Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119209917
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6119209917.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Weis & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava,
Ivánska cesta 30/B, IČO: 47 234 776, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners,
s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Miletičova 21, IČO: 50 491 300, proti žalovanému:
Dr. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I. XXXX/X, o zaplatenie 173,82 eura s príslušenstvom, o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 26. novembra 2019, č. k.
6Csp/25/2019-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštancie (§ 12 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 26. novembra 2019, č. k. 6Csp/25/2019-102 rozhodol, že
žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 173,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 173,82 € od 09.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že dňa 09.04.2019 bola tunajšiemu súdu z
upomínacieho konania postúpená žaloba, na základe ktorej sa žaloba voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 173,82 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom ako
advokátskou kanceláriou a žalovaným ako klientom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytovaní právnych
služieb, ktorej predmetom bolo odplatné poskytovanie právnych služieb žalovanému, a to v rozsahu, za

odplatu dohodnutú zmluvnými stranami.

2.2. Žalobca si splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe
čoho žalovanému vystavil faktúru č. 20170233 zo dňa 25.05.2017, splatnú dňa 08.06.2017, znejúcu na
sumu vo výške 173,82 eura. Napriek skutočnosti, že faktúra je po lehote splatnosti a napriek opätovným

výzvam zo strany žalobcu, žalovaný svoj dlh do dnešného dňa neuhradil.

3.1. V odpore, ktorý bol žalovaným podaný proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný namietal, že v
celom rozsahu neuznáva nárok žalobcu, keďže ho nesplnomocnil na úkony v trestnom konaní. Uviedol,
že nemá vedomosť o akejkoľvek zmluve uzatvorenej so žalobcom v tejto veci, pričom všetky plné moci
vystavené ním žalobcovi odvolal listom zo dňa 23.05.2017. Položky uvedené vo faktúre sú všeobecné,

bez možnosti ich priradiť, teda identifikovať s konkrétnou vecou.3.2. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že na osobnom stretnutí dňa 21.01.2016 bola
medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená ústna zmluva o poskytovaní právnych služieb, výrazom čoho
bolo aj podpísanie generálneho plnomocenstva zo strany žalovaného pre žalobcu a bola dohodnutá

aj tarifná odmena za poskytovanie právnych služieb. Na základe uzavretej zmluvy a generálneho
plnomocenstva vypracoval žalobca pre žalovaného trestné oznámenie. Keď došlo k ukončeniu
poskytovania právnych služieb, bol žalovanému dňa 23.05.2017 riadne protokolárne odovzdaný celý
spisový materiál súvisiaci s vecou. Následne mu bola doručená faktúra za poskytnuté právne služby,
pričom výška odmeny vyčíslená vo faktúre bola v súlade so zákonom o advokácii ako aj s vyhláškou

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, žalobca sa snažil vyriešiť
vzniknutú situáciu aj mimosúdne, a preto zaslal žalovanému dňa 28.11.2018 upomienku.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré
predvolal strany sporu, avšak žalovaný sa napriek predvolaniu nedostavil na pojednávanie.

5.1. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazov, súd prvej inštancie z
hľadiska skutkového stavu zistil, že medzi žalobcom ako advokátskou kanceláriou a žalovaným ako
klientom došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorej predmetom
bolo poskytovanie právnych služieb žalovanému, dôsledkom čoho bolo podpísanie Generálneho

plnomocenstva medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.01.2016.

5.2. Dňa 11.02.2016 žalobca podal v mene žalovaného na Okresnú prokuratúru Pezinok trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného
zákona. Listom zo dňa 23.05.2017 žalovaný odvolal žalobcovi generálne plnomocenstvo zo dňa

21.01.2016. Faktúrou č. 20170233 zo dňa 25.05.2017 splatnou dňa 08.06.2017 žalobca žalovanému
fakturoval právne služby spolu vo výške 173,82 eura, ktorá suma pozostávala z nasledovných úkonov -
prípravaaprevzatieprávnejveci76,30eura,spísanietrestnéhooznámeniaprepodozreniezospáchania
trestného činu krivého obvinenia 76,30 eura, a 2 x režijný paušál vo výške 2 x 10,61 eura. Žalobca dňa
28.11.2018 vypracoval pre žalovaného upomienku, ktorú podal na poštovú prepravu ako doporučený

list druhej triedy dňa 29.11.2018 a ktorá bola žalovanému doručená dňa 07.12.2018. Žalovaný žalovanú
sumu do vyhlásenia tohto rozhodnutia nezaplatil.

6. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd právne posúdil podľa ustanovení § 488, § 489, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu začiatku omeškania, § 1 ods. 2, 3 a 4, § 11
ods.1písm.a/,§13ods.1písm.a/vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhlášky MSSR
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), v znení účinnom ku dňu
vystavenia faktúry, t. j. dňa 25.05.2017.

7.1. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom
ako advokátskou kanceláriou a žalovaným došlo na k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní
právnych služieb, ktorej predmetom bolo odplatné poskytovanie právnych služieb žalovanému, na
základe ktorej bolo medzi žalobcom a žalovaným podpísané generálne plnomocenstvo dňa 21.01.2016.

7.2. Dňa 11.02.2016 žalobca podal v mene žalovaného na Okresnú prokuratúru Pezinok trestné
oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného
zákona. Listom zo dňa 23.05.2017 žalovaný odvolal žalobcovi generálne plnomocenstvo zo dňa
21.01.2016.

7.3. Faktúrou č. 20170233 zo dňa 25.05.2017 splatnou dňa 08.06.2017 žalobca žalovanému fakturoval
právne služby spolu vo výške 173,82 eura, ktorá suma pozostávala z nasledovných úkonov - príprava a
prevzatie právnej veci 76,30 eura, spísanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného
činu krivého obvinenia 76,30 eura, a 2 x režijný paušál vo výške 2 x 10,61 eura, ktorá suma bola určená

v súlade s Vyhláškou MSSR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Žalobca dňa 28.11.2018 vypracoval pre žalovaného upomienku, ktorú podal na poštovú prepravu ako
doporučený list druhej triedy dňa 29.11.2018 a ktorá bola žalovanému doručená dňa 07.12.2018.
Žalovaný uvedenú faktúru nezaplatil.7.4. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, že žalobcu nesplnomocnil na úkony v trestnom konaní, keďže
v spise sa nachádza kópia generálneho plnomocenstva a rovnako tak trestné oznámenie vypracované

žalobcom v mene žalovaného. Súd nemal za dôvodné vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté žalovaným a to
predovšetkým výsluch svedka, keďže z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd dostatočne
za preukázaný skutkový a právny stav veci. Na základe uvedeného preto súd žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 173,82 eura.

8.1. Keďže sa žalovaný s plnením svojho záväzku dostal do omeškania, súd mu uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 173,82 eura od 09.06.2017 do zaplatenia.

8.2. Lehotu na plnenie určil v súlade s § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP).

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v
konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

10.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že v
napadnutom rozsudku sa uvádza, že súd prvej inštancie ho predvolala na pojednávanie, na ktoré
sa nedostavil, ale jemu žiadne predvolanie na pojednávanie nebolo doručené a iba podľa dátumu
uvedenému na napadnutom rozsudku predpokladá, že pojednávanie sa zrejme konalo v deň, ktorý je

ako dátum uvedený na rozsudku.

10.2. V rozhodnom období, v ktorom predpokladá, že mu malo byť doručované predvolanie na
pojednávanie, zistil, že napriek väčšiemu počtu súdnych konaní mu nebolo poštou doručované vôbec
nič, pričom v inom súdnom konaní iba vďaka zhode okolností zistil, že mu malo byť doručované

rozhodnutie súdu, ktoré mu však doručované nebolo a ani o uložení zásielky nebol poštou informovaný.
Z tohto dôvodu si aj aktivoval elektronickú schránku, ktorú tak, ako aj poštovú schránku pravidelne
kontroluje. Aj napadnutý rozsudok mu bol, na šťastie, doručovaný práve elektronicky a nie poštou.

10.3. Z uvedeného vyplýva, že sa o termíne pojednávania (pravdepodobne konaného dňa 26.11.2019)

nemal ako dozvedieť, lebo mu predvolanie nebolo vôbec poštou doručované, preto na predvolanie (ktoré
mu podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, bod 6. Malo byť doručované) na pojednávanie žiadnym
spôsobom nereagoval.

11.1. V tejto súvislosti si dovolí úctivo požiadať konajúci súdu o doručovanie výlučne prostredníctvom

elektronickej schránky, pretože nemá dôveru v doručovanie poštou.

11.2. K veci uviedol, že sa v celosti pridržiava svojho odporu a má za to, že žalobca v konaní neosvedčil a
nepreukázal svoj nárok na úhradu fakturovanej čiastky. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, zmluva so
žalobcom mala byť ústna a vo faktúre uvedené všeobecné položky mali byť za vypracovanie trestného

oznámenia, pričom ani zadanie takejto požiadavky na žalobcu zo strany žalovaného žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav výlučne na základe tvrdení žalobcu,
ktorý tieto tvrdenia nepreukázal ani listinnými dôkazmi ani výpoveďami svedkov a jeho skutkové tvrdenia
nie sú preukázané v konaní ani žiadnymi inými priamymi dôkazmi.

12.1. S poukazom na ust. § 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ CSP uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nedoručenie predvolania na pojednávanie), súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (skutkové
tvrdenia žalobcu sa nevedomou neúčasťou žalovaného na pojednávaní ustálili ako skutkové zistenia)
a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (de facto jediným dôkazom

preukazujúcim dodanie služieb žalobcu je jeho tvrdenie a faktúra obsahujúca všeobecne definované
položky, pričom žalobca nepreukázal ani existenciu zmluvného vzťahu s jeho osobou, ani akýkoľvek
prejav vôle žalovaného smerujúci k požiadavke na žalobcu).12.2.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostížiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokOkresného
súdu Komárno zo dňa 26.11.2019, sp. zn. 6 Csp/25/2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozsudok č. k. 6Csp/25/2019-102
zo dňa 26.11.2019 za vecne správny a riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie veľmi správne
na základe vykonaného dokazovania ustálil, že medzi žalobcom ako advokátskou kanceláriou a
žalovaným došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorej predmetom

bolo odplatné poskytovanie právnych služieb žalovanému, na základe ktorej bolo medzi žalobcom a
žalovanýmpodpísanégenerálneplnomocenstvodňa21.01.2016.Dňa11.02.2016žalobcapodalvmene
žalovaného na Okresnú prokuratúru Pezinok trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona. Listom zo dňa 23.05.2017 žalovaný odvolal
žalobcovi generálne plnomocenstvo zo dňa 21.01.2016. Faktúrou č. 20170233 zo dňa 25.05.2017,
splatnou dňa 08.06.2017, žalobca žalovanému fakturoval právne služby spolu vo výške 173,82 eura,

ktorá suma pozostávala z nasledovných úkonov - príprava a prevzatie právnej veci 76,30 eura, spísanie
trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia 76,30 eura, a 2
x režijný paušál vo výške 2 x 10,61 eura, ktorá suma bola určená v súlade s Vyhláškou MSSR o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Avšak žalovaný uvedenú faktúru
do dnešného dňa nezaplatil. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie veľmi správne vyhodnotil tvrdenia

žalovaného (ktoré posúdil ako nepravdivé) že žalobcu nesplnomocnil na úkony v trestnom konaní, keďže
v spise sa nachádza kópia generálneho plnomocenstva a rovnako tak trestné oznámenie vypracované
žalobcom v mene žalovaného.

14. Z dôvodu hospodárnosti konania podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie taktiež postupoval

správne, kedy nemal za dôvodné vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté žalovaným, a to najmä výsluch
svedka. Žalobca tvrdenia žalovaného ohľadne nedoručenia predvolania na pojednávanie v tomto
prípade považuje za irelevantné, nakoľko, ako súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje,
tvrdeniam žalovaného neuveril. Žalobca si tiež dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalovaný počas
celého konania zavádzal, pričom na podporu svojich tvrdení neprodukoval žiadne relevantné dôkazy.

Podľa názoru žalobcu možno konanie žalovaného v tejto právnej veci posúdiť ako špekulatívne konanie,
ktorého cieľom bolo, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, iba účelovo odďaľovať vydanie
rozsudku vo veci samej.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu

Komárno č. k. 6Csp/25/2019 - 102 zo dňa 26.11.2019 v zmysle ust. § 87 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

16. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že žalobca reflektuje na právny názor
súdu prvej inštancie, že malo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy, avšak predmetom tohto súdneho konania

sú konkrétne úkony, ktorých existencia nebola v súdnom konaní preukázaná. V zmysle daňových
predpisov je povinnosťou dodávateľa služby túto fakturovať po jej dodaní. Faktúra č. 20170233 zo
dňa 25.05.2017 sa nemôže týkať žiadnych plnení žalobcu za mesiace 05/2017 ani 04/2017, dokonca
ani plnenia za rok 2017, nakoľko žiadne plnenia žalobcom neboli poskytnuté. V tomto kontexte teda
uzavretie ústnej zmluvy nebolo na súde prvej inštancie preukázané. Hoci právny zástupca považuje

nedoručenie predvolania žalovanému za irelevantné, žalovaný má za to, že jeho nevedomosťou o
súdnom pojednávaní mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Hodnotenie jeho procesnej obrany
also špekulatívnej zo strany žalobcu, respektíve jeho právneho zástupcu sa mu v tomto smere javí
minimálne also urážlivé a vyjadrenie tohto typu považuje za nedôstojné. Navrhol v celom rozsahu žalobu
zamietnuť.

17. Žalobca v duplike zhrnul v bodoch 1/ až 8/ podľa jeho názoru podstatné nasledovné skutočnosti :

18.1. Medzi žalovaným a žalobcom došlo dňa 21.01.2016 k uzatvoreniu ústnej zmluvy o poskytovaní
právnych služieb, výrazom čoho bolo aj podpísanie generálneho plnomocenstva zo strany žalovaného

pre žalobcu. Žalovaný žiadal od žalobcu spísanie trestného oznámenia a zastupovanie jeho osoby pri
ďalších úkonoch, ktoré vyplynú z tohto podaného trestného oznámenia.18.2. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb v priestoroch žalobcu bol
prítomný aj pán I., bytom T. XX, Y., keďže práve on žalobcu odporučil žalovanému. Tento svojim
vyhlásením tvrdenia žalobcu potvrdil.

18.3. Na osobnom stretnutí dňa 21.01.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá tarifná
odmena za poskytovanie právnych služieb.

18.4. Na základe uzavretej zmluvy a udeleného plnomocenstva vypracoval žalobca pre žalovaného

požadované trestné oznámenie, o čom žalovaného informoval zamestnanec žalobcu (advokátsky
koncipient JUDr. Jaroslav Kuchár, LLM) prostredníctvom e-mailu.

18.5. S poskytnutými právnymi službami bol žalovaný spokojný.
18.6. Keď došlo k ukončeniu poskytovania právnych služieb, bol žalovanému dňa 23.05.2017 riadne
protokolárne odovzdaný celý spisový materiál súvisiaci s danou právnou vecou.

18.7. Následne žalovanému bola bezodkladne doručená aj faktúra za poskytnuté právne služby (Faktúra
č. 20170233 zo dňa 25.05.2017), čím bola vec písomne finančne vysporiadaná.

18.8.Žalobcasitaksplnilvšetkypovinnostivyplývajúcezozmluvy,čovtomtokonaníajriadnepreukázal.

19. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že žalovaný svoj dlh do dnešného dňa nezaplatil. Správne
vyhodnotil tvrdenia žalovaného (ktoré posúdil ako nepravdivé) že žalobcu nesplnomocnil na úkony v
trestnom konaní, keďže v spise sa nachádza kópia generálneho plnomocenstva a rovnako tak trestné
oznámenie vypracované žalobcom v mene žalovaného. Postupoval správne, kedy nemal za dôvodné
vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté žalovaným, a to najmä výsluch svedka a správne skonštatoval, že

nárok na zaplatenie faktúry žalobcovi preukázateľne vznikol, keďže právnu službu žalovanému poskytol,
a to riadne, včas, s odbornou starostlivosťou a v prospech žalovaného, ako klienta. Správne konštatuje,
že o výške odmeny bol žalovaný vopred informovaný. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
podľa názoru žalobcu vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie vo veci samej aj riadne
odôvodnil.

20. Žalobca poukázal na ďalšie podstatné skutočnosti, a to, že žalobca čakal a snažil sa so žalovaným
komunikovať ohľadne úhrady svojej riadne vyfakturovanej odmeny 1,5 roka. Žalobca mal v záujme
odpustiť žalovanému aj úroky z omeškania za oneskorené zaplatenie predmetnej faktúry a snažil sa
vyriešiť vec zmierne. Žalovaný si preukázateľne objednal poskytnutie právnych služieb od žalobcu.

Žalobcažalovanéhoovýškesvojejodmenyinformovalapoučilvsúlades§18ods.4zákonaoadvokácii,
t.j. ešte pred začatím úkonu. Žalobca žalovanému poskytol právne služby s odbornou starostlivosťou,
včas a podľa
jeho pokynov, o čom bol upovedomený formou elektronickej pošty - vykonanie úkonu či jeho odbornosť
nerozporoval. Jednou z najpodstatnejších skutočností v tomto konaní je to, že žalovaný počas celého

konania zavádzal, pričom na podporu svojich tvrdení neprodukoval žiadne relevantné dôkazy.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiada odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu
Komárno č. k. 6Csp/25/2019 - 102 zo dňa 26.11.2019 v zmysle ust. § 87 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej
lehote stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie pre nesprávny procesný postup súdu znamenajúci porušenie
práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

23.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.23.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25.1. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka

konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom
práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len jednu výnimku z
toho práva účastníka, za ktorej sa môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný
účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn. 5 Cdo 122/2010).

25.2. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,

za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky
štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

26.1. Podľa § 100 ods. 2 CSP predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla
písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako

písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.

26.2. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu;
tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu.

26.3. Podľa § 105 ods. 2 CSP ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie
písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť
súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.

26.4. Podľa § 105 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje
prostredníctvom doručujúceho orgánu.

27.1. Podľa § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu

na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

27.2. Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na

potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

27.3.Dovlastnýchrúksadoručujúpísomnosti,priktorýchtakustanovujezákon,apísomnosti,priktorých
to nariadi súd (ods. 2).

27.4. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (ods. 3).28. Doručovanie písomností teda upravuje Civilný sporový poriadok všeobecne v ustanoveniach § 105
až § 116. Súdy doručujú písomnosti na pojednávaní alebo pri inom úkone, čím nie je dotknutá povinnosť
súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. V prípadoch, keď

nemožno doručiť písomnosť na pojednávaní alebo elektronicky, súd doručuje na adresu na doručovanie
prostredníctvom doručujúceho orgánu. V prípade fyzickej osoby je adresou na doručovanie adresa
evidovaná v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku
sprísnil úpravu fikcie doručenia. V zmysle § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť určenú do
vlastných rúk na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, považuje sa písomnosť

za doručenú v deň, kedy sa ako nedoručená vráti súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

29. Z obsahu spisu v tejto preskúmavanej veci vyplýva, že žalovaný na adrese, ktorú uvádzal žalobca
v návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. Komárno, Dunajská 1114/5 prevzal Platobný rozkaz
OkresnéhosúduBanskáBystricazodňa5.februára2019,sp.zn.2Up/48/2019,uvedenúadresuuvádzal
žalovaný aj v podanom odpore proti tomuto platobnému rozkazu a na adrese svojho trvalého pobytu

prevzal do vlastných rúk dňa 26.06.2019 aj výzvu súdu prvej inštancie podľa § 167 ods. 2 CSP zo
dňa 04.06.2019, č. k. 6Csp/25/2019-57, ako aj žalobu, prílohy a poučenie, túto adresu trvalého pobytu
uvádzal aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.07.2019, v ktorom žiadal, aby súd žalobu zamietol.

30.1. Súd prvej inštancie v bode 6 odôvodnenia rozsudku uviedol, že na prejednanie veci nariadil

pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Na prejednanie veci sa napriek predvolaniu nedostavil
žalovaný, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

30.2. Z doručeniek adresovaných do vlastných rúk žalovaného, s predvolaním na termín pojednávania
dňa 26.11.2019 (č.l. 94 a 95) je však poštovým radom vyznačené políčko: adresát neznámy, čo je však

v rozpore so skutočnosťou, keďže aj v odpovedi na lustráciu v Registri obyvateľov z 18.10.2019 vyplýva
adresa trvalého pobytu žalovaného: U., I. ul. XXXX/X a že na tejto adrese má žalovaný trvalý pobyt
svedčí aj tá skutočnosť, že žalovanému bol na túto adresu dňa 17.12.2019 doručený aj napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu zo dňa 26. novembra 2019, č. k. 6Csp/25/2019-102, ktorý mu už súd
prvej inštancie doručil elektronickou formou do elektronickej schránky podľa zákona č. 305/2013 Z.

z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Žalovaný tým preukázal, že má stále trvalý pobyt na adrese U., I. XXXX/X, kde mu však
poštou nebolo riadne doručené predvolanie prvoinštančného súdu na pojednávanie dňa 26. novembra
2019 a nevedno prečo sa súd prvej inštancie nepokúsil zistiť, či žalovaný nemá aktivovanú elektronickú
schránku, do ktorej by mu mohol doručiť aj predvolanie na pojednávanie dňa 26. novembra 2019, na

ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. V tomto kontexte je absolútne nesprávne uvedenie pošty na
doručenkách s predvolaním na pojednávanie, že adresát je neznámy, čo však podľa Poštového poriadku
znamená, že zásielka je nedoručiteľná. O takýto prípad však v tejto veci nešlo, a preto ani nebolo možné
uplatniť fikciu doručenia v zmysle § 111 ods. 3 CSP.

30.3. Podľa Poštových podmienok (22.1.2. Nedoručiteľné zásielky) za nedoručiteľnú sa považuje
zásielka v prípade, ak: a) bolo odopreté jej prijatie, b) nebola prevzatá v odbernej lehote, c) je adresa
na zásielke neúplná, nepresná alebo nečitateľná, d) adresáta na adrese uvedenej na poštovej zásielke
nemožno zistiť a zásielku nemožno doposlať, e) adresát zomrel.

31. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom.

32. Právna úprava doručovania v súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže
konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že strany sporu dostali všetky písomnosti,
prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku,

prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom
alebosúdomustanovenejlehote.Doručovanieovplyvňujeskúmanieprocesnýchpodmienokzákladného
konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava
doručovania preto plne rešpektuje záujmy strán a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovaniaprostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa
predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou
vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky.

33. V danom prípade súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces tým, že
vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, keď vychádzal z nesprávneho označenia pošty na doručenke
adresovanej žalovanému do vlastných rúk, že adresát je neznámy, ale žalovaný v odvolaní preukázal
opak, teda že na adrese uvedenej na doručenke býva a má na nej trvalý pobyt, avšak poštový

doručovateľ mu súdnu zásielku adresovanú do vlastných rúk na uvedenú adresu riadne nedoručil. Súd
prvej inštancie na základe nesprávneho procesného postupu žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, keďže tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

34. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne predvolí strany sporu na pojednávanie a po pre
rozhodnutie vo veci potrebnom dokazovaní rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. §
220 CSP.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

37. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393
ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).