Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 4, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718201339
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7718201339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov

senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanému P. X., O.. XX.XX.XXXX, V. P. Č.. XX, D.
zaplatenie 2.417,45 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 19. septembra 2018 č.k. 11Csp/37/2018 - 121 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.330,54 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 135,58 € od 4.3.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 95,98 € od 1.4.2014 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 100,97 € od 6.5.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 115,78 € od 4.6.2014
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 95,98 € od 4.7.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 113,38 €
od 5.8.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 672,87 € od 4.9.2014 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, v časti o zaplatenie sumy 1.086,91 € a úrokov z omeškania 5 % ročne zo

sumy 1.086,91 € od 4.2.2015 do zaplatenia žalobu zamietol a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania voči neúspešnému žalovanému v pomere 10,08 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.417,45 €
a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 135,58 € od 4.3.2014 do zaplatenia, 9 % ročne
zo sumy 95,98 € od 1.4.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 100,97 € od 6.5.2014 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 115,78 € od 4.6.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 95,98 € od 4.7.2014

do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 113,38 € od 5.8.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 672,87 €
od 4.9.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1.086,91 € od 4.2.2015 do zaplatenia titulom dlhu so
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzatvorili žalovaný a právny predchodca žalobcu Slovak
Telecom,a.s.,ktorýpohľadávkupostúpilžalobcovinazákladeRámcovejzmluvyopostúpenípohľadávok
uzavretej dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015, a to na
pojednávaní dňa 19.9.2018 bez prítomnosti strán sporu (§ 180 CSP), keďže právny zástupca žalobcu
sa z neúčasti na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil a žalovaný, ktorý sa nevyjadril ani k žalobe a

jej prílohám, sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35
763 469, (ďalej len „ST“) a žalovaný uzatvorili dňa 2.12.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieba Dodatok zmluvy o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorého bolo poskytnutie SIM karty
žalovanému č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a aktivácia programu B. J. volania, s dobou viazanosti 24
mesiacov, služieb a mobilného telefónu a zároveň uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovanému

ST odpredal mobilný telefón zn. F. T. F. U. V. za kúpnu cenu 389 € na splátky s tým, že pre prípad
porušenia záväzku viazanosti žalovaným s následkom prerušenie poskytovania služieb bola v Dodatku
dojednaná zmluvná pokuta vo výške 497,91 € s klesajúcou výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmluvy,
ktorej právo na jej zaplatenie vznikne žalobcovi v prípade porušenia záväzku doby viazanosti, ktorá v
tomto prípade bola dohodnutá na 24 mesiacov (bod 3. Dodatku). Ďalej súd zistil, že žalovaný uzavrel

zmluvu o poskytovaní verejných služieb a Dodatok k nej, predmetom ktorého bolo poskytnutie SIM karty
žalovanému a aktivácia programu B. J. volania, s dobou viazanosti 24 mesiacov, služieb a mobilného
telefónu a zároveň uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu ST odpredal mobilný telefón zn. C.
XC XXGb V. za kúpnu cenu 589 € na splátky s tým, že pre prípad porušenia záväzku viazanosti
žalovaným s následkom prerušenia poskytovania služieb bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta
vo výške 589 € s klesajúcou výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmluvy, ktorej právo na jej zaplatenie

vznikne žalobcovi v prípade porušenia záväzku doby viazanosti, ktorá v tomto prípade bola dohodnutá
na 24 mesiacov (bod 3. Dodatku). Súd zistil, že podľa bodu 2. Dodatku: „Účastník sa zaväzuje, že
po dobu viazanosti špecifikovanú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada
o vypojenie SIM karty z prevádzky : (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude vo vzťahu
k SIM karte využívať Služby Podniku podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku, teda nevykoná žiadny

úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované
Služby (ďalej len „záväzok viazanosti“). Porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď Zmluvy
Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej
doby viazanosti; b) žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k
inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde

k ukončeniu Zmluvy počas dojednanej doby viazanosti; c) nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby
Účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od
Zmluvy; (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“). ZMLUVNÁ POKUTA: Podnik a Účastník sa dohodli,
že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú

náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity,
ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav
zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT,
ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe
tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v

bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku
viazanosti je suma špecifikovanú v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa
tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná
podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia
doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena

a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku:
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/
celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej
na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok

viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik
je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého
bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej
pokuty.“ Zistil tiež, že ST postúpil na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanému na základe Rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015, uzavretej medzi postupcom ST a žalobcom.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 43 ods. 1 až 4, § 43 ods. 12 a 13, § 44 ods. 1 až 6 zák. č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 až
3, § 409 ods. 1, § 488, § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc
zo zistenia, že ST žalovanému vyúčtoval cenu za mesačné poplatky, hlasovú spotrebu, nehlasovú

spotrebu a iné poplatky a služby faktúrami takto: č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 3.3.2014,
ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 135,58 €, č. XXXXXXXXXX s
dátumom splatnosti do 31.3.2014, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala
sumu 95,98 €, č. XXXXXXXXXX s dátumom do 5.5.2014, ktorej dlžná suma ku dňu postúpeniapohľadávky predstavovala sumu 100,97 €, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 3.6.2014, ktorej
dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 115,78 €, č. XXXXXXXXXX s dátumom
splatnosti do 3.7.2014, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 95,98 €,

č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 4.8.2014, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 113,38 €, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 3.9.2014, ktorej dlžná suma
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 672,87 €, t.j. spolu 1.330,54 €, ktoré sumy žalovaný
neuhradil, súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie poplatkov za poskytnuté služby je dôvodná
a žalovaného zaviazal, aby žalobcovi zaplatil sumu 1.330,54 €, spolu s úrokmi z omeškania, lebo

žalovaný sa nezaplatením jednotlivých pohľadávok riadne a včas sa dostal do omeškania, a to odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

5. Konštatoval, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 1.086,91 € žalobca uplatnil s tvrdením,
že v Dodatku k zmluve o pripojení na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami
dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ

bol dojednaný vo výške 497,91 € a 589,- €, za každý deň plnenia zmluvy sa základ pomerne znižuje,
pričom vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie
zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti (Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - /počet dní

uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet), že ustanovenia
o zmluvnej pokute tvorili predtlač štandardného formulárového, vopred pripraveného typového dodatku
k zmluve, bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia a po právnom posúdení podľa § 544 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že dohoda o zmluvnej pokute v bode 2 Dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ktorá spĺňa formálne náležitosti, avšak dohoda nebola dojednaná individuálne, vzhľadom na
charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku zmluvy, a nakoľko žalobca
nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, platí prezumpcia predpokladaná
zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku. Dôvodil, že ak žalobca tvrdil, že žalovaný
mal možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom, takáto domnelá voľba je len

iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Z úsudku, že zmluvná pokuta, ktorá
nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s
ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa
ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť

vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu
nezaťažovali, poukazom na viaceré súdne rozhodnutia (o.i. uznesenie Súdneho dvora Európskej Únie
C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50, Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial
SA C 240/98-C 244/98, na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011 sp. zn.

IV.ÚS 55/2011-19, Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/164/2015, Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 11Co/199/2017), súd prvej inštancie vyvodil, že dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná a žalobu v časti
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, lebo z neplatnej zmluvnej podmienky žalobcovi právo
na plnenie nevzniklo.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSPa žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v časti
sumy 1.330,54 € (55,04 %) a neúspešný v sume 1.086,91 € (44,96 %), priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 10,08 % (55,04 % - 44,96 %) s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal včas
odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (t.j. odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP). Navrholzmeniť rozsudok v jeho napadnutej časti tak, že žalobe žalobcu vyhovie i v rozsahu požadovaného
zaplatenia (priznania nároku na zaplatenie) sumy vo výške 1086,91 € a 9,00 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 1086,91 € od 4.2.2015 do zaplatenia a žalobcovi tiež voči žalovanému prizná nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu (v druhom a treťom výroku) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie.ŽalobcaodkazomnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Obo/210/01,
na listinné dôkazy predložené v spore (Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok zo dňa
12.2.2016, všeobecné povolenie č. 1/2011 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo

elektronických komunikačných služieb, doklady č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX), zopakoval svoje tvrdenia v žalobe i
vo svojom vyjadrení zo dňa 17.9.2018, najmä: a) že právny predchodca žalobcu je telekomunikačný
operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej
i mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy
právny predchodca žalobcu poskytuje služby i podľa zákona číslo 610/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov, zákona o elektronických komunikáciách, b) že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzatvorili zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov v spojení s ich dodatkom, na základe ktorých sa právny
predchodca žalobcu zaviazal aktivovať a poskytovať v týchto zmluvách špecifikované služby B. J. X.
(J.), B. J., B. E. a ostatné súvisiace služby v súvislosti s aktiváciou, zriadením pripojenia, poskytovaním

a používaním hlasových služieb, internetových a iných služieb prostredníctvom telefónnych čísiel
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX priradeného k SIM kartám a prostredníctvom koncových zariadení v
sieti právneho predchodcu žalobcu a v sieti Internet, žalovaný sa zaviazal riadne a včas plniť všetky
povinnosti vyplývajúce z týchto zmlúv a v prípade porušenia povinností uhradiť zmluvné pokuty, vo
výške 1086,91 € (497,91 € + 589 €), právny predchodca žalobcu žalovanému vystavil za poskytnuté

služby doklady č. XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, súčasťou ktorých bolo aj vyúčtovanie splátok ceny koncového zariadenia (15,42 € +
24,17 €), a pretože dôvodu porušenia povinností žalovaného - neuhradenie ceny riadne a včas za
poskytnuté služby, došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu, žalovaný bol povinný právnemu
predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvné pokuty, c) že neoddeliteľnou súčasťou tohto zmluvného vzťahu

boli Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete právneho
predchodcu žalobcu (ďalej len „všeobecné podmienky“) v spojení s Cenníkom pre poskytovanie
služieb právneho predchodcu žalobcu, ktoré sa právny predchodca žalobcu a žalovaný zaviazali
dodržiavať, ktoré boli vydané v súlade s § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, a podčiarkol, že žalovaný v zmysle § 151 ods. 1 CSP tieto skutkové

tvrdenia nepoprel. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva podľa žalobcu „v
nepodloženom a neodôvodnenom zamietnutí žalobného nároku pri neexistujúcej a neuvedenej právnej
úprave,nesprávnomprávnomposúdenízmluvnéhovzťahu,uzatvorenéhomedziprávnympredchodcom
žalobcu a žalovaným, v porušení ustanovení o skutkových tvrdeniach strán, o nespornom tvrdení
žalobcu, o zjavne nedôvodnej žalobe, o neúplnom podaní, a v tom, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces“.VtejtosúvislostižalobcapoukazomnarozhodnutiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 23/2003, sp. zn. 6Cdo/36/2012, sp. zn. 10Sžso/15/2016, §
261 ods. 1, 8 Obchodného zákonníka žalobca tvrdil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom
obchodnoprávnym, nie spotrebiteľským, pretože v posudzovanej zmluve je žalovaný označený ako

P. X., IČO 45653976, so sídlom podnikania L. B. XXX/XX, XXXXX U., číslo živnostenského registra
XXX-XXXXX, a záver súdu, že posudzovaná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, označil za
nesprávny, nemajúci podklad vo vykonanom dokazovaní, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne vec posúdil a
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, lebo nevysvetlil ako a prečo aplikoval
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka na zmluvný nárok uzatvorený podľa § 261 odsek 1 Obchodného
zákonníka. Dodal, že ak žalovaný ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých
predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 11.10.2014, zánik
živnostenského oprávnenia sa na označení žalovaného prejaví len vypustením dodatku k jeho menu a

priezvisku. Žalobca tiež tvrdil, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu nepredvídateľné, pretože súd nevyzval
žalobcu na doplnenie alebo opravu podania, čím porušil svoju povinnosť § 129 CSP, kedy pri jeho
dodržaní by žalobca získal možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že súd uzatvorený zmluvný vzťah
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným považuje za spotrebiteľský a k tomu by sa moholvyjadriť. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol i to, že nedodržal postup podľa § 138 CSP v neprospech
žalobcu, kedy pri jeho dodržaní by žalobca získal možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že súd za
cenu za službu nepovažuje to, čo za cenu za službu považoval žalobca a k tomu by sa mohol vyjadriť.

