Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200165
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: Q.

G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX I. proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi
Sociálnej poisťovne, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 29.4.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo
dňa 29.4.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (ďalej len žalovaný) číslo: XXX XXX XXXX
X zo dňa 29.4.2019 bolo odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.12.2018 vo veci zníženia sumy invalidného dôchodku zamietnuté
a bolo potvrdené toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu bolo konštatované, že k zníženiu sumy invalidného dôchodku došlo
z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobcu, keď bola znížená jeho miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 75%

na 45%, a to počnúc od 22.11.2018. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu uvedené, že žalobcov dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Galanta, pričom výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - v odbornom posudku
o invalidite zo dňa 22.11.2018. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že posudkový záver posudkového
lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene
sumy invalidného dôchodku, pričom ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu,

ktorý by odôvodňoval stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo
zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia môže žalobca požiadať o opätovné posúdenie jeho
invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku u žalobcu bola určená
podľa § 73 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o sociálnom poistení) ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie
od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej

hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V prípade žalobcu jeho
nárok na invalidný dôchodok vznikol 27.8.2006, pričom spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného
mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaním obdobia bol žalobcovi
podrobne vysvetlený v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa24.2.2007. V prípade žalobcu bola suma invalidného dôchodku určená na 134,20 eur mesačne,
keď priemerný osobný mzdový bod sa vynásobil s počtom rokov obdobia dôchodkového poistenia
spolu s pripočítaním obdobím krát aktuálna dôchodková hodnota (0,5928 x 42,1288 rokov obdobia

dôchodkovéhopoisteniamáx11,9379akoaktuálnadôchodkováhodnotax45%),čocelkompredstavuje
134,20 eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zák.č. 461/2003 Z.z.
zvyšuje od 22.11.2018 o 4,10 eur mesačne na 138,30 eur mesačne.

2.

Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu žalobca podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, v ktorom namietal určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
pričom poukázal na svoje nepriaznivý zdravotný stav a množstvo liekov, ktoré v súvislosti so zdravotnými
problémami užíva. Žiadal, aby jeho zdravotné postihnutie bolo zaradené do kapitoly V, položky 3
písmenab)Prílohyč.4kzákonuosociálnompoistenísmieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť na úrovni hornej hranice percentuálneho rozpätia, a aby mu bol vyplácaný invalidný dôchodok vo

výškezodpovedajúcejtejtomierepoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.Vrámciodvolacieho
správneho konania k odvolaniu pripojil fotokópiu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ďalej
fotokópiu lekárskej správy z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 19.12.2018, fotokópiu oznámenia o
výplate dôchodku na účet zo dňa 5.12.2018 a fotokópiu odborného posudku o invalidite zo dňa
22.11.2018.

3.
Žalovaný ako odvolací správny orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo
dňa 5.12.2018, pričom dospel k záveru, že jeho postup bol správny, a preto toto rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil. Uviedol, že v rámci odvolacieho správneho konania bol opätovne posúdený

posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta dňa 8.1.2019
zdravotný stav žalobcu a tiež aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
dňa 27.3.2019, pričom bol vyslovený záver, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu sa
považujú duševné poruchy a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické),
stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 3 písmena a) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení,

čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% z percentuálneho
rozpätia od 35% do 45%. Zo strany žalovaného bolo v rozhodnutí ďalej uvedené, že na základe
dostupnej spisovej dokumentácie ako aj objektívneho vyšetrenia v prítomnosti prísediaceho psychiatra
bola u žalobcu pre poruchy nálad, depresívne, periodické, stredne ťažké formy určená celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu stanovená o 45% v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou, pričom zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
pre iné zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006
Z.z. nie je možné, nakoľko žalobca nie je v sledovaní a liečbe dlhšie ako jeden rok. Konštatoval, že po
opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, na základe predložených odborných lekárskych správ
a diagnostických záverov odborných lekárov ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a
celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 45%, čo znamená, že žalobca
je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

