Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010180
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115010180.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obžalovanému N. U., nar.:

XX.XX.XXXX pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: N. U., nar.: XX.XX.XXXX v I., trvale bytom X. č. XXX, okr. G.

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

ako referent oddelenia mýtnej polície Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave v čase služby dňa 18.07.2012 okolo 17.15 hod. na diaľnici D1 pri Trnave
na 62 kilometri v smere na Trnavu vodičovi U. W., nar.: XX.XX.XXXX, ktorý viedol osobné motorové
vozidlo zn. Toyota s evidenčným číslom TG-LT-XX uložil blokovú pokutu za jazdu bez diaľničnej známky
vo výške 100,- Eur, pričom mu vydal časť „B“ pokutového bloku v hodnote 50,- Eur a administratívne
vykázal uloženie pokuty taktiež vo výške 50,- Eur s tým, že rozdiel medzi obdržanou sumou a vykázanou
pokutou vo výške 50,- Eur si ponechal pre osobnú potrebu, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 52

ods. 2 písm. a) a § 84 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s poukazom
na ustanovenia čl. 8 a čl. 8a nariadenia Prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a
prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení účinnom ku dňu 18.07.2012,

t e d a

ako verejný činiteľ v úmysle spôsobiť inému škodu a zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával

svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

č í m s p á c h a l

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)

za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 326 ods. 1 a § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 12 (dvanásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Popredneseníobžalobyprokurátorkouokresnejprokuratúryobžalovanýpopoučenípodľa §257
Trestného poriadku po porade so svojim obhajcom urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe sa cíti byť nevinný. Obžalovaný následne po zákonnom poučení odmietol vypovedať s
odôvodnením, že skutok sa mal stať pred štyrmi rokmi a veľa si už nepamätá.

Svedkyňa Mgr. S. G., nar.: XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2016 vypovedala,
že obžalovaný je jej bývalý kolega, pozná ho minimálne 6 rokov, vytvorila si s ním kolegiálny vzťah počas
toho ako spolu pracovali a popritom sa rozprávali aj o súkromných veciach, o rodine, teda ten vzťah bol

aj kamarátsky. Momentálne sa nestretávajú a pokiaľ sa stretnú, je to len námatkovo. So svedkom D. R.
je jej vzťah obdobný, tento však momentálne už nepracuje u polície, ale pracuje pre spoločnosť SkyToll
a máva s ním spoločné služby. K žalovanému skutku sa svedkyňa vyjadriť nevedela, pretože v uvedený
deň zastupovala riaditeľa a má to aj v knižke zapísané, vykonávala administratívu v budove mýtnej
polície, a teda službu na diaľnici vykonával obžalovaný so svedkom D. R. bez nej. Svedkyňa opísala

ako sú zložené hliadky počas služby na diaľnici, pričom uviedla, že v aute sú jeden policajt a jeden
pracovník spoločnosti SkyToll. Pokiaľ ide o policajné hliadky, tam sú v aute dvaja policajti bez pracovníka
spoločnosti SkyToll. Pokiaľ je príslušníkov PZ v práci viacej, tak je hliadka zložená z dvoch príslušníkov
PZ a jedného pracovníka spoločnosti SkyToll. Jednotlivé priestupky hliadka riešila tak, že pokiaľ išlo o
dopravné priestupky ako napr. telefonovanie počas jazdy alebo nepoužívanie bezpečnostných pásov,

tieto riešil výlučne príslušník PZ a pokiaľ ide o mýtne jednotky, tak tieto prípady rieši príslušník PZ s
pracovníkom spoločnosti SkyToll, ktorý môže v prípade, že je nejaká jazyková bariéra, príslušníkovi PZ
vypomôcť s prekladom. V každom prípade však doklady od vodiča môže žiadať len príslušník PZ ako
oprávnená osoba. Na otázku, ako hliadka postupuje voči vodičom, ktorí na diaľnici nemajú zakúpenú
diaľničnú známku uviedla, že v prvom rade musí hliadka priestupok zistiť, pýtajú si od vodiča doklady,

spýtajú sa na to, či náhodou nezabudol diaľničnú známku iba nalepiť, teda či ju má u seba a či ju kúpil a v
prípade že hliadka zistí, že vodič diaľničnú známku nemá, tak hliadka rieši priestupok. Vodičovi oznámia
sankciu, vypíšu mu blok, ktorý mu odovzdajú, vodič zaplatí pokutu, vrátia mu doklady a upozornia ho
na povinnosť si na najbližšom možnom mieste, ktorým je zvyčajne čerpacia stanica, diaľničnú známku
zakúpiť. Vodič môže následne pokračovať v jazde a či si následne diaľničnú známku aj skutočne zakúpi,

užhliadkanesleduje. Vprípade,ževodičjeochotnýpokutuuhradiť,alenemáprisebedostatokhotovosti
hliadka postupovala tak, že vypísala blok na pokutu nezaplatenú na mieste, zároveň vodičovi odovzdala
šek, na ktorom boli všetky potrebné platobné údaje, na základe ktorých vodič mohol pokutu zaplatiť.
V tomto prípade hliadka mohla zadržať vodičský preukaz a v prípade, že tak urobili, vodič dostával
kartičku s telefónnymi číslami a zároveň bol poučený o tom, že vodičský preukaz do konca služby ostáva

u hliadky, ktorá ho zadržala a po skončení služby sa odovzdáva na príslušné oddelenie, kde si ho
vodič mohol po zaplatení pokuty vyzdvihnúť. Tento postup bol rovnaký či išlo o vodiča cudzinca resp. o
vodiča občana Slovenskej republiky. Takýto postup sa aplikoval dovtedy, pokým hliadky neboli vybavené
platobnými terminálmi. Pokutu za chýbajúcu diaľničnú známku bolo možné v tom čase uložiť do výšky
140,- Eur. Priestupok bolo možné riešiť aj napomenutím, avšak väčšinou vodičov hliadka pokutovala.

Svedkyňa ďalej uviedla, obžalovaný sa vedel s cudzincami dohovoriť a vyriešiť pokutu, pokiaľ však ide
o cudzí jazyk nevedela uviesť, ktorým cudzím jazykom hovoril (čl. 364-366).

Svedok D. R., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2016 vypovedal, že
obžalovaného pozná ako bývalého kolegu z práce, je to však len bežný vzťah ako aj s ostatnými

kolegami. K žalovanému skutku sa svedok vyjadriť nevedel, pretože pokiaľ nejde o mýtny priestupok,
tento nerieši, nakoľko nespadá do jeho kompetencie. Svedok potvrdil, že v ten deň bol určite v službe
a sú o tom napokon aj záznamy. Svedok uviedol, že sa nezúčastňoval riešenia iného ako mýtneho
priestupku, avšak pokiaľ išlo o cudzinca stávalo sa, že kolegom vedel pomôcť s prekladom, nakoľko sa
dohovorí po nemecky. Toto sa však stávalo len zriedkavo. Svedok ďalej uviedol, že jeho pracovisko je

vo vozidle, kde sleduje monitor, ktorý je napojený na čítačku a sleduje nákladné vozidlá, či sa niektorý z
vodičovnedopustímýtnehopriestupku,toznamená,žeajvprípade,akpolicajtriešidopravnýpriestupok,
svedok vie i naďalej sledovať monitor, keďže každá hliadka má na starosť nejaký úsek diaľnice a v
prípade, že takýto mýtny priestupok zistí, dokážu takéhoto vodiča resp. vozidlo dobehnúť a mýtny
priestupok vyriešiť. Pokiaľ ide o zloženie hliadok je bežné, že s pracovníkom spoločnosti SkyToll slúžil

len jeden príslušník PZ a svedok zloženie hliadky ovplyvniť nevie (čl. 366-367).Svedok - poškodený U. W., nar. XX.XX.XXXX na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2017
vypovedal(pozn.:výsluchsvedka-poškodenéhosavykonávalprostriedkamidiaľkovejkomunikácieaza

účasti tlmočníčky), že obžalovaný ich spolu s jeho vtedajšou priateľkou a terajšou manželkou J. van der
C.zastavilnadiaľnicinaSlovenskupočasdovolenkyzaúčelomkontrolydiaľničnejznámky,ktorúnemali,
za čo im mala byť udelená pokuta, no v súvislosti s touto pokutou začal s nimi obžalovaný „vyjednávať“
alebo „špekulovať“. Obžalovaný ich vyzval aby zaplatili pokutu vo výške 140,- Eur v hotovosti. Keďže
nemaliprisebedostatokprostriedkovvhotovosti,vyzvalnich,abyhotovosťvybralizbankomatuvTrnave

a vrátili sa zaplatiť pokutu. Tak aj urobili a keď sa vrátili na miesto kontroly obžalovaný im povedal, že keď
už vynaložili toľko námahy na zaplatenie pokuty, postačí ak mu dajú 100,- Eur. Obžalovaný ale nedal o
pokute žiadny doklad, a preto ho vyzvali, aby doklad vydal. Na doklade, ktorý im vydal bolo uvedených
50,- Eur, na čo rozhorčene reagovali. Obžalovaný im povedal, že majú odísť ďalej do Bratislavy, kde
si pred políciou majú „držať ústa“. Bezprostredne po udelení pokuty zastavili na najbližšej benzínovej
pumpe, kde si zakúpili diaľničnú známku, o čom má aj doklad, ktorý môže predložiť a ďalej cestovali

s diaľničnou známkou. Situácia ich tak rozhorčila, že sa rozhodli vo veci konať, no keďže sa obávali,
že by vec mohla byť nedoriešená na Slovensku, podali trestné oznámenie v Holandsku. Po návrate
do Holandska svedok - poškodený spísal všetky okolnosti do listu, ktorý nechal preložiť do slovenčiny
a zaslal ho na veľvyslanectvo Slovenskej republiky priamo veľvyslancovi. Veľvyslanec bol sám veľmi
šokovaný, že v rámci polície na Slovensku existuje takýto druh korupcie a prisľúbil, že sa osobne zasadí

o doriešenie tejto záležitosti. Svedkyňa J. van der C. sa v čase komunikácie nachádzala vo vozidle na
mieste spolujazdca a mohla sledovať a počuť celý rozhovor svedka - poškodeného s obžalovaným.
Svedok - poškodený s obžalovaným komunikoval v angličtine a do styku okrem obžalovaného neprišiel
so žiadnym iným členom hliadky. Obžalovaný mal na sebe uniformu a na nej menovku so svojim menom.
Obžalovanému dal dve bankovky, každú v nominálnej hodnote 50,- Eur a nič nepodpisoval. Svedok

- poškodený tiež uviedol, že osobu obžalovaného opoznal pri rekognícii, ktorá sa vykonávala cestou
právnej pomoci a na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný je tou osobou, ktorá s ním na diaľnici
vykonávala služobný zákrok. K okolnostiam nezakúpenia diaľničnej známky uviedol, že na Slovensku
strávili niekoľko dní, dva dni boli v Bratislave, dva dni ešte na inom mieste na Slovenku, všade cestovali
pomocou papierovej mapy a aj v momente, keď ich oslovil obžalovaný, stáli a dívali sa do mapy, a

preto mali aj pochybnosti, či je táto pokuta oprávnená a o to viac ich rozhorčilo, keď obžalovaný začal
„kšeftovať“ okolo výšky tejto pokuty. Tým, že sa sústredili na sledovanie cesty na mape, uniklo im,
že na tomto úseku boli povinní mať diaľničnú známku. Blok na pokutu 50,- Eur si svedok -poškodený
uchoval. Hotovosť vo výške 200,- Eur svedok - poškodený vyberal v bankomate pri supermarkete Tesco
na ulici Veternej, čo vyčítal z výpisu z banky, pričom na otázku, prečo vyberal hotovosť 200,- Eur, keď

výška pokuty mala byť 140,- Eur uviedol, že sa im to zdalo praktické, keďže v tom čase nemali pri
sebe žiadnu hotovosť, aby im zostali nejaké prostriedky v hotovosti do Bratislavy. Svedok - poškodený
žiadal obžalovaného o vydanie dokladu na zaplatenie celej sumy pokuty, teda na 100,- Eur, avšak
obžalovaný mu arogantným spôsobom povedal, že si má zavrieť ústa a pokračovať v ceste ďalej a
nemá sa kontaktovať s políciou v Bratislave. Svedok - poškodený na žiadosť súdu prečítal číselné

označenie pokutového bloku, ktorý mal pri výsluchu pri sebe, pričom označenie pokutového bloku, ktoré
svedok - poškodený prečítal je séria A, číslo 483579. Svedok - poškodený pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške sumy, ktorá tvorí rozdiel medzi pokutou a sumou,
ktorú zinkasoval policajt a tiež vo výške nákladov na výber a náhradu za stratený čas, pričom výšku
sumy uviesť nevedel a chcel sa poradiť s treťou osobou (čl. 418-422).

Na svedeckú výpoveď svedka - poškodeného reagoval obžalovaný, ktorý uviedol, že v uvedenom dni vo
večerných hodinách po 17-tej hodine zastavil svedka - poškodeného a zistil, že nemá diaľničnú známku.
V angličtine mu vysvetli, že musí mať diaľničnú známku, že nemôže cestovať bez nej, uviedol mu výšky
pokuty 140,- Eur. Svedok - poškodený bol prekvapený, že pokuta je vysoká a že nemá takú sumu pri

sebe a že má len hotovosť vo výške 20,- Eur. Obžalovaný mu povedal, že je to málo a že minimálna
výška pokuty, čo mu môžem uložiť je 100,- Eur. Svedok - poškodený povedal, že mu dá 20,- Eur a že
nepotrebuje potvrdenie, čo však obžalovaný odmietol. Obžalovaný svedkovi - poškodenému uviedol,
že ak nemá peniaze na pokutu, bude mu musieť zadržať vodičský preukaz a vystaviť blok, že pokutu
nezaplatil na mieste. Svedok - poškodený uviedol, že sa ponáhľa a nemá čas, na čo obžalovaný povedal,

že si môže ísť k najbližšiemu bankomatu vybrať peniaze, že mu vodičský preukaz nezadrží a poslal ho
do Trnavy na najbližšie miesto, aby si vybral peniaze. Svedok - poškodený bol rozčúlený, niečo si po
holandsky hovoril, po holandsky nadávala aj jeho spolucestujúca a odišiel do Trnavy vybrať peniaze a s
pokutou súhlasil. Keď sa svedok - poškodený vrátil povedal, že má len 50,- Eur, že potrebuje aj na cestunejaké peniaze a bol rozčúlený, že ponáhľa a obžalovaného žiadal, či by mu nedal 50,- Eur pokutu, s
čím obžalovaný súhlasil. Obžalovaný uviedol, že svedok - poškodený blok na pokutu podpísal.

Na vyjadrenie obžalovaného reagoval svedok - poškodený, ktorý uviedol, že obžalovaný si vo svojej
výpovedi odporuje. Je pravda, že mu povedal, že má pri sebe iba 20,- Eur v hotovosti a že by spolu s jeho
spolujazdkyňou vedeli v hotovosti zaplatiť maximálne 40,- Eur, ale potom, čo ho obžalovaný upovedomil,
že môže vybrať peniaze z bankomatu, tak aj urobil a bol pripravený zaplatiť pokutu. Šokovalo ho však,
že obžalovaný sa s ním začal dohadovať o výške pokuty. Zo 140,- Eur bolo zrazu 100,- Eur a nakoniec

dostal doklad, na ktorom bola predtlačená suma 50,- Eur. Je pravda aj to, že sa ponáhľali po dlhom dni
strávenom v aute do hotela v Bratislave. Svedok - poškodený uviedol, že by nikdy nenadával policajtovi
a už vôbec by tak neurobila jeho manželka.

Svedkyňa J. van der C., nar. 02.01.1979 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2017 vypovedala
(pozn.: výsluch svedkyne sa vykonával prostriedkami diaľkovej komunikácie a za účasti tlmočníčky),

že obžalovaného pozná ako príslušníka polície, ktorý ich zastavil na slovenskej diaľnici, pretože nemali
diaľničnú známku. Obžalovaný ich zastavil a museli za to zaplatiť pokutu. Po zaplatení pokuty si museli
ísť kúpiť diaľničnú známku a túto nalepiť na predné sklo vozidla na viditeľné miesto. Obžalovaný ich
zastavil na slovenskej diaľnici, keď cestovali z Bánova do Bratislavy, pretože nemali diaľničnú známku.
Pýtal sa, z akého dôvodu ju nemajú, pričom mu uviedli, že si ju zabudli zakúpiť. Obžalovanému povedali,

že majú pri sebe v hotovosti len 20,- Eur až 25,- Eur. Obžalovaný povedal, že to nie je dosť a vyžiadal
si ich cestovné doklady - pasy, šiel s nimi do policajného vozidla a vrátil sa s tým, že si zaznamenal ich
údaje a povedal, že si majú ísť vybrať peniaze na pokutu a zakúpiť diaľničnú známku a majú sa vrátiť
za ním a pokutu zaplatiť v hotovosti, lebo inak bude pokuta oveľa vyššia. Obžalovaný im uviedol, že
sa majú ponáhľať, pretože mu už končí služba a tak rýchlo s manželom odišli do Trnavy. Na najbližšej

benzínovej stanici si kúpili diaľničnú známku a nalepili ju na predné sklo ich vozidla. Najbližší bankomat
našli v supermarkete Tesco, kde jej manžel vybral hotovosť asi 300,-Eur a po diaľnici sa rýchlo vrátili
k obžalovanému. Mali dostatok peňazí na zaplatenie celej pokuty vo výške 140,- Eur, no obžalovaný
povedal, že keď si dali takú námahu a vybrali peniaze a mali aj náklady s benzínom, že k nim bude
milý a dá im len pokutu 100,- Eur. Žiadali od neho doklad o zaplatení pokuty, na čo dostali malý lístok,

na ktorom bolo predtlačených 50,- Eur. Spýtali sa, prečo je doklad na 50,- Eur, keď zaplatili 100,- Eur.
Odpoveď obžalovaného bola nejednoznačná, povedal, že ak budú robiť problémy, bude ich to stáť ešte
viac, lebo si zapísal ich údaje a narobí im problémy v ich krajine. Jej manžel obžalovanému povedal,
že to tak nenechá, pretože pracuje na miestnom úrade v Eindhovene a je tiež štátny zamestnanec.
Obžalovaný mu na to povedal, že si má tú pokutu dať preplatiť tam a aby rýchlo zmizli. Obžalovaný

