: 36 253 111, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2019/006216
zo dňa 28.1.2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2019/006216 zo dňa 28.1.2019, ktorým tento postupom podľa §
59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné

prostredie č. j. OU-DS-OSZP-2018/020291-14 zo dňa 30.11.2018, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že
navrhovaná činnosť „Autocentrum Renault, Dácia“, ktorú predložil navrhovateľ DS DEVELOPMENT,
s.r.o., Hlavná 21, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 253 111 sa nebude posudzovať podľa zák.č. 24/2006
Z.z. a pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov.

2.
Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, pričom tvrdil, že týmto rozhodnutím

bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, keď žalobca má v konaní postavenie
zainteresovanej verejnosti. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a okrem toho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Poukázal na čl. 6 odsek 4 Aarhuského
dohovoru, v ktorom je uvedené, že „každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú
ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne“, pričom mal za to,

že verejnosť môže vstúpiť do konania až v odvolaní v druhej inštancii a až vtedy si môže uplatniť
svoje pripomienky. Ak by sa pristúpilo k výkladu, že verejnosť môže síce pristúpiť do konania podaním
odvolania, ale nemôže do konania vhodne a efektívne uplatňovať svoje pripomienky týkajúce sa práva
na priaznivé životné prostredie, bol by takýto výklad v príkrom rozpore s účelom Aarhuského dohovoru,nakoľko by neboli otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti by nebola možná efektívne. Znamená to,
že aj počas posudzovania projektu musí dotknutá verejnosť dostávať informácie a mať možnosť vyjadriť
sa k projektom navrhovateľov, vďaka čomu môžu príslušné orgány a navrhovatelia prijímať rozhodnutia

na základe dobrej informovanosti. V tejto súvislosti poukázal na nesprávnu aplikáciu § 24 ods. 4 zákona
o EIA druhostupňovým orgánom pri uplatňovaní reštriktívneho výkladu v neprospech žalobcu súvisí s
pretrvávajúcimi nedostatkami, ktoré už vytýkala Slovenskej republike Európska komisia v rámci procesu
tzv. „infringmentu“ podľa čl. 258 o porušení zmluvy o fungovaní Európskej únie formálnym oznámením
Európskej komisie z 21. marca 2013 - list č. C(2013) 1558. Poukázal taktiež na to, že v roku 2014

schválila vláda Slovenskej republiky zák.č. 330/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o EIA.
Uvedený zákon mal priniesť zmeny a doplnenia na nedostatočné prepojenie procesu posudzovania
vplyvov navrhovaných činností s následnými povoľovacími postupmi, pričom napadnuté rozhodnutie je
práve dôkazom pokračujúcej nedostatočnej implementácie, nakoľko nie je zaručené plné zabezpečenie
práv dotknutej verejnosti vo vzťahu k procesu EIA. Ďalej uviedol, že žalovaný bol zo strany žalobcu na
tieto skutočnosti upovedomený v podaní zo dňa 2.12.2018, pričom žalovaný sa touto argumentáciou

vôbec nezaoberal, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Za tohto stavu mal za to, že dotknutej
verejnosti bolo odopreté právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov predmetného zámeru
ako aj zamietnutá snaha zaručiť, aby projekt, ktorý má značný vplyv na životné prostredie, bol pred
schválením náležite posúdený.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.9.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že žalobca svoje pripomienky k zámeru mohol uplatniť v zmysle § 23 ods. 4 druhá veta
zákona o EIA v zisťovacom konaní, podľa ktorého verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko

k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo
od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje zo doručené, aj keď je
doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. K námietke žalobcu, že v zmysle čl.
6 odsek 4 Aarhuského dohovoru má dotknutá verejnosť právo vstúpiť do povoľovacieho procesu, v
ktoromkoľvek momente do vydania „finálneho povolenia“, a to bez ohľadu na predchádzajúci stupeň,

uviedol, že podľa oznámenia č. 43/2006 Z.z., ktorým Ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že 25.
júna 1998 bol v Aarhuse prijatý dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia sa v článku 6 účasť verejnosti
na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach, odsek 4, na ktorý sa odvoláva žalobca uvádza,
že každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a

účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že z tohto článku však
nevyplýva, že verejnosť môže vstúpiť do povoľovacieho procesu, v ktoromkoľvek momente do vydania
povolenia, pretože podľa čl. 6 odsek 3 Aarhuského dohovoru procesy účasti verejnosti budú zahŕňať
primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti
v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom

procese o životnom prostredí. Nesúhlasil ďalej s tvrdením žalobcu, že mu bolo ako dotknutej verejnosti
odopreté právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov predmetného zámeru ako aj zamietnutá
snaha zaručiť, aby „projekt, ktorý má značný vplyv na životné prostredie bol pred schválením náležite
posúdený“, keďže oznámenie o predložení zámeru bolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva
životného prostredia SR 22.10.2018 s informáciou o možnosti doručiť písomné stanovisko do 21 dní

od zverejnenia zámeru, čo za žalobca neurobil. Vzhľadom k tomu, že žiaden z dotknutých orgánov
nepožadoval posudzovať zámer podľa zákona o posudzovaní vplyvov a pripomienky k zámeru neboli
zásadné, odvolací správny orgán mal za to, že zámer Autocentrum Renault, Dácia nemá „značný“ vplyv
na životné prostredie.

4.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho
orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach
žalobných dôvodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

5.
Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy ainých zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 24 ods. 3 zák.č. 24/2006 Z.z. verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene
a na konaní o jej povolení podaním

a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,

b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 6,

c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,

d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov, alebo
proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o

vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.

6.
Druhý pilier Aarhuského dohovoru je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese, pričom táto účasť
je upravená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/35/ES, ktorou sa zabezpečuje účasť

verejnosti. V slovenskom právnom systéme bola táto smernica transponovaná do zákona o posudzovaní
vplyvov, pričom podľa dôvodovej správy k zákonu č. 314/2014 Z.z. bol zákon „predkladaný na základe
formálneho oznámenia Komisie ES podľa čl. 226 Zmluvy ES - porušenie č. 2007/2385 z 23. septembra
2008 - nesprávna transpozícia Smernice Rady 58/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov
niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení Rady 97/11/ES a Smernice

Rady 2003/35/ES“. Správny súd považuje za potrebné k veci uviesť, že hodnotenie vplyvov na životné
prostredie je komplexné zistenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie
a pokiaľ verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení,
musí svoje písomné stanovisko k zámeru doručiť do 21 dní od zverejnenia zámeru, čo žalobca v danom
prípade neurobil. Pokiaľ teda žalobca nebol účastníkom správneho konania v zisťovacom konaní, t.j.

neuplatnil žiadne prostriedky obrany proti postupu a rozhodnutiu ministerstva v zisťovacom konaní
určenom na posúdenie vplyvu zámeru na životné prostredie, potom sa stratila opodstatnenosť jeho
účasti v ďalšom procese konania, pokiaľ nebol jeho účastníkom už v zisťovacom konaní. Za tohto stavu
preto je možné jednoznačné konštatovať, že žalobcovi nebolo odopreté právo zúčastniť sa prípravy a
posudzovania vplyvov predmetného zámeru, ale práve naopak, pokiaľ žalobca nedoručil príslušnému

orgánu svoje stanovisko do 21 dní od zverejnenia zámeru, tým sa pripravil o účastníctvo v ďalšom
povoľovacom procese, kde si potom mohol uplatniť ďalšie relevantné pripomienky.

7.
Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách

citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre
vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver,
ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnili, vysporiadajúc sa s námietkami
žalobcu a v konaní sa nedopustili vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Za
tohto stavu správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.

8.
V konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania
nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho

doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie účastníkom lehota na podanie kasačnej sťažnosti
(ust. § 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony).