Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/177/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418201597
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5418201597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Exipo, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 44 873 441, v zastúpení právne - JUDr. Peter Homola, advokát, so
sídlom C., T. X, proti žalovanej - N. Q., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom M. E., o zaplatenie 141,40
Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
10Csp/41/2018-77 zo dňa 20. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie:

- zamietol vo zvyšnej časti žalobu (II.),
- priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %,
o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením (III.).

N e d o t k n u t ý m ostáva výrok I. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 141,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od
10.04.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 141,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 10.04.2019
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok
II.). Žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 % o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok III.).

2. Súd posudzoval nárok žalobcu uplatnený zo zmlúv o preprave osôb uzatvorených v zmysle §
760 Občianskeho zákonníka medzi jeho právnym predchodcom „Dopravný podnik Bratislava, a.s.“ a
žalovanou, vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, že žalovaná využila prepravné služby poskytnuté
jej dopravcom, nesplnila ale svoju povinnosť zaplatiť cestovné, keď pri kontrole dňa 13.02.2017 v čase
o 14.03 hod. na linke č. 191 č. voza 4044, v úseku zastávok Aupark a Most SNP a dňa 20.03.2017
v čase o 17.09 hod. na linke č. 1 č. voza 7516, v úseku zastávok Nám. Franza Liszta a Žilinská
sa nepreukázala revízorovi označeným platným cestovným lístkom. V dôsledku porušenia tarifných a

prepravných podmienok žalovanou sa žalobca dožaduje od nej zaplatenia sankčnej úhrady v zmysle
platného Cenníka dopravcu vo výške súm po 70,70 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 70,70
Eur od 25.02.2017 a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 01.04.2017.3.Okresnýsúdkonštatovalspotrebiteľskýcharakteržalobouuplatnenéhonároku,pretože priuzatváraní
a plnení zmluvy právny predchodca žalobcu - dopravca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalovaná bola spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,

následne žalobou uplatnený nárok posúdil podľa § 760 Občianskeho zákonníka v aplikácii s ust. § 12
ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2, § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.

4. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu
- Dopravný podnik Bratislava, a.s. zmluvu o preprave osôb v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka,

využila ( v konkrétne uvedených dňoch a na konkrétnych úsekoch prepravy v Bratislave ) prepravné
služby a hoc jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné, pri kontrole na výzvu revízora sa nepreukázala
platným cestovným lístkom. V dôsledku porušenia povinností žalovanou vznikol prepravcovi ( právnemu
predchodcovi žalobcu - Dopravnému podniku Bratislava, a.s. ) nárok na zaplatenie cestovného vo výške
2 x po 0,70 Eur (spolu 1,40 Eur) a nárok na zaplatenie sankčnej úhrady vo výške 2 x po 70,00 Eur (spolu
140,00 Eur), v celkovej výške 141,40 Eur. Predmetnú pohľadávku žalobca - postupník nadobudol od

spoločnosti Dopravný podnik Bratislava a.s. ( postupca ) zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou
dňa 03.04.2018 a keďže ku dňu rozhodovania žalovaná svoj dlh žalobcovi nezaplatila, vo výške istiny
141, 40 eur je žaloba dôvodná .

5. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania

uplatnené vo výške súladnej s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., tieto mu súd priznal vo výške 5
% ročne z istiny 141,40 eur od 10. apríla 2019 do zaplatenia. Súd za nepreukázané vyhodnotil žalobcom
tvrdenú okolnosť, že by sa mala žalovaná dostať do omeškania so zaplatením prvého cestovného a
sankčnej úhrady vo výške 70,70 Eur už dňa 25.02.2017 a so zaplatením druhého cestovného a sankčnej
úhrady vo výške 70,70 Eur už dňa 01.04.2017 a uzavrel, že žalobcovi patria úroky z omeškania až

odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej (§ 563 Občianskeho zákonníka) oznámením
na úradnej tabuli a webovej stránke okresného súdu dňa 09.04.2019 a jeho žaloba v časti úrokov z
omeškania - za obdobie pred dňom 10.04.2019 je nedôvodná.

6. V spore bol žalobca úspešný čo do istiny, jeho úspech je v rozsahu 95 %, žalovaná mala úspech

do zamietajúcej časti žaloby, čo znamená jej úspešnosť 9 %, čistý úspech žalobcu je tak 82 % a
zodpovedajúco rozsahu tohto čistého úspechu mu súd priznal podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Zároveň dodal, že o
výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalobca. Hoc v úvode odvolania poznamenal, že
odvolanie podáva proti všetkým výrokom rozsudku, odvolacie argumentácie obsahovo jednoznačne
vymedzil ( smeroval ) do výroku zamietnutia žaloby vo zvyšku a do súvisiaceho výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania.

8. Odvolateľ cituje znenie ust. § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. S odkazom na
uvedenú právnu úpravu je názoru, že žalovaná bola povinná splniť svoj záväzok v deň, kedy došlo k
porušeniu prepravných a tarifných podmienok (na mieste), preto sa do omeškania dostala už dňom
nasledujúcim po dni, kedy došlo k takémuto porušeniu (deň nasledujúci po splatnosti). Okolnosť, že v
žalobe si uplatnil nárok na úroky z omeškania až o niekoľko dní neskôr ako v skutočnosti mohol je podľa

názoru žalobcu/ odvolateľa prejavom jeho dispozičného práva a nie je okolnosťou právne relevantnou,
úroky z omeškania si mohol uplatniť od ktoréhokoľvek dňa počnúc dňom kedy sa žalovaná skutočne
dostala do omeškania, resp. si ho nemusel uplatniť vôbec. Ak mal súd pochybnosti o uplatnenom nároku
na úroky z omeškania, prípadne nerozumel prečo bol tento nárok uplatnený tak ako je uvedené v petite
žaloby, mohol ho/odvolateľa v uznesení zo dňa 22.01.2019 vyzvať na objasnenie tejto skutočnosti.

Odvolateľ nesúhlasil s aplikáciou ust. § 563 OZ pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania, keď
súd vychádzal z toho, že čas plnenia záväzku nebol dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom a ani
určený v rozhodnutí a preto bol dlžník povinný splniť dlh prvým dňom po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal. Odvolateľ trvá na názore, že žalovaná sa dostala do omeškania so splnením svojho záväzku
dňom nasledujúcim po výzve revízora, t.j. deň po dni, kedy došlo k porušeniu prepravných a tarifných

podmienok. Napokon okresný súd sa nevysporiadal s výzvou revízora ako skutočnosťou s podstatným
vplyvom na rozhodnutie vo veci, zrejme usúdil, že veriteľ či už pôvodný alebo nový, žiadnym spôsobom
nevyzval žalovanú k úhrade záväzku.9. V odvolacom návrhu sa domáha odvolateľ zrušenia rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne v rámci jeho zmeny žiada priznať úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 25.02.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 70,70 Eur od

01.04.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania voči žalovanej.

10. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložila.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“),

po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník sporu, proti rozsudku
ktorému odvolanie je prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v aplikácii s § 378 ods. 1 CSP rozsudok
vo výroku v ktorom súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol ( výrok I. ) a v súvisiacom výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania ( výrok III. ) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil pre vecnú správnosť.

12. Hoc žalobca uviedol, že odvolaním napadol rozsudok vo všetkých výrokoch, podľa obsahu a
dôvodov odvolania je jednoznačné, že smeruje odvolacie argumentácie do výroku II. rozsudku, v
ktorom okresný súd jeho žalobu vo zvyšku ( čo do časti uplatnených úrokov z omeškania) zamietol a do
súvisiaceho výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, preto v rámci odvolacieho prieskumu
odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

13. Okresný súd v rovine skutkovej aj právnej vysvetlil prečo vyhodnotil žalobu v časti nepriznaných
úrokov z omeškania za nedôvodnú, odvolací súd sa s jeho úvahami a závermi v celom rozsahu stotožnil
a iba v záujme zdôraznenia vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu sa vyjadruje k podstatným
vecným súvislostiam namietaným odvolateľom v odvolaní.

14. Vykonané dokazovanie nepochybne preukázalo, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou vznikla zmluva o preprave, podľa nej žalovaná využila prepravné služby v dňoch 13.2.2017
a 20.3.2017 ( na tvrdenom úseku konkrétnych zastávok ), nesplnila ale svoju povinnosť zaplatiť
cenu ( cestovné ) za poskytnuté služby, pri kontrole cestovných lístkov revízorom totiž nepredložila

platný cestovný lístok. Žalovaná porušila tarifné a prepravné podmienky a v dôsledku toho právnemu
predchodcovi žalobcu - Dopravnému podniku Bratislava, a.s. vznikol voči žalovanej nárok na plnenie -
v rozsahu úhrad cestovného vo výške 2 x po 0,70 Eur a finančnej sankcie 2 x po 70 Eur.

15.Podľa §14 ods.2zákonač.56/2012Z.z.ocestnejdoprave(naprávnyvýznamktoréhoustanovenia

sa odvoláva žalobca ) „ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po
vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo
revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú
úhradu podľa tarify“.

16. Hlásenie revízora o porušení tarifných a prepravných podmienok (zo dňa 20.03.2017 - listinný dôkaz
na č.l. 6 spisu ) a zo dňa 13.02.2017 ( na č.l. 9 spisu) poskytovateľovi dopravnej služby, že cestujúci
cestoval bez cestovného lístka, na ktorej konkrétnej trase a v ktorý konkrétny deň, osvedčuje právo
prepravcu na plnenie titulom sankčnej náhrady voči porušiteľovi tarifných a prepravných podmienok,
okamih vzniku tohto práva na plnenie upravuje v § 14 ods. 2 Z. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave

( na ktoré ustanovenie odkazuje aj odvolateľ ). Súčasne so vznikom práva na plnenie však zásadne
nenastáva jeho splatnosť ( splatnosť dlhu ), tak tomu je aj v súdenej veci ( preukázateľne žalovaná je v
pozícii dlžníka pretože sankčnú náhradu za porušenie tarifných a prepravných podmienok nezaplatila ),
o tom svedčí aj postup žalobcu ( nadobúdateľa pohľadávky ), keď písomnou výzvou zo dňa 2.5.2018
( listinný dôkaz na č.l. 7 spisu ) vyzval žalovanú na plnenie ( úhradu pohľadávky ) v lehote najneskôr do

12.5.2018. Predmetnou výzvou žalobca ale nezaložil splatnosť dlhu v dobe ešte pred podaním žaloby,
nepreukázal totiž, že doručil túto výzvu žalobkyni. Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu je potom
právny záver okresného súdu je v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka, keď pre vznik nároku
žalobcu na úroky z omeškania ( podľa § 517 ods. 2 OZ ) určil deň 10.4.2019, t.j. deň nasledujúci po
doručení žaloby žalovanej oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 9.4.2019 a vo

zvyšnej časti úrokov z omeškania uplatnené pred uvedeným dňom žalobu zamietol.17. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd správne pomeroval
úspech/neúspech strán v spore a zodpovedajúco pomeru čistého úspechu priznal žalobcovi voči
žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

18. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, žalovaná / úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho
konania si neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej mali vzniknúť v súvislosti s podaným
odvolaním žalobcu nejaké trovy, vzhľadom na uvedené odvolací súd postupujúc podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.