ich zastavil okolo 15.30 až 16.00 hod. a zastavil ich len sám. Mal oblečenú uniformu, na ktorej mal
znak polície a svoje meno. Svedkyňa sa počas celej komunikácie medzi svedkom - poškodeným a
obžalovaným nachádzala na sedadle spolujazdca, obsahu rozhovoru dobre rozumela a obžalovaný
so svedkom - poškodeným komunikovali po anglicky. Svedkyňa uviedla, že svedok - poškodený dal
obžalovanému buď dve bankovky, každú v hodnote 50,- Eur alebo jednu bankovku v hodnote 100,- Eur,

pričom obžalovaný si peniaze schoval do vrecka. Obžalovaný na žiadosť o vydanie dokladu o zaplatení
pokuty reagoval váhavo, povedal, že doklad nepotrebujú a keď svedok - poškodený trval na tom, že
doklad potrebuje, dostali malý lístoček, na ktorom bolo uvedených 50,- Eur (čl. 422-425).
Svedok - poškodený elektronickým podaním zo dňa 28.05.2017 súdu predložil kópiu potvrdenia o kúpe
diaľničnej známky, kópiu výpisu z banky, kópiu listu adresovaného veľvyslancovi Slovenskej republiky a

súčasne uviedol. že od obžalovaného požaduje zaplatenie kompenzácie vo výške 1.000,- Eur (čl. 429).

Z dokladu z registračnej pokladnice zo dňa 18.07.2012 s časom 16.11 hod. predloženého svedkom -
poškodeným ako aj zabezpečeného cestou právnej pomoci vyplynulo, že ide o doklad z registračnej
pokladnice spoločnosti FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o. potvrdzujúci zakúpenie 10- dňovej diaľničnej

známky pre motorové vozidlá do 3,5 tony v hodnote 10,- Eur (čl. 430 a čl. 131).

Z výpisu z účtu predloženého svedkom - poškodeným ako aj z výpisu z účtu zabezpečeného cestou
právnej pomoci v prípravnom konaní za obdobie od 13.07.2012 do 24.07.2012 vyplynulo, že svedok -
poškodený dňa 18.07.2012 v bankomate banky Tatra banka, a.s. na ulici Veternej č. 40 v Trnave vybral

hotovosť vo výške 200,- Eur, pričom posledné štvorčíslie bankomatovej karty je 9760 (čl. 431 a čl. 129).

Z dielu „B“ bloku na pokutu vyplynulo, že ide o blok na pokutu vo výške 50,- Eur, kde táto suma je
predtlačená a číselné označenie tohto dielu „B“ je séria A, číslo 483579 a tento diel „B“ bloku na pokutu jeopatrený pečiatkou Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, Krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia
mýtnej polície (čl. 130).

Z odpovede banky Tatra banka, a.s. so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie č. 3 zo dňa 07.01.2013
a jej prílohy vyplynulo, že dňa 18.07.2012 bola s kartou s posledným štvorčíslím 9760 o 16.39 hod. v
bankomate tejto banky umiestnenom v Trnave na ul. Veternej č. 40 vybraná hotovosť vo výške 200,-
Eur. (čl. 167-183, záznam na čl. 171).

Z analýzy výpisov z banky zo dňa 03.06.2014 vyplynulo, že jedným z možných výberov hotovosti vo
výške 200,- Eur svedka - poškodeného dňa 18.07.2012 v bankomate banky Tatra banka, a.s. v Trnave
na ulici Veternej č. 40 je aj výber hotovosti s časom o 16.39 hod. (čl. 185).

Z podkladov predložených Ministerstvom vnútra SR, sekciou kontroly a inšpekčnej služby, úradu
inšpekčnej služby dňa 19.10.2012 (čl. 186-202) vyplynuli nasledovné skutočnosti:

V Knihe cenností za rok 2012 je vyznačený aj pokutový blok s číslom 483579 (čl. 189), kde z dielu „A“
tohto pokutového bloku vyplýva, že výška predtlačenej pokuty na tomto bloku je 50,- Eur, ide o blok série
A s číslom 483579 s dátumom vyplnenia 18.07.2012 a podpismi obžalovaného a svedka - poškodeného
Tjerka Langmana a vypísanými osobnými údajmi svedka - poškodeného, s časom uloženia pokuty 17.15

hod. dňa 18.07.2012 na diaľnici D1 v 62 km a označením vozidla zn. Toyota s ev. číslom TG-LT-86 (čl.
191), v Hliadkovej knihe obžalovaného je vyznačené uloženie pokuty svedkovi - poškodenému s časom
17.15 hod. vo výške 50,- Eur s označením bloku na pokutu série A, čísla 483579 a označením vozidla
zn. Toyota s ev. číslom TG-LT-XX (čl. 193), v Knihe výjazdu a návratu SDP za roky 2010 až 2012 je
vyznačené, že obžalovaný vykonával službu na diaľnici D1 dňa 18.07.2012 so služobným motorovým