4.
Žalobca napadol správnosť tohto rozhodnutia návrhom na jeho preskúmanie, nesúhlasil so znížením
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda aj so znížením sumy invalidného
dôchodku. Poukázal na to, že jeho zdravotný stav a odbornými lekármi zistené pretrvávajúce zdravotné

problémy neodôvodňujú zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že
jehoochoreniejetrvalé,zlekárskychsprávzodňa19.12.2018akoajzlekárskejsprávypsychiatraMUDr.
B. R. zo dňa 29.5.2019 vyplýva, že u žalobcu sa jedná o recidivujúcu depresívnu poruchu s terajšou
ťažkou fázou, bez psychotických príznakov, na základe ktorej nie je schopný vykonávať zárobkovú
činnosť. Ďalej namietal, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný v rámci odvolacieho správneho konania

tým istým posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, ktorý bez zisťovania a doplnenia
ďalších lekárskych nálezov jeho odvolaniu nevyhovel. Taktiež poukázal na to, že aj posúdenie jeho
zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie bolo nedostatočné a nedôsledné,
bez toho, že by tento posudkový lekár vzal do úvahy dva ambulantné nálezy uvádzajúce ťažkú formujeho ochorenia, pričom iba konštatoval, že ambulantné nálezy neuvádzajú a ani nepopisujú psychotické
príznaky ako aj to, že nebol odoslaný a ani odporučený na hospitalizáciu. V tejto súvislosti ďalej namietal,
že ak posudkový lekár dospel k záveru, že nálezy odborného lekára nie sú z vyššie uvedených dôvodov

kompletné, mal si vyžiadať doplnenie odborných nálezov a tiež sa mal dotazovať, z akých dôvodov nebol
žalobca odoslaný ani odporučený na hospitalizáciu. Ďalej uviedol, že rozhodnutie o hospitalizácii nie je
vecou účastníka konania v konaní o invalidnom dôchodku, ale je vecou a rozhodnutím odborných ako
aj posudkových lekárov, ktorí mali takúto možnosť navrhnúť, aby objektívne posúdili môj zdravotný stav.
Predpokladal, že jeho odborný lekár nenavrhol hospitalizáciu z toho dôvodu, lebo počas jeho poslednej

dvojmesačnej hospitalizácie bolo zistené, že jeho ochorenie je trvalé a aj napriek užívaniu liekov sa bude
jehozdravotnýstavneustálemeniťodurčitéhozlepšeniaažkúplnémuzhoršeniuaniejenikdyvylúčené,
že bude musieť byť hospitalizovaný. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho odborný lekár mu veľmi
precízne mení a nastavuje dávkovanie liekov tak, aby hospitalizácie nebola nutná. Za tohto stavu mal
za to, že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a
preto je potrebné považovať tak napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho

orgánu za vecne nesprávne a nezákonné.

5.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré boli tunajšiemu súdu doručené elektronicky dňa
11.7.2019, uviedol, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že

by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Poukázal na to, že žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali záver
posudku a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia
ústredia. Mal za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam,

ktoré uvádzal a nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na invalidný
dôchodok. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol posúdený správne, sú nedôvodné,
vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových
zistení a záverov prijatých v odvolacom správnom konaní. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktoré sa týkajú
jeho nepriaznivého zdravotného stavu, tak tieto považoval za neopodstatnené z dôvodu, že posudkový

lekár sociálneho poistenia, ústredia so sídlom v Bratislave za prítomnosti prísediaceho odborného lekára
- psychiatra sa s nimi podrobne vysporiadal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 27.3.2019, ktorý
je obsahom rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.4.2019.
Pokiaľ žalobca predložil nový lekársky odborný nález psychiatra zo dňa 29.5.2019, tak tento nebol braný
do úvahy, pretože pre posúdenie invalidity je rozhodujúci zdravotný stav v čase jeho posudzovania

posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

6.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu (administratívneho ako aj dávkového
spisu), preskúmal napadnuté rozhodnutia ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že žaloba je podaná
dôvodne.

7.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a

so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,

ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá
zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár
sociálneho poistenia ústredia.

8.
Z rozhodnutia žalovaného je nepochybné, že tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.12.2018, ktorým žalobcovi došlo podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a
§ 293dx zákona o sociálnom poistení k zníženiu sumy invalidného dôchodku od 20.2.2019 na 142,50

eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky
Galanta zo dňa 22.11.2018 je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45% od 22.11.2018, oproti
pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola stanovená na 75%. V
tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné k veci uviesť, že sám žalovaný vo svojich podaniach

uvádza, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a
posúdení zdravotného stavu toho ktorého poistenca, a to na základe jeho vyšetrenia z doloženej
zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V predmetnej veci
sa preto súd zameral predovšetkým na odvolacie dôvody vznesené žalobcom a najmä na to, či
zníženie sumy invalidného dôchodku u žalobcu od 20.2.2019 na 142,50 eur mesačne a tým aj znížená