Podčiarkol, že pokiaľ žalobca na späťvzatie žaloby súdom vyzvaný nebol, súd nemal za to, že žaloba
je zjavne nedôvodná. Poukazom na čl. 2 ods. 1 až 3, § 220 odsek 1 CSP, čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky (sp. zn. III. ÚS 119/03, III. ÚS 311/07, I. ÚS 108/07, II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07, IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 251/04, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 296/09), rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 2Cdo 238/2008, 8Sžo/191/2010, 2MCdo 7/2009, 2Cdo 170/2005,
7Cdo 136/2013) napokon žalobca namietol, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, ak súd opomenul
najmä ustanovenia § 151 odsek 1, § 129, § 138, § 297 písm. b) CSP, v odôvodnení reagoval len na prvý
žalobný dôvod a „nepreskúmal komplexne žalobcove procesné i hmotné námietky“

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.330,54 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 135,58 € od 4.3.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 95,98 € od 1.4.2014 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 100,97 € od 6.5.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 115,78 € od 4.6.2014

do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 95,98 € od 4.7.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 113,38
€ od 5.8.2014 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 672,87 € od 4.9.2014 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom
odvolacieho prieskumu.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2
CSP a z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) a
rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj v súvisiacom výroku o

trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že
žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené. Žalobca vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť

pre neho priaznivé rozhodnutie. Odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi.

12. Odvolací súd konštatuje, že napadnutej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ustanovení § 192, 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje skutkové a právne

závery.Učinenézisteniasúduprvejinštanciemajúvecnéilogickézakotvenievovykonanýchdôkazocha
prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri
súčasnomzohľadneníochranysubjektívnehoprávaobochsporovýchstrán,ichrovnostivuplatnenípráv,
ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Záver o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti súd odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky v spore predložené

dôkazy, uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí
vychádzal, pričom žalobcovi (ako aj žalovanému) vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu
sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Neboli zistené ani iné vady v zmysle § 365 ods. 1písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, ku ktorým odvolací súd
je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

13. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom na uvedené odvolací súd len pre
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:

14. V prvom rade odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú odvolateľovu námietku tvrdenej

nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, ktorej dôvodnosť by z podstaty
veci bránila prieskumu napadnutej časti rozsudku z hľadiska ďalších relevantných odvolacích námietok
žalobcu.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva dostatočne vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť, naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite
vyhodnotil a vysporiadal sa s každou jednotlivou relevantnou argumentáciou strán sporu, pričom
vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je súd koherentný, jeho
rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú záver, že nárok žalobcu je v časti jeho
nároku na zmluvnú pokutu nedôvodný, čo aj judikoval vo výrokovej časti rozhodnutia. Odvolací súd

konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,
resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Súd v konečnom rozhodnutí správne
vychádzal z obsahu žaloby, skutkových tvrdení žalobcu v žalobe a listinných dôkazov predložených
žalobcom.

17. Pretože žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo
porušeného práva (§ 131 CSP) a v žalobe je žalobca povinný okrem všeobecných náležitostí podania
uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP), pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP), nemožno ako opodstatnenú vyhodnotiť
námietku žalobcu, že súd v rozsudku neodôvodnil, prečo neposudzoval vzťah medzi sporovými stranami
založený označenou zmluvou o poskytovaní verejných služieb a Dodatkom zmluvy o poskytovaní
verejných služieb medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaným zo dňa
2.12.2013, ako vzťah obchodnoprávny, ale spotrebiteľský, ak pritom vo svojom odvolaní poukazoval

jedine na fakt, že v posudzovanej zmluve je žalovaný označený ako P. X., C. XXXXXXXX, F. F.Y. P.
L. B. XXX/XX, XXXXX U., číslo živnostenského registra XXX-XXXXX, a z obsahu žalobu a súdneho
spisu jednoznačne plynie, že žalobca v tomto smere žiadne skutkové tvrdenie nepredniesol ani vo svojej
žalobe a ani v priebehu sporu na súde prvej inštancie nikdy netvrdil, že využívanie služieb, ktoré boli
poskytované žalovanému sa týkalo jeho podnikateľskej činnosti, a svojej účasti na súdnom pojednávaní

dňa 19.9.2018 sa sám vzdal, keď neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania
a zároveň žiadal na pojednávaní rozhodnúť.

18. Odvolací súd pripomína, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom procese spočíva z tzv.
neúplného apelačného systému. Znamená to, že právo odvolateľa, ale i protistrany použiť v odvolacom

konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej
inštancie je obmedzené. V zmysle § 366 CSP odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností
a dôkazov je prípustná len za plnenia zákonom stanovených (novoty v odvolacom konaní). odvolacia
argumentácia žalobcu, že žalovaný posudzovanú zmluvu uzatvoril ako podnikateľ, pričom ani vo svojomodvolaní žalobca netvrdil, že využívanie služieb, ktoré boli poskytované žalovanému sa týkalo jeho
podnikateľskej činnosti, predniesol žalobca až v odvolacom konaní, hoci tak bez akýchkoľvek obtiaží
mohol učiniť pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil a súd prvej inštancie preto správne vec posúdil

a právne kvalifikoval.

19. Súdu nemožno vytnúť ani to, že nepostupoval podľa § 129 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak ide o
podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V situácii, ak zo žaloby je bezpochyby zrejmé, že žalobca splnil svoju
povinnosť uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje
svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňoval jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedzil
predmet konania po skutkovej stránke, nemožno priznať relevanciu ani odvolacej námietke žalobcu, že
súd nevyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu podania, čím porušil svoju povinnosť § 129 CSP.

20. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom súdu
nestotožňuje,nemôževiesťkzáveruozjavnejneodôvodnenostialeboarbitrárnostisúdnehorozhodnutia
súdu (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 188/06). Právo na
spravodlivý súdny proces totiž neznamená právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným

súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (por. napr.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04), nepatrí tam ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana sporu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

21. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzajúc z obsahu skutkových tvrdení žalobcu
v žalobe a v priebehu sporu. náležite rešpektujúc ustanovenie § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, právny vzťah

medzi stranami sporu vzniknutý na základe zmluvy o pripojení posudzoval ako vzťah spotrebiteľský, a
to i vzhľadom na absenciu skutkového tvrdenia žalobcu, že využívanie služieb, ktoré boli poskytované
žalovanému sa týkalo jeho podnikateľskej činnosti, ktoré takto ani nemohlo byť popreté žalovaným
v zmysle § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. V okolnostiach súdenej veci preto neobstojí obrana žalobcu,

ktorý vo svojom odvolaní tvrdil, že sa na posudzovaný zmluvný vzťah nevzťahuje režim ochrany
spotrebiteľských práv. Súd prvej inštancie adekvátne uzavrel, že zmluva, ktorú strany uzavreli bola
spotrebiteľskou formulárovou zmluvou, vopred koncipovanou žalobcom, bez možnosti žalovaného
podstatným spôsobom meniť obsah a text uvedenej zmluvy (dodatku), náležite vyvodil, že v danom
prípade zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, lebo žalobca opak nepreukázal, a správne

uzavrel, že individuálne nedojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je
neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a z neplatnej zmluvnej podmienky žalobcovi
právo na plnenie nevzniklo, primerane pritom odkazujúc i na súdnu prax v obdobných právnych
veciach (zmluvných pokút) žalobcu, v ktorých už bola vyslovená neprijateľnosť zmluvnej pokuty aj v
prípadoch, keď bola táto určená degresívne, od ktorej sa odvolací súd nemá dôvod v prejednávanej veci

odchýliť. Odvolací súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, pokiaľ však ide
o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i
so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ napr. vo veci C-243/08, Pannon GSM Zrt.
zo 4.6.2009, z ktorého vyplýva, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa, že vnútroštátny
súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne
a skutkové okolnosti potrebné na tento účel a ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jejuplatnenia, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, podľa
ktorého vnútroštátny súd môže v konaní ex offo určiť, či je zmluvná podmienka nekalá, pričom táto
možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená

účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o
svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok v napadnutom
výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách

konania, ako vecne správny.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 225 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto nemá nárok na priznanie
náhrady trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto
odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).