Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417208599
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6417208599.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobcov: 1. S.

B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: Z. Č.. XXX, 2. V. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: Z. Č.. XXX,
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s. r. o., Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 740
951, v mene ktorej koná JUDr. Henrich Dušek, advokát a konateľ, proti žalovanej: M. Ď., nar. XX. X.
XXXX, trvalý pobyt: K. L. XXX/XX, Z. Š., o zaplatenie 1 177,19 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1 177,19 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi v 1. rade a žalovanej v 2. radp r i z n á v a nárok náhradu trov konania voči žalovanej
v rozsahu 82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo
„súd“) 12. 7. 2017 domáhali, aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 1 177,19 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 1. 2. 2017 do zaplatenia a aby žalobcom taktiež
nahradila trovy konania.

2.Podaniežalobyodôvodniližalobcoviatým,žesúpodielovýmispoluvlastníkmirodinnéhodomusúpisné
č. 218, postavený na parcele registra C č. 346/3, nachádzajúcej sa v k. ú. Z., Obec Z., Okres W.,
evidovanej v LV č. XXXX. Žalobcovia ako prenajímatelia uzatvorili so žalovanou ako nájomcom 10. 10.
2015 zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol nájom časti rodinného domu, a to 4 obytné miestnosti
na prvom nadzemnom podlaží s príslušenstvom, pričom uvedená zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú podľa článku V. ods. 1 (od 15. 10. 2015 do 14. 10. 2016). Žalovaná sa zaviazala platiť mesačné
nájomné vo výške 300 € vždy vopred bezhotovostne na účet prenajímateľov vedený v banke. Okrem

toho bola povinná hradiť úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu vo výške 150 €
mesačne vo forme mesačných zálohových platieb s tým, že ak výška energií a spotreby vody za
obdobie trvania nájomnej zmluvy bude prekročená, zaväzuje sa uhradiť prenajímateľom aj vzniknuté
nedoplatky, v opačnom prípade sa prenajímatelia zaviazali nájomcovi vrátiť preplatky najneskôr do 10.
dní od predloženia vyúčtovania. Žalobcovia a žalovaná sa po skončení predmetného nájmu dohodli na
pokračovaní nájomného vzťahu a opätovne uzatvorili nájomnú zmluvu s rovnakým predmetom nájmu na
dobu určitú s účinnosťou od 15. 10. 2016 do 14. 10. 2017 a rovnakými podmienkami s výnimkou výšky

úhrad za energie. Úhrady za služby spojené s užívaním domu bola žalovaná povinná uhrádzať spolu
s nájomným vo výške 189 € mesačne. To znamená, že žalovaná ako nájomca bola povinná uhrádzať
mesačné nájomné spolu so zálohovými platbami za energie v celkovej výške 489 € vopred na bankový
účet prenajímateľov, najneskôr do 25. dňa toho, ktorého mesiaca.3. Žalovaná sa dostala do omeškania s platbami nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním
predmetu nájmu a kaucia vo výške 300 €, ktorá je uvedená v nájomnej zmluve nebola žalovanou

zaplatená pri vzniku nájomného vzťahu. Žalovaná neuhradila nájomné za mesiace XX/XXXX a 1/2017
spolu vo výške 600 € a úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu čiastočne za mesiace XX/
XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX F. X/XXXX spolu vo výške 577,19 €. Z týchto súm pozostáva aj žalovaný
nárok vo výške 1 177,19 €. Vzhľadom na omeškanie s platbami žalobca v 2. rade prostredníctvom sms
správy 5. 1. 2017 oznámil žalovanej, že ako prenajímatelia vypovedajú predmetnú nájomnú zmluvu

z dôvodu, že žalovaná sa neplní svoje povinnosti a bude jej zaslaná písomná výpoveď. Napokon sa
žalobcovia dohodli so žalovanou ústne, že nájomný vzťah ukončia dohodou a žalovaná sa odsťahuje
k 31. 1. 2017 s tým, že žalobcom zaplatí tento posledný deň všetky nedoplatky. Žalovaná sa v
predmetný deň odsťahovala, nedoplatky za nájom a úhrady za služby spojené s užívaním predmetu
nájmu nezaplatila.

4. V deň, kedy sa mala odsťahovať, žalovaná žalobcom uviedla, že podľa nej nič platiť nemusí, že
sa poradí so svojim právnikom a že žalobcom zavolá. Žalovaná však 31. 1. 2017 z predmetu nájmu
odišla bez toho, že by podpísala dohodu o ukončení nájmu a bez toho, aby zaplatila prenajímateľom
dlžné úhrady za vyššie uvedené obdobia. Žalobcovia zaslali žalovanej výzvu na úhradu dlhu z 13. 2.
2017 na adresu jej trvalého pobytu a na adresu H. XX, M., kde sa mala zdržiavať. Z adresy trvalého

pobytu sa zásielka vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy a z adresy, kde sa má údajne žalovaná
zdržiavať, sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobcovia sa opätovne pokúsili zaslať
výzvu žalovanej z 18. 4. 2017, ktorú si žalovaná prevzala 24. 4. 2017, do dnešného dňa však dlžnú
sumu žalobcom neuhradila.

5. Spolu so žalobou predložili žalobcovia ako prílohy: výpis z LV č. XXXX, zmluva o nájme domu z XX.
XX. XXXX, protokol o odovzdaní domu Z. XXX do nájmu nájomcovi z 10. 10. 2015, zmluva o nájme
domu z 14. 10. 2016, protokol o odovzdaní domu Z. XXX do nájmu nájomcovi z 14. 10. 2016, výzva
na uhradenie dlhu z 13. 2. 2017, vyúčtovanie dlhu na nájomnom a náklady na energie za obdobie od
29. 1. 2017 do 15. 10. 2016, doklady o doručení výzva žalovanej, predžalobná výzva na zaplatenie

dlžného nájomného a dlžných úhrad za plnenia poskytované s užívaním domu z 18. 4. 2017, dokladmi
o doručovaní žalovanej.

6. Žalovaná bola v priebehu celého konania pasívna a k žalobe sa doposiaľ nevyjadrila. Na pojednávaní,
ktoré sa konalo 31. 5. 2019 žalobcovia zotrvávali na podanej žalobe, pretože od podania žaloby

do uskutočnenia tohto pojednávania sa skutkové okolnosti nezmenili a žalovaná svoj dlh doposiaľ
neuhradila.

7. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z listín predložených žalobcami,
z ktorých zistil nasledovné skutočnosti.

8. Žalobcovia ako prenajímatelia uzatvorili so žalovanou ako nájomcom dve zmluvy o nájme časti
rodinného domu, a to 15. 10. 2015 a následne 14. 10. 2016. Predmetom nájmu bola časť rodinného
domu, ktorý sa nachádza v Z. Č.. XXX, v podielovom spoluvlastníctve žalobcov súpisné č. XXX,
postavený na parcele registra C č. XXX/X a zapísaný v LV č. XXXX k. ú. Z.. Prenajímaná časť rodinného

domu pozostávala zo 4 obytných miestností na prvom nadzemnom podlaží, pričom zvyšná časť domu
nebola predmetom prenájmu. Na základe zmluvy o nájme uzatvorenej 15. 10. 2015 sa zmluvné strany
dohodli na dobe nájmu do 14. 10. 2016. Následne 14. 10. 2016 uzatvorili v poradí druhú zmluvu o nájme,
taktiež na dobu určitú do 14. 10. 2017, pričom podľa článku IV. ods. 1 tejto zmluvy sa zmluvné strany
dohodli na mesačnom nájomnom vo výške 300 € splatným vždy do 25. dňa v mesiaci vopred a ďalej sa

dohodlinazálohovýchplatbáchzaenergievovýške189€uhrádzanérovnakýmspôsobomakomesačné
nájomné. Podpísaním protokolu o odovzdaní domu Z. XXX do nájmu nájomcovi 14. 10. 2016 žalovaná
potvrdila prevzatie predmetu nájmu a takisto kľúčov od predmetného domu, vrátane oboznámenia sa
so stavom meračov elektriny, plynu a studenej vody podľa stavu ku dňu začatia nájmu.

9. Listom z 13. 2. 2017 žalobcovia vyzvali písomne žalovanú na uhradenie dlhu, ktorý vznikol z titulu
nezaplatenia nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, ktoré boli vyúčtované
za obdobie 15. 10. 2016 - 29. 1. 2017. Žalovaná uhradila nájom za mesiac 10/2016 a 11/2016, neuhradila
však nájom za mesiace 12/2016 a 1/2017 spolu vo výške 600 € a taktiež na základe odpočtu stavuspotrebovaných energií bola skutočná spotreba zistená vo výške 727,19 €, pričom žalovaná zaplatila iba
zálohu za tieto energie v mesiaci 10/2016 vo výške 150 €, preto vznikol nedoplatok na úhrade za služby
spojené s užívaním predmetu nájmu vo výške 577,19 €, teda žalovaná celkovo neuhradila žalobcom za

užívaniepredmetunájmu1177,19€,pretojuvyzvali,abydlžnýzostatokuhradilado10.dníoddoručenia
na účet žalobcov uvedený v predmetných zmluvách. Žalobcovia sa opakovane pokúšali doručiť písomnú
výzvu žalovanej na adresu jej trvalého pobytu, avšak zásielka sa vrátila späť s poznámkou poštového
doručovateľa, že adresát je neznámy. Žalovanej bola zásielka doručovaná aj na adresu H. XX, M., z tejto
adresy sa taktiež zásielka vrátila späť s poznámkou poštového doručovateľa, že žalovaná si neprevzala

zásielku v odbernej lehote. Následne žalobcovia zaslali žalovanej predžalobnú výzvu z 18. 4. 2017, kde
ju opakovane vyzvali na zaplatenie dlžného zostatku na nájomnom a úhradách za služby spojené s
užívaním predmetu nájmu, pričom túto zásielku si žalovaná prevzala 24. 4. 2017, avšak doposiaľ dlžný
zostatok neuhradila.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ZKNB“), krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na
dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok
predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.

11. Podľa § 4 ods. 1 ZKNB, zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob výpočtu
úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj prípady,
v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných
služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom

kalendárnomrokuaprenajímateľjeoprávnenýzmeniťvýškunájomnéhoaúhradzaplneniaposkytované
s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.

12. Podľa § 8 ods. 1 ZKNB, nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať
prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa

zmluvné strany písomne nedohodnú inak.

13. Podľa § 682 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom
dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju

prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

14. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

15. Na základe zisteného skutkového stavu aplikujúc citované ustanovenia zákona dospel okresný
súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z predložených listín mal súd preukázané a medzi
stranami nebolo sporné, že medzi žalobcami a žalovanou bola platne uzavretá nájomná zmluva podľa
ustanovení ZKNB s podporným použitím ustanovení o nájme a osobitných ustanovení o nájme bytu
podľa OZ, ktorých použitie nevylučuje § 10 ods. 1 a 2 ZKNB. Žalobcovia vo svojej žalobe zároveň uviedli,

že na základe uzavretej zmluvy o nájme 10. 10. 2015 sa registrovali u miestne príslušného správcu
dane a ten im na účel prenajímania nehnuteľnosti vydal osvedčenie o registrácií a pridelení daňového
identifikačného čísla.

16. Na základe uzavretých nájomných zmlúv bola žalovaná ako nájomca povinná platiť mesačné

nájomnévrátaneúhradspojenýchsužívanímpredmetunájmuspoluvovýške450€anazákladezmluvy
o nájme uzatvorenej 14. 10. 2016 vo výške 489 € mesačne na účet žalobcov. Žalovaná sa dostala do
omeškania s platením nájomného za mesiac 12/2016 a 1/2017 spolu vo výške 600 €, a taktiež sa dostala
doomeškaniasplatenímúhradzaslužbyspojených sužívanímpredmetunájmu,kdevznikolnedoplatok
v celkovej výške 577,19 € za mesiace 11/2016 - 1/2017. Uvedený dlh na nájomnom a na úhradách za

služby spojených s užívaním predmetu nájmu žalovaná neuhradila ani na základe doručenej opakovanej
písomnej výzvy žalobcov na zaplatenie dlžného zostatku. Na základe tvrdenia žalobcov podložených
listinami a takisto aj z dôvodu, že žalovaná v predmetnom konaní uvedené skutočnosti nerozporovala,
je nesporné, že žalovaná odišla z predmetu nájmu, pričom si nesplnila svoju povinnosť a neuhradila dlhna nájomnom a na úhradách za služby spojené s užívaním bytu do momentu skončenia tohto nájmu,
resp. do momentu, kedy sa žalovaná odsťahovala z predmetu nájmu, t. j. do 31. 1. 2017. Súd považoval
nárok žalobcov, ktorí si uplatňujú v tomto konaní za preukázaný, preto v tejto časti žalobe vyhovel a

zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej sumy, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky žalobcov, a to úrok z omeškania, ktorý si uplatňovali podľa §
517 ods. 1 a 2 OZ, z dlžného nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním predmetu nájmu, súd ich
nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy nepriznal z dôvodu, že podľa § 697 OZ majú nárok na poplatok

z omeškania, nie na úrok z omeškania. Z tohto dôvodu žalobcovia nemohli požadovať za čas, kedy
sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením nájomného a úhrad spojených s užívaním predmetu
nájmu úrok z omeškania, pretože v súlade s § 697 OZ mali iba nárok na poplatok z omeškania. Uvedené
ustanovenie nie je možné pre jeho kogentnú povahu obísť dohodou zmluvných strán. Súd preto žalobu
v časti, v ktorej si žalobcovia uplatňovali úrok z omeškania z dlžnej sumy nájomného a úhrad za služby
spojené s užívaním predmetu nájmu zamietol ako nedôvodnú.

18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

a 2 CSP. Žalobcovia mali vo veci pomerný úspech vo výške 91 % (neúspech v časti úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1 177,19 € od 1. 2. 2017 do zaplatenia), preto okresný súd priznal žalobcom
nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej vo výške 82 %.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa inštancie po právoplatnosti rozhodnutiach, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné
doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho
doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.