vozidlom zn. VW Caravelle s ev. číslom BA-XXX-XS s časom výjazdu o 06.25 hod. a s časom návratu
o 17.30 hod. (čl. 197), v Knihe prevádzky dopravného prostriedku s ev. číslom BA-XXX-XS Krajského
riaditeľstva PZ v Trnave, Krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia mýtnej polície je uvedené, že
dňa18.07.2012bolvodičomtohtovozidlavslužbeod06.30hod.do17.30hod.nadiaľniciD1obžalovaný
(čl. 201), z Inštruktáže hliadkam na operačný deň 18.07.2012 - 19.07.2012 vyplynulo, že ako členovia

hliadkyč.1shliadkovouslužbouod06.25hod.do17.30hod.dňa18.07.2012nadiaľniciD1aprideleným
služobným motorovým vozidlom zn. VW Caravelle s ev. číslom BA-XXX-XS boli určení svedkyňa Mgr.
S. G. a obžalovaný ako príslušníci PZ a svedok D. R. ako mýtny úradník, pričom svedkyňa I.. S. G. v
uvedený deň vykonávala administratívne práce (čl. 202).

Z nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v
Policajnom zbore č. 7/2002 v znení účinnom ku dňu 18.07.2012 vyplynulo, že úprava blokového konania
pri ukladaní pokút za priestupky je upravená v čl. 8 a v čl. 8a predmetného nariadenia, pričom postup
príslušníka PZ pri ukladaní pokút pri použití pokutových blokov s predtlačenou nominálnou hodnotou a
ich manipulácii je upravený v čl. 8a predmetného nariadenia, pričom tento postup je zhodný s postupom,

ktorý opísala svedkyňa Mgr. Denisa Scherhauferová ako aj obžalovaný (čl. 241-245).

Z pracovnej náplne obžalovaného vyplynulo, že tento odhaľuje, objasňuje, oznamuje a prejednáva
priestupky v rámci pôsobnosti vymedzenej osobitným predpisom a interným aktom riadenia (čl. 246).

Z úradného prekladu z anglického jazyka vyhotoveného I.. F. R. zo dňa 16.04.2014 vyplynulo, že svedok
- poškodený elektronicky komunikoval s veľvyslancom Slovenskej republiky v Holandsku pánom N.
X. a príslušnými pracovníkmi veľvyslanectva, pričom v tejto komunikácii v podstate zhodne ako na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2017 opísal priebeh služobného zákroku obžalovaného dňa
18.07.2017 ako aj konanie obžalovaného (čl. 108-123).

Z odpisu z registra trestov obžalovaného zo dňa 14.08.2017 vyplynulo, že tento bol rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp.zn.: 2T/10/2012 zo dňa 19.10.2012 právoplatným dňa 21.03.2013 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn.: 6To/153/2012 zo dňa 21.03.2013 uznaný vinným zo
spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom a určením
skúšobnej doby na 1 (jeden) rok, pričom sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov obžalovaného zo dňa 15.08.2017 vyplynulo, že
obžalovaný nemá evidované spáchanie žiadneho priestupku.

Vykonané dokazovanie súd vyhodnotil nasledovne:

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný dňa 18.07.2012 vykonával službu v
služobnom obvode na diaľnici D1 spolu so svedkom D. R., pričom v čase o 17.15 hod. uložil svedkovi -
poškodenému U. W. blokovú pokutu vo výške 50,- Eur s číslom pokutového bloku série A číslo 483579

za to, že svedok - poškodený nemal na svojom vozidle zn. Toyota s ev. číslom TG-LT-XX diaľničnú
známku, hoci si ju bol povinný zakúpiť za používanie diaľnice. Rovnako bolo vykonaným dokazovaním
preukázané, že v prípade, že ak je vodič ochotný pokutu za spáchanie priestupku zaplatiť a príslušník PZ
nepoužije pokutové bloky podľa čl. 8 nariadenia prezidenta Policajného zboru o objasňovaní priestupkov
a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení účinnom ku dňu 18.07.2012, je povinný
použiť pokutové bloky s predtlačenou sumou pokuty, pričom diel „A“ musí vyplniť a diel „B“ pokutového

bloku ako doklad o zaplatenej pokute ostáva vodičovi. V konaní bolo preukázané, že diel „A“ príslušného
pokutového bloku zabezpečený z Ministerstva vnútra SR patrí k dielu „B“ pokutového bloku, ktorý bol
zabezpečený od svedka - poškodeného, čo dokazuje nielen vyplnený diel „A“ pokutového bloku, ale
najmä zhoda v označení série a čísla pokutového bloku.

Obžalovaný ako aj svedok - poškodený však rozdielne popísali priebeh služobného zákroku
obžalovaného, pokiaľ ide o výšku skutočne zaplatenej sumy svedkom - poškodeným, keď svedok -
poškodený tvrdil, že zaplatil pokutu vo výške 100,- Eur a doklad o jej zaplatení bol len na sumu 50,- Eur
a obžalovaný tvrdil, že pokutu svedkovi - poškodenému uložil vo výške 50,- Eur a túto mu aj svedok -
poškodený zaplatil.

Pri úvahe súdu o tom, ktorej z výpovedí prisúdi hodnotu pravdivosti súd zohľadnil nasledovné:

Pravdou je, že pokiaľ bude príslušník PZ (pozn.: ktorýkoľvek) niečo tvrdiť a niečo iné bude tvrdiť osoba,
voči ktorej sa služobný zákrok vykonáva, pôjde o tzv. „tvrdenie proti tvrdeniu“, kde je pomerne ťažké
zistiť, ktoré tvrdenie je pravdivé, i keď ani to nie je nemožné. Otázku, ktorú si súd položil je, prečo by

svedok - poškodený mal o priebehu služobného zákroku klamať? Aký dôvod na to mal mať? Svedok -
poškodený bol na Slovensku ako turista, obžalovaného nikdy predtým a ani potom nestretol, nemal s ním
žiaden konflikt a teda ani žiaden motív mu svojou výpoveďou uškodiť. O možnom konflikte pri služobnom
zákroku ako možnom dôvode na nepravdivú výpoveď svedka - poškodeného napokon nehovoril nielen
svedok - poškodený, ale ani svedkyňa a ani obžalovaný. So svedkom - poškodeným ako spolucestujúca

cestovala aj svedkyňa J. van der Pluijm, ktorá zhodne so svedkom - poškodeným opísala nielen priebeh
služobného zákroku, ale aj všetky okolnosti súvisiace s týmto zákrokom, ako je výber hotovosti z
bankomatu, zakúpenie diaľničnej známky atď.. Svedkyňa bola prítomná pri rozhovore obžalovaného so
svedkom - poškodeným a bola priamym svedkom skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Navyše tvrdenia
svedka - poškodeného a svedkyne boli potvrdené aj ďalšími dôkazmi, ako je napr. doklad o zakúpení

diaľničnej známky či výber hotovosti 200,- Eur svedkom - poškodeným z bankomatu banky Tatra banka,
a.s. v Trnave na Veternej ulici č. 40 v čase 16.39 hod., ktorý bol stotožnený na základe výpisu z banky
svedka - poškodeného a zoznamu výberov z bankomatov banky Tatra banka, a.s. v deň 18.07.2012
rovnakýmposlednýmštvorčíslímbankomatovejkartyvydanejkúčtusvedka-poškodeného.Súdmaltiež
možnosťsledovaťsprávanieavystupovaniesvedka-poškodenéhoasvedkynenahlavnompojednávaní

dňa 15.05.2017, kde títo vystupovali pokojne, odpovedali bez zaváhania na všetky otázky, pričom z
ich výpovede nebolo možné poznať snahu sa obžalovanému za niečo pomstiť tým, že by vypovedali
nepravdivo. Súd na tomto mieste poznamenáva, že obžalovaný odmietol vypovedať s odôvodnením,
že si veľa nepamätá, ale na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2017 sa veľmi podrobne vyjadroval k
výpovedi svedka - poškodeného ako aj k priebehu jeho služobného zákroku, čo tiež na vierohodnosti

jeho vyjadrenia nepridáva. Zhrnúc uvedené preto súd ustálil, že skutok sa stal tak ako ho opísal svedok -
poškodený spolu so svedkyňou a ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože vykonaným
dokazovaním nevyvstali žiadne rozumné pochybnosti o inom priebehu skutku.

Podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

dopustí ten, kto ako verejný činiteľ, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona Verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident
Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu,
člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca

funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta,
predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo
zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá
vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti
verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej

stráže,strážeprírodyaleboosoba,ktorámáoprávneniečlenastrážeprírody,aksapodieľanaplneníúloh
spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto
úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení
tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.
Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou
republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného

štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak
na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho
ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade
s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.

Podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Orgány
Policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych
predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 84 cit. zákona jeho odsekov 1 až 5

1) Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený

z priestupku je ochotný pokutu ( § 13 ods. 2) zaplatiť.
2) Priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz
činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu.
Napomenutie sa nepovažuje za sankciu.
3) Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho

konania.
4) Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je
prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.
5) V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku v služobnom
pomere k Policajnému zboru SR a bol zaradený ako referent oddelenia mýtnej polície Krajského
dopravnéhoinšpektorátuKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvTrnave,tedabolverejnýmčiniteľom.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že obžalovaný pri služobnom zákroku vykonávanom
vo vzťahu ku svedkovi - poškodenému postupoval v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o

priestupkoch ako aj v rozpore s článkami č. 8 a č. 8a nariadenia prezidenta Policajného zboru o
objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore č. 7/2002 v znení účinnom ku
dňu 18.07.2012, keď od svedka - obžalovaného žiadal zaplatenie pokuty vo výške 100,- Eur, ktorú mu
aj svedok - poškodený zaplatil, avšak svedkovi - poškodenému vydal pokutový blok len na sumu 50,-
Eur , teda vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 15 písm. b) Trestného zákona Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že

svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený.

Obžalovaný tak konal v úmysle spôsobiť inému škodu a súčasne v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený
prospech, keď úmysel spôsobiť inému škodu je úmyslom nepriamym a úmysel zadovážiť sebe

neoprávnený prospech je úmyslom priamym. Obžalovaný vo vzťahu k spôsobeniu škody svedkovi -
poškodenému tým, že mu vydá doklad o zaplatení pokuty len na sumu 50,- Eur vedel, že svojím konaním
poruší záujem chránený zákonom a pre prípad, že sa tak stane, s tým bol uzrozumený a pokiaľ ide ojeho úmysel zadovážiť sebe neoprávnený prospech obžalovaný nielen vedel, že svojím konaním záujem
chránený zákonom poruší, ale tak aj chcel urobiť.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri úvahe, aký trest obžalovanému za spáchanie skutku, pre ktorý bol uznaný vinným uložiť súd
vychádzal z toho, že obžalovaný bol doposiaľ 1 krát súdne trestaný a nemá evidované spáchanie
žiadneho priestupku. Súd síce neoboznamoval rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn.: 2T/10/2012
zo dňa 19.10.2012 a ani uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn.: 6To/153/2012, hoci to prokurátorka

navrhovala, pretože napriek tomu, že predmetným rozsudkom bol obžalovaný právoplatne uznaný
vinným zo spáchania rovnakého prečinu, predmetné rozhodnutie v prejednávanom prípade nemôže byť
dôkazom o spáchaní skutku obžalovaným, hoci by sa aj tzv. „modus operandi“ zhodovali a nie je možné
na neho ani prihliadať, pokiaľ ide o rozhodnutie o vine obžalovaného. Napokon pokiaľ ide o predmetné
rozhodnutie, na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Uvedené ale neplatí pri rozhodovaní o treste, pretože pokiaľ by súd o skutku, pre ktorý bol obžalovaný
uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn.: 2T/10/2012 zo dňa 19.10.2012 a o skutku,
ktorý je predmetom tohto konania rozhodoval v spoločnom konaní, ukladal by mu úhrnný trest odňatia
slobody pri neupravenej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadby 2 roky až päť rokov tiež

na spodnej hranici trestnej sadzby vychádzajúc z vyrovnaného pomeru poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností, keď obžalovaný by mal priznanú jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Trestnéhozákona-t.j.riadnevedenieživotapredspáchanímtrestnéhočinuajednupriťažujúcuokolnosť
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - t.j. spáchanie viacerých trestných činov. Ďalšou okolnosťou
ovplyvňujúcou úvahu súdu o treste pre obžalovaného je skutočnosť, že predmetným rozsudkom bol

obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody na skúšobnú dobu 1 rok, ktorá už uplynula
a obžalovaný sa osvedčil, pretože po nadobudnutí právoplatnosti predmetného rozsudku viedol riadny
život.

Vychádzajúc z uvedeného je preto podľa názoru súdu trestom, ktorý je primeraný a spravodlivý zároveň

trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda na spodnej hranici neupravenej trestnej sadzby nezistiac
žiadnu poľahčujúcu okolnosť a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, a preto súd takýto trest obžalovanému
aj uložil.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim
po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd je toho názoru, že s prihliadnutím na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu nie je potrebné

obžalovanému ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a obžalovanému určil skúšobnú domu v trvaní 1 rok.Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorý v rozsudku absentuje, súd vychádzal z ustanovenia § 46
ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil

inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak
bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy
povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.

Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený pán U. W. svoj nárok na náhradu škody uplatnil až 28.05.2017
vo svojom elektronickom podaní, a teda tento nárok nebol uplatnený riadne a včas, súd nemohol
obžalovanému uložiť povinnosť nahradiť poškodenému škodu spôsobenú trestným činom, a preto v
tomto smere ani nevykonal žiadne dokazovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§

309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.