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so 75% na 45% spĺňa zákonné požiadavky
na obsah rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje predovšetkým na to, že nakoľko
znížením sumy invalidného dôchodku je vážnym spôsobom zasiahnuté do práv žalobcu, tak žalovaný
by mal jednoznačne uviesť, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu
dávky (§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), to znamená, že je potrebné jednoznačne uviesť,
v čom spočívalo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, a to aj

vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predložil lekárske správy, ktoré naopak konštatujú zhoršenie jeho
zdravotného stavu (viď lekárske správy psychiatra MUDr. B. R. zo dňa 21.1.2019, zo dňa 21.2.2019,
25.3.2019a19.12.2018),keďvkaždejztýchtolekárskychsprávjevždyrovnakýzáver,žeužalobcuideo
recidivujúcudepresívnuporuchuvťažkejfáze,bezpsychotickýchpríznakov,F33.2,čonekorešpondujes
odborným posudkom posudkového lekára o invalidite zo dňa 22.11.2018 ako aj posudkom posudkového

lekára žalovaného zo dňa 27.3.2019. Tak z odborných posudkov ako aj z rozhodnutí správnych orgánov
nie je zrejmé, prečo tieto vychádzajú z psychiatrického vyšetrenia žalobcu, realizovaného dňa 8.8.2018,
nakoľko v tejto lekárskej správe bolo konštatované, že u žalobcu ide o ,, periodickú depresívnu poruchu v
terajšej ľahkej až stredne ťažkej fáze" a takto bolo zdravotné postihnutie žalobcu zaradené do prílohy č.
4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a z posudkov nevyplýva, prečo posudkoví lekári nevychádzali z lekárskych

správ predložených žalobcom zo dňa 19.12.2018, 21.1.2019, 21.2.2019 a 25.3.2019, v ktorých je
konštatované, že u žalobcu ide o recidivujúcu depresívnu poruchu v terajšej ťažkej fáze, pričom tieto
rozdielne závery neboli zo strany posudkových lekárov žiadnym spôsobom vyhodnotené a zdôvodnené.
Taktiež sa mali správne orgány vo svojich rozhodnutiach zaoberať aj mierou poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola u žalobcu znížená zo 75% na 45%. Podľa názoru správneho

súdu posudkovými lekármi neboli tieto zmeny, resp. v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich
na nárok na výplatu dávky zdôvodnené a prečo dátum zmeny miery poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť bol u žalobcu stanovený od 22.11.2018, kedy bol zdravotný stav žalobcu
posudzovaný. Ako už bolo vyššie spomínané, dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je dôležitým faktorom, a preto posudkový lekár musí jednoznačne uviesť, v čom

spočíva zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky podľa § 112 ods. 4 zákona o
sociálnom poistení. Znamená to, že malo by byť dostatočným spôsobom zrejmé a odôvodnené, v čom
spočívalo zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, čo nekorešponduje s lekárskymi nálezmi a vyšetreniami
odborných lekárov predloženými žalobcom. Znamená to, že posudkoví lekári sa musia vysporiadať so
všetkými odbornými závermi o zdravotnom stave poistenca tak, aby súd vyčerpávajúcim spôsobom

bolo vysvetlené a zdôvodnené, z akého dôvodu má žalobca nárok iba na znížený invalidný dôchodok
od určitého dátumu, pričom takéto náležitosti by mali byť naplnené aj v rámci vydaného rozhodnutia.
Odôvodnenie je v tomto smere veľmi dôležité a plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť
účastníkovosprávnostipostupusprávnehoorgánuaozákonnostijehorozhodnutia,čímsanapĺňajedno
zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania.

9.
Na základe vyššie zistených skutočností správny súd rozhodnutie žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X
zo dňa 29.4.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom úlohou
žalovaného bude v ďalšom konaní opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne zdôvodniť v zmysle

§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby prípadný dátum zmeny invalidity, resp. zníženie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v posudku jednoznačne odôvodnená. V danom
prípade z predložených lekárskych nálezov skôr vyplýva, že zdravotný stav žalobcu sa zhoršuje, a preto
je potrebné, aby posudkoví lekári reagovali na námietky vznesené žalobcom ako aj na ním predložené
lekárske správy, aby došlo k správnemu zaradeniu jeho zdravotného postihnutia podľa príslušnú položku

Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

10.O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd nepriznal náhradu trov
konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie účastníkom lehota na podanie kasačnej sťažnosti
(ust. § 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony).