Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/274/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209809
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7616209809.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
Levoča, Gašpara Haina XXXX/XX, proti žalovanému BNP PARIBAS FINANCE SA, so sídlom Boulevard
Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom
BNP PARIBAS FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47
258 713, zast. Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42,
o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bez poplatkov a i., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku 16C/137/2016-129 z 10.4.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. tak, že zamieta žalobu o určenie, že úver
vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy
o poskytovaní platobných služieb č. 264573011667858 zo dňa 29.9.2014 je bezúročný a bez poplatkov.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom určil, že úver
vyplývajúcizoZmluvyorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkartyarámcovejzmluvy
o poskytovaní platobných služieb č. 264573011667858 zo dňa 29.9.2014 je bezúročný a bez poplatkov

(I.), zamietol žalobu o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je súčasťou
Zmluvyorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkartyarámcovejzmluvyoposkytovaní
platobných služieb č. 264573011667858 zo dňa 29.9.2014, je neplatná (II.), zamietol žalobu o určenie,
že rozhodcovská doložka v bode 15. Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 264573011667858 zo dňa 29.9.2014 je
neplatná (III.) a napokon rozhodol tiež o trovách konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov konania (IV.).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe žalobcu skutkovo odôvodnenej tým, že Zmluva o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb č. 264573011667858 zo dňa 29.9.2014 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
a nemá obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy (k 31.12.2014), a tak úver vyplývajúci z tejto zmluvy je bezúročný a bez

poplatkov. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 29.9.2014
uzavretá Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva
o poskytovaní platobných služieb č. 264573011667858 (ďalej len „zmluva“ alebo „zmluva o úvere“),
na základe ktorej právny predchodca žalovaného CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom Bratislava,Panenská 7, poskytol žalobcovi revolvingový úver s výškou úverového rámca 5.000,- €, aktuálnou
výškou úverového rámca 700,- € a výškou mesačnej splátky 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na
najbližší vyšší násobok 300 s tým, že splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená na 10. deň

v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru v
sume 344,54 €, splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá na 10. deň v mesiaci. Výška úrokovej
sadzby bola dojednaná ako fixná 30 % p.a., RPMN je 34,49 % a priemerná hodnota RPMN - 24,35
%; zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Z bodu 1.1. zmluvy vyplýva, že žalobca ako dlžník si
zvolil Štandardný súbor poistenia, s výškou poplatku za poistenie 4,99 %, v zmysle bodu 6.2. zmluvy

dlžník berie na vedomie, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach zmluvy je
vyjadrený percentom z mesačnej splátky revolvingového úveru. Podľa bodu 1.1. zmluvy dodatočnými
predpokladmi pre výpočet RPMN uvedenej v zmluve boli výška čerpania úveru 700,- €, výška mesačnej
splátky 68,24 €, poplatok za správu revolvingového úveru 0,00 € a splatenie úveru v 12 rovnakých
mesačných splátkach. Zároveň sa uviedlo, že pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma určená na
úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou revolvingového úveru a dlžník je oprávnený svoj

súhlas s poistením revolvingového úveru kedykoľvek odvolať, a to aj pred poskytnutím úveru. Ďalej súd
prvej inštancie zistil, že na zabezpečenie úveru uzavreli strany sporu Dohodu o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle
ktorej žalobca ako dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade omeškania so splácaním
revolvingového úveru/záväzkov vyplývajúcich z rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb viac

ako jeden mesiac, t.j. ak nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval
platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného úveru v celom rozsahu vrátane
príslušenstva, a aby zrazenú mzdu poukazoval na účet žalovaného. V bode 15.1 zmluvy označenom
ako „Rozhodcovská doložka“ sa strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy vrátane sporov
o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní

pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s.,
so sídlom v Čadci, Nábrežná 1253, alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave,
Ventúrska 14, pričom v zmluve je vyznačené miesto na vyjadrenie prípadného nesúhlasu s týmto
ustanovením 15.1. Podľa výpisu z účtu kreditnej karty CETELEM vedenej na žalobcu za mesiac máj
2016 k úverovému účtu č. 427 336 69241100 žalovaný vykazoval u žalobcu aktuálny úverový rámec

1.300,- €, s dlžnou čiastkou 1.236,82 € a minimálnou výškou splátky 231,- €. Z potvrdenia žalovaného
o odfinancovaní peňažných prostriedkov z 27.2.2018 vyplynulo, že žalobca ako dlžník v období od
29.9.2014 do 20.2.2016 z kreditnej karty opakovane čerpal peňažné prostriedky a celkom vyčerpal sumu
1.412,56 €, pričom v období od 14.10.2014 do 13.12.2016 uhradil na úverový záväzok platby v sume
798,79 €.

3. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53
ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a ust. § 1 ods. 2, § 2 písmen
a), b), d), g), h) a i), § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 a 4, § 19 ods. 1 až 5 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 470 ods. 1 a 2, § 471 ods. 1, § 355 ods. 1, § 137
Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“); právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a dospel k záveru, že v úverovej zmluve je uvedený nesprávny údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), hodnota uvedenej RPMN nekorešponduje s reálnym
stavom úverového vzťahu medzi stranami sporu, a preto je úver bezúročný a bezpoplatkový v zmysle

ust. 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. Nesprávnosť údaja o RPMN odôvodnil ust. § 2 písm.
g) zák. č. 129/2010 Z.z. cit. zákona, formulácia ktorého podľa názoru súdu prvej inštancie nevylučuje
poistné medzi stranami dobrovoľne dohodnuté z nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, a teda ani z ich zahrnutia do príslušných výpočtov ako RPMN, tak aj ich uvedenia do celkovej
čiastky vymedzenej v ust. § 2 písm. h) zák. č. 129/2010 Z.z. cit. zákona. Pokiaľ sa totiž zmluvné strany

dohodli, že žalobca ako spotrebiteľ ich bude uhrádzať v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
tak ich následne aj „musí“ uhrádzať a v takom prípade splátky poistného treba vnímať ako poplatok
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Navyše sú to poplatky žalovanému ako veriteľovi známe, keďže nejde o dojednanie poistenia mimo
rámca uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Opätovne súd zdôraznil, že na rozdiel od notárskych

poplatkov zákon takéto poistenie výslovne z definície „celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom“ nevylučuje, a preto ako také je potrebné ich zahrnúť do celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a tým aj do výpočtu RPMN, aj keď tá v prípade
revolvingu má mať len informatívny charakter, je však povinnou súčasťou zmluvy. Podľa obsahu zmluvyo úvere náklady na poistné neboli zahrnuté do výpočtu RPMN, a teda hodnota RPMN uvedená v zmluve
nezodpovedá skutočnému stavu veci a bola takto uvádzaná v neprospech spotrebiteľa, t.j. uvádzala
sa hodnota nižšia než bola v skutočnosti. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že

zmluva o úvere neobsahovala údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Uviedol, že v danom prípade v zmluve bola
zrejmá výška úveru, resp. úverového rámca (700,- €), pričom výška 1. čerpania revolvingového úveru
bola v sume 344,54 €, druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby (revolvingový úver na nákup

tovaru alebo služby, fixná 30,00 % p.a.), výška poplatku za správu úverového účtu (podľa Sadzobníka
poplatkov) a za poistenie schopnosti splácať úver (štandardný súbor poistenia s výškou poplatku za
poistenie 4,99 %), výška anuitnej splátky (5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok
300), termín splatnosti 1. anuitnej splátky (10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo
uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru), splatnosť úveru a počet anuitných splátok sa neurčuje
vzhľadom na revolvingový charakter úveru a dojednanie zmluvu na dobu neurčitú, periodicita a termín

splatnosti anuitnej splátky (mesačne, 10. deň kalendárneho mesiaca). V tejto súvislosti citoval právny
názor z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C- 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová z
9.11.2016, a to bod 3 uvedeného rozsudku a nadväzujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
146/2017 zo dňa 22.2.2018, v zmysle ktorých požiadavka na uvedenie v zmluvných dojednaniach aj
prípadného poradia, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia nie je namieste, nakoľko ustanovenie zák.č.
129/2010 Z.z. je potrebné vykladať eurokonformne, a preto je nutné vyvodiť záver, že ust. § 9 ods. 2
písm. k) cit. zákona len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Žalobu v časti určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej doložky súd zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko tým, že súd vyslovil, že revolvingový úver poskytnutý

na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o
poskytovaní platobných služieb č. 264573011667858 je bezúročný a bez poplatkov, nič by sa nezmenilo
na tom, že žalobca by bol povinný žalovanému vrátiť len dosiaľ nesplatenú časť poskytnutej istiny
úveru, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov ako príslušenstva istiny. Žalobca taktiež neuviedol príslušný
osobitný predpis, z ktorého by mu možnosť určenia takejto skutočnosti vyplývala tak ako to ustanovuje §

137 písm. d) CSP. Neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 16C/137/2016-19 zo dňa 30.6.2016
súd nezrušil v zmysle ust. § 335 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že žalobe vo veci samej čiastočne vyhovel.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP a vzhľadom na čiastočný
úspech strán, žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

4. Rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd určil, že úver je bezúročný a bezpoplatkový (I.) a v
súvisiacom výroku o trovách konania (IV.) napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích
dôvodovpodľaust.§365písmenf)ah)CSP,odôvodniacodvolanietým,žesúdprvejinštanciedospelna
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu

zamietne a prizná žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako
aj náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci
a nesprávne skutkové zistenie, pokiaľ ide o vyhodnotenie, že úverová zmluva neobsahuje správny
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podľa názoru žalovaného RPMN je v úverovej zmluve
vypočítaná správne a v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. (ust. § 2 písm. g/ cit. zákona),

z ktorého jasne vyplýva, že do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom patria aj
náklady na poistné (doplnkové služby) jedine v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poistnom (o poskytnutí takejto doplnkovej služby), aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal
za ponúkaných podmienok. Inak povedané, ak uzatvorenie poistnej zmluvy je fakultatívne, hodnota
poistného sa nezapočítava do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

V danom prípade žalovaný listinným dôkazom preukázal, že poistné nebolo podmienkou získania
spotrebiteľského úveru žalobcom, čo vyplýva z úverovej zmluvy (čl. 1 ods. 1.1.), ktorá obsahuje súbor
poistenia, ktorý si žalobca zvolil na základe vlastnej slobodnej vôle a poistenie nebolo podmienkou
poskytnutia spotrebiteľského úveru, z tohto dôvodu ho nie je možné započítať do celkových nákladov
spotrebiteľa, ktoré sú relevantné pre výpočet RPMN. Záver súdu prvej inštancie, že poistné bolo

potrebné zahrnúť do výpočtu RPMN je nesprávny a v rozpore s priamym znením zákona č. 129/2010
Z.z. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania, považujúc ho za nesprávne, keďže žalobca z
troch nárokov mal úspech len v jednom (o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), teda v 1/3a žalovaný mal úspech v 2/3 - inách. Logicky preto z toho vyplýva, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 1/3.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poprel skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré označil
za klamlivé a zdôraznil, že má záujem o splatenie poskytnutého úveru v súlade s platnou právnou
úpravou a Ústavou SR v čiastke, na ktorej sa zmluvne v čase jej podpisu dohodol a ktorú prijal bez
akýchkoľvek ďalších poplatkov. Podľa žalobcu doteraz uplatňované finančné nároky žalovaného sú bez
právneho titulu, sú bezdôvodným obohacovaním sa veriteľa vo finančný neprospech žalobcu a konanie

žalovaného je nekalou obchodnou praktikou. Mal za to, že poistenie úveru je považované v zmysle
ust. § 53 ods. 1 a 4 OZ za neprijateľnú zmluvnú podmienku, tiež zmluvu, ktorá je písaná drobným
písmom, zmluvné obchodné podmienky, oznámenie predčasnej splatnosti úveru a zabezpečenie úveru
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov považoval za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
spôsobujú spornosť práva medzi stranami sporu. Rozporoval tiež výšku poskytnutého úveru a mal za
to, že žalovaný nepreukázal súdu skutočnú výšku poskytnutých finančných prostriedkov, nepredložil

ani relevantný a prehľadný dôkaz o vzájomných plneniach medzi veriteľom a dlžníkom, predložený
zoznam pohľadávok nie je pre súdny spor relevantný. Upriamil pozornosť na rozsudky Súdneho dvora
EÚ vo veciach C- 240/98 až 244/98, C- 14/83, C- 334/92, C- 168/05. Keďže žalovaný koná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti súvisiacej s poskytovaním finančných služieb spotrebiteľom, má tisícky
klientov, a preto je možné konštatovať, že ani v tejto veci sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné

podmienky. Tvrdil, že žalovaný ako veriteľ zámerne spracoval znenie textu zmluvy vo svoj prospech,
čím na seba zobral zodpovednosť za svoje nezákonné konanie a svojím konaním tak dáva oprávnený
dôvodknaliehavémuprávnemuzáujmu.Navrholpreto,abysúdzmluvnúdokumentáciumedzižalobcom
a žalovaným podrobil súdnej kontrole s akcentom na prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok.
Záverom navrhol vykonať dôkazy a uznesením uložiť žalovanému predložiť vyčíslenie amortizačného

finančného rozboru istiny preukazujúce reálne čerpanú istinu, celkovú čiastku vykonaných plnení v
prospech žalovaného, aktuálny kumulatívny zostatok pohľadávok, t.j. doteraz neuhradený zostatok
istiny, zostatok úrokov a poplatkov, a predložiť tiež originál splnomocnenia žalovaného k podpisu
predmetnej zmluvy splnomocnencom uvedeným v predmetnej zmluve v časti podpis za veriteľa.

6. Žalovaný v odvolacej replike (vyjadrenie z 23.7.2018 na č.l. 169 -170) uviedol, že uzavretie
úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru s výškou
úverového rámca 5.000,- €, pričom aktuálna výška úverového rámca (t.j. v čase podpisu úverovej
zmluvy) predstavovala 700,- €, jednoznačne vyplýva z dôkazov predložených v konaní pred súdom
prvej inštancie a žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal opak. Žalovaný dôkazmi priloženými k jeho

vyjadreniu zo dňa 1.3.2018 preukázal, akú sumu žalobca čerpal titulom revolvingového spotrebiteľského
úveru, akú sumu uhradil a predložil aj rozpis jednotlivých splátok. Uviedol, že úverová zmluva je
kompletná, preto tvrdenie žalobcu o tom, že nepodpísal Zmluvné obchodné podmienky, považuje
za nepreukázané, nevzťahujúce sa na tento prípad. Neobstojí ani námietka žalobcu, že oznámenie
predčasnej splatnosti úveru sa považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto súvislosti žalovaný

poukázal na ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ a uviedol, že táto možnosť bola dohodnutá aj v bode 7 ods.
7.1 písm. a) úverovej zmluvy. Záverom dodal, že sa pridržiava podaného odvolania, ako aj vyjadrení,
ktoré predložil v konaní pred súdom prvej inštancie.

7. Žalobca v odvolacej duplike (vyjadrenie zo 14.8.2018 na č.l. 180 - 187) opakovane poprel skutkové

tvrdenia žalovaného s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných
zmluvných podmienok. Mal za to, že úverová zmluva má preukázateľné neprijateľné zmluvné
podmienky, ktorých obsah on ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané
individuálne. Zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. S
poukazom na ust. § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 4 a § 54 ods. 1 druhá veta OZ uviedol, že veriteľ požaduje

od neho okrem úrokov aj sankcie a plnenie za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa, ako aj plnení, o ktorých spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy nebol informovaný,
ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
konkrétne rôzne poplatky v prospech veriteľa, zmluvnú pokutu a tiež úroky po zosplatnení úveru.
Absencia stanovenia úroku v zmluve o spotrebiteľskom úvere nespôsobí povinnosť platiť obvyklé úroky

aj po zosplatnení úverovej zmluvy so spotrebiteľom, vzhľadom na ust. § 517 ods. 2 OZ mu vzniká
povinnosť platiť len úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky. Taktiež poukázal aj na ust. § 566 a § 581
OZ týkajúce sa započítania plnenia dlžníka a neprípustnosti započítania a záverom zotrval na svojich
návrhoch uvedených vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.8. Rozsudok vo výrokoch, ktorými súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie, že ustanovenia dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere

a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 264573011667858 zo
dňa 29.9.2014 sú neplatné (II. výrok) a zamietol žalobu o určenie, že rozhodcovská doložka v bode 15. v
Zmluveorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkartyarámcovejzmluvyoposkytovaní
platobných služieb č. 264573011667858 zo dňa 29.9.2014 je neplatná (III. výrok), neboli odvolaním
napadnuté (§ 379 CSP), nadobudli právoplatnosť (§ 227 ods. 1 CSP a ust. § 367 ods. 1 a contrario

CSP), a preto v tejto časti rozsudok nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné, žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP v prejednávanej
veci je preukázaný a rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci nie je vecne správny, preto odvolací súd podľa ust. § 388 CSP rozsudok v tomto výroku
zmenil tak, že žalobu o určenie, že úver vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere

a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 264573011667858 zo
dňa 29.9.2014 je bezúročný a bez poplatkov, zamietol.

10. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 20.11.2019 v pojednávacej miestnosti
Krajského súdu v Košiciach č. dv. 215/2.p., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času tohto

procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. §
219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

11. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j.

uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písmen f) a h) CSP.

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016 s ust. §
132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
stránaleboktorévyšlinajavoinakzhľadiskazávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (spočívajúceho v nesprávnom právnom
posúdení veci) odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké
práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je

potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové
zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež
správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, teda v skutkových
okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

14. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti v medziach žalovaným uplatnených
odvolacích dôvodov a z hľadiska odvolacích námietok obsiahnutých v odvolaní dospel k záveru, žeodvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení sporu v prejednávanej veci je preukázaný
a odvolateľom dôvodne uplatnený.

15. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho záveru
súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. So zreteľom na dôvody, na podklade
ktorých súd dospel k tomuto záveru, sa stala pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v
intenciách odvolateľom uplatneného odvolacieho dôvodu v odvolacom konaní kľúčovou otázka úplnosti

úverovej zmluvy z hľadiska obsahových náležitostí určených pre spotrebiteľské úverové zmluvy v ust. §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, predovšetkým čo
do správnosti (úplnosti) údaja o RPMN úveru uvedeného v úverovej zmluve.

16. Súd prvej inštancie záväzkový právny vzťah strán, v ktorom žalovaný konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalobca nesporne v takomto postavení nevystupoval

(§ 52 ods. 3 a 4 OZ), celkom správne posúdil ako spotrebiteľský podľa ust. § 52 a nasl. OZ
a správne preto aplikoval na úverovú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalovaného
CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom v Bratislave, Panenská 7, ako dodávateľom a žalobcom v
hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa okrem všeobecnej občianskoprávnej úpravy tiež osobitný zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Napriek
tomu, že na posudzovaný prípad súd prvej inštancie aplikoval správne právne normy, sčasti ich
ale nesprávne interpretoval a dospel preto k nesprávnemu právnemu záveru, že spotrebiteľský úver
poskytnutý žalobcovi je bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu nesprávnej, v rozpore so skutočnosťou
a v neprospech spotrebiteľa uvedenej výšky RPMN v úverovej zmluve uzavretej dňa 29.9.2014 medzi

právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom a žalobcom v postavení dlžníka. K tomuto záveru
dospel súd prvej inštancie na podklade úvahy, že do celkových nákladov úveru, ročným vyjadrením
ktorých je údaj o RPMN, je potrebné podľa ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. zahrnúť aj
náklady na poistenie, na ktorom sa zmluvné strany mali dohodnúť, ako náklad spotrebiteľa spojený
so spotrebiteľským úverom; zákon totiž výslovne z takýchto nákladov vylučuje len notárske poplatky.

Odvolací súd sa nestotožňuje so spôsobom, akým súd prvej inštancie zodpovedal otázku správnosti
(úplnosti) údaja o RPMN v posudzovanej úverovej zmluve. Pri tomto posúdení a závere o nesprávnej
výške RPMN - 34,49 % uvedenej v úverovej zmluve v neprospech spotrebiteľa, súd prvej inštancie vyšiel
z nesprávnej interpretácie ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a

poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvereaktorésúveriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov,stým,žeosobitnedocelkovýchnákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok.

17. Citované ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. vo vete za bodkočiarkou príkladmo vymenováva, aké
náklady je potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Do celkových nákladov je potrebné zahrnúť aj náklady na doplnkové služby a za také zákonodarca
považuje aj tzv. povinné poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto

doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa
úvahy súdu prvej inštancie je nutné do RPMN zahrnúť aj zmluvne dobrovoľne dohodnuté poistné,
z dôvodu, že ak sa na ňom strany zmluvne dohodli, žalobca ako spotrebiteľ ho musí uhrádzať a
v takom prípade sa splátky poistného musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktorý musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd úvahu súdu prvej

inštancienepovažujezasprávnuavtomtosmeresabezvýhradstotožňujesargumentácioužalovaného,
podľa ktorej do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom patria aj náklady na poistné
(doplnkové služby) jedine v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poistení úveru
(o poskytnutí doplnkovej služby), aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok, teda ak poskytnutie úveru bolo poistením úveru podmienené. Ak je však uzavretie poistnej

zmluvy fakultatívne a spotrebiteľ na túto službu pristúpi dobrovoľne, hodnota poistného nevstupuje
(nezapočítava sa) do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Pokiaľ
preto súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že z dôvodu nezahrnutia nákladov
poistného do výpočtu RPMN, hodnota RPMN deklarovaná v zmluve je neúplná, nezodpovedajúcaskutočnému stavu veci (uviedla sa hodnota nižšia než aká bola v skutočnosti) a bola takto uvádzaná
v neprospech spotrebiteľa, s týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho
súdu žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť uzavrieť zmluvu o úvere aj bez poistenia, na poistenie úveru

pristúpil dobrovoľne a poskytnutie revolvingového úveru ním nebolo podmienené, čo vyplýva z obsahu
zmluvy o úvere (Základné podmienky ZoRSÚ, bod 1.1.), v ktorej je výslovne deklarované, že poistenie
nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a tiež, že dlžník (žalobca) je oprávnený kedykoľvek
odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru, a to aj pred poskytnutím úveru. V prejednávanej
veci nebola tvrdená ani dokazovaním zistená skutočnosť, ktorá by skutkové zistenie o dobrovoľnom

uzavretí poistenia úveru zo strany žalobcu spochybnila. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný správne
do výpočtu celkových nákladov úveru (údaj o RPMN) nezahrnul náklady poistného. V zmluve teda
nebola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, podľa zistenia odvolacieho súdu RPMN
vyjadrená v posudzovanej úverovej zmluve údajom 34,49 % neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi limitovanú dvojnásobkom priemernej
RPMN pri obdobnom úvere (24,35 %) a je plne v súlade s platnou právnou úpravou (ust. § 53 ods. 6

Občianskehozákonníkavspojenís§1anariadeniavládySRč.87/1995Z.z.vznenínariadeniavládySR
č. 141/2014 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka); úverová zmluva
obsahujeobligatórnenáležitostipredpísanézákonomč.129/2010Z.z.,apretojunemožnosankcionovať
domnienkou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov.

18. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, pokiaľ
posúdil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov a žalobe v tejto časti vyhovel, a preto
odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP rozsudok v odvolaním napadnutom vyhovujúcom výroku
(I.) zmenil a žalobu o určenie, že úver vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a

vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 264573011667858 zo dňa
29.9.2014 je bezúročný a bez poplatkov, ako nedôvodnú zamietol.

19. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozhodol o nároku sporových
strán na náhradu trov celého konania podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2, § 262

ods. 1 CSP. Žalobca nebol v spore úspešný a žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto odvolací súd
priznal žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i trov odvolacieho konania proti
žalobcovi v plnom rozsahu. O výške žalovanému prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP), môže ho podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).